Bol prekvapený keď počul že ho niekto hľadal, ale bolo mu to celkom jasné, že jednoducho by sa len tak ten bordel vyložene nespravil sám od seba. Taktiež by sa Mia nedokázala sama seba kúsnuť a uviazať ešte k tomu k stoličke, tudíž usúdil i bez jej slov čo sa stalo, ale nejak to neriešil, keď jeho hlavnou prioritou bola práve jeho milovaná. Odmietala krv, ale musel jej ju nasilu narvať slamku do pusy, pretože nechcel počúvať žiadne skurvené protesty, pretože dnešný deň sa dokurvil až až. Keď Miu odniesol tak bol rád že bola kľudná a spolupracovala a mala zaujímavu otázku, na ktoru jej odpovie len preto, aby sa cítila byť kľudná. "Je v pohode." Odpovie a odniesol ju do auta kde moc na Miu nekomunikoval. Po príchode k Vile stálo na pozemku dosť aut že to vyzeralo jak keby mala byť niejaká skurvená párty a nie niejaké sťahovanie či čokoľvek. Vošiel cez bránu kde stala ochranka i so psami. Vzal z kufru tašku ktorú prehodil cez rameno a nakoniec vzal spiacu Miu do náruče až ju odniesol na poschodie kde je hľavná spáľna, kde postel je vyložene že pre princezné. Na tu posteľ za zmestí dokonca päť ľudí vedľa seba. Chcel spraviť Mii radosť a dokonca má i svôj veľký kútik kde si môže dať svoje šminky a makeupy, ale hlavne má svojú veľkú skriňu kde sa zmestí stovka topánok či oblečenia. Jednoducho mokrý sen každej ženy ktorá má veľa vecí a nemá ich kde dať. Miu dal na posteľ ktorá prekrásne voňala a prikryl ju. Prezrel si ju jak sladko vyzerala a dal jej pusu na čelo nech sa zotaví. Tašku schoval do svojej skrine a rozdával rozkazy svojím chlapom aby mali oči na stopkách a že ráno príde Aurora, tak nech ju pústia že to je jeho služobná ktorá tu bude chodiť upratovať. Presťahoval pár vecí aby si uvolnil pracovňu, ale potreboval i on sám niečo spať. Vyšiel zase na prvé poschodie a skontroloval kúpeľnu ktorá bola pekne prerobená a je plne funkčná. Dvere zavrel a prešiel k posteli kde si vliezol k Mii ku ktorej sa stúlil.
Dobro-zlí Vampýrek
Je rada že mala zodpovedného priateľa, ktorý nespravil to čo by spravila väčšina. A to malo byť isť hľadať kto to bol. Nie on sa prv pripravil na to že ju pobalí seba a odídu preč do nového hniezda. Škoda že do vily nemohla ísť ako veľká panička, ale ako polomŕtva troska. Bude dlhšie trvať kým sa zotaví, ale snáď jej na ďalší deň bude lepšie. Sama tomu verila. Len sa bála skôr že Alex ako bol na ňu naštvaný tak by ju tam možno nechal. Cítila neskôr jeho blízkosť a hlavou sa len oň oprela a oddychovala. Celú noc sa od neho nepohla. Tu krv chcela dať jemu. Na udobrenie aspoň na upokojenie, ak by neodmietol. Žiaľ niekto iný sa o to postaral. Spala pri ňom dlho do ďalšieho dňa. Aj keď sama nevedela čo sa dialo okolo nej ale toto miesto po zobudení si prezerala z postele. Krása, jej priateľ je naozaj talent ako dal zariadiť ich izbu. Opatrne ešte slabá sa posadila od svojho miláčka, ktorého pohladila po hrudi. Ta malá čertica ho vyšťavila viac než by to urobila ona. Vedela že určite tu malú mrchu šukal na tej izbe. Len kto vie v akom stave príde dnes do práce. Objednala jej pár vecí, ale zrejme prídu do hotela na recepciu, nečakala že budú sa skôr sťahovať. Opatrne vstala z postele a vyzliekala si špinavé veci cestou do kúpeľne. Momentálne si neprezerala izbu, len sa chcela umyť od seba. Cítila svoju krv a ta jej nevoňala. Vošla nahá do sprchového širokého kútu, kde sa poriadne umyla aj miesto pohryznutia. Sykla pri dotyku, ale viac už to na sebe nemohla cítiť. Umyla si poriadne vlasy tým čo tam našla, aj keď to bolo mužské, potrebovala to zo seba zmyť. Dala si cez hrudník a telo osušku a vlasy sušila opatrne uterákom a neskôr fénovala. Nech vyzerá konečne ako človek. Ale stále občas dostupovala do strán a cítila sa malátne. Krv Aurory pomohol jej na nohy ale ešte potrebovala odpočívať. Po vyfénovaní vlasov sa vrátila do izby. Ale všila si na dverách župan, obyčajný biely. Nič moc pre ňu mala rada svoj priesvitný s pierkami. Obliekla si ho a pozerala po kufroch, hľadala si svoje veci. Snáď už dorazí Aurora a dá jej veci do šatníka. Našla spodne prádlo leginy a voľné tričko. Zhodila zo seba župan osušku a narobila bordel ako vždy. Vyliezla si opäť do postele k nemu. Ale už s lepším pocitom na tele.
Nastane deň D a prvý deň v práci. Trochu sa obáva čo všetko ju čaká. Len vie že musí predtým spraviť pár vecí. Po zobudení spravila rannú hygienu, spravila si vlasy, make up aby ak prešli okolo nej nerobila hanbu v sídle a nik sa jej nezľakol. To čo jej kúpil pán Verruca na jedenie, moc do nej nešlo mala hrozne stiahnutý žalúdok a plus bolo jej smutno, čo je príznak depresie. Cíti sa ako obrovská kôpka nešťastia, ktorú každý využíval.
Nikto ju nebude mať rád, nik ju nebude ľúbiť, tak by sa mala s tým zmieriť a zmeniť to. Obliekla si čierne úzke nohavice a blúzku. Aby nezabudla vzala i zastierku, ktorú slečna Brooksova vyžadovala. Zabalila si len to potrebné a zvyšok veci dala do tašky. Ako i peniaze, ktoré si tu pán Verruca zabudol a košeľu. Našla ráno gombík ale nemala ihlu a niť. Vzala čo potrebuje do práce a vyšla z bytu, zamkla ju tou kartou a skontrolovala či sa to zamklo a dalo sa. Cestou k recepcii, kde sa slušne pozdravila písala Richardovi "ako mu je a že ide do práce. A že je hrozne nervózna. " Oblečená v kabáte a prechodných topánkach s taškou cez rameno šla k tej vile, ale všade bola ochranka. Nevie čo sa deje a je zmetená. Pozdraví sa slušne a chcela isť dnu. Ale nechceli jú pustiť. "Prosím vás, dnes tu mám nastúpiť do práce." No stáli tam ako sochy a trvali na tom, že do vnútra nesmie vojsť nikto. "Som Aurora Snow. Pán Verruca vám o mne nehovoril som nová slúžka." Po tom čo povie kto je sa jej odstúpili "ďakujem pane" Usmeje sa naň a vojde dnu. Nadýchla sa aké to bolo obrovské a ta krása. Zomkla pery k sebe a kráčala po chodbe. "Krása, obrovské... to bude veľa práce.." Nejaký muž ju oslovil a ukázal jej smer, kde má miestnosť na upratovanie a na prezlečenie. "Ďakujem..." šla teda tam, kde dostala zrejme šaty slúžky. No už neboli tak krátke, ale už oveľa dlhšie a zahalili zadok. Prezliekla sa a vypla si vlasy do copu. Vytiahla si odtiaľ vedro a mop a iné čistiace veci. Mala by vrátiť košeľu aj tie peniaze čo jej nepatrili. Povedali jej čo má ísť upratať tak tam šla a robila svoju prácu. Prv čistí kozub, bude celá od popola ale to predsa nevadí. tak si k tomu kľakla a pustila k tomu tak aby neprášila a mohlo dať do krbu nové drevo, všetko mala nachystané len popol mala upratať. Naberá si to lopatkou do vedierka a opatrne smetníčkom a metličkou si pomáha.
Nechápal prečo sa zase začalo všetko vyložene totálne kurviť keď všetko ako tak vyzeralo dobre. Mii bolo zcela dosť ublížene až mal pocit že jej možno spravili visc než videl, ale veril že to hovorí z neho proste ten veľký pocit viny. Nechcel tomu veriť a dúfal že dostals pár faciek a niekdo sa z nej napil než niečo iné. Prv bola hádka a teraz toto. Mal dosť veľký strach a nie zrovna z tých idiotov, ale práve z toho, že kvôli nim ho Mia jednoducho opustí a pošle k vode že nechce prísť o život. Pochopil by ju a nechal by ju popravde odísť. Síce správny chlap by bojoval o jej priazeň, avšak bojovať o ňu s rizikom že jedného dňa príde domov a najde ju mŕtvu je niečo, čo nechce podstúpiť. Keby ho opustila tak by mala šance prežiť. Avšak i cez tieto myšlienky ju miloval a chcel aby s ním proste zostala. Snažil sa prísť prečo a kdo utočil a celkovo kde prípadne schová Miu. Premýšľal i o svojom tajnom protiatomovom bunkry, ale nevedel by tam Miu proste dotiahnuť. Toto všetko mu prešlo v aute hlavou a pred spaním. Celú noc sa mykal jak mal zlé sny jak je Mii ublížené a on jej nemôže pomôcť. Každý je zraniteľný a on už tiež. Nech to bol kdokoľvek, tak si podpísal jasnú smrť. Spal dosť tvrdo že ani nezareagoval ako Mia odišla z postele do sprchy. Keď bola v izbe tak sa pretočil že Miu obíme, no neležala momentálne vedľa neho a mierne zavrčal a rukou sa snažil ju zo spánku nahmatať, no márne. Začal sa mračiť a ruku stiahol k telu počas toho čo sa Mia obliekala. Medzitým už stihla prísť Aurora a jeden z ochranky to chcel oznámiť a tak zaklopal do izby a pootvoril dvere, avšak zo slušnosti nenazrel dnu. Povedal že prišla slúžka slečna Snow a zavrel dvere a odišiel. Verruca furt spal pri vôní Mii ktorá bola zmiešaná mužským šampónom čo ho miatlo i počas spánku, ktorý ani z ďaleka nemal kľudný, pretože občas bolo počuť jeho mrmlanie Miinho mena.
Dobro-zlí Vampýrek
Potrebovala tu špinu zo seba dostať. A pri tej vôni sa necítila dva krát ženský. Prehrabla mu vlasy a dala bozk na čelo, keď ležala pri ňom."Zlato. Vstávaj slúž.." Zakašľala nad tým. " Aurora došla do práce." Prikývla na pána, ktorý im to oznámil a snažila sa ho zobudiť. "Ale keď je už tu. Mohla by mi vybaliť veci a pomôcť mi zaplniť tie škaredé prázdne mieste, ktoré si pre mňa pripravil." Pooplácala ho po zadku, aby konečne vstal a zobudil sa. Zliezla z postele a vyšla k zábradliu a videla na prízemí Auroru čistiť kozub. Samotná Mia si tu krásu obzerala, keďže bola mimo niekoľko hodín. "Aurora?! keď skončíš s tým krbom prídi prosím ťa hore sem do izby. Potrebujem aby si mi pomohla." Odtiahla sa od zábradlia, trochu sa jej točila hlava. Šla späť do izby, kde prešla pred zrkadlo. No uvídela modriny po tvári s povzdychom sa ich dotýkala a sykla. "všetko nezahojila ta krv, asi jej potrebujem viac." Sčervenali jej oči a cítila tu prichádzajúcu vôňu, ktorá sa sem blížila do izby. Počula klopanie. "Vojdi Aurora. " Sadla si na kraj postele, to ako vyzerala by nezakryla ani make upom. už bledší make up nebol a modriny boli vidno. Čakala na auroru, lebo potrebovala potriediť podávať veci do skríň a všetko tam kde patrilo. Plus chcela ešte Aurore dáť bojovu ulohu.
Upratuje ten popol zametá. Popritom sa poškrabe na líci a nose. Že má ufúľanú tvár nevie. Uprala prv čo ma a krb ako poukladala čisté drevo žiaril novotou. Ale pri tom, že ho čistila bola vo vile chladno. Pozrela na svoje špinavé ruky, kým ju slečna Brooksova nezavolala hore. "Už idem slečna Brooksová." Chcela si umyť ruky. Ale nevedela kam ísť. Pomalými krokmi šla hore na poschodia a snaží sa ničoho nechytiť. Všade sbska až je to desivé. Otvoril jej sbskár dvere. "ďakujem bola by škoda ak by som ušpinila biele dvere" Usmiala sa na sbskára a vošla dnu. "Som tu slečna Brok..sová.. Pán Verruca." Sklonila tvár k zemi pri pohľade na pána Verrucu. No všimla si slečnu Brooksovu a jej tvár. Pozrela na pana Verruca, či to bol on. Keďže boli pohádaný tak si myslela že ju zmlátil. Ale on bol k nej milý ale včerajšia hádka, kto vie čo sa stalo a možno sa to dozvie. Poslušne stála pred ich posteľou a čakala čo sa bude diať a aký rozkaz dostane.
Spal dosť tvrdo že prebudiť ho bolo naozaj niečo obtiažné. Avšak sa trochu cukal. Na Mii slová sa začal potom usmievať keď bola pri ňom a mierne sa k nej tisol, no furt spal až ucítil placnutie po zadku čo ho prebudilo, no nedal to na javo. So zavretými očami a menším hukotom v hlave, keďže nemal dlhšie krv tak furt bol jak uzemnený na tej veľkej posteli ktorá bola väčšia než ta v Apartmáne, ale za to zase pohodlnejšia a lepšia na samotné spanie. Počul krik ako Mia voľa Auroru a kroky v izbe na ktoré nereagoval. Nakoniec začal cítiť Aurory pach ktorý bol furt silný a vyložene chutný, že si predstavoval ako sa do nej zakúsne a odpije si aspoň trošku tej krvi ktorú má. Bola dokonca v izbe a počul jej hlas a on otvoril oči ktoré boli už instantne temné ako noc bez svetiel. Sústredil sa na niečo iné čo bolo jednoduché a oči mal v norme. Medztiým sa bezeslova vytiahol z postele a sadol si na kraj kde si potočil s hlavou aby mu krk pekne popráskal. Obzrel sa na dievčatá na ktoré hodil unavený úsmev. "Ahoj dievčata.." Povedal dosť ospalo a postavil sa s tým, že šiel do kúpeľne kde nevedomky za sebou buchol dvermi. Nechcel nikoho vystrašiť ale furt ho ťahala vina a hnev čo sa stalo samotnej Mii. V kúpeľni si umyl tvár aby sa lepšie prebudil a keďže bol nahý sa chcel obliecť. Vyšiel z kúpeľne a otvoril si svoju tašku z ktorej vybral krásnu čiernu košeľu i so sakom či nohavicami ktoré si obliekol. Upravil sa a popošiel k Mii ktorú si prezrel teraz za dobrého svetla. Nič furt nevravel čo mohlo hnať hrôzu, ale hlavne bolo vidno ako je smutný z toho, ako je na tom Mia. Pohladil ju opatrne po líčku aby ju to nebolelo a dal jej vlasy za úško. "Donesiem ti krv.." Pousmial sa s ťažkým úsmevom pretože mal nervy na neznámu osobu a vtisol Mii rýchli bozk na čo sa odtiahol. Šiel k Aurore ktorej dal pusu na kútik blízko pier. "A ty sa usmej. Nech Mia príde na lepšie myšlienky." Šepol u Aurory a odišiel z izby dole do kuchyne kde vzal zo špeciálnej chladničky dva sáčky krvi. Jedná je práve ta Aurory a druhá je normálna ľudská pre Auroru. Zbehol hneď hore a položil oba sáčky na Miin stolík, kde má svoje make-up vecičky a ešte tam dajaké miesto predsa bolo. Popošiel k Mii ktorú opatrne objal. "Dneska ma moc doma nečakaj láska.. Idem vyriešiť ten problém. Tak prosím moc sa nazaťažuj, dobre ?" Povedal nahlas, tudíž to počula i Aurora a trošku sa od Mii odtiahol aby sa jej pozeral do očí, ale furt si ju držal jej hruďou pri tej svojej. Pozrel jej do očí a dal jej pusu na čelo.
Dobro-zlí Vampýrek
Popravde nezaznamenala že práve zavolala Auroru do izby a on bol nahý. Ale srala na to už ho videla nahého. Len čo vošla dnu videla aká je od popola "Ou, popoluška." Zasmiala sa nad tým. "Pomôžeš mi so šatami? cítim sa po včerajškú slabá a potriediť by som ich potrebovala a uložiť do šatníka." Ukázala naň, ktorý bol obrovský. "A to si nevšímaj to nebol Alex, teda pán Verruca " Zasmiala sa nad tým. "Umy si ruky hlavne a tvár si ufúľana Aurora." Len si všimla ako sa Alex prebudil a šiel ako zombie do kúpeľne. Potichu sa naň dívala. Ako odišiel do kúpeľne a vyšiel. Usmiala sa pri bozku a pohladení. Objala ho okolo hrude ako sa postavila a milovala jeho prítomnosť. Len ho pustila asi šiel kam si do kuchyne. Ale videla ako pobozkal Auroru a tá sa dvakrát nadšene netvárila." Včera bol zlý sex že si takáto? Čo sa deje Aurora. " Videla že sa niečo stalo. Len uvidela ako Alex doniesol sáčky s krvou. Chytila ho pevne za košeľu. "Nechoď nikám, dlho si nič nejedol a je tu Aurora aha." Snažila sa mu zmeniť myšlienky. "Ale čo si jej včera urobil, že je taká tichá a odťahuje sa?" Hladila Alexa po hrudi "Zostaň tu so mnou, cítim po tebe aký si hladný. Chceš moju krv keď si doniesol. Hlavne kľud láska. Som v poriadku naozaj. Zistíme neskôr kto to bol ale teraz nie. Prvý deň v tejto vile a ty odídeš to mi nerob. Lebo ti tu znásilním auroru a ty nebudeš pri tom." Nadvihla obočie a hovorila o Aurore akoby ta nebola. Usmiala sa s úškrnom a prehrabla mu vlasy a jemne hrýzla do ucha. Nehanbila sa pred Aurorou obťažovať Alexa. "Stále som ti niečo dlžná." Usmiala sa nevinne, aj keď by z jej ohnivých vlasov vyčnievali rožky.
Stojí tam ako soľný stĺp a čaká čo od nej slečna Mia chcela. Len čo počula slovo popoluška, nechápala ale vedela kto ta osoba bola. Pozrie na svoje špinavé ruky a usmeje sa s prikývnutím. "Samozrejme slečna, pomôžem vám s tým." Potichu sledovala pána Verrucu, ako sa zobudil. Pohľadom šla k zemi aby nečumela na jeho telo po spánku. Len čo vyšiel a vošiel do kúpeľne sa na nich díva bez slov a len zomkne pery k sebe. Spomenie si na to čo jej včera večer povedal pán Verruca a tak si chytí špinavé ruky k sebe. Povzdychla si nad tým a radšej by tu nebola nie teraz a v tomto momente. Keď ucíti blízkosť pána Verruci dala ruky za chrbát aby ho neušpínila a otočila tvár s jemným odtiahnutím. Pozerala do zeme a nič nehovorila. Po odchode šla do ich kúpeľne a poriadne si umyla ruky. Len čo zodvihla tvár pozrela prekvapene a umyla si ten popol z tváre. Len čo bol pán Verruca preč prešla ku krabicam a vyberala odtiaľ veci. Potichu ich začala vešať do skrine, ako povedala slečna Brooksová. Nechcela o ničom hovoriť, je tu od upratovania predsa.
Nejak neriešil čo baby riešili medzi srbou o popoluške keď mal hlavu naozaj iných myšlienok. Jednoducho chcel nájsť toho parchanta čo sa opovážil dotknúť jeho milovanej Mii ktorá je jeho jediný a najcenejší poklad ktorý mu roztopil srdce. Keď bol v kúpeľni sa pozrel i do zrkadla na seba a stemneli mu oči bo furt mal hlad a Aurora bola momentálne ako steak na tanieri posonutý k tigrovi ktorý pár dní nejedol že by najradšej skočil hneď po prvom mäse. Niejak to ovládol a obliekol sa do obleku ktorý bol šitý na mieru čo ide aj na ňom poznať. Nejak Mia zatiaľ neprotestovala a donesol jej sáčky s krvou ktoré chce aby ona vypila, pretože nevyzerá jednoducho pekne keď jej tvár proste vyzera takto domlátene. Momentálne žiaľ neriešil ani to ako sa Aurory dotkol, ale hold sa musí sústrediť teraz na to, kdo mu rozjebal apartmán, okradol a opovážil sa dotknúť Mii, ktorej sa momentálne ani z ďaleka nepáčilo že chce ísť hľadať toho vinníka. Keď hovorila o Aurore sa cítil jak keby ho odhadzovala za ňou čo ho znepokojilo viac než vyložene bol. "Vidím, niesom kurva slepý láska.." Odpovie hrubo, pretože fakt nebol v dobrej nálade po včerajšku a najme incidente v Apartmáne ktorý nestál malý peňaz. "Prepač, ale nechcem riešiť Auroru. Nehovorím že není dôležitá, ale naozaj nenechám len tak, že mi niekto zabil dvoch chlapov z SBSky, vlámal sa do môjho Apartmánu ktorý mi rozjebali na totálku s cennými vecami a ešte ma okradli o dôležité veci. Aby ešte nebolo málo, tak mi zmlátili moju milovanú Miušku ktorú takmer vysali do poslednej kvapky krvi že takmer umrela. A to sú len veci o ktorých viem, pretože Boh vie čo ti ešte spravili a náhodou ťa nezneužili keď si bola mimo.. Tudíž prepáč že sa vôbec toho vypíčenca vôbec nájsť a zabiť na spôsoby ktoré by nikdo nikdy nikomu neprisl!" Bol rozčúlený že rozprával vyložene zvýšeným hlasom až ku koncu skoro kričal. V jeho očiach šlo poznať že nechcel, ale naozaj sa mu nelačilo to, že práve ublížili Mii na ktorej mu záleží extremne moc, čo si asi neuvedomuje. "Nechcem tvoju krv... Ty hlavne vypi tú, ktorú som ti doniesol. Já vydržím.." Klamal, predsa len dlho nejedol a občas mu na chvíľu stemneli oči než sa hneď vratili do normálu. Bolo poznať aj to, že dáva vyložene prednosť Mii pred sebou samým, že chce jednoducho aby sa ona najedla a on sa naje inokedy. Chcem aby sa hodila do poriadku a dokázala fungovať sama. Keď hovorila o Aurore ako ju znásilni vedel že vtipkuje, avšak naozaj a takéto vtipky on sám proste náladu ani z ďaleka nemal. Povzdychol si a pohladil Miu po jej krásnom zadku ktorý by najradšej mačkal do bezvedomia. "Tak si to užite dievčatá... Povedal by som že si dajte tú.. Ako to voláte? Dámska jazda? Ale nechcem aby si odchádzala zatiaľ z Vily pre tvoje bezoečie a hlavne niesi ani z ďaleka fit. Tackáš sa jak keby si bola ožratá. Preberajte svoje typické ženské veci, ukaž Aurore napríklad niejaké to svoje oblečenie, šatičky a spodné prádlo.. Niečo jej daj otestovať, máte odomňa povolené dneska si robiť čo chcete vo Vile. Len žiaden bordel. Pozrite si kľudne filmy na domácom kine či použite bazén... Keď tak si objednajte pizzu... Já budem v pracovni, takže keby jedná z vás dačo chce, budem dole..." Pobozkal s vášňou Miu, ale opatrne aby nemala bolesti a pomačkal jemne jej zadoček. Pomaly sa vydal k dverám až do pracovne kde sa zavrel a cez počítač zisťoval kdo by mohol byť utočníkom, avšak počas toho sa opíjal drahým koňakom.
Dobro-zlí Vampýrek
Mia bola prekvapená ako Alex reagoval. Chápala jeho reakciu čo sa týkalo aféry v apartmáne. Jej tvár hovorila za všetko " Neviem čo ti vzali a čo od teba chceli. Myslela som si že si to ty. Len sa zrazu dvere vyvalili a jeden bol polo démon, ktorý ma zmlátil ale viem že pohrýzť ho by bolo viac smrteľné, než sa nechať mlátiť." Pozrela na Auroru a upravila si vlasy. Chcela aby Aurora vedela čo sa stalo a nemyslela si že jej Alex zbil po tom ako došiel ešte nahnevaný za to správanie voči nej. "Ty ho nájdeš verím tomu, ale musíš mať chladnú hlavu." Pohladila ho po tvári a hrudi s tým že sa naň usmiala. Posadila sa na kraj postele a dívala prekvapene na Alexa "A ty kam ideš zlato, nejde o to aby som sa kŕmila ale potrebuješ aj ty si vyšťavený a je to po tebe vidieť zlato! " Zamračila sa nad tým ako odišiel z izby, niekam do vila dúfala. Naozaj nemala silu sa zodvihnúť a držať ho nasilu v izbe. Videla ako sa Aurora tvárila a vešala jej veci "Skúšať si prádielka? Alexi! ale dobre vieš že sú moc sexy to by Aurora dobrovoľne na seba nedal i keď jej prsia su v tom." Otočila sa a pohľad na tie desné služobnícke šaty sa nedalo pozerať "Asi ti dáme legíny a tričko zásterka je fajn ale tie šaty sú hrozné..."Len čo odišiel sa posadila a dívala na sáčky s krvou. Potichu vydýchla s tým že naozaj nemala náladu si skúšať niečo na seba, alebo na nej. Nemali by koho provokovať a to by nebolo ono. "Mal by sa najesť." Povedala potichu. Chytila si boľavé miesto na tvári s tým že takýto odstup naozaj nechce. "Aurora potrebujem aby si šla do hotela, kde sme boli. Mali mi tam prísť na recepciu balíky a ja odtiaľ nesmiem ísť. Vezmi si hoc môj kabát." Ukázala ktorý "Len prosím nehovor nič pánovi Verrucovi dobre? Si zlato ďakujem. " Sama nevedela ako ďaleko to bolo ale tie baliky potrebovala. Vzala si tie dve sáčky s krvou z ktorých sa napila. Bola hladná ale Alex by mal tiež niečo zjesť. Len čo odišla Aurora sa za ňou dívala.
Počuje pozorne a cíti z pána Verrucu tu zlosť ktorá v ňom vrela. Bolo jej z tejto situácie nepríjemné, že chcela isť radšej upratovať. Zomkla pery a chápe že pán Verruca nemal čas riešiť nie dôležitú osobu. Potichu ukladá šaty slečny Mii a počúva ich o krvi. Povzdychla si, že by možno sa i ponúkla, ale za včerajšok nevie čo si má myslieť. Len čo počuje že majú skúšať spodne prádla a vymyslieť si program, ale ona nebola platená na to aby zabávala jeho priateľku. Len čo odíde sa pozerá na slečnu Miu, ktorá ju poverila úlohou ísť do hotela kde robila pohovor. Prikývne na to, že jej pán Verruca zakázal odísť. Obzrie sa za kabátom potichu a krútila hlavou "Dole v šatni si vezmem ten svoj. Prinesiem vám ich nebojte sa dám na to pozor aby sa im nič nestalo" Usmeje sa na slečnu Brooksovú a odíde z izby. Potichu si vydýchla z tejto dusnej atmosféry a šla do svojho šatníka, kde si vzala zimnú obuv a kabát. No všimla si košeľu a tých peňazí. Potom ich vráti teraz mala úlohu. Potichu odišla z vily a šla pre tie balíčky do hotela peši. Nemala na taxík takže pešo bus postačí.
Nemal moc síl čo bolo na ňom vidno že teraz v tomto vyšťavenom stave by i on sám neustál niejak extra úderou či ich sám rozdával. Nechcel ani z ďaleka aby sa niečo Mii stalo, teda presnejšie niečo viac neuž už sa stalo. Nechcel aby jej bolo viac ublížovaná a to, že ešte je furt s ním ho prekvapuje, ale je za to naozaj rád, že je ochotná akosi podstúpiť tieto problémy ktoré vznikajú. Nie každá žena by bola ochotná ďalej takto zostať keď sa jedná o takéto vážne rizika ako momentálne teraz sa dejú v tejto domácnosti. Počúval Miu čo ešte mala na srdci ohľadom včerajška ale nepovedala mu nič extra dôležité, pretože mu bolo jasné že hladali jeho a to čo dokonca zmizlo, ale nechcel aby Mia ani z ďaleka podstupovala takéto rizika ktoré podstupuje momentálne. O chladnej hlave mala Mia pravdu, no žiaľ sa nemohol ani z ďaleka nijak ukludniť a upokojiť, pretože to šlo naozaj ťažko po tom, čo videl a vidí, ako je Mia zdevastována. Ani ona sama nevie či ju znásilnili keď bola vypnutá a on to možno ani zistovať nechce. Ani mu na to Mia nijak neodpovedala a možno je to tak lepšie i keby odpoveď znela že nie, len ten zlý pocit z toho jak ju nemohol ochrániť sa ho nevie zbaviť. "Potrebuješ sa kŕmiť ! Žiadne odvrávanie ! Musíš sa dať dohromady a bodka.. Budem v pracovni a vy dve... sa bavte. A Aurora, si síce platená za prácu, ale dneska spravíme výnimku aby ste sa vy obe po tom včerajšku lepšie skamarátili a hlavne.. I keby dnes nič extra nespravíš, tak ti to preplatím, chcem aby si prosím robila Mii spoločnosť.." Bol rozrušený a šiel do kancelárie. Vedel že to čo povedal možno obe ženské odhodí od seba, ale potreboval byť sám, alebo možno sám niejakú dobrú spoločnosť ktorá ho ukľudní, ale v tých nervoch sa neovláda a je mimo. Ide to na ňom poznať a nemal v úmysle ani jednu práve teraz uraziť, ale očakával že sa tak stalo. V kancelárii pobudáva a pije koňak vo veľkom, stihol dokonca obvolať pár známostí aby zistili o koho mohlo ísť.
Dobro-zlí Vampýrek
Je to dlhá doba čo bol práve v Kanade a ešte dlhšia doba čo videl svojho učňa Verrucu ktorý bol jeden z tých najlepších čo mal vo svojom klane ktorý sa rozpadol po prvej svetovej vojne. Užíval si všade možne a hlavne sa držal v teplých krajinách či rôznych ostrovoch. Momentálne i pekne bolo v Miami kde vlastnil jedno z najlepších kasín ktoré vynáša pekné peniaze nie len jemu, ale dokonca aj samotnému mestu ktoré dostáva z toho profity. Avšak započul pred niejakými dňami že sa niečo deje práve v Kanade kde je jeho velice dobrý kamarád Verruca že je určitým cielom. Nebolo však uvedené čo a tak sa rozhodol s prvým svojím privátným lietadlom že poletí do Kanady, kde to predsa len bolo dosť o hovne s počasím, čo sa týka zimy. Stefan bol tak mimo z časového posunu a najme si neuvedomil že aký je dátum a tým bude práve v Kanade "meter" snehu a on dojde vyložene v kraťasoch a rozopnutej košeli s ktorou chodil po pláži. Po pristáni na letisku sa naňho pozerali jak na totálneho chuja ktorý sa asi stratil v časovej zóne dade v Afrike kde sneh vyložene v živote nikdo nevidel, možno tak v dobe ľadovej. Nijak to neriešil a dal si svoje štýlové slnečné okuliare až sa dostal z letiska a čakalo ho už jeho privátne auto s vodičom ktoré ho odviezlo. V aute si dal svoj obľúbený krvaví drink na posílnenie až sa po hodine v zápchach dostal k Vile samotného Verrucu. Po vystupení si Vilu obzrel a prikývol hlavou že vyzerá naozaj dosť štýlovo a tak sa rozhodol vojsť dnu. Nikoho moc nikde nevidel a tak sa poškrábal na svojej nahej hrudi, keďže furt mal košeľu rozopnutú, tak nechcel niejak sliediť po Vile. Videl ochranku ktorá by mu nepovedala ani tvrdé Ň kde je ich šéf, ktorý chce byť zavretý v tichosti v kancli. "Halooo ?" Zvýšeným hlasom ktorý sa ozýval po celej Vile sa obzerá, či ho niekto započul. Cítil zmiešané vôňe po celej Vile, že by Verrucu asi ani nevystopoval nosom.
Ležala na posteli a popíjala krv. V ruke držala mobil kde si dívala blbosti po eshope a tak. Položila prázdne sáčky na stolík, tak aby neušpinila nič. Povzdychla si stále vyčerpane. Ale stále ju srala tvár. Cítila sa škaredo a pred Alexom chcela byť krásna. Postavila sa, už jej o niečo bolo lepšie. Podišla k zrkadlu a videla ako jej tvár pekne hojila ale stále to nebolo ono. Vzala tak do rúk svoje šmínky a upravila si ju nejako. Ale i tak šlo vidieť modrinky. Aspoň mala oči ako vejáre a pery zvodne na bozk. Nudila sa celkom a to čakanie bolo otravné. No len počula hlas vo vile. Nechápala kto by to mohol byť. Postavila sa a pomalým krokom vyšla z izby k zábradliu a pozrela dole. "Áno? prajete si ? Kto ste." Zaváhala či mala zísť dole, no sbskáry boli stále vôkol. Tak pomalými krokmi kráčala dole schodmi až k vysokému mužovi. Pekný chlap to musela uznať. Usmiala sa naň s tým, že stále čakala na to že sa predstaví. "Hľadáte niekoho?" Bola zvedavá čo tu chcel tento zvodný muž, ktorý vyzeral silnejší než Alex. Obzrela sa k dverám od pracovne, ale aby to nebolo neslušné a civela na jeho letný outfit, sa mu tiež predstavila. "Mia Brooksová, čo vás privádza k nám." Chcela vedieť či šiel za Alexom.
Čakal pár minutiek a mal pocit že asi odíde, alebo predsa len sa obšmieta po tejto krásnej vile, no v ten moment zacítil zmiešanú ženskú vôňu s mužskou. Pozrel nahor na velice krásnu ryšavku ktorá vyzerala jak po hodinovom zápase dvoch boxerov v ringu. Musel uznať že to bola naozaj pôvabná a sexy žena o ktorej nevedel ani z ďaleka že to môže byť prípadná priateľka samotného Verrucu. "Prosím, prídete dole ? Nechcem kriičať cez polovicu Vily.." Odpovie Mii, pretože naozaj by bolo neslušné sa tu obkrikávať cez celú Vilu jak v niejakom zverinci. Nakoniec prichádzala Mia bližšie k nemu a tak on k nej pretože videl na nej že je na tom zle tak sa obhliadol či jej nedonesie niečo na posadenie. "No, hľadám svojho známeho.. Verrucu, ale vy vyzeráte že by ste si mala sadnúť. Nedonesiem Vám stoličku slečna ?" Usmial sa príjemne na Miu, ktorá obdivovala i jeho telo. Avšak netreba zabudnúť že on sám mal kolinskú, ktorá mala dominantnú vôňu a bola o trochu lepšia než tá, ktorú má Verruca. Prezrel si Miu aby jej oplatil pohlady. "Velice ma teší slečna Brooksová. Som Stefan. Stefan Mendoza a započul som že Verruca je v niejakých problémoch tak som prišiel skontrolovať či je všetko v poriadku a nepotrebuje niejakú tu pomoc. Neviete či je tu ?" Slušne sa predstavil a spýtal sa na Verrucu, no z Mii oči naozaj oči nešli odtrhnúť i keď mala ešte pár modrín na jej prekrásnej tvári. "Smiem sa spýtať čo sa stalo vašej prekrásnej tvári slečna ?" Spýtal sa slušne Mii čo sa jej stalo i keď niejakú odpoveď od nej popravde nečakal.
Sledovala muža pred sebou, ktorý bol vysmiaty ako lečo a opáleny do zlatista. Vrr miau si povedala pri pohľade naň, ale táto tigrica je len Alexa. Teda, ak by spravil Alex výnimku ako ona jemu. "Som v poriadku, postojím, len ešte trávim obed, ktoré mi boli pridelené." Cítila ten parfum, už by ho chytila i za tu košeľu a pritiahla fešáčika k sebe. Ale to boli len myšlienky. Podala mu ruku s tým že sa obaja zoznámi menami. "Alex ? On je momentálne vo svojej pracovni. Zavediem vás tam." Len ako sa otočila zadkom k nemu, mal poznámku o jej tvári. Zastavila sa a prstami si prešla po nej. " To vám Alex vysvetlí pán Mendoza." Nechcelo sa jej o tom hovoriť že ako hybrid a žena, nemala sa ako brániť voči tým mužom. Svojím zvodným krokom ho viedla do pracovne, aspoň snáď sa trafila do dverí. Zaklopala na dvere a otvorila ich. "Zlato, niekto ťa hľadá. Pán Mendoza." Videla ako pil whiskey. "láska na hladný žalúdok by si nemal piť. Potom sa opiješ, nebudeš potom odolný voči alkoholu." Prešla k nemu a objala ho okolo krku. Dovolila si posadiť sa neskôr jemu na stehná s bozkom na líce. Chcela vedieť čo od neho tento pán chcel, vraj pomoc. No bola zvedavá a sama v izbe sa jej nechcelo byť. Stále si prezerala Mendoza, ako kus chlapa, ktorý v nej vyvolával tu autoritu a rešpekt.
Sediac v kancelárii nemal tucha že niekdo vôbec prišiel do jeho Vily. Počul len dajaká hlasy a myslel si že je to jednoducho jeho SBSka ktorá si niečo medzi sebou rieši a dohadujú si či po práci neskočia na pivo keď si vymenia službu s druhými čo prídu potom. Moc sa toho nedozvedel ohľadom prepadu jeho Apartmánu a to si prezeral dokonca i kamery ktoré tam boli, ale väčšina z nich bola práve zničená práve pri tom útoku a bordeli, že nešlo moc poznať kdo je kdo a čo presne chceli. Aspoň sa mu uľavilo že na kamerách naozaj sa potvrdilo, že Miu neznásilnili za čo bol nesmierne rád. Započul kroky a zacítil Miinu vôňu na čo sa usmieval i keď ju nevidel, ale vedel takto, že je aspoň v poriadku a už dokáže aj normálnejšie chodiť a nemá s tým niejaký väčší problém ako hore na izbe. Otvorila dvere a pozrel na ňu že ho niekto hladá. Mendoza jeho starý dobrý kamarát ktorý ho naučil dosť vecí. Usmial sa, postavil a podal si so Stefanom ruku. "Vítaj starý brachu.." Po pozdrave si sadol a pozrel na Miu ktorá naliehala na alkohol ktorý do seba lial už niejakú tu chvíľu. "Budem v pohode zlato.. Dúfam že si sa poriadne nakrmila." Odpovie a vzal flašku koňaku a nalial do poháru ktorý potom posunul Stefanovi nech sa napije. Mia si sadla na jeho stehno a dala mu pusu na líce, na čo sa usmial a vtisol Mii vášnivý bozk na jej krásne plné pery ktoré zbožňoval. Všimol si dokonca i jej pohľadu na Mendozu, ktorý ignoroval pretože vedel že Mia je iba jeho. "Než prejdeme k téme prečo si tu. Tak iba chcem povedať že môžeš kľudne hovoriť i pred Miou.. Je to moja milovaná priateľka a nemám pred ňou tajnosti." Pozrel na Miu ktorú si k sebe pritúlil a dal jej bozk pod bradou.
Dobro-zlí Vampýrek
Prezeral si Miu tigricu ktorá bola naozaj sexy že keby nechcel momentálne náliehavo riešiť niejaké veci, tak by skúsil niejaké fintičky na to jej chrumkavé telíčko ktoré si naozaj zaslúži len tú najlepšiu starostlivosť od chlapa. Nepotrebovala sa posadiť čo bola možno i škola, ale bolo vidno že to je naozaj silná žena i keď len hybrid magiana s upírkou, tak jej postoj bol práve dostatočný aby vedel, že je silnou ženou. "Dobre teda, jak si krásna slečna praje." Usmeje sa šarmantne na túto krasotinku ktorá si ho prezerala vo veľkom. Keď si podali ruky, tak ako správny gentleman jej dal pusu na jej prsty u čoho udržiaval očný kontakt že si dovolil na ňu trošku žmurknúť. Potom jej pustil ruku a vedela i kde je Alex, čo mu odliahlo že nemusí behať všade tade a nájde ho práve i tu. "Ak budete tak milá." Povie na jej slová a jeho oči instantne padli na jej prekrásny zadoček s ktorým ona naozaj dokázala perfektne vrtieť svojím zadočkom po ktorom by ju najradšiel plácol aby vrtela ešte viac. Jednoducho zadoček na zakúsnutie. Nezaznamenal ani čo hovorila o svojej tvári keďže bol hypnotizovány niečím dokonalým a prekrásnym. Keď vošli do pracovne sa na Verrucu usmial. "No pozrime sa.. Ty si nám teda ostarol.. To už ideš do dôchodku ?" Zasmial sa a zavrel za sebou dvere a podošiel k stolu kde si s Verrucom podal ruku a nakoniec sa posadil. Prepočul ich konverzáciu o alkohole až mu nakoniec jeden pohárik zalial a posunul k nemu. Nijak extra nebol šokovaný tým, že hovoria si tými sladkými rečami a nejak čakal, že táto krásavica bude jeho priateľka a snaží sa Mendozu vyzliecť svojím dravím pohľadom. "To mi je jasné. Hlavne máš dobrý vkus na diablice jak vidím.. Snaď ju zvládaš dostatočne.. Ale som rád že po stovky rokoch si si našiel diablicu ktorá potrebuje očividne dosť skrotiť." Žmúrkol na Miu a vzal si pohárik z ktorého odpil koňak. "Dopočul som sa že si bol označený na niejakú vec.. A pozerám že tvoja priateľka vyzerá trošku dobito. Tudíž hádam že niekto si chce dokázať že je niečo viac než ty. A ako môj bývalí žiak a člen môjho klanu by som ti predsa len rád pomohol. V Miami je nuda a vieš že ty si bol môj najlepším žiakom.. Tudíž som tu aby som ti pomohol. A inak prekrásna Vila." Usmial sa a kopol do seba zbytok svojho drinku. Prezrel si ešte Miu a dodal. "Zaobstaral som si nedaleko tiež Vilu keby náhodou bolo treba, tudíž rád zapojím svoje kontakty do toho všetkého. Síce po tom čo sme bojovali v prvej svetovej sa môj klan rozišiel, ale tak prečo nezačať niečo nové. Myslím si že si pripravený a mohol by si mať vlastný. Pretože očividne niekto zabudá kdo si a je na čase aby sme začali jednať ako kedysi keď si makal pre mňa. Zahodiť servítky, etiketu či kravaty... a robiť to po staru. Čo ty na to?" Trochu sa rozhovoril a Verruca dobre vedel o čom Mendoza hovoril. Po staru to väčšinou šlo vždy dobre a boli to jediné riešenie ako ukázať niejakému nevďačnému hajzlovi s kým sa zaplietol.
V tom snehu jej to trvá, trochu viac premrzla ale mala misiu, ktorú nesmie pokašľať. Príde do hotela a pozdraví sa slušne. Celá premrznutá v šatách slúžky a kabátiku, ktorý viac nehral ako hrial. Pozdravila slušne a prešla k recepcii. "Prišla som pre balíky slečny Brooksovej. Vraj ich by mala mať na recepcii." Prezreli si ju a fakt sa na ňu dívali typu, čo táto tu chce. No potom vyložila tri veľké a jednu menšiu krabičku. Podala jej papier aby to podpísala. Čo aj urobí aby mali dôkaz že to prevzala. "Ďakujem pekný deň želám" Vezme krabice, ktoré boli trošku ťažšie. Ale zvládala to. Vonku sa aj šmýka ale neupustí ich ani za svet. Znovu cesta späť niečo trvala. Mohla sa ešte na recepcii zohriať ale nie. Slečna Brooksová čakala a spoliehala sa na ňu. Po necelej hodine došla do vily, kde ju sbskáry pustili. Už ju poznali. Hneď šla do šatne kde sa prezlieka do slúžkiných vecí. Len vlasy sa jej rozpustili a boli celé mokré od snehu, praskla jej gumička v nich, ktorá držala účes. Ohrieva si dychom svoje skrehnuté prsty po tom čo položí na stolík v chodbe krabice. Je premrznutá na kosť a teplý čaj by bodol. Škoda že by si ho musela sama pripraviť a na to čas nebol. Prv vzala tu košeľu a peniaze vo vrecku, aby sa nestratili niesla do pracovne pána Verrucu, ale videla že je tam otvorené. Potichu došla a zaklopala na ne. Bol tam vysoký muž s veľmi aromatickou vôňou až ju to šteklilo v nose. Než stíhla niečo povedať kychla. "ha čjiu~" Znelo to milo až roztomile. "Prepáčte pán Verruca, doniesla som vám vašu košeľu a to čo ste si zabudli." Položila ju na stôl a videla že je tam i slečna Brooksová. "Slečna Brooksová priniesla som vám tie krabice, kam ich mám dať" Zvedavo sa spýtala slečny Brooksovej. Ktorá ju poprosila, aby zaniesla ich do ich spálne. Že je tam hneď a nech tam počká. "Áno slečna Brooksová." Na muža vedľa seba len očkom pozrela ale dívala sa na pána Verrucu. Potichu sa otočila a znovu kýchla. Ona bola bledá ako mlieko oproti mužovi v tej košeli a kraťasach. Zrejme je to niekto kto necítil chlad. Vzala krabice tak, aby jej nespadli a šla nimi k schodom, len mali pri prvom schode na zábradlí tu guľu s levom, alebo čo to bolo, taká ozdoba. Do nej vrazila rebrami a sykla, lebo to nevidela. Nemohla si miesto chytiť, niesla krabice až do spálne kam slečna Brooksová prikázala. Položila ich na stolík a znovu kýchla. Bola jej zima a v tejto vile bola zima. Netopili a to ju trochu ubýjalo. Chytila radiátory ale boli studené. Povzdychla si aspoň si dovolila vziať osušku a osušiť si vlasy. Podla by i teplá sprcha, ale i posteľ. Ako tam stála a sušila si veci sa na to dívala a osušku zabalila aby ju vymenila neskôr za nové. Zatiaľ v kúpeľni pozbierala špinavé pradlo a dala ho do koša. Nové osušky našla v tenkej skrini a doplnila čo mala. No čakala na slečnu Brooksovu.