Vlčák seděl na rozpálených kamenných schodech. Byl pracovní den, kolem polední pauzy, takže kolem něj procházeli různí pracující lidé hledající to správné místo na vydatný oběd. Všichni vypadali... jinak. Doma se lidi jinak oblékali, nechodili tak rychle, ale rozhodně se taky na ulici tolik nezdravili. Češi byli spíš zaprdění a starali se sami o sebe, než aby je zajímalo, jaký zrovna mají den kolemjdoucí na náměstí.

Zahemžil se na svém místě a zlehka nadzdvihl koženou obličejovou masku, aby se mohl zhluboka nadechnout. Bylo úmorné vedro a jeho maska mu situaci rozhodně neulehčovala. Ale co mohl dělat? Alespoň mezi hromadami vybaleného oblečení našel tílko a potrhané kraťasy, aby se nemusel péct v riflích.

Zahleděl se na katedrálu naproti němu. Vlastně na ni koukal už nějakou dobu. Něco ho k ní táhlo a rozhodně to nebyla jen její historická důležitost. Chtěl se podívat dovnitř, už jen proto, že uvnitř určitě bude příjemný chládek. Na druhou stranu, určitě by se neudržel a něco uvnitř ukradl. Na žádné božstvo sice nikdy nevěřil, ale i tak mu v každém sebemenším kostelíku připadalo, že ho musí každou chvíli trefit blesk.

Ovil si rukou tvář, stáhl ze zápěstí gumičku, kterou si stáhl vlasy do malého černého drdolu, a zvedl se. Oprášil si kraťasy a začal se pomalým krokem prodírat mezi lidmi na sálajících kachlích směrem k historické budově.

Po minulej “nevydarenej“ akcii Trinity dočasne preradili na obyčajného mestského fízla samozrejme zásluhou ich podareného šéfa polície Graya, ktorého inkvizícia takmer uniesla priamo na policajnom plese. Celé to fiasko dal ich šéfinko vyžrať každému členovi bezpečnostnej jednotky, pretože nezvládli útok na verejného činiteľa. Bla Bla.. kecy.. popravde zvyšok jeho rozčuľovania na poslednej porade s osobnou účasťou jeho eminencie.. omylom prepočula. Pre Trinity ako dvojitého agenta v utajení to bola celkom úspešná akcia. Spolu s borcami sv. inkvizície pochytali slušný počet nadprirodzených až na toho hajzla Graya, ktorého už nestihli mučiť.. ale to je iný príbeh. Momentálne Trinity spolu so svojím kolegom zelenáčom skončila na nudnej obchôdzke v deviatom okrsku, kde mala kontrolovať bezpečnosť. V preklade to znamenalo, že namiesto vyšetrovania zaujímavých prípadov a eliminácie nadprirodzených..  zachraňovala malým holčíčkám lízanky pred zlými chlapcami, kontrolovala rozmazlené psiská či si ich páničkovia upratali po sebe exkrementy a popritom sledovala svojho kolegu ako sa snažil pridusiť koblihou. Ideal deň. Ako prechádzali počas obeda po námestí okolo katedrály kvalitne na nich pieklo slnko až v duchu preklínala Graya a celý jeho mafiánsky klan. V tej policajnej uniforme bolo snáď sto stupňov. Do cesty jej prišiel konečne niekto zaujímavý tým, že mal podozrivo zakrytú tvár ako keby sa chystal vylúpiť Grayovu banku. V tomto jedinom prípade by mu ešte podržala dvere. Bolo nutné však preveriť identitu neznámeho týpka, ktorý smeroval k historickej budove. Pri troche šťastia sa možno bude brániť a Trinity bude mať aspoň nejakú akciu za celý nezáživný deň. Hneď upozornila svojho kolegu a pomaly začali sledovať neznámeho či nemá v pláne spraviť nejakú pitomosť.                    

Dotyčný zatiaľ vyzeral neškodne, čiže nemali dôvod ho zbaliť len kvôli maske. Mali právo mu však skontrolovať papiere či tam náhodou nie je ilegálne alebo či na neho nie je vydaný medzinárodný zatykač. Po tom čo Triny zažila by sa ani nečudovala keby spáchal atentát priamo v katedrále na námestí kde sa zhromažďovalo najviac ľudí. Na páchateľa nevyzeral nervózne, dokonca si ani nevšimol, že v jeho blízkosti sa nachádza mestská policajná hliadka. V rámci možností ho nenápadne sledovali po vypuklých kockách smerom k schodisku, kde vysedávali skejťáci a piknikujúce páriky, ktoré si rozdávali francuzákov priamo na verejnosti. Babky, ktoré sa išli pozrieť do kostola v momente zastavili Trinity v policajnej uniforme, aby sa jej mohli pohoršene posťažovať na nevhodné správanie mladých. Trinity prekrútila očami, pretože na toto naozaj nemala čas ani chuť riešiť nejaké priblblé generačné konflikty keďže sledovali podozrivú osobu. Pokiaľ sa tam tí mladí nevyzliekali, nerobili akty a bordel.. babky mali smolu, nemuseli ich predsa okukovať. Akonáhle ich cieľ začal niečo vyťahovať z vrecka, Trinity ostražito odpratala babku z cesty pripravená zakročiť keby náhodou vytiahol nejakú zbraň. Bol to planý poplach v podobe nevinnej cigarety. Čakala, že si pripáli a odkryje tak svoju tvár, ale nakoniec si to rozmyslel a vložil ju naspäť do kapsy. Možná ich zaregistroval a nechcel odhaľovať svoju identitu. Tak či onak.. potrebovali zistiť čo má v pláne, preto predstierali, že sa venujú senilným babkám, aby si myslel, že mu nevenujú pozornosť.

Vlčák se zastavil před velkými vraty, která tvořila vchod. Ještě si otřel pot z čela, aby ho v chladném prostředí katedrály hned neofouklo a neonemocněl, a pak se konečně vydal dovnitř.

Katedrála byla obrovská. Větší, než jakákoli, kterou viděl v Evropě. Hned ho polil podivný pocit. Budova byla stará, ze zdí na něj dýchaly životy tisícovek lidí, kteří na budově pracovali a pomáhali ji postavit.

Všiml si několika starých babek, které ho naštvaně okukovaly a něco si o něm mumlaly mezi sebou. Snažil se nevynikat, a tak, ačkoli nebyl věřící, sáhl do kropenky u vchodu a namočil si prsty do chladné svěcené vody. Bezděky při tom nahmatal i jednu z mincí, které byly na dně, a vzal si ji. Naprosto špatně se pokřižoval a začal si hrát s mincí mezi prsty. Neměl z katedrály dobrý pocit a necítil se v ní dobře. Neustále mu přišlo, že mu někdo dýchá za krk. Že ho někdo sleduje.

Akonáhle “bandita“ v maske vošiel do budovy, ktorá dýchala historickou plesňou.. Trinity behom sekundy ukončila zdĺhavý rozhovor s dôchodkyňami, ktoré zrejme nemali nič iné na práci len sa sťažovať na drzých mladistvých, ktorí podľa ich výpovede mohli za všetko zlé, čo sa im stalo. Problém bol v tom, že už zabudli na svoje pubertálne rebelské časy. S konečným verdiktom, že mladí momentálne nespáchali žiadny priestupok a že ich za krivé obvinenia môže pokutovať.. babky konečne umlčala a pobrala sa so svojím kolegom smerom do katedrály, ktorá mala prvky slobodomurárov. Šírili sa legendy, že počas Veľkej francúzskej revolúcie skončili v Kanade presne na mieste tejto katedrály, kde ukryli svoje vzácne poklady. Doteraz ho nikto nenašiel v tajných chodbách a keby aj.. bol majetkom štátu. Trinity bola hlavne rada, že je konečne v kamennej chladnej budove, pretože už chytala úpal. Nepotrebovala počúvať ďalšiu prednášku o tom ako sa má správať v kostole, tak sa len po provizórnom prežehnaní spolu s kolegom posadila do poslednej lavice. Nielenže nespustila pohľad z chlapíka v maske, ktorý tam rozhodne nepatril, ale prešla si všetky únikové východy.            

Vlčák se vydal na obhlídku katedrály. Přecházel kolem zdí od jednoho oltáře k druhému, sledoval umění, kterému sice moc nerozuměl, ale dokázal ho rozhodně ocenit. Doufal, že brzy nezačne bohoslužba, protože neměl tušení, jak taková bohoslužba probíhá. Žmoulal v ruce minci z kropenky a prohlížel si další a další ikonické obrazy, zlaté sošky a dřevěné oltáře.

Z ničeho nic ztuhnul, když uslyšel u svého ucha hlas doprovázený pekelně ledovým dechem. 

Už se mu to jednou stalo. Jednou, když čekal na přestupový let v Berlíně. Slyšel podobný hlas a cítil podobný dech na levém uchu. A tenkrát se mu díky tomu hlasu podařilo zachránit člověka, který měl na mále.

Nervózně se ohlédl, jestli ho někdo nesleduje. Nevypadalo to, že by se kanadské babky chtěly zabývat nějakým pankáčem, jako byl on. Zhluboka se nadechl a kývnul, aby dal hlasu najevo, že ho slyší. Moc dobře věděl, že hlas není sám. Že se váže na duši osoby, která už dávno není mezi živými. Přivřel oči a pečlivě naslouchal. 

Jdi za mým hlasem. Zavedu tě k tomu, co hledáš.

Znovu se nejistě ohlédl a z ničeho nic se vydal co nejnenápadněji k protějšímu oltáři. Snažil se jít pomalu, nenápadně, tiše, aby nevyrušil modlící se lidi vprostřed chrámové lodě, přes kterou procházel.

Mladík, ktorý vyzeral akoby ušiel z nejakého geta sa správal podozrivo už len tým, že sa zaujímal o miestnu históriu a umenie gotického chrámu. Prechádzal si staré malby a oltáre akoby hľadal nejaký zabudnutý zlatý grál, ktorý by mohol speňažiť. Nerobil žiadne výtržnosti, ale Trinity postupne strácala trpezlivosť. Chcela si ho preklepnúť v databáze, ale nepoznala jeho identitu. Keďže zašiel mimo jej výhľadu, vyšla z lavice a ako tieň sa k nemu približovala. Jej kolega mal zabezpečiť východ v prípade keby došlo k nejakej krádeži alebo útoku. Pomalými tichými krokmi Trinity inkognito zabočila za roh vedľa inkriminovaného oltára, kde čakala na vhodnú príležitosť. V okolí toho cudzinca však zacítila až mrazivý chlad, ktorý zachádzal až do špiku kosti. Ako skúsenej inkvizítorke jej hneď napadlo, že sa zrejme nejedná o obyčajného človeka. Z myšlienok ju vytrhol hlasný úder zvona, ktorý mal všetkých turistov upozorniť, že onedlho sa začne bohoslužba, aby postupne ukončili svoju exkurziu. Celý chrám sa behom pár minút vysvietil jak na Vianoce a intímne prítmie pod rúškom temnoty sa vytratilo. Sama Trinity mala problém kým si jej zreničky zvykli na tú nečakanú nálož svetla. Keby bol ten cudzinec jeden z tej bandy pijavíc už by ho to odpálilo do bezvedomia.               

V katedrále vládlo hrobové ticho až kým ho nenarušil nečakaný úder zvona, ktorý by snáď prebral aj mŕtveho. Trinity z toho kraválu nepríjemne zapískalo v ušiach, pričom si skoro tresla hlavu o jednu starožitnú sošku. Našťastie ju minula o pár centimetrov. Svetelná žiara pohltila každý temný kút kostola a tým sa vytratil moment prekvapenia. S prižmúrenými očami skontrolovala mladíka, aby zistila ako zareaguje.. Podozrivú osobu to tiež ochromilo, ale nie tak tragicky, aby ho mohla stopercentne identifikovať medzi nadprirodzené bytosti. Aj pre normálnych ľudí to musel byť šok, hlavne pre návštevníkov, ktorí nevedeli kedy sa začína bohoslužba. Hluché babky to isto očakávali, pretože si spokojne sedeli v laviciach a už sa chystali spievať nejaké žalmy. Nakoniec sa cudzinec celkom rýchlo z toho prebral a zaregistroval Trinity v policajnej uniforme. Ich napäté pohľady sa spojili, ale na jej prekvapenie si dokázal zachovať chladnú hlavu. Nebolo na ňom vidno ani náznak stresu. “Zdravím.“ Nahodila hraný úsmev ako keby ich stretnutie bolo náhodné. Chcela pokračovať, ale nestihla si od neho vypýtať ani doklady totožnosti, pretože akurát začala bohoslužba. Akoby nič jej pokýval hlavou, na meter ju obišiel a namieril si to k východu. Pôvodne ho chcela prichytiť pri čine, ale on ju odhalil skôr ako k niečomu vôbec došlo. Prekľučkovala medzi babkami smerom za mladíkom do chodby, kde jej zmizol v zakázanej časti kostola pre verejnosť. Kľudne by ho teraz mohla zadržať pri nepovolenom vstupe, ale chcela vedieť čo má v pláne.. Trinity sa pristavila pri kolegovi, ktorý mal zaistiť východ keby sa náhodou cudzinec vrátil skôr alebo bez nej. Prehodili si pár slov s ďalšími pokynmi a potom prešla do opustenej miestnosti, kde toho mladíka naposledy videli vojsť dnu. Na konci bolo reťazou potiahnuté staré kamenné schodisko do podzemnej časti kostola. Keďže bola inkvizítorka nepozorovane sa premenila na havrana a v tej hororovej tme mu preletela ponad hlavu dole schodiskom. Rapídne sa ochladilo, pričom cítila nadmernú vlhkosť akoby vošla do jaskyne.