Už nechcela niečo také zažiť. Nie ako hračka nejakej rozmazlenej upírky. Prišlo jej nevoľno z toho že sa ešte pred iným mužom s ktorým sa mala údajne zoznámiť videl ju práve takto. Len čo dobehne na izbu takmer nevie otvoriť dvere s tou kartou. Chcela sa skryť pred svetom a nikdy viac na povrch ukázať. Jeden deň za dňom bol horší a horší. Od znásilnení po zneužitie pre dobro iných si to vždy odniesla ona. Len čo sa zamkla v izbe sa zosypala s plačom. Milovala vampíra, ktorý ju nemal v pláne brať vážne. Neopätovať jej city. Zrejme každému vyhovovalo keď zmizla z pred ich očí. Len čo sa trochu upokojí bola hrozne hladná. Prezrela si v kuchyni v chladničke nič nebolo len zvyšok z jedla, ktoré dostala predtým. Zjedla ten zbytok a zapila to s pohárom vody. Nemala peniaze na jedlo, ešte nie. Ešte musí vydržať lebo to bol len prvý deň v práci. Popíja čistú vodu, kým jej z ruky nevypadne pohár na zem. "nemehlo Aurora.. musíš to vydržať. Nik iný ti nepomôže... Richard kvôli mne skončil v nemocnici... všetko zle okolo mňa sa deje..." pri tom jej oči opäť zaplavia slzy a pri zbere skla sa poreže cez dlaň. "au! si fakt nemohla Aurora.." Pozbierané sklo vyhodila a dlaň si potrebovala previazať niečím. Vošla do kúpeľne kde našla lekárničku, všade kvapkala jej krv kým si ju obviazala tak bola všade krv. "zašpinila som koberec.. bože.. " Potiahla nosom a ruku si poriadne utiahla, bolelo ju to ale čo mala robiť. Vzala handru a upratovala za sebou svoju krv. Snáď to pán Verruca neuvidí, zašpinila koberec v apartmáne. Povzdychla keď to nešlo dole.Len to viac roztrela. "nie... ja to nemám za čo zaplatiť..Ach.." Postavila sa od toho a bolo jej z tohto celého nanič. Vliezla do postele kde sa schúlila do kĺbka a objala si kolená. Ruku skryla tak, aby už nič neušpínila. Hlavne aby sa jej to zahojilo čo bude problém s minimum jedla a vody. Úprimne si želala aby ju to auto zrazilo.
Na ďalší deň a ráno mala bolesti v ruke. Takto nemohla pracovať a určite nie s krvou v nej. Vzala mobil do ruky a chcela poprosiť niekoho o lieky alebo o niečo čo by jej pomohlo. Len Richard bol v nemocnici a pán Verruca so slečnou Brooksovou boli upíry. Nadýchla sa a povzdychla. Cítila sa malátna a až potom si všimla že posteľ je od krvi. Stratila krv, ktorú by ocenili iný a to bola ochotná kŕmiť jedného vampíra. Napísala smsku slečne Brooksovej, že kvôli zraneniu sa nedostaví do práce a doplnila že pochopí keď nedostane zaplatene. Vymenila si obväzy čo mala v lekárničke a dlaň. Jej žalúdok škŕkal od hladu. Obliekla si na seba tie najlepšie veci. Vybrala si z tašky čo potrebovala a narazila na náhrdelník od pána Graya. Mohla by ho dať do záložne ale nie, toto by nemohla toto jej ostala jedna vec čo dostala od niekoho, okrem toho čo jej dal Richard. Pán Gray... no jo. Tak sa snažila oň strašne moc a na plese ktorý bol krásny skončil tým čím nechcela. Richard mal pravdu obrovskú pravdu ale zas on sám mal Ainu a z toho všetkého ako sprostá krava vyšla ona. Šperk odložia so slzami v tvári a našla si hlbke tašky ešte nejaké drobné. Je pravda že to čo urobila s pánom Verrucom už ľutuje. Za všetko si mohla sama. Hľadať v niekom oporu bolo ťažké. Ostala sama. Po tom ako sa obliekla do mesta pomalým krokom vyšla z obytovania. Ale len čo vyšla niekto ju sledoval? Mala ten pocit. Mykla ramenami a šla do mesta.
Vráti sa do svojho apartmánu udýchane. len čo zavrie za sebou dvere sa chrbtom o ne oprie a rozdycháva svoj urýchlený dych. Objíma papierovú tašku v rukách. Aj tou ktorú ma previazanú. Zakloní hlavu a díva sa na strop a snaží sa upokojiť.
Len dúfa, že toto nik nezverejní. Že nik nebude vidieť tieto fotky. Vyzuje sa pri botníku a tašku položí na kuchynskú linku. Vyzlečie si kabát, ktorý si zavesí cez opierku stoličky. Napustí si hneď do pohára vodu a napije sa. Pri tom rýchlom kroku jej vysmädlo. Vyložila nákup do chladničky a do skrinky, aby sa jej nič neskazilo. Posledné peniaze čo mala už minula. No mala aspoň niečo pod zub. Hneď si dala rohlík s pomazankou a uvarila čaj. Vzala si ten časopis, ktorý si nalistovala kde píšu o nich. Prezerá si fotky po ktorých prejde bruškom prsta. Boli to pekné fotky. Čítala text, ktorý dával pekný obsah o tomto plese. Len si všimla pod koncom článkom, že chcejú vedieť kto je zafírové dievča. No zistila podľa popisu, že šaty tiež neboli najlacnejšie, ktoré mala na sebe. Oni odhadovali cenu toho čo mala na sebe. "Bože... tak drahé šaty?" Nečakala by to. Ta cena malo viac ako trojmesačný plat v reštaurácii kde robila. Pohľadala si v kuchynskej linke v šuplíkoch nožnice a vystrihla si obrázky. Vzala leukoplast a kúskami si polepila obrázky na stenu. Ak by nemohla dajú sa dať dole. Prešla k svojej tašky a šaty odtiaľ vybrala aj náhrdelník, ten si opatrne dala v originálnej škatuľke na stolík. Pohľadala medzi svojimi vecami šitie. Aby ich zašila, keďže útočník jej ich roztrhol. Sadla si na kraj postele a zašila si šaty. Odložila šitie a začala sa vyzliekať do spodného pradla všimla si v zrkadle tu obrovskú modrinu na boku hrudník ale šaty si obliekla. Prešla k zrkadlu, pred ktoré sa postavila. Dala si vlasy na bok a ešte skočila pre svoje líčenie. Upravila si make up, lesklé pery. Usmeje sa na seba a v mobile pohľadá pesničku, ktorý si vyhľadala z plesu. Zapla si pesničku a počúvala ju. Položila mobil na stôl. Odopla si šperky líšky od Richarda. Dala si na krk ten čo dostala od pána Graya. Nadýchla sa a prstami si znovu po ňom prešla, ten ligot sa jej moc páčil. Bola na tie šperky opatrná. Obula si tu jednu topánku a privrela oči. Nastavila si ruky, tak ako si to pamätala a predstavovala si že je znovu na plese. To ako sa na ňu pán Gray počas tanca díval. Ako jej dával naznak toho aby sa nebála spraviť krok. A zakončením s bozkom. Mala pocit že cítila jeho prítomnosť. Jeho dotyky a vôňu. Strácala zdraví rozum v jeho prítomnosti a srdce pri ňom tĺklo tak ako nikdy predtým. No len čo otvorila oči sa jej predstava rozplynula. Spomenula si, že jej po prvý krát povedal, aby ho nazvala menom. To ešte od nej za ten rok nikdy nechcel. Len Alice všetko zákerne skazila. Lebo zrejme nestačí len srdce dať mužovi, ktorý chcel viac. Dala by mu všetko čo by potreboval. Všetko. Svoje srdce, dušu, krv či telo. Asi nebola dosť dobrá preň. Pozrela si na svoju ruku, ktorú mala obviazanú a znovu na seba v zrkadle. Aj pohľad na Ainu a Richarda na plese bol tak krásny. Objala si paže a dívala stále do zrkadla a predstavovala si pána Graya vedľa seba. Potom Rhysanda. Michaela, Richarda a pána Verrucu. Dívala sa na seba a stiekli jej slzy. Lebo ani jeden, ani jeden nebol skutočne pri nej. " Dala by som vám všetko čo mám. Bola by som poslušné vaše dievča...Danny, Rhysand, Richard, Michael... pán Verruca..." Objala si paže a nadýchla sa sťažka. Len jej myšlienky prerušilo zaklopanie na dvere. Utrela si slzy a trochu spanikárila. Lebo bola v tých šatách a nevedela, kto to mohol byť. Vypla hudbu a šla k dverám."kto je ?" Zvolala nahlas.
https://www.youtube.com/watch?v=fyk0U2BpiQg
Po dlhom dialogu pred zrkadlom ju niekto vyruší. Sama nevie kto to je, ale nechcela aby ju niekto takto videl. No chcela nechcela s trápnosťou ide k dverám, ktoré otvorí. Uvidela tam muža, ktorý jej doniesol jedlo a ďalší nejaké krabice. "P-Poďte ďalej." Keby nepovedali že ho poslal pán Verruca a slečna Brooksová nepustila by ich. Potichu sa na nich pozrela a poďakovala. Nemala im začo dať prepitné. Ale oni nič nepýtali a odišli. Vie že dostane v práci krik za to, že neprišla v tento deň. Len potrebovala ísť do mesta, ale teraz sa bála že dostane skôr výpoveď než ďalšiu prácu. Ale všetko slečne Brooksovej písala. Aby vedela ona čo sa deje.
Len je zvedavá čo to jej chlapci z personálu priniesli. Zamkla dvere a šla k stolu, kde z tej polystyrénovej krabičky voňala teplá dobrota. Aj keď si myslela že bude na diéte toto teplé jedlo nemohla odmietnuť. Aj potrebuje aby sa jej ruka a každá modriny uzdravila a dala dokopy. Sadla si za jedlo, ktoré jej priniesli a pustila doň s chuťou. Keby mohla uvarila by si sama, ale na to peniaze nemala momentálne. Aj zabudla že bola v šatách. No dávala pozor, len znovu sa pozrela okolo seba a to ticho a samota sa jej nepáči. Žiadny princ na bielom alebo čiernom alebo na štvorkolesovom koni pre ňu nepríde. Čo a kde robí chybu, že jej toto muži robia. Ak sa s nimi nevyspí ani si ju nevšimnú a keď nie tak si nájdu inú. Nerozumela tomu ale Rephia mala pravdu. Len si nevie predstaviť byť so ženou. Len čo dojedla, vyzliekla si šaty, ktoré pekne poskladala a odložila do skrine aj so šperkom. Vytiahla si retiazku s líškou, ktorá jej pripomína Richarda. " keby to na mne videla Aina, zabila by ma." Dala ju do skrinky k ostatným veciam, ktoré neskôr skryje, aby ich nik nenašiel. Bola tam i retiazka s ružičkou, ktorú kedysi dávno dostala od Rhysanda. Zavrela skrinku za sebou a v spodnom prádle a obviazanou no plným žalúdkom zaľahla. Neskôr si pozrie krabice, potrebovala sa vyspať do práce. Rano ju mobil nezobudil, zaspala a zistila že jej mobil začína robiť problémy. Nechápala čo sa deje ale rýchlo sa osprchovala upratala za sebou, obliekla a upaľovala do práce.