"Napriklad mi povedať niejaký prekrásný príbeh z čias ktoré sú historiou.. Popravde ma moc niejak nezaujíma táto novodobosť ktorá sa deje okolo. Preto možno zastávam ešte staré praktiky, niekto by mohol povedať, že som vyložene staromódny vo veľa veciach. Ale to je asi na úhlu pohladu, čo myslíte Lady ?" Usmial sa a pozeral na Lady, ktorá keď spomenul kresťanstvo sa zatvárila dosť znepríjemnene čo sa jej popravde ani nedivil, pretože sám to kresťanstvo nemal v láske. Bojovať v mene niekoho, kto ani neexistuje a hovoriť že Boh to tak chcel ? Maximálne skrvavili jeho meno a on to tak nemusel chcieť, ak teda existuje. Nikomu Alec nehovoril kto má v čo veriť, pretože on veril len v jednoho Boha a to bola SMRŤ, pretože tá bola spravodlivá a nevyberá si kto umrie a kto nie, pretože nakoniec všeci umrú. Možno to znie celkom temne a depresívne, ale není to tak ? I najmocnejšie bytosti na tomto svete ktoré sa dožijú i 6 tisíc rokov, tak nakoniec umrú. Keď sa ale pýtala Lady ako by si predstavoval výchovu z ích strany, len pokrčil ramenami. "Niejak to nerieším, ale nutiť ma do toho nemuseli.. Stejnak som si robil čo som chcel ja i keď sa im to nepáčilo. Kresťanstvo je v mojích očiach na smiech, ale nech si každý verí čomu chce, pretože stejnak ich ten údajný Boh nezachráni pred smrťou ktorá na ních číha za rohom." Usmial sa a odpil zo svojho drinku ktorý nevypil narozdiel od Lady, ktorá ho do seba kopla jak keby 4 dni nepila vodu. No pri jej slovách že by sa niekto narodil bezcitný furt mlčal, pretože mohol jej povedať ako dokázal zabíjať bez mrknutia oka a bolo to jedno či to bol muž, žena či dokonca dieťa. Ale keď sa ho spýtala či on niekedy usiloval o srdce niejakej ženy, tak pozdvihol obočie na Lady Astoriu čo tým chcela docieliť, no nechal chvíľku ticha. Dosť váhal ako jej odpovedať na túto otázku, ale i cez to všetko bolo dosť poznať že sa kedysi snažil, tudíž nech povie čokoľvek jeho výraz, zamyslenie a oči by povedali opak. Znovu si odpil z poháru a pousmial sa. "Nespomínam si žeby som kedysi usiloval o ženské srdce. Tedy ak vynechám zabíjanie." Pozasmial sa a pozrel na Astoriu ktorej tvár si prezrel. Dosť značne si vypočul čo mala Astoria na srdci a dosť ju chápal pretože život nebol ani k nej zrovna najmilší a nakoniec tu sedí s nájomným vrahom v luxusnom pent house na gauči pri drahom drinku. Možno pri nej mierne Alec vymäkol, ale furt premýšla o veciach o ktorých nikdy moc nepremýšlal. Očividne znovu začne pracovať a vyserie sa na to Sedricové hladanie meničky za ktorú dal peniaze a počúvanie ako nenávidí Dannyho pretože má Auroru. Vždy len keď si na to spomenie tak mu je zle a točí sa mu hlava z toho jak je to pritiahnuté za vlasy. Občas si vraví, že by si mal Sedric zalepiť hubu a nájsť si ženu či chlapa.. I keď občas Alec premýšla, či mu nekúpi zvieratko ako vtípeček, keď akosi Sedric si moc ujíždi na zvieracom druhe. Každopádne sa dostal späť do reality kedy sa ho Astoria pýtala, či so môže zapáliť  čo mu samozrejme nevadilo. "Samozrejme, donesiem popolník." Usmial sa a dopil svoj drink, pohárik položil na stol a šiel do kuchyne pozrieť do jednej skrinky kde našiel popolník ktorý doniesol a položil na stôl. Samozrejme si ho Astoria mohla vziať. Medzitým však dolial sebe i Astorii whiskey a pohárik si vzal do ruky pričom na ňu pozrel s úsmevom keď hovorila kde pracuje. "Znie to zaujímavo.. Síce nič pre mňa, pretože já som expert v iných veciach, ale obdivujem ľudí ktorý dokážu jednoducho riadiť rôzne... eh.. Podniky ? Pretože potom tiež tí ľudia si sťažujú že nemajú voľný čas pretože musia riešiť hento a tamto.. Ja si nesťažujem v mojej expertíze. Každopádne ak by Lady chcela niejakého sponzora, mohol by som dohodiť pár ľudí či prostriedky.. Stejnak väčšinu ja osobne nevyužijem a keďže to nemám komu dať, tak myslím že by ste to využila asi lepšie než ja." Príjemne sa na Lady usmial s tým, že naozaj chcel niejak podporiť niečo. Stejnak tie peniaze čo má sú mu celkom na nič.. Ale ak by dostal pár ľudí do jej obehu, aspoň by mal oči a uši všade kde by potreboval.  Mierne sa zamyslel nad pár vecami pričom sledoval ako Lady Astoria poťahuje z cigarety čo vyzeralo zaujímavo. "Čo Vám tie cigarety dávajú krásna Lady ? Keďže asi moc efekt ako na upírku to mať nebude.. myslím nikotín." Dosť ho zaujímalo, či je to čiste len niejaký zvyk ktorý jej zostal zo smrtelného života, alebo jej to niejak pomáha na odreagovanie so stresom. Popri tom čo ju sledoval si ju znovu a pozorne prezrel jak keby sa snažil zapamätať každý milimeter jej krásneho tela a nakoniec očami prešiel na jej oči u čoho s šarmantne usmial a odpil z poháriku.

Pozrel na Astoriu ktorá začala obdivovať nočnú oblohu ktorá bola naozaj prekrásne v dnešný večer u čoho sa i on pozrel cez okno a pousmial sa. Nebolo nad krásný nočný večer s čistou oblohou ktorá jak keby odrážala realitu ktorá je nesmierne zemná vďaka bytostiam ktoré žijú a málo kto o nich naozaj vie. Pozrel znovu na Astoriu ktorú si prezrel z tohto úhlu pohľadu a musel uznať že väčšiná starších bytostí si udržujú svoju takzvanú formu neustále nedotknutú i po toľkých rokoch. Pohľadom prešiel na jej krásnú tvár v ktorej sa mesiac odrážal a dodával jej prekrásny efekt, alebo jak by dnešná mládež povedala niečo o filtry v mobile. Keď sa otočila tak zazrel do jej očí a upil trochu z pohárika pretože niekde v hĺbke len čakal že naň zautočí, tak bol pripravený každým momentom čo šlo poznať že sa ani na sekundu úplne neuvolnil. Keby povedal že jej neverí, tak klamal by, pretože určitým spôsobom Astorii dôveruje, ale žial riziko jeho povolania je také, že je nonstop vo strehu a vôbec mu to nevadí. Keď hovorila že není staromódny tak sa nad tým mierne zamyslel, ale tak niejak do podrobna to asi neriešil, ale musel uznať že Astoria mala naozaj presvedčivé argumenty čo sa u väčšiny bytostí nevidí. "Je pravdou že časom nakoniec naše spôsoby budu nevídané, pretože už budeme tak starý, že jednoducho budeme musieť prísť na nové spôsoby žitia a správania. Čo by len to.. Hlavne by sme museli prísť na iné spôsoby ako prežiť že tie naše pôvodné zvyky budu musieť byť potlačené na takú úroveň, že jednoducho sa nebudeme môcť spoznať že sme to mi. Žial je to problém evolúcie a celkovo toho, že život ide ďalej a pribúdajú nové veci či dokonca nové bytosti. Dneska ta technológia je naozaj zaujímavá oproti tomu v čom som vyrastal ja. Lenže dnešná veda presahuje do niečoho, čo není dobré, pretože robia rôzne pokusy že kto vie čo vznikne za ďalších 10 rokov ? Ako budeme na tom my, bytosti temnôt ? Ľudská rasa je predurčená k zahynutiu čím sme nakoniec i my, pretože väčšina sa živí na smrtelníkoch. Avšak problém smrtelníkov je ten, že majú vo svojej DNA zabudovanú jednu vec. Pokloniť sa vyšej moci, vede a to je ich problém, pretože čo ak príde niekto kto bude mocnejší než ľudia a podmanie si ich ? Koľko z nich sa postaví ? Nevravím že sa nikto nepostaví, ale väčšie percento bude podmanená a bude držať sklopenú hlavu, pretože to je v nich. Ale zase väčšina z nás tiež není na tom o to lepšie keďže jedný sú silnejší ako druhý a tí druhý zas slabší ako tí prví." Napil sa z pohárika, pretože mu po tomto dlhšiom monológu vyschlo v ústach a len pozrel na Astoriu ktorá sa usmievala že videl jej špicák ktorý keby môže, tak sa od neho odráža svetlo do jeho očí. Zamyslel sa nad jej otázkou čo mu také asi robí radosť aby ďalej bojoval. Bol trochu viac prekvapený touto otázkou, no pohľad z jej prekrásných očí nespustil u čoho sa zamyslel. "Popravde vziať niekomu život mi robí radosť, ale na to sa Lady nepýta.. Tudíž ťažko povedať čo také by ma držalo na nohách ďalej bojovať. Jednoducho bojujem až kým neprídem o život alebo ma niečo nezastaví." Vedel že touto odpoveďou asi neodpovedal na tu jej otázku, ale možno aj odpovedal tým, keď zmienil že kým ho dačo nezastaví. Tým že to není špecifikované, to môže byť čokoľvek samozrejme a on takto furt udržiaval svoju skoro tajomnú tvár. Neustále sa díval do očí Astorii ktorá sa rozhodla típnuť cigaretu a vybrať ďalšiu. Keď sa ich oči zas stretli, tak odpil z poháriku pri pohľade a pousmial sa nad tou situáciou. Bola reč o náboženstve u ktorého obaja sa necítili komfortne čož bolo trochu i prekvapujúce,  že našiel niekoho kto takmer rovnako nenávidí náboženstvo ako on, každopádne o náboženstve sa moc baviť už nechcel. "Verili hlúpo v Boha, ktorý možno ani neexistuje a i keby, tak mu je asi dosť jedno že sa zabíjalo v jeho mene. Očividne mu až tak nezáleží na svojích stvoreniach, ale dosť reči o náboženstve, pretože obaja ho nemusíme a lepšie si nekaziť tento krásny večer, nie ?" Usmial sa na Astoriu a ešte viac po tom, čo povedala ďalej, ale ten úsmev bol skôr úškrn na náznak že je možno Astoria vedľa. "A čo ak oň usilujem ?" Šepol svoju otázku smerom na Astoriu u čoho vedel, že to počula svojím upírskym sluchom. Celý čas sa úškrňal čím dával najavo, že chcel aby to počula a tento úškrn zakončil dopitím svojho pohárika. Chcela vedieť čo jeho srdciu robí spoločnosť keď nie ženy u čoho sa zamyslel a dolial si pohárik, oprel o gauč a pozrel na ňu ako hladala po miestnosti len jeden miniatúrny dôkaz toho, že naozaj sa tu niečo nájde. Žiaľ nenajde. "V momentálnej chvíly VY, drahá Lady, ale inak nič také o čom by som vedel." Usmeje sa šarmantne a odpil si u čoho sa zhlboka nadýchol pretože i on začal pocitovať ako ten alkohol začal kopať jeho hlavu. Vypočuje si jej názor a len prikývne. "Je to pravda, ale ak sa chcem odreagovať mimo mojej práce, tak zháňam staré obrazy či alkohol a mám z toho proste zbierku. Taká pamiatka na staré časy." Pousmeje sa a pri pohľade na to jak sa oči Astorii rozžiarili bol v úžase, šoku a údivu zároveň, no usmial sa a nahodil svoj úškrn ktorý má takmer celý tento večer pri nej. Bolo to naozaj zaujímavé, ale tak aspoň prispeje keď už on sám nemá čo robiť so svojími peniazmi. Teda krom nákupu nových hračiek na zabíjanie. "Pozrite Lady, nemám problém tie peniaze zohnať do pol hodiny a dať Vám ich rovno. Čo sa týka ďalšieho stretnutia budem až moc rád ak by bolo, pretože Vaša spoločnosť je pre mňa unikátna." Usmial sa na Astoriu ku ktorej sa viac prisunul a zazrel do tej ich žiarivých očí ktoré boli jak keď niekto dá dietaťu novú hračku či kornútok dobrej zmrzliny. "Sila zvyku, rozumiem." Usmial sa na Astoriu u čoho odpil, no pohľad z jej očí mu niečo vravel a tak sa stále díval až mal chvíľkami pocit, že sa v nich i dokonca stracia. Z ničoho nič sa usmial a trochu hlavu sklopil, no do chvíľky ju zodvihol. "Dá si Lady niečo k pitu ? Ale slabší ročník ?" Navrhol jej drink či ešte chce, ale niečo slabšie pretože niejak tušil že táto Whiskey je na ňu moc a piť ju ďalej očividne chcieť nebude, no hlavne chcel dnešný večer predĺžiť s ňou na čo najdlhší.

Pozeral sa na Astoriu po tom čo mu vyschlo trošku v krku a stihol si všimnúť jej pohľadu ktorý mu niečo nahováral a pousmial sa pričom si to ani neuvedomoval. Ale uvedomoval si že obaja dosť vo veľa veciach mali rovnaké názory až sa dosť divil tomu, že jednoducho takto si nerozumel už dlhé dlhúce roky s nikým. Samozrejme poznal Sedrica, ale tiež vo veľa veciach si nedokážu rozumieť a bavia sa väčšinou o práci čo nie je väčšinou niejak extra zaujímavé. Astoria bola naozaj okuzlujúca žena, ktorá dokázala na prvý pohľad ukázať niečo, čo Alec dlhé roky nevidel a zaujímalo ho čo je na nej tak špeciálne, no toto hladanie ho dostalo do tohto momentu kedy má pocit ktorý cítil len raz v živote. Hlavne teraz mala Astoria vo vela veciach pointu, pretože bola tomu veľká pravda pravdúca o technológií a celkovo o ľudskej rase  ktorá je pre väčšinu nadprirodzených bytostí len obyčajný hmyz a špina pod nechtami. "Poznám moc dobré časy, kedy všetko bolo jednoduchšie a netrebalo sa tak obávať, ale teraz ? Teraz tu sú jaderné zbrane ktoré zničia všetko že potom sa nedá na tej pôde i stovky rokov žiť. V dnešnej dobe je ťažké niekam ísť bez toho pocitu, že cestou ma bolo vidieť asi na desiatich kamerách, ale to je žiaľ problém tejto evolúcie kedy už sa snažia vynájsť tu divnú vec. Jak to volajú ? Ehh... nano technológia ? Občas by som račej aby to všetko bolo po starom, ale žial je to len prianie ktoré nebude. Čo sa týka ľudí, tak jedného dňa bude určite vojna medzi nami a nimi, pretože niekto jednoducho odhalí že existujú i iné bytosti, rozvalí sa to a bude vojna po celom svete. Ale arzenál mám a nebojím sa bojovať do posledného dychu samozrejme." Pozrel na zamyšlenú Astoriu ktorá sa prebrala z toho svojho tranzu a čisto sa len pousmial. "Fantázia či nie, jedného dňa to bude bohužial pravdou." Položil ruku na Astorii rameno ako útechu, ale hlavne aby sa vrátila kompletne z tej fantázie späť tu, kedy ta vojna medzi naprirodzenými a smrtellníkmi zatiaľ neprevláda. Nakoniec si ale vymenili pohlady u ktorých sa prekvapujúco obaja zastavili a hlboko si pozerali až do duší. Pri jej odpovedi sa len pousmial aby jej nedal náznak súhlasu či nesúhlasu u ktorého zostal furt tajemný a mierne si odpil. Bol rád že i ona sa nechcela baviť o údajnom Bohu a usmial sa keď chcela vedieť kde dosť často chodí. "Jelikož som furt v práci, tak sa moc nikde nezdržiavam, ale kvôli Vám drahá Lady spravím výnimku. Nemal by som problém prísť i za vami do tej záhrady." Povedal až zvodným hlasom pri pohľade do jej prekrásných očí, ktoré nedokáže svojím pohľadom opustiť a neustále sa do ních díva jak keby čakal v jej očiach na niejaký náznak niečoho a pritom ani sám nevedel čoho. Keď mu vrátila ten šepot, tak sa usmial, pretože si spomenul ako dnešný večer už ochutnal jej chutné pery na parkete. "Ale vaše pery sa mi dnes už podarilo získať drahá Lady." Pripomenul jej dnešný bozk ktorý si vyložene ukradol dneska na tom parkete v podniku, kde sa stretli. Len to, ako si spomenie na ten bozk tak mu oči skáču späť na jej pery jak keby si to chcel pripomenúť. I cez fakt, že je to upírka, mal pocit že jej pery hriali a keď to povie polodémon, ktorý necíti či je teplo abo zima, tak to asi i niečo znamená. No nakoniec pohľadom z jej chutných pier ktoré ho lákali čo raz viac, prešiel na jej krásne oči a usmial sa znovu. Dúfal že z toho usmievania nechytí kŕče, pretože takto moc sa v živote neusmieval. Vypočul si o jej zbierke vojnových vecí či dokonca vína a spomenul si i na svoju zbierku o ktorej nehovorí. "Zbieral som všetkomožné zo starých čias. Pred pár rokmi som kúpil Napoleonov meč a flintu, ale aspoň mi to udržiava dobré spomienky na časy, ktoré kedysi boli." Odpil z pohárika a pozrel na Astoriu s ktorou mohol len súhlasiť, že nájsť niekoho s kým si rozumieť je naozaj osviežujúce a príjemné, no jeho teraz trápilo niečo, čo vo svojom vnútri pociťoval a ta nervozita šla trochu i na povrch, ale maskoval to ako to šlo. "Tiež som prekvapený že po dlhých rokoch na tomto svete som poznal niekoho s kým si dosť rozumiem. A to že sa poznáme, no.. na to aký mam vek a cestoval som po svete, tak ste ma Lady možno niekedy niekde zahliadli." Usmial sa že mu ten úsmev ostával i bez toho aby sa usmial naozaj a keď sa rozhodla zostať, tak bol moc rád, pretože debatovať chcel i keď chcel vedieť jak dlho ostane keď sa obávala úsvitu. Dopil drink a postavil sa na čo šiel ku skrínke kde mal rôznú starú whiskey či koňak. Chvíľu v tom blúdil až narazil na jedno víno, samozrejme nebolo len jedno, ale mal tam pár kúskov ktoré nechcel piť. "Mám tu niečo speciálne zo sedemdesiatých rokov, možno ste o takom víne počula Lady." Zobral flašku vína a dva vínové poháriky ktoré boli nad skrinkou, ktorú zavrel a popošiel k stolu kde poháriky položil na stôl a ukázal jej flašu vína Wild Irish Rose, ktoré je dosti známe, že má silnú, ale za to sladkú chuť. "Dosť ma zaujíma, či to víno je dobré a ako chutí, ale vraj je to jedno z vín ktoré bolo jedno z najlepších v sedemdesiatých rokoch, tak prečo ho neochutnať a zistiť pravdu, čo tomu tak je?" Pozasmial sa, pretože nepil moc víno a keď už má takúto starobilú zbierku vína, tak prečo ho neochútnať s niekým, kto to víno dokáže niejak ohodnotiť. Flašu vína otvoril a nalial sebe i Astorii do poháriku, flašu položil na stôl a pohárik podal Astorii na čož si k nej prisadol, no o dosť bližšie než do teraz sedel u čoho schválne "ohrožoval" jej osobný priestor. Vzal svoj pohárik s vínom a pozrel Astorii hlboko do jej očí. "Tak na ďalšie príjemné stretnutie  ?" Povedal sebavedomo s úsmevom u čoho si logicky chcel přicinknout.

Nevedel prečo si takto rozumel zrovna s upírkou, ale konec koncou mu to naozaj niejak nevadilo a dnešný večer si vskutku užíval na plno. Prebrali dosť zaujímavých vecí, že nebolo niejak extra zle si zaspomínať s niekým na to, aké to kedysi bolo a celkovo ako sa všetko za tu dobu dokázalo zmeniť.  Avšak vo veľa veciach mala Astoria pravdu čo Alec len tak niekomu neprizná že sa nemýli, ale u nej dokázal vo veľa veciach čisto len súhlasiť a bol v konečnom dôsledku len rád, že to začalo tou tajomnou hrou zistiš niečo o Astorii a čím je tak výnimočná na prvý pohľad, až nakoniec teraz s ňou popíjal a slovne sa zabával či konzultoval o tom aký mal kedysi život. Bolo to zaujímavé, že i jeden z obávaných vrahov sa dokázal ujmúť i k niečomu takému a nerobiť si z niečoho srandu, čo je uňho nesmierným zvykom kaziť spoločnosť a robiť si zo všetkého srandu či kritizovať veci na takej úrovni, že by to nikomu nebolo ani z ďaleka niejak príjemné. "Musím uznať, že občas mám taký pocit že predsa len máme ako temné bytosti na viac a možno máme vládnuť nad svetom tých smrtelníkov. Ale ja som moc na výber nemal ohľadom toho, čo som, ale vybudoval som si svoje veci poctivo. Teda skoro." Musel sa nad tým pozasmiať, pretože predsa len kto by nazval zabíjanie a kradnutie práve poctivou prácou i keď kedysi na to boli rôzne klany a všetko možné, že človek si dokázal žiť celkom na veľkej nohe i v tých krušnejších časoch. "Každopádne ten deň vojny nakoniec príde a mali by sme byť na to všetko pripravený, ale nie každý z nás nadprirodzených chce bojovať. Je nespočet neutrálných čarodejníc, magianov že je to i občas smutné, keď si spomeniem na tie roky kedy som sa musel obzerať cez rameno či nemám dajaku čarodejku za chrbtom. Meniči taktiež sú velice nebezpečné bytosti ktoré dokážu z ľudí vysať životnú energiu, tedy aspoň čo viem, tak na upírov a Vampírov to nefunguje. Ale ak by predsa len ta vojna mala prísť, rád by som aby ste boli aspoň v mojej blízkosti, keby náhodou." Samozrejme si musel trošku podrypnúť ku konci do Astorii s lišáckým úsmevom a pri reči o záhradách prikývol hlavou. "Budem samozrejme vždy k dispozícií." Tým vždy samozrejme myslel ak bude v Kanade, keďže sa zdržiava najviac v práci, ale možno spraví výnimku a zostane predsa len dlhšie v Kanade. Pri tanci sa znovu lišácky usmial pretože vedel, že sa to Astorii páčilo i keby to priznať nechce, ale to zas on netušil že ona z toho bozku vycítila viac než mal on v pláne doň dať. "Tak zatiaľ ste neutiekla, tak očividne aspoň niejak som uspel." Rýpol si hravo do Astorii a pri víne to bola zaujímavá debata, keďže on víno popravde nikdy nemusel, ale tak prečo si nepripiť na rozlúčku, keď Astoria má naponáhlo kvôli vychadzajucému slnku. "Najviac ma zaujalo Grécko pamiatkami a celkovo tou mytológiou ktorú si vytvorili v stredoveku. Mali pre tie veci jednoducho cit.. A ktoré miesto nadchlo Vás drahá Lady ?" Prečo nezistiť i kde sa jej najviac páčilo, len dúfal že nepríde príslovie jak je všade dobre, ale doma najlepšie. Ale to je len oblbnutý dnešnou mládežou ktorú musí nútene počúvať, pretože stejnak väčšinou času ani nevycestujú z krajiny a hovoria o tom ako doma je vždy najlepšie. Občas sa dosť divý, kam ten svet dospel s regulérnou mentalitou ľudí. Astoria ho furt upozorňovala na svitanie, akoby ju schválne držal čož nedrží. Po prinesení flašky sa ani nedivil že o tom víne počula, pretože predsa len to bolo jedno z najznámejších v tej dobe. Pri poznámke že vyzerá furt rovnako sa musel pozasmiať pretože mu to prišlo mierne vtipné. Po prisadnutí a přicinknutí sa pomaly napil u čoho dal takú tvár tipu "Není zlé". Pozrel na Astoriu ktorá asi práve vyhrabala ďalšie spomienky po napití toho vína ktoré určite mala nie raz za svoj život niekde na cestách alebo v domovine. "Zariadim Lady odvoz aby sa nebála ráneho svitání ? Pretože nerad by som Vás nechal ísť pešo. Viem že sa dokážete o seba postarať, ale tak slnku sa ťažko rozkáže." Pomaly dopil víno a pohárik položil na stôl pričom chcel vedieť ako chce odísť Astoria. No ešte než sa dala na odchod vytiahol svoju vizitku z vrecka a podáva ju Astorii. "Aby som nezabudol na moje číslo pre prekrásnu Lady." Usmial sa a prezrel si ešte jej prekrásnú tvár ktorá sa mu musela i s tými očami kompletne vypáliť do šedej kôry mozgovej.

"Občas na výběr nemáme. Ale jsou chvíle, kdy jsem za to ráda." Usměje se na něj. "Musím však uznat, že jste za svůj život odvedl velký kus práce." Rozhlédne se "Podle toho, co jste mi říkal, jste to dotáhl daleko. Máte můj obdiv." Uznale pokýve hlave a poté opět zabloudí očima k němu. "Jestliže se toho začátku dožiju, budu ráda, když budu mít vedle sebe někoho schopného. I přes to bych byla radši, kdyby se alespoň tvorové naše druhu dokázali odprostit od chyb lidí a spojili se..." Zdívá se z okna, kde se začaly probouzet červánky. Na jeho lišácký úsměv a slova mu oplatí stejnou mincí. "A toho si vážím." Dodá a upře pozornost k poslednímu tahu z cigarety. "Neutekla, zatím jste mi nedal důvod." Prohodí a tipne ji. "Řecko je působivé, hlavně v noci. Já si odnesla nejvíce zážitku z Francie, na kterou vzpomínám v mnoha ohledech. Co mi však vůbec nesedlo, byla Indie...jeden aby tam pohledal zdravou krev." Protočí oči při té vzpomínce, ale poté se opět vrátí ke vřelému úsměvu. "Dnes se dopravím sama, mám auto u baru. Děkuji za číslo, brzy se Vám ozvu." Postaví se a přejde ke svému kabátu. "Moc Vám děkuji za příjemný večer." Věnuje mu upřímný úsměv a zmizí za dveřmi.

Astoria ho pochválila že sa mu podarilo niečo málo vybudovať za jeho život čo počúval popravde takmer furt od niekoho, ale od nej keď to počul tak to bral v poriadku. Prekvapilo to i jeho samotného a obzrel sa po svojom penthouse. "Dalo mi to zabrať, ale pre mňa to není nič extra dôležité. Za tie roky čo si človek zarobí tak nemá k tomu niejaký ten.. eh. Cit ? Alebo lepšie povedané, nemá z toho už takú radosť keď si môže dovoliť ďalších desať takýchto. Ale na svete sú i veci ktoré si len tak človek nekúpi nech sa snaží ako chce." Usmial sa a pomaly dopil svoj drink a pozrel na Astoriu ktorá mala obdiv v to, čo dokázal. Keby len vedela čo robí. Ruky mal tak špinavé od krvi, že keby to mal zmyť tak by ďalších 400 rokov trávil čas len u umývadla umývaním svojích rúk. Hovorí sa že vražda je najhorší hriech v Kresťanstve za ktorý každý pôjde pekne do pekla, ale platí to i pre bytosť ktorá prišla z pekla ? Cítil by sa tam ako doma. To ho i zaujímalo či existuje niejaký démon ktorý chodí po svete a robí prácu kňaza či niekoho veriacého. Samozrejme bol by to výsmech tomu čudákovi menom Boh. "Žiaľ žijeme vo svete kde i my, ako tvory temnoty si musíme vyberať strany miesto toho aby sme sa všeci spojili. Každý chce byť vo vedení a vládnuť po svojom a nechce sa druhým podradzovať a byť ich pěšák na šachovnici. Preto občas treba šachovnicu obrátiť a hrať podla vlastných pravidiel. Občas dať druhým ilúziu že majú nad nami kontrolu a potom keď bude ta správna chvíľa.. to celé praskne." Vedel čo hovorí a až jak keby hovoril svoju skušenosť jak niekomu spravil niečo podobné, čo i spravil. Chvíľu sa hral s jednou osobou a nakoniec bol ON, kto bodol poriadne kudlu do jeho chrbta ešte s výsmechom. Pousmial sa pri jej poznámke že namala dôvod utiecť čož, bolo síce milé ale furt to očakával. "Francúzko, domov romantiky. To je vraj prekrásne mesto, očividne tam budem musieť v najbližších rokoch zavítať. Samozrejme nie pracovne." Povie radostne, pretože rád  poznával svet i keď on už vo Francúzku bol, ale pracovne a dlho sa tam nezdržal. Jednu chvíľu tam mal i antentát takže niečo málo o Francúzku vie. "Idnie, no počul som že to je pre upírov a Vampírov nie zrovna najlepšie miesto. Vraj tam je i veľa pohlavných chorôb, ale to už si potvrdzovať nechcem." Povie pobavene než sa obaja postavili a keď šla ku svojmu kabátu, tak jej ho vzal a pomohol jej sa doň obliecť. "To ja ďakujem za tento príjemný večer. Dorazte domov poriadku a keby niečo, stačí volať. Teším sa na ďalšie večery s Vami Lady Astoria. Pekný zbytok večera." Otvoril jej dvere ktoré po jej odchode zavrel, ale samozrejme si ju ešte pred zavretím dverí prezrel. Po jej odchode všetko odpratal a šiel na svoj notebook prezerať ďalšie kontrakty až si nakoniec dal sprchu a šiel spať.