Fantasy World / Ostatní hry / Vianočno/zimné trhy / Strana 2
Vianočno/zimné trhy Vianočné trhy plný stánkov s alkoholom, hračkami, drevenými výrobkami a kade čo vyrobili ľudia.-
Bol rád že si to nejak s Aurorou vyjasnil pretože uraziť ju naozaj nechcel a hlavne sa zrovna s ňou nechcel nijako hádač. Preto bol rád že si porozumeli i keď jej vyčítal furt jedno a to isté, ale niekedy sa vyložene neoplatí ísť po niekom takom ako je Gray. Vybrala si zle ako asi každý vo svete lásky, ale bol rád že si to uvedomila a dúfa že takúto chybu už ona nikdy nespraví, pretože nerad by ju znova videl zničenú. Bola to naozaj statočná holka ktorá dokázala dlho prežiť sama bez toho aby jej niekto niejak ublížil, teda až na Sedrica, ktorý po nej šiel a hľadal ju niejakú tu dobu aby ju dostal a potrestal. Ale mimo to, bola naozaj statočná a dokázala dlhú dobu prežiť samá čo by nie ledajaká žena dokázala, len škoda že to Aurora nevidí a vždy chce vidieť len to zlé pričom pod nosom má to dobré, ako napríklad to, ako je statočná a že je niekto a nie jak ona tvrdí že dajaká zver z lesa abo dajaká štetka. Neni ani jedno z toho. Snáď si to uvedomí a bude pozerať na svet lepším pohľadom a hlavne dúfa, že nebude opakovať chyby ako spravila s Grayom. "Zase robíš jak keby si dôležitá nebola a pritom si. Pritom to je možno tak, že len to povedať nechcela lebo by sa bála čo by som si myslel. Že či dačo medzi vami neni pretože som sa jej pýtal či má niečo proti tebe. Spomenul som si na tu konverzáciu medzi nami že si spomínala že niečo proti tebe asi má. Pritom nemá. Tak to len jednoducho nepovedala." Nemal rád keď Aurora furt o sebe hovorila jak keby dôležitá nebola, predsa len je to dospelá ženská, ale chápal ju že si prechádza ťažkým obdobím a hlavne aj niejakými depkami tak to niejak do hlbky neriešil. Momentálne i tak boli iné problémy ako to, že ucítil krv čašníčky ktorá sa nepekne porezala a on sa snažil aby nevyskočil spod stola a nerozbehol sa na ňu ako niejaká neriadená strela ktorú nejde len tak zastaviť a kdo vie čo by sa s ňou stalo a s ľudmi v kaviarni. Našťastie niejak Aurora rozprávala i keĎ nevedela čo, ale pomáhalo to a trochu sa pomaly ukludňoval že pusu od nej na líce nečakal, no nemohol sa na ňu pozrieť ani nič a bol jak keby chytol krč a nemohol sa momentálne pohnúť. Keď chcela ísť Aurora von tak mierne zakrútil hlavou, pretože tam je ešte viac ľudí a to by v tejto chvíli nijak neprospelo. Keď vyťahovala peniaze a videl ako začala sa dvíhať tak chcel niečo povedať, len sa bál, že keď otvorí pusu tak sa neovládne pretože si bude predstavovať ako sa do niekoho zakusuje. Nakoniec sa Aurora dvihla a ťahalo ho no on chvíľku sedel a pozeral sa jej do očí pohľadom ktorý jej mal naznačiť že to dobrý nápad není, no jeho telo si začalo robiť čo chce a postavil sa. Bolo poznať z toho prudkého postavenia že to nebolo úmyslné a jeho telo si robí čo chce. Prikývol hlavou na snehuliaka pretože Auroru nechcel uraziť a šiel s ňou, no keď vyšli medzi ľudí tak zasyčal pretože tam bolo toľko krvi v ľuďoch, že jeho oči s normálných zase stemneli že pridal do kroku i keĎ Aurora nestíhala, ale držal sa jej aby nespadla. -
Bola a je nervózna z toho ako sa tvári Richard. Keby nebol začiatočný hybrid upíra, tak by to bolo v pohode ale práve že bol a tak i sa bála. Vie že nebol dobrý nápad ani tu zostať ani odísť, ale potrebovala ho dostať čím ďalej od tej krvi, aj keby ju mal napadnúť. Len ako sa prudko postaví sa nadýchne prekvapene a odstúpi, ale to ju drží čo sa moc od neho nemohla odtiahnuť. Rozlúčila sa nahlas "Dovidenia a ďakujeme za čaj." Povie skôr ako by mala neslušne odísť. Myslela si že jej prítomnosť niečo zmení, ale nestalo sa. Richard uháňal ďalej od mesta, od ľudí až niekam do parku. Sama mu nestačila a to ako ju držal ju bolelo. "Spomáľ... nevládzem.." Doslovne ju takmer vliekol za sebou a cítila bolesť v ruke za ktorú ju ťahal. "Sme v parku, tu nieje takmer vôbec nikto.." Ešte aj zakopla alebo sa šmykla na ľade. "No ták stoj.. bolí to" Povie na ruku, ktorú mala až do fialej farby. Strašnú silu mal Richard v tejto podobe a trochu sa obávala čo bude. "Budeš v poriadku?" Spýtala sa opatrne, keďže si tým nebola istá. -
Čakal by že Aurora utečie a nechá ho na pospas osudu, ale ostala s ním čo nečakal že pri ňom zostane. Bol za to rád, ale bál sa že sa neudrží a hlavne jej ublíži, čo by velice nerad. Nestihol sa ani odstraviť čašničkám, pretože už hneď ťahal Auroru preč, lebo mal naozaj na krajíčku čo sa toho všetkého týče Uvedomoval si že ju nepríjemne ťahá a dokonca počul šuchanie jej nôch ako jej klzali po snehu a hlavne nevládala chodiť. Počul ako naliehala až vošiel do jedného z parkov k jednej soche ktorá mala u seba aspoň lavičky a zastal. Pozrel sa starostne na Auroru že či jej neublížil, ale na jej otázku sa pozrel prudko do jej oči. "Prepáč.. já musel som rýchlo odísť... Dúfam že som ti nijak neublížil a si hlavne v ty poriadku.." Neodpovedal jej na to, či je on v pohode čo popravde ani nebol, ale hlavne sa snažil zhlboka rozdýchať i keď to efekt niejaký nemalo, ale aspoň mozog presvedčoval o tom že potrebuje kyslík a ukludňoval sa. Objal Auroru na náznak, že je v pohode a mierne sa od nej odtiahol. "Prepáč mi za moje chovanie.. Občas to ovládam a zas nie.. Je to kvôli tomu že.. mám súboj dvoch rás v sebe." Povie smutne a pohladil Auroru po jej krásnej tváry u čoho sa usmial, pretože vyzerala strašne roztomilo. "Vieš Aurora, mám ťa strašne rád." Povedal jej aby ju povzbudil aby si nemyslela že ju každý nenávidí a podobné veci. Obzrel sa okolo a sadol si na lavičku s tým, že pozeral tupo, ale hlavne smutne do zeme.
-
Ako ju ťahá tak i zakopla neraz do diery alebo väčšieho zmrznutého snehu. Len čo zastane sa zadýchane prikrčí a rozdycháva to. "Nie len ako si ma držal moja ruka.." Šepla zadýchane a pozrela na svoje podliatiny, ktoré budu ako modriny ale nevadí. Mal obrovskú silu a nutkanie vypadnúť od ľudí ďalej. Usmeje sa naň pri pohladení po tvári. "Som v poriadku neboj sa, hlavne tu na čerstvom vzduchu nič nikomu nehrozí" Usmeje sa a dodá "Teda ak by si sa chcel do mňa zahryznúť" Zasmeje sa, lebo určite by sa nezahryzol, teda čo. "Ja viem hovoril si mi že máš v sebe dve gény." Striaslo ju od zimy. V tej čajovni bolo tak príjemné teplo a voňavo. Pozerá naň s tým že jej chcel niečo povedať. Pozrie naň prekvapene a znovu sa usmeje a sadne si k nemu na lavičku, lebo je akosi mimo. " Aj ja ťa mám rada, si môj najlepší kamarát zo všetkých kamarátov a jediný. " Usmeje sa a začne si dychom zohrievať ruky, ktoré v tomto mraze začínali pociťovať vonkajšiu teplotu. "čo sa deje Richard? povedala som niečo zle? Nechcem ťa zdržiavať ak ťa Aina čaká doma." Naozaj nechcela aby Aina sa bála o svojho milovaného. Nemala v hlave Graya, nemala v hlave nikoho. Len to že z nej budem bezdomovec. No pri tom ako sedí jej píplo upozornenie. Vytiahne mobil aby sa pozrela čo za správa. Len čo si otvorí ju a začne čítať sa usmeje. "Ano! Richard asi som si našla prácu pozri pozri." Štuchala mu di líca a do paže aby mu ukázala fotky vily "Tu budem pracovať asi. Ale. Bojím sa pohovoru s pánom Verrucom." Šepla keďže šlo o veľa peňazí. "Richard? myslíš žeby som to mala vziať? Už ma pozvali na pohovor, ale neviem kde zoženiem tie veci. Pomôžeš mi s tým? nemám počítač." Richard bol v tom zbehlí tak dúfa, že jej pomôže.
-
Mal dosť naponáhlo čo by asi niekto len tak nečakal a hlavne chcel nech je čo najďalej od ľudí. Síce Aurora mu pekne pod nosom rozvoniavala, ale nemohol si dovoliť napiť sa z nej. Keď povedala o svojej ruke tak znepokojel pretože sa bál že ho bude asi nenávidieť. "Snáď... sa nehneváš.." Povedal dosť neisto pretože by Aurore naozaj nikdy nechcel nijak ublížiť a toto bolo trošku opak toho čo ho dosť znepokojovalo. Bol rád že to držala pozitívne a optimisticky až na to zahryznutie na ktoré sa celkom zamračil. "Nechcem ti ublížiť... Nebudem z teba piť.." Povie aby bola aspoň niejak kľudná i keď asi nebude keď v tej kaviarni z malého porezania pomaly zošalel a roztrhal každú živú bytosť. Síce teraz je to tiež ťažké po Aurore neskočiť a nevychútnať si jej krásnu tepnu s jej úžastnou krvou, ale nebolo to našťastie tak hrozné ako práve v čajovne. Keď Aurora začala byť niejak hyperaktívnejšia tak nechápal čo sa deje a zmätene sa na ňu pozrel. Videl niejaký inzerát s upratovánim niejakej Vily za až moc dobré peniaze kde bol podpísany niejaký Verruca. Aurora bola ráda a to mu vyčarilo usmev na tvár, pretože videl to nadšenie v jej očiach a že si konečne bude môcť kúpiť niejaké to bývanie. "Páni.. niekto má očividne veľa peňazí na rozhadzovanie.. Vila moderná.. Ak chceš upratovať tak som rád že sa ti naskytlo toto, aspoň sa ti splnia tvoje sny Rory." Objal ju a bol z nej nadšený a ona tiež. Potom mu ukazovala niejaké veci ktoré by mala potrebovať. "Noo, musíš navštíviť svojho doktora aby ti dal potvrdenie že nemáš žiadné choroby a taktiež ani nič nákazlivé. Ak nepoznáš dobrého doktora, tak môžem ti dať kontakt na jedného ktorý ti testy spraví a vypíše papier." Povie na chorobopis a pohladil Auroru po jej vláskach ktoré boli mierne zasnežené. "S čím ešte chceš pomôcť ? Rád pomôžem." Odpovie pri pohľade na Auroru ktorá je šťastím bez seba.
-
Krúti hlavou nad tým "Nehnevám sa na teba to sa zahojí" Na modriny je zvyknutá. život k nej nie je milostiví ale z tohto inzerátu mala obrovskú radosť "Vieš si predstaviť koľko uchádzačov bolo o túto prácu. Som zvedavá aký je pán Verruca...Či nebude ako pán Gray. Predsa zamestnavatelia sú rôzny kľuďom ako som ja." Vidí že Richard jej tu radosť dopraje a objime ho silno s úsmevom a nadšením. Len to o lekároch bude problém. "Ja lekára nemám. Liečim sa sama vieš no.. aj keď je to ťažké." Len čo povie žejej pomôže bude veľmi rada, tu prácu potrebuje "Nemôžem sa do sídla vrátiť Alice upírka ma zabije ak tam pôjdem.Nik by mi nepomohol ale zas. Nie ! ja chcem tu prácu..." Našpúli pery a keď chce aby jej sniečim pomôcť sa naň pozrie. "Je mi zima Richard.. zahreješ ma?" Potom si uvedomý že on nemôže. Ale vážne jej omrzali prsty na rukách. Skryje si mobil do vačku a znou si ich ohrieva svojím dychom. "je krásna zima mam rada sneh ale je mi zima a moc.." Pozerala dohora a videla že začína snežiť. "sneží" šepla s úsmevom na perách. Je naozaj zvedavá ohladom novej práce.
-
Bol velice rád, že sa Aurora naň nijak nehnevala práve za to, že jej skoro zlomil ruku čo naozaj nechcel a nebolo to ani z ďaleka úmyselné. Hlavne bol naozaj rád, že má takúto radosť a hlavne si našla niejakú poriadnejšiu prácu kde si aj zarobí poriadné peniaze a nie dajaké drobáky. Keď hovorila že zamestnavatelia sú hrozný k ľuďom ako je ona, tak sa na ňu musel vyložene zamračiť, pretože to není kvôli nej, ale preto, že ty zamestnavatelia sú žiaľ idioti a nevážia si svojích zamestnancov. "Verím že je férový chlapík, keď núka takéto peniaze a výplata je na konci týždňa a nie práve každý mesiac ako je v každej práci. Očividne vie motivovať ľudí aby pracovali za dobré peniaze. Som naozaj rád za to, že budeš mať prácu kde si aj dobre zarobíš." Usmial sa na Auroru ktorá ho objala a objatie jej oplatil s radosťou. "Neboj, všetko sa zariadí." Povzbudí ju než hovorí o niejakej blbej upírke ktorá je vraj tiež na sídle a že chce Auroru zabiť. Nepáčilo sa mu to počuť, ale nemohol žiaľ jej pomôcť keď Aurora odmietala. Chcel jej navrhnúť, že môže byť zatiaľ v jeho dome, kde to pozná, ale vedel že to Aurora jednoducho odmietne. "Navrhol by som aby si zatiaľ bývala v mojom dome, ale viem že to odmietneš. Ja bývam momentálne u Ainy a tak mám dom prázdny." Povie ohľadom situácie a chcel Auroru zahriať keď sa pýtala, ale zosmutnel že práve túto schopnosť stratil. Bol sklamaný a tak premýšlal čo robiť. Aurora zmenila tému čo bol rád, ale taktiež aj nie. Vytiahol z vrecka peňaženku a z nej jednu vizitku ktorú podáva Aurore. "Tu je vizitka na toho doktora. Jednoducho mu povieš že som ťa doporučil a on ti spraví všetko potrebné na to, aby si tu prácu mala." Usmial sa na Auroru a obzrel sa naokolo. Videl v diaľke niejakých opitých puberťakov čo sa dalo čakať keď sú trhy a sviatky, tak jednoducho ľudia pijú. "Chceš ešte niekam zájsť, alebo pôjdeš niekde kde prespíš a ráno za doktorom ? Nevyháňam ťa ani nič, len sa pýtam čo máme ďalej v pláne robiť.. Bo mi tu umrzneš keď tu budeme takto sedieť." Trošku pobavene povie, pretože vedel že Aurore je jednoducho zima a tak sa slušne spýtal či sa niekde schovajú, alebo chce ísť Aurora "domov".
-
Richard mal pravdu, tam ani nešlo o peniaze ako o to mať svoje bývanie. Je za tu šancu rada. "Budem ťa o tom informovať čo a ako dobre?" Len čo dostane vizitku od lekára, tak si ju prezerá a prikývne. "Dobre poviem mu, snáď spraví všetku prehliadku" Odloží si ju do svojej peňaženky, ktorá už potrebovala ísť do dôchodku aká bola zničená. Je jej hrozná zima vidí mladíkov popíjať, tak sa k nemu pritúli. "Je mi hrozná zima. Budem sa musieť do sídla vrátiť a zbaliť si veci. Prespím tam poslednú noc a hneď ráno pôjde za lekárom a písali, keď budem mať hneď papiere mám ísť do apartmánu na pohovor." Pomaličky sa postavila a stúpala z jednej nohy na druhu. "Odprevadíš ma? a nechcem isť do tvojho domu Richard, bola by som tam sama na cudzom mieste a cítila by som sa ako v tom sídle..." Povzdychla "ešte jednú noc prežijem." Usmeje sa na neho a objala ho okolo krku ako sedí na lavíčke v jej výške. Tak to využila
-
"Informuj, hlavne ako sa ti v práci darí a ak budeš chcieť, tak ťa niekedy pôjdem pozdraviť do práce." Odpovedal Aurore radostne a mal radosť z toho, že konečne má i Aurora radosť. Už keď ju spoznal moc radosti na nej nevidel len keď sa bavily o iných veciach a potom ten incident s Grayom pri jazere. Prijala vizitku a usmial sa na Auroru ktorá mala síce otrhanú peňaženku že jej chcel kúpiť novú, ale vedel že teraz bude mať prácu a s tými peniazmi čo videl že zarobí, tak asi bude teraz ona kupovať veci jemu než on jej. "Určite spraví, je to najlepší doktor čo poznám.. A nemusíš sa báť. O nadprirodzenom vie, dokonca jeho manželka je čarodejka ktorá sa venuje mastičkám a pracuje ako primárka na detskom oddelení. Budeš v dobrých rukách." Ukľudní Auroru aby sa nemusela báť ohľadom zlých výsledkou či dokonca obáv že je menička a neprijal by ju. Keď hovorila že chce prespať na sídle tak tri krát do úsmevu Richardovi nebolo, pretože nebol za to nadšený a vedel že odmietne jeho dom. Nemohol v momentálnej chvíli nijak pomôcť a tak sa musel zmieriť že Aurora zas bude na tom nebezpečnom mieste, kde jej hrozí kdo vie čo. "Niesom síce za to rád, že ideš zase do toho sídla kde ťa chce niejaká pijavica zabiť a hlavne kdo vie či ti neublíži... Ty vieš kdo. Ale verím ti že dobre dopadneš.. ozvy sa mi potom ráno že žiješ." Pousmial sa a objatie oplatil Aurore ktorá príjemne hriala v tej zime. Chýbalo mu tak podobne hriať a napokon sa pomaly postavil. "Tak podme, odprevadím ťa." Usmial sa a šiel po boku Aurory po zasneženom chodníku a spoločne s ňou sa rozhliadol po ozdobách a snehuliakoch čo svietili. Bolo to všetko krásne že i zabudol že sú sviatky a kochal sa tou krásou. Pomaly sa blížili k semaforu kde stálo pár ľudí a pár opitých na druhej strane. Autam sa prešmykovali kolesa čo sa dalo hneď všimnúť a pozrel sa na Auroru s úsmevom. "Máš niejaké precavzatie do nového roku ?" Spýtal sa váhavo, pretože vedel že niejaký ľudia si dávaju precavzatie do nového roku že sa pokúsia zarobiť viac peňazí, začať cvičiť či dokonca pokúsiť sa o niejaké dievča. Zaujímalo ho či aj niečo také chcela i Aurora u ktorej čakal že povie nájsť si poriadnú prácu abo zarobiť na niejaký pekný byt. Usmieval sa, avšak svojím lepším sluchom započul divné škrípanie a obzrel sa prudko na cestu kde si všimol ako niejaké auto vo veľkej rýchlosti oškiera svoje auto o iné až sa rutilo na nich. Žiaľ to bolo fakt v posledných chvíľach a Auroru odštopol mierne k ľuďom za sebou ktorý ju našťastie chytili aby sa jej nič nestalo. "Pozor!" Skríkol v posledných momentoch, no sám už nedokázal sitnúť odskočiť a SUVčko vo veľkej rýchlosti ho zrazilo a potom trafilo lampu ktorá auto zastavilo. Lampa spadla potom na cestu, ale Richard sa preletel a skútálal po odhrnutom snehu, tedy betone na ktorom boli kamienky keď "solily" cestu a tak mal oškretú celú tvár s tým, že bola i dosť obitá. Odhodilo ho to vďaka tej rýchlosti a že to auto malo dosť veľku tonáž, tak ho odhodilo skoro 10 metrov pričom ležal na ceste a nijak extra sa v ten moment nehýbal.
-
Prikývne na jeho slová s úsmevom. "Len či to majiteľom nebude vadiť." Určite za jeho návštevu bude rada. Hlavne keď ma i vlastne, teda bude mať izbu aby mohla mať svoje súkromie. "dobre dobre, už som sa bála. Lebo niektorý lekári sa nadprirodzených boja." Usmeje sa, aspoň jednu vec mala z hlavy. Toto mesto tak dobre nepoznala a Richard áno. Za to je veľmi vďačná. Len čo príde téma o sídle nadýchla sa a vydýchla."Budem v poriadku, len v tomto ročnom období sa vonku spať nedá." Zmrzla by a to by nerada. Určite nie aj Richard. Ona sviatky má rada, len je smutné že je na to sama. Určite je veľa ľudí takto a je to smutné. Nikto by nemal byť sám, nikto. "Ďakujem že ma odprevadíš a precavzatie?" Trochu nerozumie ale asi vie čo tým myslí. "Udržať si prácu nech ma to stojí čo to stojí a možno nájsť niekoho ako si našiel ty" Usmeje sa naň ho, lebo tiež túžila po objatí pritúlení sa. Nie po ignorancii a samote. Pri rozhovore, počuje taktiež problémy s autom. Kým neskríkne "pozor!" ucíti silné odstrčenie. Ľudia sa uhli samozrejme a tak padla na zem. Len sa odrela, nič vážne, keďže sneh a ľad nie sú tak nebezpečné ako kamene po tom ako sneh nebude. Zodvihne tvár od zeme a vidí ako to auto vrazilo do Richarda. Nadýchla sa vystrašene a bežala za ním. Kľakla si k nemu vystrašene " Nie, Richard ty nie.. Pomoc.. pomôžte mii.." Roztrasenými rukami sa ho dotýkala po tvári a objímala ho. Nevedela čo robiť. Takejto situácii vážne nevie. Ľudia sa len prizerali. Vytiahla rozrušene vizitku, cez tie slzy nevidela poriadne na čísla a na mobile vyťukala číslo lekára, ktorému mala volať na ďalší deň."Prosím prosím pane, zrazili mi blízku osobu.." V telefóne sa ozval hlas a pýtal sa či ide o nadprirodzeného "Ano prosím, zrazilo ho auto a povedal mi že mám vám volať. Richard Santos sa volá." Počúva hlas "Ano budem tu pri ňom ano počkám neviem či dýcha.. on..Viete .." ešte mu vysvetlila kde sú. Tento lekár zaarmoval sanitku, ktorá bola neďaleko nich. Aurora sa od neho neotrhla ani keď došla sanitka. Povedala im že je bezvedomí a nereaguje na jej dotyky. Povedali jej aby šla domov no ona odmietla a chcela ísť sním. Ako ho naložili na nositka ju vzali do sanity taktiež."Som jeho priateľka... prosím dovoľte mi ísť sním" Inak by jej to nedovolili tak klamala. Šli s ním do nemocnice a ona s jeho bundou čakala v čakárni. Našla jeho mobil a stále rozrúšene hľadala číslo Ainy. Bola a to jej povinnosť, aby Aina vedela že je v nemocnici. Lekár ktorý došiel a hneď Richarda dával dokopy potom neskôr došiel za ňou. Ona unavená, vystresovaná s vyplakanými očami sa dívala na pána lekára, ktorý jej povedal že je v poriadku, len potrebuje krv na to, aby sa jeho kosti rýchlejšie zregenerovali. No Aurora neváhala a povedala "M...moju pane prosím.. koľko bude treba. Koľko sa len dá." Lekár bol prekvapený z reakcie mladého dievčaťa. Tak ju vzal na krvné testy, samozrejme do oddelenia, kde len nadprirodzený smeli a bolo prísne strážene. Ako jej vzali krv zistil kým bola ona a tak prikývol na odber. Usmeje sa a to ju upokojí. Rozprávala s lekárom pri odbere, že potrebuje do novej práce papieri o lekárských vyšetrenia. On len prikývol s tým že Richardom mal dobrý vzťah a toto dievča sa mu páčilo. No spravil jej papiere a vyšetrenia, aj kolegyňu zavola, ktorá je odborníčka na ženské veci. Po vyšetreniach bolo okolo večere. Krvné sačky boli až 3x. Dali Aurore niečo pod zub. Aby nabrala silu a tak ju odviedli do izby. Kde Richardovi napichli Aurorininu krv aby sa zotavil. Len čo najedla, ponukli jej posteľ vedľa neho.Ona ako je sama na izbe bez lekárov a sestrier ho objala silno "Písala som Aine, že budeš v poriadku. Len oddychuj vlčku" Potichu vydýchla a znovu jej bolo do plaču. Vyzuje sa a vylezie na posteľ, kde si ľahne na bok a sleduje ho ako hýbe hrudníkom a spí tiež. Richardovi menili sáčky každú hodinu. Ona zaspala tvrdo a vyčerpane blízko neho.
-
"Neboj, podla mna nebude." Upokojil Auroru mierne neistou odpoveďou čo nemohol tušiť, ale mal tušenie že Aurora sa dostane do dobrých rúk kde to bude mať trošku ťažšie. Videl v nej to šťastie ktoré jej určite chýbalo a chcel nech je šťastná, pretože si to Aurora tiež zaslúži. Jej obavy o doktorovi boli krásne, ale ešte že existujú ľudia ktorý s nadprirodzeným nemajú žiadné problémy a tý ďalší su hysterický že to je vyložene do plaču. "Naozaj sa neboj je to v pohode. Viem aké sú reakcie od ostatných na nadprirodzeno, tudíž sa nemusíš ničoho báť Rory. Je to špičkový doktor a zariadi všetko ako má byť. Ver mi." Pohladil Auroru na chrbte aby bola kľudná a verila v tomto že sa nemusí ničoho báť. "Hlavne dúfam, že sa nevrátiš zo zúfalstva k tomu blbovi..." Narážal hlavne na to aby už nešla potom do sídla inak bude na tom horšie. Nech sa drží práce ktorú chcela a nech si ide vyložene za svojím snom. "Samozrejme že ťa odprevadím.. Nenechám ťa odísť samotnú." Odpovie a na jej precavzatie ktoré mu zdelila sa usmial, pretože to bolo naozaj prekrásne a bol rád, že má Aurora krásne sny do budúcnosti. Bolo to roztomilé vidieť a počuť a priam jej to priaľ, nech sa jej to všetko pekne splní. Síce nečakal že povie aby si našla niekoho ako je ON, keď ona má proste slabosť na niekoho ako je práve Gray, tudíž tam ju skôr ľutuje, ale zase jej furt praje nech najde niekoho normalného. Napokon nastalo niečo čo nikdo nečakal a Richard skončil po zrazení SUVčkom v bezvedomí a Aurora ktorú mohli chytiť ty nevďačný ľudia ju nechytili a spadla na zem. Očividne v dnešnej dobe sa naozaj nedalo nikomu veriť. Miesto toho aby niekto pomohol Aurore sa postaviť či keď prosila o pomoc, tak nikdo neprišiel. Vyložene všeci boli v šoku čo sa deje a len sa pozerali do auta a na Auroru ako je pri Richardovi. Nikdo sa neodhodlal pomôcť a račej všeci vytiahli skurvené telefóny a začali si všetko fotiť s bleskom a k tomu ešte nahrávať na mobily. Našlo sa pár jedincov ktorý nahrávali rovno na TikTok či Instagram a mali očividne svoju fan base. Našťastie Aurora zavolala pomoc ktorá sa o Richarda postarala a napojila na prístroj, dala kapačku. Hlavne mu dali krčný límec aby si pri prevoze nezlámal väz. Jednoducho bežné postupy. Zachranári Auroru nechceli vziať, ale tak keď tvrdila žeje údajna priateľka tak ju pustili a vzali so sebou. V nemocnici postúpil hodinovú operáciu, pretože niektoré kosti boli proste na totálnu sračku a hlavne trpel na vnutorné krvácanie. Starali sa oň doktori ktorý boli špecialisti práve v tom čo sa týka nadprirodzena, tudíž vedeli už vopred, že na stole majú Hybrida. Postarali sa o to a dali ho na izbu kde nevyzeral zrovna najlepšie s fialovou tvárou a celý doobviazaný obväzom. Doktor s prekvapením že Aurora je ochotná dať krv to prijal a dal jej podpísať papier že dobrovolne daruje krv nemocnici, pretože len tak jej krv zobrať nemôže. Tudíž to musel spraviť predpisovo. Krv napojil cez kanylu nech to ide do Richarda, avšak nevyzeralo že by sa niečo menilo vďaka toho, že jeho regenerácia sa snažila práve narovnávať jeho kosti do pôvodného stavu čo proste trvá. Avšak utrpel velice vážne zranenia ktoré by ho mali práve zabiť, ale tým že bol nadprirodzená bytosť, tak to našťastie prežil, ale i s tou krvou to preň je dosť ťažké sa zotaviť čo najrýchlejšie, pretože ta zmiešaná regenerácia upíra a vlkodlaka má s tým ťažkosti. Počul okolité hlasy, teda aspoň si to myslel. Počas spánku občas vidá niejaký pazvuk aj to kvôli bolesti, ale je väčšinu ticho a občas sa objaví tyk v jeho prstoch.
-
Vyčerpane sa zobudí na zvuky vedľa seba. Pomalí sa posadí a prešla k nemu z lehátka, ktoré bolo tvrdé ale lepšie ako spať na zemi. Chytila ho za ruku s tým že vyzeral naozaj hrozne."Počuješ ma ?Richard? to som ja Aurora." Hovorila naň, keď počuje zvuky. Vidí ako hýbe prstami a s povzdychom a so slzami v očiach sa naň dívala. "všetko je moja vina...keby som ťa nevolala von a neprosila o odprevadenie by sa toto nestalo." Vyšli jej slzy. Takto nechcela vidieť práve jeho. Nikoho koho mala naozaj veľmi rada. Sadla k nemu na kraj postele a držala ho za ruku, ktorú hladkala. Zostala pri ňom celú noc čo i zaspala. Ale stále bola vyčerpaná z tohto. Aina snáď dorazí, aby mohla byť pri ňom. Len ráno ju zobudí sestrička, žeby vstala a šla vedľa na lehátko a mala tam rohlik a jogúrt na raňajky. Trochu smutné raňajky, ale lepšie ako nič. Šla potichu aby skontrolovali Richarda v akom stave je. Kým došiel lekár s papiermi pre ňu. Povzdychla keď musí po obede na pohovor. Ale nechať ho samého ttu naozaj nechcela. Nevedela čo mala robiť.
-
Počul počas jeho "hlbokého" spánku hlasy, ale nevedel či to je pri ňom momentálne Aurora či Aina, alebo možno obe a snažil sa dať svetu náznak že je pri nich i keď to mohli byť pre doktorov len nevinné tiky bolesti ktoré môže v tejto kóme mať. Chcel sa vzbudiť no žiaľ nemohol a takto sa vyčerpával viac tou snahou, že jeho regenerácia sa prestala sústrediť práve na regenerovanie dôležitých vecí a chránila ho pred bolesťou čo sa týka hybania prstov. Bolo to väčšie riziko preň, pretože takto sa viac oslaboval a hlavne pripravoval sa o regeneráciu čím dlhšie bude ležať v tejto nemocnici bez toho aby sa prebudil o niečo skorej. I keď hlasy počul nedokázal rozoznať čo vravia a tak nevedel že Aurora si túto vinu hádže práve na seba čo nebola pravda, pretože niejakých ľudí čo nevedia riadiť vozidla neovplyvníme. Cítil niejakú záťaž na svojom vyklbenom rameni a ženský pach ktorý furt nevedel rozoznať. Vytiekla mu dokonca i slza z toho jak bol uveznený vo svojom tele a vyložene v myšlienkách že tým vyčerpaním a ako sa celkovo snažil vzbudiť sa dostal do trochu horšieho stavu vďaka toho jak oslabil svoju regeneráciu. Počas noci sa už nijak nehýbal a na ďalšie ráno tiež ne, len mal zaschnutú slzu na ľavom oku ktorá stekala k lícu.
-
Čakala na to či ráno príde Aina. No sama ho nechávať nechcela. Znovu napíše Aine. Aby sa dostavila. Drží v ruke správy čo potrebuje do zamestnania. No vidí Richarda v tomto nehybnom stave. Tak si položí papiere na bok na stolík a pride k nemu. Utrie mu servitkou vlhcenou tvár a oči " Som tu Richard Aurora. Ta kvôli ktorej ťa takmer zabilo auto. Ta ktorá každému ubližuje" nadychla sa sťažka so slzami a stisla mu ruku. Stale sa mu prihovárala a aj zrušila a presunula stretnutie na pohovor. Snáď budú mať s ňou strpenie a o prácu nepríde. Čakala či bude reagovať na ňu aspoň trošku. Lekar mu dával jej krv. Aurora čakala zlepšenie aspoň trochu.
-
Netušila kde Richard je, jen nechal vzkaz že jde ven. S Aurorou. Chvíli měla v srdci divný pocit, takový jak kdyby snad žárlila že jde zrovna s ní někam pryč ale zase, věřila mu. Doufala však že bude brzy pěkně doma, aby si pustili večer spolu film a byli spolu. Dokonce si udělala chvíli čas na menší nákup aby mohla uvařit nějakou výtečnou večeři pro oba. Sice pro ní to bude k ničemu, takže dokoupila i pár krve do zásob. Prostě připravená na všechno, dokonce svíčky koupila aby přivodila nějakou tu romantiku. Chtěla pro Richarda jen to nejlepší. Cely den uklízela, dávala byt dokupy a hlavně u toho snažila něco málo teda uvařit. Když bylo všechno hotové, sedla si do křesla v Richardové košili, která jí byla až na kolena a čekala na něj. Avšak on stále nepřicházel, začínala si dělat starosti. Až nakonec přišla ta zlá sms, při které jí bylo jedno jak vypadá a v čem je. Vzala si botky, klíče od bytu, bundičku na tu Richardovou košili. Utíkala městem co nejrychleji to šlo až se dostaví do nemocnice. Nestyděla se za sebe, ani za to co má na sobě. Na recepci se dozvěděla jaké patro a oddělení, musela vyplnit pár papíru jakožto jeho přítelkyně ale pak měla problém v tom, že jí nechtěli pustit. Že už u sebe přítelkyni má. To už byla ve větších nervech, protože chtěla jít za ním ale nemohla. Chvíli to trvalo ale nakonec jí přeci jen pustili. Utíkala do jeho pokoje, slzy jí už tekly po tváři a potichu, klidu následně otevře dveře. Hned co spatří je Aurora, která se tiskne k jeho posteli. Zavrčí na ní, přeci jen, je to její Richard a ne od Aurory. "Co se k čertu stalo?! Povídej, hned." Poví tiše a pevně k Auroře, přejde pomalu na druhou stranu postele a vezme Ríšu za ruku opatrně. Chce slyšet všechno. "Pokud nevadí... ráda tu s ním byla teď sama."
Sexy upírka, yea // přítelkyně Richarda Santose -
Doktori robili čo sa zatiaľ dalo, avšak neustále nebol na tom Richard najlepšie a nevnímal už vôbec čo je okolo neho a či vôbec niekto ešte je. Jedna zo sestričiek ešte doniesla posledný sáčok krvi s krvou samotnej Aurory a odišla bezeslova jelikož nechcela nijak rušiť. Richard nijak nevnímal a čisto len ležal pričom už ani nemal tyk v prstoch ako predtým. Keď Aina nakoniec prišla do nemocnice tak i keď bol v kóme tak to zaznamenal vďaka toho púta ktoré po premene so samotnou Ainou má čím jeho srdečný tep sa malinko zrýchlil. Moc sa zrýchliť nemohol pretože jeho upírska stránka spravila že jeho telo vychladlo a takmer komplet vymrelo a to posledné čo prežilo je vďaka jeho vlkodlačskej žijúcej části v ňom. Keď Aina bola konečne na pokojí tak sa snažil usmiať ale mu to len trhlo s kútikmi a to bolo všetko. Nevedel či sa Aina háda a celkovo čo sa okolo neho deje, ale za každú cenu sa chcel aspoň niejak ozvať či dať náznak, ale žiaľ bol mimo úplne a mal len pocit, že Aina je na blízku.
-
Snažila sa Ainu zohnať. Aj sa jej podarilo. Chvíľku sa dívala so slzami v očiach na Richarda, ktorého pohladila po lici a tisla bozk na čelo. No len počula vojsť dnu Ainu. Ktorá bola rychla a prekvapenie bolo že mala na sebe pánsku košeľu. Ktorá patrila Richardovi. Citila vôňu tak vedela že je jeho. Zodvihla pohľad na prístroje ktoré zaznamenali zrýchlený tep. Aj to že pri jej dotyku sa usmial. Aspoň perou pohol. Odtiahla sa od nich a vzala si kabát. Utrela si slzy. "Šiel ma odprevadiť a zrazu sa na nás vyrútilo auto. Odstrčil ma nabok ale jeho auto zrazilo. Ja.. snažila som sa spraviť čokoľvek... Ja.." zarazene sa pozrie, keď chce byť s ním sama. Pozrela na Ainu a na Richarda. Vzala si svoje veci a pomalým krokom odišla z izby až z nemocnice preč. Peši šla späť do mesta. Bola z toho zdrvená. Ale vedela že Aina už je sním. A vie že po tomto už Richarda neuvidí.. radšej by sa nemala už nikomu ukázať na oči.
-
Původně nechtěla být nějak zlá na auroru, ale její majetnické já vůči Richardovi se prostě ozvalo. Vždy si ho bude Aina chránit když bude při něm. Chvíli ho nechala někam jít s Aurorou a už se něco stalo. Jen chvílí se na Auroru kukala dost zamračeně, smutně a prostě byla zničená z toho co se děje s jeho milým. Když uslyší co se stalo, že se Richard obětoval za tu ženskou.. rozpláče se tiše. Všimla si také toho, jak stroj začal reagovat na jeho srdce a dýchání, jak přišla. Byl jiný. Živější, i to pouto mezi nimi bylo jakési živější hned. "Takže mi chceš říct, že takto skončil jen kvůli tobě?" Poví tiše a zavrčí na ní. To už Aurora si balila své věci a odešla. Byla ráda že s Richardem je sama. Pohladí jej opatrně po tváři a stále jej drží za ruku. Sedne si opatrně na okraj postele a sleduje jeho tvář. "Ach lásko moje, proč jsi tak obětavý? To bys teď takto neležel a byl se mnou doma..." Poví sklíčeně .
Sexy upírka, yea // přítelkyně Richarda Santose -
Richard nevedel čo sa momentálne okolo neho deje len vďaka silného púta vedel že je niekde pri ňom Aina ktorá práve prišla. Cukali mu kútiky jak sa chcel usmiať no jeho telo to jednoducho odmietalo a šlo jednoducho proti nemu. Cítil že je v miestnosti dusno a že je Aina smutná čo on samozrejme nechcel aby bola. Po tom čo Aurora odišla tak po chvíľke prišiel doktor ktorý mal Richarda na starosti. Vysvetlil Aine že sa nemusí báť jelikož sa zamieriava na nadprirodzeno a celkovo stav ako na tom je. Že musel byť mierne pri vedomí a oslabiť si svoju regeneráciu na coož teraz sa mierne jeho stav zhoršil. Vysvetlil taktiež že krv ktorú darovala Aurora pomohla ale potrebuje jej o trošičku viac a pokúsi sa ju zohnať, ale momentálne nechá Ainu osamote s ním. Po odchode doktora Richard aspoň trochu pohol prstami aby Aine stisol ruku no jeho prsty sa ledva pohli.
-
Netušila co má dělat, netušila to. Jen tam tak seděla na kraji postele, sleduje jeho tvář, jeho krásnou tvář. Tu kterou nadevše miluje. Zase se rozpláče. Možná by měla být silná ale nějak to nešlo. Prostě ne. Drží jej stále jemně za ruku, sem tam druhou ho pohladí po tváři opatrně nebo po vlasech. Chtěla aby jí cítil i takto, ne jen díky poutu. Když přišel doktor, moc nevnímala. Byla mírně mimo z toho všeho. Byla smutná, bylo jí jedno v čem tam je. Chtěla tu být jen Richardem a pomoct jakkoliv. Když doktor řekl že hledá krev, nabídla se. Doktor jen kývl a na chvíli je opustil a nechal je samotné. Brala to tak, že s tím doktor počítá. Pak se pěkně vrátila k tomu aby ho držela za ruku, kdy sem tam cítila nepatrný pohyb, nebo spíš pokus ale nešlo to nějak pořádně poznat. Po hodině přišel doktor aby Aina šla s ním, to Richardovi pošeptala že se vrátí hned jak bude moct. Nakonec u doktora, na odběru krve strávila skoro hodinu. Vážně toho potřebovali hodně a ona jím byla ochotná dát co nejvíce. Přeci jen, dvakrát skorovysání přežila. Potřetí to zvládne zase. Poté jí pomohli sestřičky dostat na pokoj, kde jí uložili na chvíli na postel vedle Rciharda a tam odpočívala až usnula.
Sexy upírka, yea // přítelkyně Richarda Santose
monsteros
Rory
Kvíti