Už dlho premýšľala nad tým, kam sa pohnúť ďalej. Hľadala na internete ponuky budov v meste, kde by mohla robiť to čo ju najviac baví a v čom naozaj bola veľmi dobrá. Svoje skúsenosti v alchemii by mohla na tom pekne zarobiť. Danny o tomto pláne vedel, aspoň obrazne, lebo chcela niečo vlastné. Niečo čo by zarobilo poriadne peniaze a zároveň niekomu pomohlo. Ale Alchemia mala i temnú stránku, ktorú rovnako veľmi dobre ovládala. Svojími masťami by vedela pomôcť i obyčajným ľuďom, ktorým by uľavila od bolesti.
Svoje znalosti v tomto smere na Dannym neskúšala, naozaj by mu nerada ublížila, aj keď občas je tak chvíľa, žeby ho najradšej pohrýzla. Mierne povedané.
Dnes bolo vonku krásne, slnečno až pomalý horúco. Predsa leto je leto a v tomto meste bytonová klietka sa nedalo čudovať.
Zariadila si odvoz v deň, keď Danny nebol doma. Nemal čas, ako vždy na ňu. Bolo jej to ľúto, lebo ona by zaň dala i život a čokoľvek, lebo ho miluje. Ale je si vedomá že vernosť z jeho strany nie je. Kto vie čo by urobil, ak by mala byť ako on. To by vzťah nemal žiadnu cenu. Ona mu bola verná i po rok a pol ročnom vzťahu a stále je.
Potrebuje zamestnať si hlavú niečim iným. Vzala si na seba ryfľové kraťasy na traky, obyčajnú károvanú košeľu. Nevyzerala ako dievča z luxusného sídla. Obyčajne, ako dievča z vidieku. Vypla si vlasy do konti ozdobenou sponou. Bolo predsa horúco, ale vedela že sa hodí potom do bazénu na schladenie.
Nasadne do auta, ktoré ju pred sídlom čakalo. Dannyho ľudia boli vždy pri nej ako ochranka. To zariadil on. Aspoň sa takto bez neho trochu cítila v bezpečí. Hlavne po tom čo sa dočítala v bulvároch, kde sa i o nich písalo.
Pozerá do mobilu počas jazdy a kontroluje trasu, kde je daná budova, ktorú si chce kúpiť z vlastných úspor. Ostalo jej málo, predsa si tajne kúpovala veci, aby zaujala Dannyho. Ale zjavne jej ma plné zuby a už ho nevie zjavne zaujať. Trápi ju to, lebo ich vzťah udržuje aj keď by zjavne on bol najradšej bez nej. Cítila sa ako kameň v topánke. Posledný čas cítila že je skôr na obtiaž ako než by mal radosť z osoby, ktorá ho miluje celým srdcom a dušou.
Len čo boli na mieste ju upozornil šofer. " Sme tu ? super." Usmeje sa naň a len čo zastavilo auto otvorila dvere." Ďakujem zavolám vám keď skončím." Usmeje sa na šoféra s ktorým sa dohodla. "Spravte si voľno zatiaľ. Tak skoro neodídem odtiaľ." Vystúpi z auta. Hneď ako sa nadýchne mestkého vzduchu sa vydá k budove, kde na ňu čaká predajca. Len čo sa s ním stretla, podala si s ním ruku s úsmevom na tvári. Predstavila sa a šli pozrieť priestory. No ostala zarazená s tým, že to bude chcieť obrovskú prerábku. Ale za tú cenu si jedine to mohla dovoliť. Prezerala si tie zničené police, ktoré vyzerali naozaj nestabilné. Úsmev jej čoraz viac klesal a klesal. Lebo si myslela, že na fotkách to vyzeralo oveľa lepšie. Zjavne sa týmto unáhlila. No tieto priestor má i poschodie s balkónom výhľadom na mesto. Malá garzónka na poschodi. No vyzeralo to skôr akoby tam prespával nejaký bezdomovec. Vedela že to tam bude treba všetko prerobit a hlavne vymalovat. Hrozne tapety na ňu vplývalo negatívne. No predajca to mal premyslené tak, že nemohla cúvnuť od zmluvy. Bez Dannyho nemala taký vplyv. Ona bola ta nežná strana Dannyho. Vypísala šek ktorý predajcovi podala. S povzdychom a strachom, ako to dá dokopy aby bola spokojná so vzhľadom jej nového podnikania. Len čo bývalí majiteľ odišiel premýšľala do čoho sa skôr pustiť. No hlavne musela si isť kúpiť upratovacie prostriedky a pustila sa aspoň do základného upratovania.
Už to bolo dávno čo sa premával po tomto meste, keďže sa viac zameral na strávenie času s Miou, ale teraz jak bolo aj leto, tak mal i celkom dosť na práci, kedy musel pracovne vycestovať na pár týždňov rozšíriť svoje podnikanie, pomôcť niekomu inému za to, že zostane dlžný Verrucovi maličkosťou. Posledné dni trávil dosť pracovite, kedy mu samozrejme i pomáhala Mia, jeho zlatíčko, ktorá je i jeho sekretárka, ktorá mu vo veľa veciach pomohla a taktiež dála i pár návrhov na zlepšenie, aby Verruca neriešil mnoho veci takzvane zastaralo. No v tom mu prišiel telefonát, že jeho známy našiel kupca na čásť jednej budovy, ktorú mal z určitých percent i vo vlastnictve práve Verruca. Verruca odsúhlasil, že sa staví skontrolovať kto to odkúpil, lenže sa musel bohužial pár minutiek zdržať v doprave. Klasicky.
Keď sa konečne dostavil do tej časti mesta, zaparkoval neďaleko svoje auto a zobral si koženku zo sedačky spolujazdca a hodil ju na seba i keď bolo nesmierné teplo, ale ako Vamp moc nepociťoval či je vonku teplo alebo zima. Stretol sa s majitelom ktorý zrovna telefonoval a riešil niečo vážné, no povedal že kupca je vo vnútri. Verruca vošiel dnu a nikde nikoho aspoň na prízemí nevidel, no zacítil velice povedomú vôňu meniča. Mierne prižmúril svoje oči že kto to asi je a tak pomaly a potichu vyšiel na poschodie, kde sa oprel o zarubňu a pozrel sa na Auroru, ktorá upratovala. Pri pohlade na ňu sa samozrejme usmial, pretože je to docela doba čo sa oni dvaja videli, ale hlavne posledné stretnutie alá rozlučenie nebolo tri krát najlepšie už len z toho dôvodu, že im to prekazila zmyja menom Sarah. Verruca si ju samozrejme musel prezrieť keď mala ešte tie krásne kraťasky. No to zaklopal o poličku ktorá bola vedla neho a usmial sa ešte viac na Auroru. "Ahoj Aurora, dlho sme sa nevideli." Povedal smelím hlasom, pretože ju naozaj velice rád videl po takom dlhom čase a ešte k tomu, čo sa dočítal v novinách. "Vyzeráš furt úžasne, ale prekvapuje ma, že tu nemáš ochranku. Takže to ty si ten kupec, vedieť to, tak ti to obstarám za lepšiu cenu. Čo že kupuješ túto... jak to nazvať slušne. Vychatralé ospravedlnenie za budovu." Pozasmial sa na svojé slova, prerože predsa len ta budova bola fakt v biednom štádiu čo sa vnútra týka, ale ani nevedel ako tu dlho Aurora je, každopádne to tu dokázala celkom upratať čo musel uznať.
Snažila sa vyzametať neporiadok a vyhadzať staré nepotrebné veci von do veľkého kontajnéra, ktorý parkuje za budovou. Táto budova mala vchod s predu aj zadný asi unikový ku kontajnerom a do inej ulici. Bolo vonku horúco a tak sa i ťažšie robilo. Umýla parapety okná, ktoré takme vypadli pri dotyku, ale aspoň miestnosť dostala svetlo. Utrela si tvár od potu a prstami, ktoré mala od prachu špinavé sa na tvári samozrejme ušpinila. Mala by si na pomoc zavolať aspoň Tanyu alebo Hana. Kto vie či by jej pomohli dlho sa jej neozvali.
No ako čistila komodu z ktorej vypadli šuplíky a nehovoriac o doskách, sama ten starý nábytok nevynosí. No ani si nevšimla a zakopla o jedne zo šuplikov a chytila sa rámu postele, ktorá sa posunula a rospadla. Prach sa rozvíril a v tom počula hlas. Kychla a zakašľala po tomto. Zodvihne pohľad na muža, ktorý stal vo dverách. " Pán Verruca? " Svietilo slnko a rozvírený prach robil clonu. Kým sa neusadil . "Ja.." Prekvapene sa pozrela a rukou si opravila oblečenie. Znovu vyzerala pred vysoko postaveným človekom ako smetiar. " nemám ochranku lebo sú odvolaný k inej službe. No.." Obzrela sa po miestnosti, ktorá by mala byť obytná garzónka. " hľadám niečo na moje podnikanie v oblasti liečivých olejov a mastí." Usmeje sa naň ho. Tiež je rada že ho mohla vidieť po takom dlhom čase. Obzerala sa zaň ho. " Slečna Mia tu nie je? alebo už teda pani?" Nevedela či sa už vzali alebo nie. Prejde k oknu aby nazrela vonku. Ani tam ju nevidela. " ste tu sám? A ako ste vedeli že to kupujem?." Nechápala prečo bol tu. " vy ste majiteľ? " Keď vedel že to kupila tak jej to došlo.." ja som nevedela že vám patrí...Bola to jediná budová, ktorú som si mohla dovoliť. Len prerobiť bude veľa práce." Povzdychla a modlila sa v duchu aby to utiahla. "ešte vyhodím pár dosiek a niečo upracem. Mali mi poslať kľúče." Nevedela či jej ich on doniesol.
Vedel že je Aurora dostatočne zručná, predsa len upratovala i uň vo vile a naozaj si nemohol stažovať práve na to, že by niekde bol prach, alebo vynechala niejaké to miesto. No čo sa potkla a zničila i tu posteľ, ktorá sa kompletne rozpadla jak keby bola z papiera, tak spravil pár krokov dovnútra, pretože mal o ňu obavy, či si niečo náhodou nespravila. Lenže vznikla tu veľká prachová clona, ktorá dosť zaprasila okolitý vzduch. Pár krát mávol rukou pred sebou aby vôbec videl na Auroru, ktorá ho taktiež ráda videla. Keď zmienila podnikanie, tak ho to celkom prekvapilo, že jej to zrovna Gray dovolil, pretože vždy by čakal, že Gray bude proti tomu, pretože by to bolo preň moc degradujúce a spravilo by mu to možný špatný imidž na verejnosti. "Podnikanie ? To znie zaujímavo, možno si pár olejčekov či mastí od teba potom odkúpim. Niečo pre seba a niečo pre Miu." Pousmial sa na Auroru ktorá začala hladať práve Miu jak za ním, tak dole pri vchode. "Ešte není pani, ale snáď čoskoro. Teraz dosť pracujem tak na svadbu není toľko času, ale snáď čoskoro. Mia je buď to doma, alebo v kancelárii, kto vie. Ja som bol na jednom sedení kedy mi dole John zavolal, že niekto odkúpil túto časť budovy, tak som sa chcel pozrieť kto to bol." Usmial sa na Auroru kedy ešte sa spýtala, či je majitel. "Ano i nie.. Je to rozdelené na percentá, tudíž z určitých percent som majitel." Pozasmial sa nad tým a pristúpil k Aurore, ktorej upravil vlasy a vytiahol z vrecka vreckovku, ktoru Aurore podal. "Máš na tváry menšie šmuhy od toho prachu, asi si si neuvedomila že máš špinavšie ruky." Pousmial sa na AUroru a rozhliadol sa po miestnosti, kedy hovorila o kľúčach a vyhodení dosiek, čo ju chytil za rameno. "O to sa neboj, dobre ? Myslím si že si tu toho spravila dostatok, toto je práca pre niekoho iného. Zavolám četu na vypratanie a aby i vymenili jak tie okná, tak hlavne dvere so zámkom. Dostaneš čisto nové kľúče a so zámkom, ktorý aj zostane zamknutý. Čo keby sme zašli o uličku ďalej na kávu a porozprávali sa ? Pokiaľ teda nemáš na pláne niekam momentálne ísť." Nahodil na Auroru velice šarmantný úsmev, kedy chcel priatelsky s Aurorou hodiť reč a popýtať ako sa má, čo má nové a podobne. Hlavne nechcel aby ženská robila mužskú prácu. Nie že by pochyboval niejak o Auroriných schopnostiach, ale holt gentleman sa vo Verrucovi nezaprie a keď môže, tak prečo jej nepomôcť.
Potichu naň díva keď hovorí a s úsmevom prikývne. Hrýzne si do spodnej pery. Pri jeho pristúpení a čo vytiahne sebou cukne. Vezme si od neho vreckovku " špinavá som? a to sa stáva... predsa tu je práce ako na kostole. A áno, asi Danny bude radšej.. Keď.." Nechcela hovoriť o tom čo ju trápi. Predsa to nikoho nezaujíma. Pri slove svadba cíti v hrudi tlak, lebo ona len na to pomyslieť nemohla. " Budem len rada, ak si niečo kúpite." Usmeje sa. Pozrie na jeho ruku na svojom ramení a takto si ho zblízka mohla prezrieť. " rozumiem pracovné povinnosti.." Povie s pohľadom na zem. Odstúpi a ide k starému zrkadlu kde si utiera do vreckovký tvár od prachu. "hodila by sa mi sprcha a prezliecť sa.. ja viem. Ma tu priviezol šofer." Len ako hovorí že dá vymeniť okná a zámok na dverách a o tom vypratávaní, ostane prekvapene dívať. "naozaj? som myslela že to nie je v cene. Nebolo to v zmluve, preto som sa do toho pustila sama. " Len čo hovorí o káve jej i žaškrkalo v bruchu. Nadýchla sa pri okne vzduchu, lebo ten pach tam nebol najlepší. "mám čas.. Nikam sa neponáhľam. Aj prestavku potrebujem som tu už tri hodiny a som sa nezastavila " Zasmeje sa nad tým. No potom si pomyslela že vyzerá hrozne. "Ja len neviem či vám nespravím hanbu taká špinavá." Usmeje sa a poškrabe sa vo svojich vlasoch, ktoré mala vypnuté. " oproti je pekná kaviareň, možno tam majú i pečivo, umieram od hladu. " Usmeje sa a prejde okolo neho opatrne, aby sa zasa nepotkla o neporiadok a zišla na prízemie. "Sme sa nevideli pekných takmer 2 roky pán Verruca určite máte plno krásnych zážitkov." No potom si uvedomyla že ho vypočúvala. Ako výjde vonku z budovy si vezme svoj batoh a ramienko si prehodí cez jedno plece. Vonku z budovy si to namiery do tej kaviarni. No zastaví sa pri novinovom stánku. No zaujala ju fotka, ktorá bola na titúlnej stránke v bulvárnom časopise. Nadýchla sa sťažka a prišla otázka od pani s trafiky, či je ta slečna z tohto časopisu. Bola na titúlnej stránke, kde bolo napísane čosi o ženskej kráse bohatých významných chlapov. "Ja. N-nie to nie som ja si ma s niekym mýlite. " Bez ochranky asi bol risk ísť medzi ľudí. Pousmeje sa nesmelo a radšej si rukou zakrýva tvár a vediet to rovno ako baran proti múru do kaviarne oproti cez cestu.
Pousmial sa pri tom ako mu Aurora začala vysvetlovať že niekto za zaprasí pri takejto práci. Trochu ho to zarazilo, pretože predsa len ako mladík musel pracovať rukami na poliach či nosiť drevo aby sa niejak uživil. Nemal to tak jednoduché, ale aby sa teraz s Aurorou niejak o tom dohadoval nebolo zrovna najlepšie. "Vyzerá to, že ťa niečo trápi.. ale myslím si že tu neni úplne vhodné sa o tom baviť, pretože si myslím, že by si si vykýchala nos v tom prachu." Podotkol s úsmevom a prikývol na jej ďalšie slova. Jeho povinosti boli dosť veľké a aby všetko fachalo jak má, tak jednoducho musel niekedy aj odcestovať aby sa osobne postaral aby jeho firma v zahraničí fungovala ako práve má. Trochu prižnúril oči ohľadom toho, že by si mala dať Aurora sprchu, pretože to niejak nechápal prečo vyťahuje. Popravde si ani čmuchom nevšimol, že by mal cítiť zápach potu. Predsa len dosť vôní či pachov dosť prebíjala ta Aurory sladká krv a pôvod meniča v jej žilách. Pri jej prekvapení sa pozasmial a mierne naklonil hlavu do strany. "Není to v žiadnej zmluve a ani v cene, je to skôr taká... pozornosť odomňa. Predsa len by si sa s tým dosť štvala a než by si to spravila, bol by zajtrašok. Hlavne je tu dosť ťažkých vecí a naozaj ťa nenechám sa s tým štvať pričom tie dvere by boli problém. Nerob si s tým starosti Aurora, dobre ?" Prezrel si tvár Aurory či nenajde náhodou miesto, kde vynechala trochu špiny a pozrel sa na jej prázdne brucho, ktoré značne ukázalo že by mala niečo zahryznúť. "O to sa netrap Aurora, myslím že si trafila každý špinavý bod." Usmial sa a chytil ju prstami za bradu, kedy jej hlavou mierne pootočil do strán aby si overil, že naozaj očistila každý bod. "Jop, trafila každý bod." Pustil jej bradu a odstúpil od nej, aby jej spravil miesto že v kľude prejde a nemusí sa cez ten bordel brodiť a ešte nedajbože sa znova potknúť. "Určite tam pečivo je, dokonca i koláče." Pripomenul jej aby sa nestrachovala a pomaly ide za ňou. "Pár zážitkov tam bude, ale taktiež má zaujímajú tie tvoje." Pousmial sa a pri odchode z budovy vytiahol mobil, kedy napísal svojim luďom aby prišli na túto adresu a všetko vyčistili. Medzitým Aurora už stihla získať pozornosť predávačky novin u stánku, kedy tam dobehol a pozrel na predávačku, no bolo okolo moc ľudí tak račej nič neskúšal a pozrel na tie noviny a šiel ďalej. Pri kaviarni odtiahol stoličku na vonkajšej terase aby sa Aurora posadila. "Nech sa páči." Usmial sa na Auroru, ktorá sa snažila schovať a po jej posadení sa posadil oproti nej. "Všetko v poriadku ? Kľudne sa môžeš zdôveriť, nebudem sa ti smiať." Povedal tichším hlasom aby ich nepočula práve čašníčka ktorá k ním pristupila pričom sa na ňu usmial. "Dobrý deň, poprosím jedno velke presso s cukrom i mliekom." Povedal smerom k čašníčke, pričom obaja sa pozreli na Auroru čo si dá.
Bolo to zvláštne vidieť po tak dlhom čase pána Verrucu. Predsa už čo to okolo jeho vily a práce prešla znovu do bodu, kde je zasa len pred ním špinavá. Ruky si umyla hneď ako to šlo a vzala ten obrúsok. Utrela si všetko čo bolo viditeľné na jej tvári. No dotyk za jej bradu mĺčky dívala naň svojími neobvyklím sfarbeným očí. Potichu sa naň dívala a jemne ho chytila za predlaktie. Akosi ju prezeral sa cítila divne až sa jemne začervenala. Odtiahla sa hneď tvárou od jeho ruky. "myslím že som čistá, Ďakujem." Pozrie na vreckovku, ktorá bola špinavá, chcela mu ju vrátiť späť. Ale asi takú špinavú nie to ju vyperie. " to by som sa, zle sa tu dýcha. " To zjavne vampíry nepociťovali, ako aj fizycku únavu. To teplo ju hrozne večerpávalo. No úsmev jej na tvári vyčarí, že jej chce pomôcť s vyhadzaním veci odtiaľ. "Ďakujem som myslela že nenájdem niekoho kto by mi pomohol...Dany by sa toho asi neujal." Zomkla pery k sebe a pramienok vlasov jej padal do očí ten si dala za ucho. No potom ako vyšla z budovy a incident s trafikou radšej nereagovala. Pozrie na odsunutie stoličky. Ostala chvíľku stáť, lebo nevedela prečo to spravil. Zomkla pery k sebe a posadila sa."Ďakujem" Ako došiel čašní a pri jeho objednávke sa usmiala" poprosím Esspreso Lungo s mliekom." Potrebovala si trochu dvihnúť tlak kofeinom. "Moje zážity? fuuuu. Neviem čo by som povedala, keďže nikde som nebola. Povinnosti okolo môjho budúceho biznisu mi vzal voľný čas. "Pozerala naň, rukami si prešla po stehnách. "Venovala som sa produktom, ktoré budem chcieť ponúknuť ale ešte som to nemala vyskúšané. Danny nemal čas mi s tým pomôcť. " prehrabla si vlasy. "A som dosť vyčerpaná z tých nezmyselných večierkoch. Kto by povedal že za tie mesiace vystriedam niekoľko šiat a topánok z ktorým mam len otlaky... Viete kam by som chcela isť? niekam do kúpeľov, kde by sa niekto venoval mojim uboleným nohám a telu. " Zasmeje sa, lebo zjavne aj bolo vidno, že jej chýbala pozornosť. Mužská pozornosť. " Vy a Mia som počula že chystáte svadbu, alebo sa niečo zmenilo? " Ako doniesli kávu, poďakovala a otvárala si sáčky s cukrom. "Viem že máte veľke kontakty. Možno by ste mi vedeli s niečim pomôcť? Viem je to odo mňa drzé, lebo si poviete že od toho mam Dannyho." Pozerala mu do oči s menšou dušičkou či by súhlasil s pomocou. "on na tie moje sprostosti nemá čas. A tak by ste možno vy." Zomkla pery k sebe a nasýpala si cukor do kávy, premiešala. Stále čakala na odpoveď.
Dlhý čas odmietala zákazky. A to len kvôli Stefanovi u ktorého žila. No stalo sa niečo čo nečakala. Do jeho sídla ju nepustili kvôli neprítomnosti Stefana. Nechápala čo sa deje. Vratila sa tak do svojho starého života. Začala opäť pracovať a tým i brať niekoľko životov. No bolo to vždy nenápadne. Nik nevedel príčinu úmrtia u bezdomovcov. Ktorým vydedukovala polícia ako zamrznutie a zlihanie srdca. Ona mala dušu a viac života pre seba. Bola skúsená vo svojej práci.
Jedného dňa jej prišla zaujímavá ponuka. No musela sa s danou osobou dohodnúť na určitom mieste. Ale počas noci na uliciach mesta. Mala sa tam stretnúť s niekým kto ju mal vyplatiť. Obliekla sa do čierneho. Vypla vlasy do copu a skryla tvár do šatky. Len jej oči bolo vidno. V tmavej uličke približne 23h sa objavila na dohodnutom mieste. Jej praca bola nebezpečná ale vedela čo robiť. Použila aj zvierací inštinkt a obzerala sa za mužom, ktorý ju mal čakať. Mali dohodnuté aj ako ho spozná. Stál tam opretý o stenu. Zrejme netušiac aká ticha vedela byť a priblížiť sa k nemu. Len sa objavila vedľa neho ako tien. Podľa dohodnutého znaku vedela že je to daný človek
Benjamine tohle, Torez tamto. Jsem snad nějakej zkurvenej pes? Naštvaně jsem se zamračil, pak otevřel bránu a vyšel směrem k vozidlům.
Po požáru to tady bylo stále poněkud oslabené, avšak garáž byla stále stejně plná jako vždy. Došel jsem k černému roveru, otevřel jej a nahlédl dovnitř. Byl čistý a prázdný. Takže jej momentálně nikdo nepoužíval. Od správce garáží jsem vyzvedl klíčky a vrátil jsem se zpět k vozidlu.
Hodil jsem svoji tašku na sedadlo spolujezdce. Ta vydala zvláštní zvuk, jak se tam o sebe třely a tloukly zásobníky a zbraň.
Nasedl jsem a nastartoval. Vrnění motoru mě uklidnilo. Byl to příjemný zvuk. Co, že mě tak nasralo? Chystal se zátah na nějaké hnízdo a já tam jako už klasicky chtěl jít. Vedení mě však odmítlo s tím, že by to měli být snadné cíle a chtějí to využít na tréning nováčků. Chápal jsem, že se mnou ve skupině by si ani neškrtli ale kurva..já chtěl jít taky!
Místo toho mi vrazili do ruky složku s požadavky a údaji o sledování z poslednícho přibližně měsíce. V centru San Hillesh se něco dělo. A já to tam měl projít.
Vyjel jsem z brány, zaparkoval vedle silnice a hodil blikačky, pak otevřela tašku a vytáhl složku, kterou jsem otevřel a vytáhl z ní tenkou složku. Tu jsem si chytil levou rukou, otevřel ji a pomalu procházel řádek po řádku. Z toho co jsem četl se začali v ulicích válet mrtvoly bezdomovců. To by nebylo tak zvláštní. Kdyby většina z nich neměla zapsanou příčinu smrti jako infarkt. Což byla jedna z věcí nejčastěji zaměňovaná se smrtí způsobenou měňavcem. V takovém množství i časovém rozmezí to na měňavce určitě vypadalo. Nejspíše někdo zkušenější - vybíral si pouze bezdomovce, věděl že to většině lidí nepřijde nijak zvláštní a bude to bráno spíše jako číštění ulic od bordela. Já jsem to ale viděl tak, že je jen otázka času kdy si vybere dítě, protože tomu bude logicky zbývat více let než starýmu bezďákovi co leží kždou druhou noc v ulici v vlastních chcankách.
Došel jsem na konec složky, kde byl výpis toho, co vidělo pár svědků a kamery v okolí míst, kde se vraždy stávaly.
Svědci neviděli více méně nic zvláštního. Ale dvě kamery zachytili podobnou osobu vcházet do uliček v čase kdy oběti zemřeli.
Vzal jsem si vytisklou fotku a prohlédl si ji. Neřeklo mi to skoro nic. Jen to, že to byla určitě žena a měla světlé vlasy. Skvěle, to je třeba 30% obyvatel San Hillesh. Zamručel jsem otočil na poslední stránku. Velkými písmeny tam stálo "PŘIVÉST NAŽIVU - POTŘEBNÉ PRO TESTOVÁNÍ". Super. Takže teď dělám psa laborantům.
Položil jsem složku na sedadlo a krátce sjel pohledem svoje oblečení. Je to měňavec..měl bych si vzít rolák, rukavice, ideálně bundu s kapucí. Musel jsem dát tý čubce co nejméně míst kde se mě může dotknout. Stáhl jsem ze sebe bílé tričko s pruhem mimikujícím autopás, a z tašky vytáhl černý rolák. Ten jsem si na sebe natáhl, pak z tašky vybral i moji koženou, ale velice poddajnou bundu s kapucí a popruh na zbraň. Poté co jsem si oblékl tohle, jsem vytáhl i černé, tenké rukavice a natáhl si i je. Bílé tričko jsem nasoukal do tašky spolu se složkou a vybral z ní ještě revolver a několik zásobníků. Nabil jsem revolver, strčil ho zajíštěný do pouzdra a zásobníky si strčil do vnitřní kapsy bundy.
Fajn..měl bych být ready.
Zapnul jsem si pás a vypnul blinkry. Pak jsem se rozjel do San Hillesh. Cesta odsýpala pěkně. Žádná kolona, žádný komplikace.
Nakonec jsem zastavil na parkovišti poblíže posledního místa činu a vystoupil jsem ven.
Zamknul jsem auto a klíče dal do malé vnitřní kapsy, kterou jsem zapnul na zip. Konečně jsem poté vykročil k ulici.
Teď už tě jen najít..
Benjamine tohle, Torez tamto. Jsem snad nějakej zkurvenej pes? Naštvaně jsem se zamračil, pak otevřel bránu a vyšel směrem k vozidlům.
Po požáru to tady bylo stále poněkud oslabené, avšak garáž byla stále stejně plná jako vždy. Došel jsem k černému roveru, otevřel jej a nahlédl dovnitř. Byl čistý a prázdný. Takže jej momentálně nikdo nepoužíval. Od správce garáží jsem vyzvedl klíčky a vrátil jsem se zpět k vozidlu.
Hodil jsem svoji tašku na sedadlo spolujezdce. Ta vydala zvláštní zvuk, jak se tam o sebe třely a tloukly zásobníky a zbraň.
Nasedl jsem a nastartoval. Vrnění motoru mě uklidnilo. Byl to příjemný zvuk. Co, že mě tak nasralo? Chystal se zátah na nějaké hnízdo a já tam jako už klasicky chtěl jít. Vedení mě však odmítlo s tím, že by to měli být snadné cíle a chtějí to využít na tréning nováčků. Chápal jsem, že se mnou ve skupině by si ani neškrtli ale kurva..já chtěl jít taky!
Místo toho mi vrazili do ruky složku s požadavky a údaji o sledování z poslednícho přibližně měsíce. V centru San Hillesh se něco dělo. A já to tam měl projít.
Vyjel jsem z brány, zaparkoval vedle silnice a hodil blikačky, pak otevřela tašku a vytáhl složku, kterou jsem otevřel a vytáhl z ní tenkou složku. Tu jsem si chytil levou rukou, otevřel ji a pomalu procházel řádek po řádku. Z toho co jsem četl se začali v ulicích válet mrtvoly bezdomovců. To by nebylo tak zvláštní. Kdyby většina z nich neměla zapsanou příčinu smrti jako infarkt. Což byla jedna z věcí nejčastěji zaměňovaná se smrtí způsobenou měňavcem. V takovém množství i časovém rozmezí to na měňavce určitě vypadalo. Nejspíše někdo zkušenější - vybíral si pouze bezdomovce, věděl že to většině lidí nepřijde nijak zvláštní a bude to bráno spíše jako číštění ulic od bordela. Já jsem to ale viděl tak, že je jen otázka času kdy si vybere dítě, protože tomu bude logicky zbývat více let než starýmu bezďákovi co leží kždou druhou noc v ulici v vlastních chcankách.
Došel jsem na konec složky, kde byl výpis toho, co vidělo pár svědků a kamery v okolí míst, kde se vraždy stávaly.
Svědci neviděli více méně nic zvláštního. Ale dvě kamery zachytili podobnou osobu vcházet do uliček v čase kdy oběti zemřeli.
Vzal jsem si vytisklou fotku a prohlédl si ji. Neřeklo mi to skoro nic. Jen to, že to byla určitě žena a měla světlé vlasy. Skvěle, to je třeba 30% obyvatel San Hillesh. Zamručel jsem otočil na poslední stránku. Bylo tam několik vytištěných zpráv. Konkrétně o tom, že se jim podařilo s pravděpodobnou pachatelkou spojit a domluvit se na místě setkání, pod příslibem obchodu, včetně místa kde se máme kdy setkat. Což mi ulehčí práci s hledáním. Ve zprávách jsem viděl i nějaké dohodnuté znamení. Červený šátek kolem krku. Jasně. Povzechl jsem si a koukl se na obálku která byla v dopisu přiložená. Otevřel jsem ji a koukl do ní. Uvnitř opravdu byl červený šátek..spíše to byl velice tenký kousek látky. Ani jsem moc nevěřil, že si ho zvládnu omotat kolem krku..ale udělal jsem to a tak nějak se to dalo.
Ještě jednou jsem se podíval na složku. Velkými písmeny tam stálo "PŘIVÉST NAŽIVU - POTŘEBNÉ PRO TESTOVÁNÍ". Super. Takže teď dělám psa laborantům.
Položil jsem složku na sedadlo a krátce sjel pohledem svoje oblečení. Je to měňavec..měl bych si vzít rolák, rukavice, ideálně bundu s kapucí. Musel jsem dát tý čubce co nejméně míst kde se mě může dotknout. Stáhl jsem ze sebe bílé tričko s pruhem mimikujícím autopás, a z tašky vytáhl černý rolák. Ten jsem si na sebe natáhl, pak z tašky vybral i moji koženou, ale velice poddajnou bundu s kapucí a popruh na zbraň. Poté co jsem si oblékl tohle, jsem vytáhl i černé, tenké rukavice a natáhl si i je. Bílé tričko jsem nasoukal do tašky spolu se složkou a vybral z ní ještě revolver a několik zásobníků. Nabil jsem revolver, strčil ho zajíštěný do pouzdra a zásobníky si strčil do vnitřní kapsy bundy.
Fajn..měl bych být ready.
Zapnul jsem si pás a vypnul blinkry. Pak jsem se rozjel do San Hillesh. Cesta odsýpala pěkně. Žádná kolona, žádný komplikace.
Nakonec jsem zastavil na parkovišti poblíže posledního místa činu a vystoupil jsem ven.
Zamknul jsem auto a klíče dal do malé vnitřní kapsy, kterou jsem zapnul na zip. Konečně jsem poté vykročil k ulici kterou jsem měl vyznačenou ve složce. Došel jsem na místo a ve snaze vypadat uvolněně jsem se opřel o stěně. Přes hlavu jsem si dal kapuci, avšak jen tak aby mi nekryla zorné pole.
Teď už jen čekat..
Naštěstí čekání nezabralo moc času. Byl jsem tam možná tak pět minut, když jsem uslyšel velice, ale velice tiché kroky. Nevvědět jak nebezpečná svině za mnou jde a nedávat si pozor, určitě bych si toho nevšiml. Pootočil jsem očima a sledoval jak se ke mě ulicí slečinka donesla.
Kývl jsem jí na pozdrav a krátce si ji prohlédl. Byla hubená tak, že jsem si byl jistej že bych si s ní mohl házet jako s panenkou, celá v černém a kryla si obličej. To jí tady ale nepomůže.
"Fajn, jak se tedy dohodneme?" Promluvil jsem velice seriozním tónem.
Približovať sa v tomtom ročnom období bolo obtiažne, ale nič čo by menič nezvládol. I keď vonku ukázovali mínusové stupne a z úst sa valila para, jej zima nič nerobila. Vedela svoju teplotu stymulovať a kontrolovať. Mala na sebe veci, ktoré boli špeciálne pre ňu vyrobené. Mala kontakt, ktorý bol veľmi dobrý v šití oblečenia, ktoré sa nešpinilo, nepremakalo a priam nožom nepreraziteľná.
Bola tma a jeho videla prichádzať už od samotného parkoviska. No videla že mal niečo v ruke a keby len to. Niečo tu nehralo a nezdál sa jej. No možno to bol len zlý pocit, kvôli odmlčania sa v tomto svete.
Len čo sa priblížila k danej osobe, ktorá od prvého pohľadu čo videla pod nočnou lampou, bol vysoký muž. Dobre stavaný ale to že si zakrýval tvár bolo podozrivé. To že sa ona maskovala bolo normálne. Para jej z pier vychádzala i naprieč maske na tvári. Len čo sa otočil ustúpila a jeho hlas. No cítila i nepríjemný zápach kovu, ktorý jej prišiel ako strelný pach. Vedela že mal pri sebe zbraň. Jej zreničky boli zväčšené ako u mačiek cez noc. Len čo k nej prihovoril natiahla k nemu ruku. "Obálku a fotku s adresou. " Chcela vedieť čo je zač. No nemohla to podľa pachu zistiť. "Nebudú peniaze, nebude práca. " Nadvihla jedno z obočí a čakala na presnejšie informácie čo chcel od nej. Predsa sa vedela dostať všade kam chcela. No tvár po otočila na bok, počula hlasy. Iné hlasy, ktoré smerovali k ním. Nevidela z auta vychádzať ďalších mužov, len jeho samotného. No snáď ju nepoceňuje, že má pred sebou ženou.
Měla na sobě oblečení jako na těch snímcích které zachytila kamera. Takže jsem si byl jistý, že to je ona. Musela být. Netušil jsem jak ji našli, ale bylo mi to jedno. To hlavní teď bylo dostat ji.
Viděl jsem jen její oči, byla z ní cítit nervozita a nedůvěra. Natáhla ke mně ruku a dožadovala se fotografie a peněz. V duchu jsem si prošel vše co se psalo v mailech, které jsem měl ve složce v autě. Bavili se o muži, o někom kdo mi měl dělat problémy. Ale nikdy o jeho vzledu nebo tak.
Přeměřil jsem si ji pohledem, pak sáhl do vnitřní kapsy bundy a vytáhl peněženku. Ta byla pěkně tučná. Ještě aby ne. Inkvizice na nás nešetřila. Trochu mě sralo, že jí ty peníze dávám - šetřil jsem na nějaké pořádné auto. Které bych nemusel sdílet se zbytkem inkvizitorů. Každopádně jsem si byl jist, že během pár minut je budu mít zpět.
Položil jsem jí bankovky na ruku, než však stihla prsty stáhnout tak jsem přesunul ruku na její zápěstí a pevně ji chytil. Druhou rukou jsem jí čapl pod krkem a vší silou s ní uhodil o stěnu vedle sebe. Věděl jsem, že se nemám moc čeho bát. Měňavci nepřekypovali zrovna velkou silou. V tomhle byli jako lidé. Takže budu v prdeli jen když se v něco promění a nebo bude sama mít nějakou zbraň.
Poté co jsem jí hodil o stěnu, jsem stáhl ruku pod bundu a prudce vytáhl nabitý revolver, který jsem jí namířil na hrudník. "Nerad platím předem." Ušklíbl jsem se na ní. "Otoč se na záda. Nezkoušej žádný sračky." Kolem se po zemi válely bankoky z několika mých výplat. To bolelo vidět. Teď jsem se ale musel plně soustředit na ni, ne na prachy.
Stále pred mužom, ktorému ledva videla do tváre, ale pre ňu nič problémové. Jeho vôňu rovnako zaznamenala a zapamätala. Predsa každý človek inak voňal a jej tu stále niečo nehralo.
Ako držala ruku pred sebou a čakala na peniaze s fotkou, aby vykonala svoju službu a prácu, tak aby to nevyzeralo ako vražda. Potichu sa dívala na mladého, ktorý vytiahol nie málo peňazí. Musela uznať bol prachatý a zrejme nemal babu, alebo tak kam by tie peniaze investoval. Potvrdila si že zrejme bude samotár. Predsa jeho životopis ju nezaujímal ale suma, ktorú za tuto špinavú prácu dostane.
Len čo tie krásne voňavé peniažky dostala do dlane a chcela ruku stiahnúť. Prekvapene vydýchla a sebou mykla svojou rukou, aby ju dostala zo zovretia a peniaze upustila v momente, keď sa rozhodol tento cvok chytiť pod krk a pritlačiť o stenu. Udrela si hlavu zozadu a prudko vydýchla pri náraze do steny. Zomkla pery a bolestivo vydýchla pri páde na zem. Zavrčala naň ako tiger, ktorý sa mienil brániť a zabíjať. Ako sa dvihala zo zeme len do sedu na bok. Cítila ako jej krv stiekla dole po čele. No jeho zbraň ju vôbec neprekvapila, ale naopak. Cítila ju už predtým, ale nečakala že sa to práve zvrtne na takúto hru. Chlapec sa zrejme chcel hrať a dokázať si svoju mužskú silu na útlej nižšej žene. Určite by povedala že je Gay. No ako sedela chytila prudko a rýchlym spôsobom jeho ruku so zbraňou od seba, hlaveň aby na ňu nemierila. Tým že bol predklone ho podkopla do kolená a druhou nohou chytila za krk a prehodila za seba. Dalo jej to zabrať, predsa svoju životnú energiu musela nahrnúť fakt nie len do premeny ale aby aj 192cm chlapa prehodila cez seba. Keby mal nadváhu tak to by bolo ešte ťažšie. Len čo uvidela zbraň od neho na chodníku vzala ju a odhodila do kanála, kam voda ďažďova tiekla. Pekne bolo počuť ako padla do vody. Zodvihla sa od snehu a tým že bola stále ešte otrasená sa snažila vstať a premeniť. Chcela čo najskôr od tohto muža utiecť.
Jen tam ležela, nevypadala že by plánovala něco udělat. Rozhodl jsem se jí trochu phrozit zbraní. Došel jsem blíže a lehce se sklonil abych na ni namířil. Toho ona využila, chytila mě za ruku se zbraní a zapřela se mi nohama do břicha aby mě přehodila. Než však tohle stačila udělat, stiskl jsem spoušť a byl jsem si jist že jsem jí trefil minimálně do ramene. Každopádně při pádu na záda mi zbraň odletěla o kousek stranou. A než jsem se pořádně vzpamatoval tak ji ta svině měla v ruce a házela ji ke kanálu, kam zbraň poté zapadla.
Se zasténáním jsem se překulil na bok a podíval se na ní. Vypadala trochu rozhozeně. A já se tedy rozhodl toho využít. Z kapsy jsem vytáhl plastovou stříkačku s jehlou. Zuby jsem strhnul krytku, pak natáhl pravou ruku a čapl jí za kotník. Prudce jsem škubl k sobě abych jí podtrhl nohu, pak jsem jí jehlu zabodl silou do lýtka a ihned stiskl píst. Všechna látka se jí nahrnula do nohy. Šlo o látku velice podobnou morfiu, avšak silnější. A nebyla to ani malá dávka. Každopádně jsem to nevpravil hned do žíly a tím pádem bude zabírat o malinko pomaleji.
Pustil jsem stříkačku a mezitím co ležela na zemi jsem se překulil tak, abych ležel na ní. Pravou ruku jsem jí zapřel pod krkem anohy držel pevně u sebe tak, aby mě nemohla kopnout. Teď to chtělo jen přetrpět těch pár desítek vteřin než se přestane hýbat.
Nečakala takýto útok. Väčšina zákazníkov šla po jej unikátnej práci. No skusila špecifikovať tohto chudáka, ktorému netušila o čo šlo. Predsa nešla za ním s tým že by sa nechala ľahko chytiť. Pri tomto boji ho prehodila cez seba. No vystrel aj tak zaznel. Zvuk strelby sa rozsiahol do ulíc čo vzbudilo pozornosť v oknách budov. Z toho adrenalínu nevnímala tak, že guľka škrabla jej pažu. Krvi bolo dosť aj roztrhnutej látky, ktorá odhalila zasiahnutie. Len čo sa chcela premeniť a ujsť , ucitila prudké potiahnutie k zemi. Kopla ho do ruky, aby jej nohu pustil. No v tom cítila prudké bodnutie " aaaouh ! Ty sviňa... " skrikla hlasno od bolesti. Stále sa bojovne mykala. No cítila že jej telom prechádzala zvláštna únava. Padla tvarou na dlažbu ako vrece zemiakov. Zranenie na paži sa hneď začalo hojiť, čo zakrylo zranenie po streľbe. Dychala prudšie a čoraz pomalšie a pokojnejšie. Ako sa jej dotkol, znovu ho prudšie chytila za oblečenie. Dívala sa mu do očí a ruku z jeho oblečenia padla na zem. Netušila čo jej to dal ale cítila že jej zmysli a telo opúšťajú sily. Až kym nestratila vedomie pred jeho očami. Nevnímala už svoje okolie.
Rána z revolveru ji nakonec netrefila nijak silně. Jen jí lízla rameno. To mě ale v ten moment nezajímalo. Musel jsem jí uspat a tak jsem se toho rychle chopil.
Jediné co jsem sledoval poté co jsem jí do krve vpravil morfium byly její ruce. Nemohl jsem riskovat že si z prdele vytáhne kudlu a pobodá mě. To se ale nestalo. Do poslední chvíle se snažila vzpouzet a přežít to. Nedal jsem jí ale moc šancí. A ta látka co přebírala moc nad jejím tělem také ne. Konečně sebou přestala cukat.
Ještě pár vteřin jsem ji pod sebou držel, abych se ujistil že to nehraje a nakonec jsem jí přiložil ukazovák a prostředníček na krční tepnu. Tep byl definitivně pomalejší. Odtáhl jsem se a protáhl se, abych uvolnil naražená záda a rameno, ve kterém mi pulsovala bolest po tom jejím přehození. Musel jsem tý svini nechat, že byla vychcaná. A na to jak malá byla, určitě i silná.
Několikrát jsem se nadechl, pak jsem se zvedl a koukl se na zem. Sebral jsem krytku ze stříkačky i tu stříkačku samotnou. Krytku jsem nasadil zpět na stříkačku a tu schoval do kapsy pak čapl nábojnici která zůstala na zemi po výstřelu. Nechtěl jsem tu po sobě nechat nic víc než šlápoty v tajícím sněhu.
Došel jsem ke kanálu, klekl si a chytil mříže pak zapáčil abych je vyndal. Zabralo to pár vteřin, ale povedlo se mi to. Pak jsem vytáhl i svůj revolver. Byl mokrý, špinavý od kde čeho. Zamračil jsem se nad tím a koukl se na holku. Na ksichtu měla totiž nějakej šátek.
Došel jsem k ní, šátek jí odmotal z hlavy, pak do něj zabalil zbraň a tu strčil do kapsy bundy. Přece si nezaseru ještě hadry.
Teď už jen rychle pryč.
Sehl jsem se a zvedl měniče do náručí. Pak se svižným krokem rozešel směrem kde jsem nechal rover. Vykoukl jsem ven. Nikde nikdo. Ale hádal jsem, že kolem někdo určitě slyšel výstřel. Otázka je, jestli to tady ještě někoho překvapí a jestli někoho zavolá.
Stáhl jsem si kapuci více do čela a popoběhl k autu.
Holku jsem držel levou rukou, pravou jsem vytáhl z vnitřní kapsy bundy klíče a odemknul. Jí jsem položil na sedadlo řidiče a zapnul jí pás, předtím jsem ale shodil tašku s věcmi na podlahu a na dveřích jsem zapnul dětskou pojistku.
Pak jsem přešel ke straně řidiče, zasunul klíč do zapalování a otočil jím. Motor příjemně zavrněl.
Po celou dobu mě kurevsky bolelo rameno. Nebyl jsem na ten její manévr připravenej. A poměrně mě to sralo - mohl jsem se týhle sračce vyhnout.
Sehnul jsem se k tašce na podlaze, rozepl ji a vyndal další stříkačku. Pak jsem jí chytil levou ruku a otočil ji abych se podíval kde má žíly. Lehce mi ji osvětlovalo světlo z pouliční lampy, a tak to nebyl takovej problém.
Pevně jsem stříkačku chytil a krytku opět sundal zuby. Pak jsem jí přiložil hrot jehly pod loket, na místo kde prosvítala žíla a pomalu jí jehlu zapíchl do ruky. Pote jsem pomalu vpustil další dávku stejné látky jako prve. Nemohl jsem riskovat její útěk. To by mi Gordon asi moc nepoděkoval.
Poté co jsem vyprázdnil stříkačku, jsem opět na jehlu nasunul krytku a strčil ji do kapsy. Místo ní jsem vytáhl klasická policejní pouta z kapsy kalhot, holku pomalu předklonil a ruce jí spoutal za zády. Poté jsem ji opět opřel tak, aby jí pás při jízdě držel a ona sebou tady neplácala jak okurka v přepravce.
Zkontroloval jsem si zpětné zrcátko a pomalu vyjel z parkoviště.
Velice brzy jsem dorazil na základnu v Minew, kde jsem vystoupil a nahlásil že vezu další testovací subjekt pro Gordona. Netrvalo to dlouho a holčinu si přebrali lidi z laborky. "Dal jsem jí dvě dávky..asi byste to měli vědět." Nahlásil jsem raději, aby si jí náhodou nepředávkovali a neodvařili. To by jim byla maximálně tak na krmení dlaků během úplňku. Při té příležitosti jsem předal klíček od pout které měla měnička na rukou. Jedna z laborantek mi ukázala palec nahoru a zmizela i se zbytkem lidí za dveřmi, s dívkou na lehátku.
A pro mě byl tohle další úspěšný lov..jen jsem si musel sám zajít k lékařce aby se mi podívala na rameno. Tuhle svini si asi chvíli budu pamatovat.
To že ho prehodila o zem, ako kus chlapa jej dalo zabrať, ale nič pre meniča v jej veku. Predsa bola už skúsená, silnejšia a výcvik stále zlepšovala. Všetko sa jej prepieklo ale zrejme do momentu, kedy to naozaj nečakala. Dávka morphia v jej krvi ju dočasne odstavilo. Bola tak mimo, že zaspala pred ním a on odišiel bez väčších zranení. Nebolo to nič príjemne váľať sa v snehu a blate zároveň. Ale ta spokojnosť že to schytal aj on bola príjemná na duši.
No do momentu, kedy bola mimo nevnímala nič. No jej regenerácia sa proti tomu bránila okamžite. Chlapec mal čo robiť, aby ju dostavil kam chcel a o tom nevedela ona. Nechcel by aby sa prebudila to rozhodne nie. Len čo bola v aute zamrmlala niečo popod nos a vydýchla ako opitý človek. Jej regenerácia vo vyššom veku, bola naozaj rýchla. Hlavne koľko životnej energie nakradla predtým, tak rýchlo sa dostávala z iných vecí ako bol i morphyum. " ty hajzel...." Znel jej šepol pod tým ju posadil do auta. No stále nebola schopná byť dosť pri vedomí. Oprela si hlavu o sklo spolujazdca a prstami na rukách rovnako pokrčila. Jej telo reagovalo aj na to bodnutie. "uhmm..." Bolo to nepríjemne pri druhej dávke. Znovu strácala vedomie. Jej bledá pokožka bola porovnaním ako albín. Nehovoriac o bielych vlasov, ktoré jej padali do tváre. Znovu opretou hlavou o sklo na dverách prespala celú cestu. Ta druhá dávka morphia ju dostalo do úplneho nevedomia čo s ňou sa bude diať, len čo látka pri jej rýchlej regenerácii s ňou urobí. Ale určite nič príjemné len čo naberie vedomie. Rozhodne si toho parchanta nájde a pomstí sa. Ona s ním ešte neskončila.