Fantasy World / San Hillesh / Hřbitov / Strana 1
Hřbitov Hřbitov o rozloze přibližně 2,5 km² je jedním z nejstarších míst ve městě, založený krátce po jeho vzniku. Starobylé náhrobky, některé pocházející až ze 15. století, jsou svědky dávných časů a vyprávějí příběhy zapomenutých životů. Hřbitov leží na hranici parku, jen kousek od opuštěné části města, kde příroda pomalu bere zpět to, co člověk opustil. Mezi starými stromy a popraskanými cestami panuje zvláštní klid, který přitahuje ty, kdo hledají útočiště od ruchu města, nebo touží objevit jeho nejhlubší tajemství.-
Bolo pred Vianocami pár dní a ona nemyslela nanič iné, ako ísť na cintorín. V nákupnom centre kúpila krásny hoc umelý veniec s čečiny ale mal krásny Vianočný podtón. Naučila sa žiť sama, nehľadať lásku a už vôbec nie vernosť u ľudí. Mesiac v sídle s pánom Grayom pocítila že bola len kus nábytku, ktorý tam nechal. Už chápala ako sa Aina cítila pri ňom. Alebo k nej bol iný? kto vie to nevedela. Len priala Richardovi a Aine to čo ona nikdy nepoznala. Teta až na jedného muža. Ktorý zomrel, aby ju ochránil. Ale pred čím? pred kým ? nebola tak dôležitá a ani keď sa snažila nebola dobrá pre nikoho. Aj Rhysand si radšej našiel iného a zmenil orientáciu, len aby sa jej zbavil. Čo robila zle? bola moc milá ? moc starostlivá alebo bolo otravné byť oddaná? Kde robila chybu, že sa jej celý svet otočil chrbtom. Michael, ktorý sa viac neozval a pritom si myslela že tak krásny muž ukradne jej srdce. Ale nie. Aurora sprostá vymletá a slepá krava chcela byť s niekým kto s ňou nechce byť. Nechce byť len jej. Nechcel byť s ňou. Nikto nechcel ... Obliekla si kabát, ktorý nebol najteplejší ale páčil sa jej lebo nevyzeral tak úboho, ako zvyšok jej veci čo ostali, keďže jej domov zhorel a nemala kam ísť. Žila, len preto že verila že sa raz na ňu slnko usmeje a môže cítiť tu luxusnú príchuť byť v teple a bezpečí. Cítiť teplý dotyk muža, ktorému by bola oddaná a spravila čokoľvek, len aby ju nevymenil za inú. To sa žiaľ nestalo a takého muža nepoznala. Nik si ju nevšímal ani peši cestou do mesta až na miestny cintorín, kde chcela ten krásny veniec a kahanček v tvare stromčeka. Kráčala ako vyhorená sviečka bez duše a bez toho aby nejako vynikla jej tvár. Uvädnutý kvet, ktorý sa niesol pomalým krokom cez sneh a cez tie primrznuté chodníky. Bolo toto miesto nebezpečné a strašidelné. Ale to ju neodhovorilo neisť tam. Došla na cintorín, pomaličky otvorila obrovskú kovovú bránu a vošla dnu. V tme pod nočnými lampami a po neodhrnuto snehu sa brodila medzi hroby. Hľadala ten, ktorý potrebovala vidieť. Snažila sa hlavne aby jej veniec aj svietnik nerozbil a nezničil. No pri tom snehu a mrznúcej noci jej kabát mokrel. Kašľala na to, predsa nepôjde preč, keď došla i sem. Prešla k hrobu, ktorý hľadala a usmiala sa konečne po dlhom čase. Na to hneď vyhŕkla "Pane! Pán Snow som tu! prišla som ! som...t - tu.." Posledné slová jej vyšli slzy pri úsmeve. Opatrne položila veniec na sneh a kahanček na stĺpik. Odhŕňala holými rukami sneh a čistila mu hrob. "Tak som prišla ako vždy, nezabudla som na vás pán Snow." Omrzlievali jej prsty z tohto odhrňovania ale nevadilo jej to. Položila pekne svietnik a venček sa snažila na kríž špagátom pekne uviazať. "Trochu vám to tu ozdobím pán Snow. Aby ste mali pekné Vianoce." Hľadala zápalky a sviečku, nefajčila tak nemala zapaľovač. No snažila si zapáliť sviečku, ale nedarilo sa pomalý sa dvíhal vietor a jej mokré prsty červenali od mrazu. No ostala jej posledná zápalka, posnažila sa tak, aby nezhasla a zapálila sviečku v svietniku. Dala na vrch príklopku a odložila zápalky. Kľakla si k hrobu a modlila sa k anjelom, aby pozdravili pána Snow. "Pán Snow je mi veľmi ľúto že som vás sklamala. Snažila som sa v tomto meste naučiť žiť a nájsť si lásku." Nadýchla sa a vydýchla sťažka. "Chcem ísť za vami. Prosím... určite tam máte teplo a všetko čo potrebujete. Chcem byť s vami a cítiť opäť to čo mi tu na zemi nie je dopriané." Začala si svojím dychom zohrievať prsty na rukách. " Milovať niekoho je ťažké... pán Snow. Lebo mňa nik nemiluje.. Nikto ma ani milovať nebude môcť. Chcem ísť za vami pán môj boli ste jediný, ktorý mi ukázal že objatie lieči." Zatriasli sa jej pery a začínala jej byť obrovská zima. Slzy jej stekali po tvári pálili rovnako ako jej zničené ruky z pomoci vo sídle. "Je mi zima pán Snow. Strašná zima, ktorá sa mení na teplo." Začalo husto snežiť. Zodvihla tvár "Ale cíti že mi začína byť teplo, ale sa cítim strašne unavená." Posadila sa vedľa hrobu po ktorom prechádzala prstami. "Iba trošku si oddýchnem pri vás pán Snow, som unavená." So slzami na tvári sa jej privierali oči a oprela o pomník s tým že si hlavu uložila na rukáv kabátu. Pomaly vydychovala a zaspávala priamo pri hrobe. Snehové vločky sa strácali v jej ryšavých vlasoch. -
Na cintoríne mala práve zákazku, kde sa mala s individuálnou osobou stretnúť a vykonať to čo si určitá ľudská bytosť zaplatila. Bezbolestnú smrť na tomto mieste. Ktoré je naozaj smutné, ale čo narobí. Toto miesto nevybrala ona. Po tom čo oberie zúfalého človeka o život. Sa vzdiali od hrobov počítajúc peniaze. No všimne si pri jednom hrobe, osoby ktorá dýcha a mrznúcu skuvíňa. Svojím inštinktom odhadne že sa nejedná o temnú bytosť. Pomalý prejde za pohybujúcu kôpku snehu a prečíta si nadpis na hrobe. Opatrne sa dotkne osoby a sneh z nej opráši. Je samozrejme že sa osoba zľakne. Len čo dievča skrytá pod snehovou prikrývkou videla a cítila z nej ďalšieho meniča. Zvierací pach nešlo ignorovať "Och bôže zlatíčko ty si celá premrznutá čo tu robíš... poď pôjdeme ku mne a mňa sa nebôj som to čo ty. U mňa sa zohreješ a potom sa vrátiš domov." Určite krásne dievča ako ona musela mať niekde domov alebo pána. Hoc vyzerala učmudene od popela, ako z rozprávky o dievčati menom populuška. Ale svoj druh nemohla nechať uhynúť v tejto zime. Opatrnými krokmi v objatí ju odprevádza k sebe domov. Hoc to bola pivnica, ale bolo tam teplo. Na dvojplatničke uvarí vodu vymení jej svoje oblečenie za svoje hoc jej bolo na prsiach viac menej malé ale mala veľa voľných vecí. Uvari jej teplý čaj a začali sa spolu zhovárala. Hlavne Tanya je rada že jej druh a krásne dievča neumrzlo na tak škaredom mieste. Ona sama ma 150 rokov. Takže svoje chvíle samoty už mala za sebou a zvykla si. Ale po rozhovore s Aurorou čo zistí jej meno vie že je to veľmi mladé 22 ročné dievča, ktoré necítilo od úmrtia svojho pána žiadnu lásku. No to že žije v sídle s akýmsi vampírom, ktorý popravde na ňu zrejme vykašľal, keď dovolil aby mrzla na cintoríne. Dozvedela sa celý jej príbeh a do dopití čaju a zjedenia pečiva obe sa uložili na matraci, na ktorom Tanya spávala. Mala to tam útulne i keď skromne. Vie že Aurora sa bude musieť vrátiť, lebo vampíry sú nevyspytateľný voči jej druhu. Sama sa pred ich druhom skrýva. A tak ako sa rozprávali zaspali jedna vedľa druhej. Ako dve líšky ktoré sa v nore skrývali a zohrievali. Po spánku, aurore zabalila čosi sebou čo Aurora využije časom. Možno, ale Tanya získala kamarátku a bola za ňu rada. Odprevadila ju až do letného sídla a tam sa rozlúčia objatím. Určite sa ešte musia oni dve stretnúť. Snáď sa medzi časom nič nezmení. Lebo mala zlý pocit v kostiach, že ju niekto sleduje.
Rory