Nejak sa netrápil tým, že je proste niejak divne dorezaný a že sa to hojí dosť pomaly, pretože to nebolo nič zaujímavé a nečakané. Bol zvyknutý mať viac zranení ktoré sa hojiť nedali hneď, no počas dňa jeho zranenia sa hojili o niečo pomalšie. Keby je noc, tak si ani neškrtnú a budu si priať len aby stretli Tonyho počas dňa a nie noci. Tým čo o Cassio vedel, tak ho prekvapilo ako zdatná žena z nej dokáže byť, čo sa týka hlavne ošetrenia týchto zranení čo práve ma. Jak keby ošetrovala niekoho, asi svojho brata o ktorom vravela a neprekvapilo by ho to. Pravdepodobne. Vedel že sa to zahojí ale tak keď Cassio cítila potrebu to takto oplatiť tu záchranu, tak ju nechal aj keď skôr čakal že príme tu večeru. Ale aj toto je fajn aj keď na rande snaď nikdy nechodil. Aspoň čo si on nespomína či by na niejakom bol. Nakoniec Cassio sadla za stôl a kupodivu zjedla to jedlo jak keby ho hodil do koša. Proste to z taniera zmizlo. Bol tým prekvapený, ale tým ako jej to jedlo chutilo bol prekvapivo rád, pretože nikomu takto nevaril žiadne jedlo, tudíž Cassio bola prvá. "Ďakujem za pochvalu a cením si toho. Vieš, si prvá osoba ktorej som uvaril za tu dobu čo žijem a viem hlavne variť. Veď vieš, mne postačí niečo iné k životu, ale tak snáď som ťa tým jedlom neurazil." Úsmevne povie Cassio že jej chutilo a aj keď nevie prečo vravel o tom či ju neurazil, ale tak mnoho žien by sa možno uvarilo že niejaký Vampýr uvarí lepšie ako iny. "No... už v kaviarni som ti povedal pravdu a aj s tým vekom. Teoreticky. V tom veku som prestal stárnuť, presnejšie mám takmer 1470 rokov, tudíž ano. Som starý. Aj s mojou rodinou je to pravda, proste moji pravý rodičia nemohli mať dieťa a siahli po magii a tak som dopadol. Sirota na ulici. Ak ťa zaujíma moje detstvo, tak nebolo o nič lepšie kvôli náchylnosti na to blbé slnko. Vyrastal som ako zlodej pretože neboli peniaze a v puberte som sa dostal do takzvane zlej partie že som bol vycvičený aj ako vrah. Čo som stárol tak moje emócie sa menili so mnou pretože moje prekliatie bolo silnejšie. Bol som pár krát v mojej dobe bičovaný za krádeže a potom jednu dobu boli čarodejovia v meste. Tak logicky som chcel predať ich knihy, to by mi vynieslo aj tisíc zlatých, ale márne. Mučili ma a vtedy to vo mne proste ruplo a stal som sa naozaj beštiou ktorou som. Asi po dvoch rokoch som stretol čarodejku s ktorou.. jak to povedať. Myslím že som ju miloval, nepamätám si to niejak dobre." Celý čas hovoril dosť úprimným hlasom počas toho, čo Cassio umýva riad do doby, než začal hovoriť o čarodejke a to sa pozrel stranou a zamlkol. Všimol si jak Cassio sa vrátila späť na svoje miesto kde obedovala a pozrel sa na ňu mierne so smutným pohladom na čo hlavu sklopil. "Spravila mi ten amulet aby som mohol na slnko a... Neprezradila ma nikdy, ale proste mal som pocit že ju takto vystopuju moc lahko a použiju ju proti mne, tak som ju zabil. Od tej doby som sám, venoval som sa malovaniu a budovaniu takzvanej kariéry čo ma dostalo tam, kde som teraz. Za tie roky som nedokázal milovať.. viem že niekde v hĺbke duše tie emócie mám, ale asi žiadna ich nedokáže zo mňa dostať." Pozrel sa od Cassio preč, pretože nikomu sa takto nezdôveril a hlavne s nikým nehovoril o svojej minulosti. Povzdychol si a pozrel sa smerom ku Cassio, ale nie na ňu. "Taktiež som neklamal s tými podnikmi, tudíž ak máš otázky na ujasnenie niejakých vecí, tak počúvam." Mierne sa pousmial a pozrel sa neisto do jej očí.