Potemnělé ulice po vydatném dešti vydechly páru, která se pomalu plazila dál do bočních uliček. V útrobách odvrácené strany města se necházely zadní vchody do jinak privilegovaných a honosných barů a nočních klubů, kde trávili čas všichni ti, kteří si rádi užívali svých peněz a noci pro ně byly příliš dlouhé. U jednoho ze zadních vchodů lepšího podniku stála i Lady Astoria s pohledným urostlým mužem, který v ležérně upravené košili a kalhotech pokuřoval jednu cigaretu za druhou a u toho vyprávěl o svém velkém kariérním úspěchu, který teď zapíjí. Lady ho se zájmem poslouchla a během toho občas vydechla obláček bílého kouře k inkoustovému nebi, kde se elegantně zavlnil a zmizel. Ještě chvíli poslouchala jeho sladká slova, než mu navrhla návštěvu interiéru vlastního auta. Muž ochotně přijal a společně se ztratili na nedalekém parkovišti. Po asi hodině se Lady k baru vrátila už sama. Dlouhou řadu lidí obešla a nechala si otevřít dveře do prostorné místnosti. Elegantním krokem obešla skupinky, které tančily a nebo jen postávaly a povídaly si, a krokem šelmy doputovala až k baru. Tam si sedla vedle jiného muže, který ji na první pohled připadal milý zbohatlík uzavřený ve svém světě bezstarostné zábavy. Upravila si kratší uplné šaty v odstínech rudé a když zahlédla v odraze zrcadla za pultem, jak jí ten nebožák rozhodil pramínek vlasů, upravila si jej zpět do ležérního drdolu. Ještě jednou se nenápadně a trochu nervózně rozhlédla, zda k ní někdo nemíří a poté si jemný mávnutím bledé ruky přivolala obsluhu, u které si objednala Amaretto Sour. 

Po tom dlhšiom hladaní a otročení Sedricovi ktorý neustále blábosil o niejakej bielovlasej meničke ktorú mal kúpenú na krv a že chcel sabotovať Vampírke Sarah niekoľko vecí, tak mal konečne niejaké to voľno. Pre Sedrica to robil našťastie zadarmo, pretože dlhoročný známy kamarát, tak mu nedá platiť 50 miliónov za prácu u čoho niekoľko zakázok na vraždu či okradnutie musel odmietnuť kvôli Sedricovím blbostiam ktoré ho skôr nudili. Každopádne bol prekrásny večer kedy bolo pravdepodobne teplo, čo on ako polodémon nemohol vedieť, pretože jeho rasa nikdy necítila teplo či zimu, tak sa obliekol aspoň niejak slušne. Poriadné nohavice, topánky z pravej hadej kože na zakázku, že v špičke bol schovaný vysúvací nožík a krásna čierna košeľa u ktorej si nechal horné 3 gombíky rozopnuté, aby mal viditeľnú hruď. Nečakal že dneska bude potrebovať niejakú extra výbavu, tak si upravil vlasy, navoňal sa kvalitnou značkovou kolínskou a vydal sa do nočných ulíc mestečka. Prv to vyzeralo všade nudne kde bol až nakoniec našiel jeden luxusný podnik ktorý sa nedavno otvoril, kde sa dostal klasicky bez problémov, teda zatiaľ. Partička mladých faganov sa roztancovalo na parkete, že to skôr vyzeralo že sa snažia zo seba robia idiotov na parkete s epileptickým záchvatom, než tancovanie. Pretočil očami, pretože vedel že toto bude naozaj zábavný večer a možno predsa len rozdá pár rán a niekoľko mladíkov pošle na JIPku kde budu rozprávať rodičom, že prepily ich kreditné karty. Zhlboka sa nadýchol a šiel smerom k baru, kde mu hneď do očí vbila silná vôňa a krása jednej krásnej ženy, ktorá vyzerala už od pohľadu že na takomto mieste by sa zdržiavať nemala. No niejaký mladík ju tam furt obťažoval a nechcel sa do toho pliesť, ale miesto u baru bolo plné, tudíž sa rozhodol toho blba vyhodiť z miesta a vziať si ho pre seba. Nasmeroval si to k baru v moment, čo mladík očividne chcel chytiť Lady za jej zadok, v čom mu zabránil, chytil ruku ktorú vykrútil že mu ju rovno drtil. Každý s lepším sluchom by hneď počul praskanie kostí u čoho mladík bol hneď červený jak rajčina a postavil sa na nohy. "Počuj mladý, tejto nesiahaš ani po kotníky, tak sa ani o to nesnaž a račej vypadni pokiaľ sa chceš ešte niekomu podať ruku." Alec sa s ním nesral a vyvrtol mu zápästie, ktoré mu vyhodil a chlapíka odsunul preč a obsadil jeho miesto. Hneď prišiel barman ktorý nebol extra spokojný s tým, čo videl, ale nechcel si vyskakovať. "Poprosím tu najkvalitnejšiu whiskey, alebo burbón s tromi kostkami ľadu.. tak to neposer mladý." Nedržal si nikdy servítku pred pusou a pozrel sa na ženu, ktorá tu rozvoniavala ako rúža medzi tulipánmi. "Mala by ste si dávať väčší pozor, pretože vzbudzovať veľkú pozornosť na takýchto miestach sa naozaj nevyplatí." Šarmantne a okuzlujúco sa usmial, že barman stihol i pripraviť drink, tedy v tomto prípade burbón ktorý síce stál poriadnu pálku, no kvalitu tiež nechali asi v samoške.

Hudba bola o ničom ,tedy aspoň na jeho vkus, pretože niejaká Disko - Techno music ktorá sa hraje ho fakt nezaujíma a ešte keď hodia do niejakého remixu fakt dobrú hudbu, tak by im najradšej zlámal ruky a vypálil oči bielidlo, pretože takto ničiť dobrú hudbu, je jednoducho otras. Síce niektoré tie takzvané remixy znejú fajn, ale je ich strašne málo. Každopádne čo niejaký mladík, ktorý určite nedosiahol ani veku 18 sa tu snažil obchytkávať niejakú peknú dámu, ktorá by ho mohla skôr brať ako špinu pod nechtami či ho odrovnať klasickou vetou, že mu nesiahá ani po kotníky, by musel plakať ocinkovi na rameni že ho odmietla pravá žena a nie tie šlapky čo tu tancujú takmer polonahé pričom v živote nepoznali realného chlapa. Alec sa tým ale zatažovať naozaj nešiel a račej toho smrada hneď vyhodil z toho miesta a vôbec ho netrápilo, že by si ho pri odchode pred podnikom odchytla partička jeho kamarátov že mu rozbijú hubu, čož sa môžu o to pokúsiť i keď márne. Keď už sedel a na prekvapeného barmana zvýšil svoj dominantný hlas, tak sa neznáma rozhodla tiež prihovoriť. "Ten chlapec určite nemal ani 18 a verím, že Vás nudil svojími rečičkami u čoho on má len slávu medzi kamarátmi vďaka rodine. Nebál by som sa povedať, že Vám ten chudáčik nesiahal ani po kotníky, a to viem povedať, že ich máte i krásne. Ale vaše oči sú ešte krajšie Madam." Nikdy nebol niekto, kto sa držal etikety, ale mile rád si takto rýpol do neznámej Lady, pretože to bol jeho štýl podpichovať a mať provokatívne poznámky. Avšak keď chválil jej kotníky a oči, tak sa ešte šarmantne usmial aby bolo vidieť, že to myslel naozaj vážne. Keď už mal konečne pri sebe pohár, tak si z neho odpil viac. Hovorila o rizikách a i keď vedel, že není len tak všelijaká, tak bolo to riziko i pre rôzne bytosti kvôli tomu, že tu sa povalovala všelijaká špina mesta. Keď sa chcela odvďačiť, tak možno mal skákať tri metre vysoko, ale len nahodil znovu šarmantný až takmer zvódny úsmev smerom na neznámu ktorej sa zahladel do jej krásných očí až jej vzal opatrne ruku a rozhodol sa po niekoľko stovky rokoch otvoriť knížku gentlemanstva. "Alec, Alec Blackvale. A Vaše meno ?" Rozhodol sa hrať trochu na ego druhej osoby, no hovoril úprimne a udržiaval očný kontakt, teda do doby než niekto sa rozhodol rozbíjať flaše na čo pretočil očami a obzrel sa naokolo. "Dneska tu je rušnejšie než na Silvestra.." Povedal otrávene a pozornosť venoval žene po svojom sediacom boku.

Ale to se podívejme. Sotva jeden ptáček odletí, sedne si místo něj druhý? A dokonce cvrlikají oba podobně. Jak už to tak u Lady bývalo, co na mysli, to ve tváři. A tak se napřímila a šibalsky usmála, čímž mu dala najevo, že o jeho malé hře moc dobře ví. I přes to se jí ale nebrání. V takové zapadlé putyce to bylo jedno z mála přijemnějších zpestření dlouhé chvíle. A jestliže kvůli tomu musela snést pár lichotek, které jí pohladí ego a vykouzlí úsměv na tváři, ona toto riziko hodlala podstoupit. Je to už přece tak dlouho, co poznala něho tak galantního. Naposledy to snad byl německý důstojník, který po mnoha večeřích a bezpočtu schůzek, našel v jejím náručí smrt. Možná, kdyby mu nedošla na další tři milenky, nemuselo by to s ním vzít tak rychlý konec. Nemá ráda lži a už vůbec ne pocit, že je jen jednou z mnoha. Má přece své standarty, i když tomu posezení v takové díře neodpovídalo. Zjevně ale nebyla jediná. Muž po jejím boku rovněž nevypadal, že by ho to tu nějak oslnilo. Možná tu zůstává jen kvůli ní. Za to se přece vyplatí setrvat o chvíli déle. "Snažíte se mi vlichotit?" trochu pobaveně nadhodí, načež ale děkovně sklopí zrak a smete si ze sukně smítko. V moment, kdy se její dlaň ocitla v jeho ruce, opět vzhlédla k jeho tváři, do jeho pronikavých očí a smyslného úsměvu. S hrodostí a noblesou sobě vlastní pronesla "Lady Astoria Coimbra de la Coronilla y Azevedo, velmi mě těší." A i když se nepřestala usmívat, v její paměti se na pár vteřin vrátila zpět do doby jejího mládí, kdy jméno Coimbra ještě něco znamenalo, žila bohatým životem a před sebou viděla zářnou budoucnost. Skoro by jí až vhrkly slzy do očí při vzpomínce, jak bláhová tehdy byla, když si myslela, že bude paničkou bohatého podnikatele, vychová spoustu dětí a dožije v blahobytu. Kdyby jí jen napadlo... Nikdo nezná svou budoucnost a ani cenu. A i když to první lze považovat za vrtkavou dámu, to druhé se musí budovat. A kde jinde, než v příjemné společnosti. "To ano, ale obávám se, že jim to příliš dlouho nevydrží. Aspoň podle toho, co jsem zde zatím viděla a zažila, mám spíše chuť jít se projít ven." Poznamená a upije ze sklenky. "A co Vás sem přivedlo, smím-li se zepat. Nevypadáte, že by Vás to tu oslovilo." Nakloní hlavu mírně na stranu a přehodí si nožku přes nožku. "Čím se ostatně živíte?" Zeptá se ze zvědavosti.

Táto slečinka, alebo tedy Lady ako zachvíľku sa mu predstaví nevyzerala že zrovna tieto podniky siahajú po jej kotníky rovnako ako ten mladík, čo si tu na ňu vyskakoval. Ako polodémon sa nebál rozprávať s akoukoľvek bytosťou, pretože vždy mal skryté eso v rukáve a nehovoriac o jeho vysoko toxickej krvi pre upírov či Vampírov. Hladel jej do očí ktoré chvíľkami vyzerali ako keby mali ožiť ako sa Lady Astoria zamyslela. Síce nevedel nad čím táto prekrásna Lady premýšľa, ale očividne tento večer naberá na záujimavosti a obrátkach príliž rýchlo a to si myslel že tu príde, popije pár drinkov u ktorých vybije pár mladíkom zuby s pikantnými poznámkami ako je ich existencia kompletne zbytočná a naegovane odíde z tade s napnutou hruďou. Už len tomu chýbal pláštik a niejake logo na košeľu. Alec nebol nikdy to takzvané "zlatíčko" alebo dobrá duša, keďže jediné čo poznal je zabíjanie druhých a nezlutovaľ sa pred nikým. Jeho srdce bolo chladnejšie než dotyk mesiaca pri chladnej noci na Evereste. Slovo láska mu nič nehovorí a nikdy ju nepoznal, pričom to vždy bral ako slabosť a i vďaka toho Sedrica mal za slabocha, pretože chcel lásku, niekoho milovať a starať sa o tú ženu. Už len pomyslenie na to mu prevráca žalúdok o 360 stupňov. Jeho chladné srdce nikto nedokázal rozmraziť a vyvolať v ňom aspoň trochu citov vďaka čoho bol najdokolaňejšou zbraňou. Avšak i cez to všetko sa snažil pretvarovať a nechať známky emócií aby každého zmiatol u čoho ho neopúšťal jeho divný humor pri ktorom dokázal urážať i najmocnejších Leadrov a Bossov mesta po celom svete. Avšak momentálne sa sústredil na túto prekrásnu slečinku, ktorá ho pomaly jedla svojím pohľadom. "Myslím že môje lichôtky niesu dostatočné pre takúto pôvabnú dámu, ako ste Vy. Vám môže už len zalichotit podla mňa, ak Vám niekto na kolenách donesie tu najkrajšiu hviezdu z oblohy." Menšia hra slovíčok nikdy nikomu neublížila a hlavne takéjto žene by určite chcel niekto doniesť náramok vyzdobený hviezdami z oblohy v ktorých by sa dokázala odrážať jej krása. Keď zistil jej pridlhé meno tak mal čo robiť, aby nepretočil očami, pretože takéto oslovenia už nepočul príliž dlho a to on sám niekedy bol nazývaný Lord Blackvale, ale nenávidel to. Nahodil svoj úsmev ešte viac a pobozkal jej zľahka prsty ako gentleman u čoho udržiaval očný kontakt, ktorý doposiaľ neprerušil. "Teší má Lady.. Je to nezvyčajné v tomto meste nájsť niekoho, kto používa takéto staré tradície používania Lady pred menom. Ale verím, že to není len tak a bude možno za tým záhada ? Zaujímavá minulosť ? Toľko otázok a žiadne odpovede.. to znie zaujímavo." Nebol hlúpy i keď občas svojím správaním a vetami tak pôsobil, avšak šlo čisto o menšiu hru. Táto takzvaná Lady bola zaujímavou záhadou ktorá určite potrebovala rozlúžtiť a to isté nakoniec chcela i ona rozlúštiť jeho. Bol to zaujímavý stret zájmov u čoho len v pozadí započul niejaké mladé vysokoškolačky ktoré práve boli šokované ako gentlemansky prítomnej Lady pobozkal ruku. Vidno že tieto mladé naivné feny nevideli pravého chlapa. Síce nemal dobrý sluch ako niektoré bytosti, ale bolo dosť značné ako tie babenky každú chvíľu budú chcieť sem nakráčať a vziať si Alecovú pozornosť. To ho niejak netrápilo a pomaly ruku Lady pústil aby zamaskoval svojú temnú auru polodémona a odpil z pohárika. Sledoval jej pohyby a krivky, ktoré boli naozaj prekrásne až úchvatné by jeden povedal. Síce tu niekto očividne rozbíjal flaše a poháre jedná radosť jak niejaká oslava, či sa mal niekto pobodať s rozbitou flaškou, nezaujímalo ho to, pretože jeho EGO mu hovorilo že by vyhral bitku bez problémov. Vypočul si ako Lady chcela ísť von, pretože určite tento pach mladých upotených a nezletilých detí nebol zrovna najlepší pre niekoho, kto je v určitej hierarchii vysoko dobrý. "Čo tak Vám zaplatiť ďalší pohárik a kľudne môžme ísť vonku, treba kľudne i na niejaké zaujímavé miesta. Verím, že debatovania máme viac než dosť Lady." Rozhodol sa ju volať tým blbým "Lady" u čoho mal pocit, že to slovo sa mu zachvíľku zasekne v krku a preto sa musel napiť znovu, aby tu ťažkosť prehltol. Chcela vedieť čo ho tu priviedlo pričom popravde ani on sám nevedel keďže v podstate mal na odchode až do momentu, čo ju zbadal. "Neuveríte mi milá Lady, ale len alkohol ktorý zrovna tu stojí za... niečo, čo račej v prítomnosti krásnej Lady nebudem hovoriť. Predsa budeme slušný nie ?" Mal čo robiť, aby sa nezačal smiať na celý podnik že povedal práve takúto hlúposť.. on, čo by dokázal nadávať všelijaké výrazy v miestnej materskej škôlke. Ale prečo neudržať si túto perfektnú rolu a nezistiť si o Lady niečo viac.. Možno tento večer predsa len skončí zaujímavo so zaujímavým  zvratom, ktorý obaja nemusia očakávať že príde. "Každopádne prechádzal som podniky a teraz mi Lady možno neuverí, ale Vaša záchrana od toho mladíka ma sem privádza. Hlavne robiž Vám príjemnú spoločnosť." Mierne sa uškrnul, aby ju naviedol na rôzne myšlienky ako to myslel. Trochu väčšej záhady neuškodí, no čo sa týka záhad chcela vedieť čím sa živý. "Lady by chcela podporiť dobrú vec, alebo zhodnocuje či muž ,ktorý jej venuje všetku svojú pozornosť, stojí za tu všetkú pozornosť Lady ?" Nemal v pláne jej odpovedať  priamo čo robí i keď mal niekoľko podnikov ako kamofláž, tak chcel byť v tajnosti rovnako, ako Lady. "Verte Lady, že dievčatá ktorých pohľad cítim na svojom chrbte, tak by nedostali nikdy toľko mojej pozornosti ako Vy. Taktiež mi niečo vraví, že nám budú chcieť túto záživnú debatu plnú nerozluštiteľných záhad prerušiť.. otázkou je, či si to Lady nechá prerušiť, alebo niečo spraví." Možno znel dôležito, ale o to ani tak nešlo, pretože vedel že tie vysokoškoláčky sú dosť blízko a chcel vedieť ako Lady zareaguje po jeho "varovaní", alebo skôr hádanke. Bol záhadný až moc, no furt si udržiaval svoj šarmantný úsmev s mierne pozdvihnutým pravým obočím na náznak zvedavosti, čo Lady spraví.. hlavne keď jedno z dievčat sa pomaly k ním blížilo.

Je velmi těžké odolat svůdným lichtkám a něžným slůvkům, když vycházejí z úst tak pohledného muže. V tomto proklatém městě se najde jen velmi málo lidí na úrovni, nemluvě o mužích. Ve většině případů se jedná jen o ošuntělé přetvářky, které po čase znějí jak jak ohraná gramofónová deska. Mnozí se dokonce ani neobtěžují své milostné fráze poupravit a výsledkem je potom soubor jednotvárnýh vět, se kterými obchází vše, co jen z dálky připomíná ženu. A s jakým účelem? Ten nejjednodušší můžeme nalézt za dveřmi ložnice, v těch neméně přitažlivých případech v rukou krvesaje, či překupníka. Lady se tímto nikdy necítila být více ohrožena, než jiné. Táhlo jí k dvou stům let a ze zkušenosti věděla, kdy stáhnout plachty. A právě v tuto chvíli v ní soupeřilo vrnící ego a rozhořčený rozum. Kolik žen už za svá staletí žití takto svedl? Řekla mu vůbec nějaká ne? A co tímto sleduje? Ví snad o tom, co jsem si přenesla do nemrtvého života? Nesmysl, kde by k takové informaci přišel... Během naslouchání jeho sladkému švitoření, jí napadaly nejrůznější teorie, které musela pracně porovnávat s realitou. Jedno ale věděla bezpečně, jeho kůže a krev, kterou skrýval v žilách, nevoněla jako to nejchutnější sousto, naopak. Byla to podivná kombinace smyslné vůně, která jí přitahovala a odpodivého pachu síry, která ji varovala před pozřením. A do toho ta spocená těla mladistvých, která se kroutila na parketu jak při epileptickém záchvatu. nemluvě o několika párů očí, které si prohlížely jejího společníka. Jak by asi chutnaly ony? Slečnám ale nakonec věnovala jen párvteřinový pohled koutkem oka, než se opět naklonila se společníkovi. "A já zase myslím, že jimi sledujete více, než jen složit poklonu mé osobě." Podotkne s úsměvem a bez přerušení očního kontaktu se napije ze sklenky. Jeji pohled vyzařoval šibalskou podezíravost, kterou v zápětí doplnila o mírné naklonění hlavy na stranu. "Snad si uvědomujete, že si mě pouze smyslnými slovíčky nezískáte, i když gesto, které jste mi před seznámením prokázal bylo vskutku obdivuhodné." Z její tváře šlo vyčíst, že nemluví jen o zlámaných prstech, ale i galantním polibku elegantního, snad i rovnocenného, partnera, které jí nadchlo. "A prosím, Astoria postačí." Co to meleš? Jaká Astoria?! Nemáš snad titul?! Jak jsem stará, tak jsem blbá...snad bude aspoň stát za to. Po krátké odmlce, aby opět svlažila ústa něčím, čemu zde říkali kvalita, opět pokračuje. "Máte pravdu, moc takových, kterám v žilách koluje šlechtická krev, není. Vlastně jsme se tu zatím s nikdy takovým sesetkala. Možná už je to přežitek a kýč..." Na chvíli skloní zrak a uchechtně se. Za ta léta už znala první reaknce svého okolí na své jméno - zmatené a paralizované kývnutí hlavou, přičemž ve vytřeštěných očích bylo patrné, jak pomalu vzdávají veškeré naděje. "...ale já to stále považuji za součást a střípek mé minulosti, který mi připomíná vše, co by jinak smetla voda času." Vzhlédne a dopije poslední kapky drinku. "A že se Vám ta slušnost dnes daří." Poznamená pobaveně na konto jeho snahy o vyjádření zklamání z whiskey. "Ah, takže princ na bílém koni. netušila jsem, že jsou stále existují. Cítím se být příjemně polichocena, že právě má záchrana Vás zaujala. V tom případě mohu považovat za štěstí, že mě ten mladk začak obtěžovat." Není koketa a už ne o moc větší, než on. Ale proč nevyužít atmosféry, kterou Alec naladil a nezabrnkat si rovněž pár tónů? Přecejen, je ráda středem pozornosti a považuje jen za fér oplatit ji podobnou měrou svému protějšku. "Lady podporuje jen dobré věci. Nebo máte snad co tajit?" A s milým úšklebkem cinkne prstýnkem o prázdnou sklenku. A jak na povel přiběhl arman, který ji vzal a bezeslova odešel. Možná ani neměl co říct ženě, která nevěnovala ani ždibec pozornosti. "Obávám se, že to jsou jen naivní kuřátka, která se ztratila." Poznamená s pobaveným úšklebkem a napřímí se, přičemž si přehodí nožku přes nožku. Jakou hodnotu má muž, který cítí potřebu varovat svou společnici před náletem jiných žen? Bojí se snad, že by se jimi nechal zlákat? Je snad podzimní listí, které se nechá strhnout tam, kam zrovna foukne vítr? A je opravdu jen na Astorii, abych mu připomněla jeho preference? Ne, jen to zkouší. A ještě k tomu na někoho, koho poznal před pár minutama. Během toho, co je napřímená, nenápadně se zadívá do davu, ze kterého vykročilo pár nerozvážných kuřátek. Jak jen by jim takové gesto mohla zazlívat, když sama taková v mládí byla...Když něco chtěla, přišla a vzala si to. Teď už je mnohem starší a zkušenější, proto ví, že nestačí jen vzít, ale i nepustit. "Ale když už se zde tedy chcete zdržet, objednejte mi to stejné, co si budete dávat i Vy. Zdá se, že máte vytříbený vkus." usměje se a vzhledem k tomu, že Alec nelhal, nenapadlo jí nic lepšího a originálnějšího, než si přivolat barmana, šeptem ho spravit o instrukcích s pár dolari navíc a poté počkat pár vteřin, než se operace "zachraňte price spustí". Mezi technem a nesrozumitelným řvaním tak z čista jasna zazněla podmaňující melodie tanga, které nejenže vyhnalo zmatenou mláděž z parketu, ale i vykouzlilo Astorii široký úsměv, načež se postavila a se vší grácií k němu natáhla svou jemnou ručku. "Doufám, že neodmítnete jeden tanec." A i když jí instinkry radily podívat se na ta neopeřená kuřata, srdce ji táhlo jen a jen k němu. 

Dnešný večer bol viac a viac zaujímavejší tým ako Astoriu spoznával pričom videl na nej niečo zaujímavé, samozrejme taktiež vedel z jej dotyku ktorý bol chladný ako bozk mesiaca na nočnej oblohe, že je to niejaká pijavica. Vedel, že ak sa zahryznie tak to nebude najlepšie rozhodnutie avšak i cez to všetko sa držal aby tu niekoho nestrapňoval ako mal vo zvyku to bežne robiť. Bol ztelesnenie chrapuňa, ktorý uráža všetko čo vidí a počuje. Málo kedy sa stane, že je takto k niekomu mylí a Astoria má zrovna tu jeho dobrú stránku, ktorá kto vie jak dlho vydrží dnešný prekrásny večer. Nehovoriac jak bol k nej naklonený a tým, že  mal rozopnute knoflíčky na košeľi tak bolo pekne vidieť i že je skvelo staviany pod košeľou. Jeden čas bol i dvostojníkom na vojenčine, takže pár jaziev si jeho telo odnieslo. Astoria bola tiež všímavá a vymieňovali si pekné názory či dokonca pohľady ktoré boli ako oheň proti väčšiemu ohňu. Otázkou bola, či sa oheň spojí do veľkého ohniska, alebo jeden vyhasne. "Verte mi Lady, že tieto ženy okolo na Vás nemajú a ste jediná, ktorá si zaslúži moju pozornosť." Sladko dodal na jej vetu že je tu naozaj len kvôli nej, pretože by odišiel hneď pri prvej príležitosti čo jej i potvrdíl neskôr ohľadom jej záchrany. "Slovami si Vás získať ? Žena ktorá žiada aby muž sa činil, ste naozaj stará škola v dobrom slova zmysle, tudíž mám začať s nosením hviezd pod Vaše kolená ? Ale žiadna hviezda nežiarí ako Vy, tudíž  pozor čo odpoviete." Táto hra ho začala naozaj baviť s tým, ako sa obaja provokovali. Ale bolo v tom možno niečo viac, niečo ako hlbší záujem ktorý momentálne Alec nechcel riešiť pretože by sa nad tým moc pozastavoval. Venoval jej všetkú pozornosť že chvíľami i zabudol že niejaký barman na nich volal a račej sa na to vykašlal. Usmial sa na to, že ju má volať menom, ale i tak si chcel udržiať Astoriu v menšiom egoistickom šachu. "Lady Astoria, prekrásne meno.." Pochválil jej meno so súhlasom, že ju bude volať menom i keď tam bude dávať furt titul. Alkohol stál za prd, čo sa obaja na tom zhodli a chvíľu i premýšlaľ či je naozaj tak dlho na svete, ale zistovať si to momentálne naozaj nechcel a račej si vychutnával túto prekrásnu chvíľu, ktorá mohla skončiť všelijako. Sledoval ju ako dopila svoje pitíčko u čoho sa pousmial, no oči držal na tej jej. Hlavou mu prešlo, že by mohol ísť na niejaký staring kontest, ale na čo. "Dúfam že sa o Lady minulosti dozviem viac, ako niekto, kto má rád historiu." Usmial sa viac s úprimnou tvárou, pretože chcel vedieť o nej viac u čoho on bol tiež stará škola. Už je na svete niečo okolo 413 rokov tudíž prežil si svoje a nikdy niejak nemal rád zmeny typu technológia a podobné blbosti. Do teraz nechápe ako dnešná mládež je nonstop na mobile i keď sú v kaviarni s niekým, čučia do mobilu a nie na osoby. Nad tým by sa dokázal rozhorčene baviť i celú noc, ale zatiaľ to vyzeralo že budú rôzne debaty túto noc. Slušný nebýval nikdy, teda možno niekedy dávno pradávno kým nenahodil svoju kamenú tvár plnú divného humoru. Hovorila o ňom ako o princovi na bielom koni, čo sa trošku pozasmial a opravil ju. "Žiaľ princ asi sklame princeznú, pretože koňa nechal na zámku, pretože princ nevedel že narazí na priceznú, alebo mám skôr povedať na Kráľovnú ?" Znovu nahodil šarmantný až zvôdny úsmev s ktorým jej hral znovu na ego, ale predsa len i nie. Šlo o to, že ona bola princezná a kráľovná v jednom u čoho bolo ťažké si vybrať tak polichotil obe "strany".  "Ale verím, že dneska máte svoj šťastný večer Lady Astoria, pretože žiaden z dnešných mladých by nedokázal k Vám prejajovať toľko pozornosti ako ja. Dnešná mládež sa pozerá za každou a nedokáže udržiať pozornosť na tej jednej žene. Stavil by som sa s Vami, že sa tu nenájde žiaden poriadný chlap vhodný Vašej pozornosti." Uškrnul sa pričom i v konci mal i pravdu, pretože ta dnešná mládež stála za prd a striedali furt všetko čo najrýchlejšie to šlo. Alec to niejak neriešil, ale musel znovu polichotiť Lady i keď seba nezapočítal medzi tých ľudí okolo, pretože v konečnom dôsledku sa bral ako unikát či lepšie povedané ihla v kôpke sena. Nemal v pláne  jej vyklopiť čo robí ani keby povedala kto vie čo, avšak mal všelijaké plány ktoré sa momentálne rozhŕňali do stromového typu. Tudíž furt sa to menilo a mohlo zmeniť na kto vie čo. Prikývol na jej slova ohľadom kuriatiek, pretože to i bolo. Hrál na ňu nebezpečnú hru pričom chcel vedieť či bude reagovať priblížne ako si to on predstavuje i keď asi ťažko. Videl na nej ako spozornela keď hovoril o tých dievčatách a nepáčilo sa jej to, čo bol i v podstate jeho zámer. Keď prišiel barman, tak naň pozrel štýlom aby nič neposral. "Dvojtú Whiskey a prosím, dajte tam tu kvalitnú a nie niejaký šunt z najbližšieho obchodu. Ďakujem." Arogantne sa usmial na barmana ktorý vedel že niečo není dobré a pozrel sa na Astoriu ktorá tiež nemusela túto hudbu, až sa to nakoniec zmenilo na Tango, čo ani on nečakal že niečo takéto sa bude hrať v tomto podniku. Pozrel sa na parket jak každý šiel preč, pretože naozaj nikto nevedel čo sa deje a prečo hrá hudba, ktorú v živote nepočuli ani na internete. Všimol si ako Astoria sa postavila smerom k nemu u čoho sa pozrel jej smerom do očí. Chytil ju za jej ruku a pomaly sa postavil, že bol k nej natisknutý. "S Lady ? S radosťou." Usmial sa a šiel s ňou na parket kde sa prudším pohybom k nej otočil jak je to u tanga zvykom a chytil ju okolo pasu. Počkal si na správnu chvíľku a spustil sa do tancovania u ktorého bolo poznať že netancuje tango po prvý krát v živote. Popri tom si dával i pozor aby Astorii neublížil a hlavne aby stíhala jeho tempo. Vedel čo robí a dokonca ju chytil za jej chutné stehno, ktoré podvihol do vášky jeho boku a potiahol ju na parkete pričom do jej očí sa už dival dravo. Blížil sa síce konec pesničky, tak to chcel zakončiť klasicky ako niejaký človek, čo chce pozornosť a dotiahol ju k jednému zo stolou ktorý mal ružu vo váze. Nevedel síce prečo a tak toho využil a hneď ružu  nabral do pusy a pokračoval v tanci s ružou.

Vedel že tento večer skončí divoko, no otázkou bolo v akom zmysle a smere. Vedel že táto žena není ako tie ostatné ktoré videl či kedysi mával v spálni čož tiež boli roky pradávne, pretože dni romantiky ho opustili. Očividne si nedokázal užiť len tak, pretože bol neskrotená a neriadená strela, ktorú nikto nevedel držať na úzde. Väčšina čo sa o to pokúšala tak niesu medzi ľuďmi ktorých by ešte niekto stretol na ulici u stánku s párkami. Pozorne Astoriu sledoval a zaznamenal jej tesák čo mu privodilo diabolský úškrn na jeho tvári na ktorej rôzne preblikávalo svetlo nad jeho hlavou. Cítil ako sa napätie zväčšuje a Astoria si ho určitým spôsobom púšťala bližšie a on pritom držal dýku za chrbtom a bol pripravený ju použiť. Ale ani sám nevedel či ju využije pretože Astoria mala určité čaro ktoré nevidel u žiadnej ženy za svoje dlhé roky života. Niečo mu nahováralo nech tu dýku nebodá do jej krásneho chrbtu po ktorom by sa dalo krásne prechádzať rukou či kresliť bozkami. "Môžem len súhlasiť moja Lady, ale nenechajte sa len tak zmiasť, pretože noc je mladá a pokiaľ Lady nič časovo netlačí, tak by som bol podctený robiť Lady spoločnosť" Uškrnul sa svojím tajným zámerom ktorý doposiaľ nevedel kam zavedie jak dojde. Vedel že niečo Astoria cíti a bude to krv, že jej nervozita vyžarovala naookolo. "Ja si myslím že máte určite čo povedať Lady Astoria, tudíž pochybujem že by ste ma unudili. Každopádne ak by ste chcela, mohol by som i doporúčiť môj apartmán kde mám značne kvalitnejšiu Whiskey ktorá je z rokov kedy väčšina týchto mladých ani nebolo plánovaných prísť na tento krutý a temný svet." Usmial sa u toho, pretože takto uraziť dnešnú mládež bolo jednoduché pričom ani nepoznali kvalitný alkohol. Avšak Astoria vyzerala i prekvapene čo len pridalo krásu jej krásnej tvári ktorá by si zaslúžila najkvalitnejší make-up na trhu aby nikto nebol urazený. "Ale ak Lady trvá zistiť moju historiu, tak mile rád sa o ňu podelím ako.. Povedzme vďaku že zistim tú vašu." Usmial sa a odpil z drinku ktorého už stejnak moc nebolo a nehovoriac o kvalite ktorá chýbala. "Povedzme že pracujem, keďže moja osamelá duša nedokázala prijať nikoho po mojom boku, ale hlavne si užívam života taký, aký je." Usmial sa viac, pretože nemienil jej len tak prezradiť kým je a čo robí. Avšak svojím spôsobom jej neklamal, pretože život si užíva a viac menej pracuje. Jeho duša je temnejšia než oči Vampírov. Ale táto upirka sa mu dostala pod kožu čo musel uznať, no vedel že je na nej niečo okuzlujúce a chcel vedieť čo. Nebol Vamp aby cítil kvalitu jej krvi, no i tak vnímal niečo špeciálne na nej. Keď prijala tanec tak sa tomu nebránil pretože tango netancuje po prvý krát čo jej značne ukázal. Vedel ako sa ho dotýka u krku, ale nevýhoda polodémona je že necíti teplo ani zimu, ale jeho telo na to reaguje. Tisol si ju k sebe čo bolo poznať že není niejaký mladý polodémon a silu naozaj má. Samozrejme mal nutkanie byť viac hrrr a siahnuť jej na krásny zadok, avšak nechcel kaziť tanec ktorý sa blížil ku koncu. Ružu nakoniec elegantne odplul na jednu slečnu ktorá tam takmer skolabovala že dostala ružu. Pozrel Astorii do jej očí  a rozhodol sa to okoreniť keď ju mal tak blízko pri sebe. Uškrnul sa čož samo o sebe dalo značne najavo že má niečo za lubom a chytil ju za jej stehno, ktoré poriadne zmáčkol a vytoahol si ho ku svojmu pasu, prudšie sa s Astoriou otočil aby sa prehla v chrbte a mala hlavy tak bližšie k zemi. Každý by čakal že to je to najkrajšie zakončenie tanca, ale presne na posledný tón ktorý ukončival hudbu si ukradol jej pery do bozku. Bežne by každý vicítil že je to bozk bez emócií, ale tento bol naozaj iný a záhadný. Astoria mala chutné pery u čoho bozk prehĺbil s veľkým potleskom davu naookolo kde niekoľko ľudí pískali a ďalší boh vie čo kričali.  Po chviľke sa od pier odtiahol a s Astoriou sa narovnal u coho pomaly jej nohu položil na zem a obzrel sa naookolo. "Asi tu budete slávna.. Lady Astoria." Povedal s úsmevom na perách jak keby to celé bolo zorganizované, no nebolo.

Večer se vyvíjel nadmíře nepředvídatelně, ale i přes to zvláštně uspokojivě. Ještě ráno byla připravená na svůj vlastní rituál, který se jako zaseklá deska opakoval již několik let s drobnými změnami. A teď sedí u baru s mužem, která ji pohledy svádí a slovy odzbrojuje. Ale měla by mu to dopřát tak lehce? Není přece jako jiné, které padnou na kolena v každém okamžiku, kdy se na ni muž podívá. To muži vždy padali na kolena před ní. Proto ji vyvádělo z míry, že i přes množství poklon, stále si zachovával svou...hrdost a mužnost. A mimochodem, viděli jste, co má pod košilí? "A Lady Vás po svém boku ráda uvítá." Zdvořile se usměje. Poté na v nvaznosti na jeho návrh pozvedne oči k těm jeho. "Zvete k sobě zcela cizí ženu? To není příliš moudré. V dnešní době je velmi těžké někomu věřit." Podotkne a rozhlédne se kolem sebe. Pokračovala by a možná to bylo znát, ale to už by  bylo moc citlivé. Až moc i na starou, zmoženou upírku. "I přes to se bávám, že svět je tak krutý a temný, jak si jej sami uděláme." Dodá jako dodatečnou odpověď. "Nu, zdá se, že máte co skrývat. Nepředpokládám, že byste byl tak nesmělý, či Vám chybělo sebevědomí. To spíše naopak...." Trochu se rozjede se soustředěným pohledem, kterému nic neunikne. "Ah, ale snad jsem Vás tím neurazila. Mám ráda může, kteří vědí, co chtějí a nebojí se trochu riskovat." Podotkne možná tochu jako výzvu, aby se o sobě více rozvykládal. Jeho úsměv mu oplatí stejným, který se pomalu mění v závislosti na situaci, která se podivně mění. I když pevně věřila tomu, že má vše pod kontrolou, nedokázala se ani nadechnout a už byla z elegantní otočky vržena do jeho náruče, která ji jemně svírala a skláněla k zemi. Poslední tóny maledmého tanga doznávaly a jí se se zatajeným dechem dostalo něčeho, co nečekala. Její rty se spojily vášnivého polibku s jeho. Možná to bylo kouzlem okamžiku, kdy svou dlaň položila na jeho hrudník, ne v pudu sbezáchovy a strachu z pádu, ale aby mu mohla být blíže. Nebála se, ve krátké chvíli, dky se zastavil čas necěřila, ba dokonce byla skálopevně přesvědčena o tom, že by ji nepustil. Poslední tón dozněl a potlesk přimněl její zavřené oči se znovu otevřit a spatřit jeho. Nebyl to sen, byla to skutečnost. Poté, co ji, tisknouc si ji k tobě, pomohl opět na nohy a ona se pohla s elegancí a hrdostí sobě vlastní opět postavit po jeho bok, věděla, že v tom polibku bylo více, mnohem více, než by něco tak temného, jako je on, mohlo úmyslně stvořit. Snad náhoda? Cítil to taky? Nebo si s ní hraje jak kočka s myší? Zná ho jeden večer, ale cítí, jako by to bylo celý život. A právě ten hřejivý pocit bezpečí nebyl žádoucí. Minimálně to byla předzvěst jeho brzkého skonu. "statně stejně, jako Vy." Odvětí s úsměvem a pár vteřinách se ladným krokem odebere k baru, kde vezme do rukou pohárek zlatavé tekutiny a s mírným pozvednutím pronese "Aspoň pro tuto noc budou mít vzor, který stojí za to." A na chvíli se odmlčí. "Nuže, chcete zde jště posedět? Nerada bych si zde hájila Vaše přízeň před vce, než třeba kuřátkama." Usměje se a položí na pult prázdnou sklenku. 

Vedel značne že tento večer je kúzelný od prvého momentu čo Astoriu videl, ale nehodlal sa zastaviť ani na jednú sekundu. Chcel to dotiahnuť do samotného konca, ktorý chce vedieť aký bude. Nikdy nič nenecháva rozrobené, pretože sa to potom ťažko dokončuje. Videl na nej furt ako je chvíľkami zmätená a schováva to, no bolo to dosť značné, že neni zvyknutá aby niekto prišiel štýlom ktorý tu predvádza, ale je pravdou že takto sa už roky nechoval. Popravde prekvapoval i sám seba, ale nedával to niejak extra najavo tejto krásavici, ktorá bola hriešná viac než vykradnutie banky. Dokázal od momentu povedať, že tejto žienky srdce má extrémne veľkú hodnotu než čokoľvek na svete. No usmial sa na jej slova a s pokojnou hlavou odpovedal. "Predstavený sme a mne veriť nemusíte, ale možno verte Lady svojmu úsudku. Verím, že žena ako Vy vie odhadnúť druhú osobu a či jej veriť." Usmial sa s tým, ako keby vedel ako sa rozhodne. Vypočul si ako hovorila tiež o  dnešnom temnom svete, pričom ľudia oko nich ani z ďaleka nevedia o tom, ako naozaj dnešný svet je temný a žiju medzi nimi bytosti ktoré videli vo filmoch či si o nich niejak čítali. "Verte moja Lady, každý niečo  schovávame. Či už tajomstvá druhých či tie svoje, ale aj tie ktoré máme v srdci. Neverila by ste, že i srdce nám môže tajiť informácie." Zvodne na ňu pozrel i s úsmevom, a len ešte dodal. "A som muž, ktorý rád riskuje." Povie sebavedomo až sa dostali na parket, kde ich každý sledoval. Celý ten čas venoval pozornosť len Astorii a jej prekrasnému telu. Nezaujímalo ho okolie. Nebol síce špeciálna bytosť, no jeho nos bol značne testovaný jej krásnej vôni ktorá mu rôzne hrala na myšlienky že i premýšlal čo to je za vôňu. No venoval sa jej až ochutnal jej chutné a prekrásne pery, pričom bozku sa nebránila, nehovoriac o jej ruke na jeho hrudi. Po narovnaní si ju držal furt pri sebe, za jej krásny bok, a poklonil sa spoločne s ňou. Tento večer bol naozajstne unikátny oproti všetkým, teda až na fakt že málo kedy sa zabáva a račej sa zapĺňa prácou kedy cestuje po svete dokončovať svoje kontrakty. Šiel s ňou k baru, kde dopil svoj drink a pozasmial sa na ten vzor, pretože takéto číslo by väčšina z nich musela nacvičovať i roky. No jak položil pohárik pozrel na Astoriu zvedavo. "Ak by Lady chcela, môžme sa pomaly vydať smerom k môjmu Apartmánu, ale ak sa chce Lady cítiť bezpečnejšie, tak môžme i k nej." Usmial sa a siahol za bar kde sa pozrel na lístok, kde boli zapisané jeho drinky a Lady Astorii. Bolo vidno že barmanovi sa tento zaujímavý čin Aleca nepáčil, no ten naň pozrel pohľadom že keď otvorí ústa tak mu niečo zrobí. Alec dával značne najavo, že jemu sú niejaké pravidlá niekde a robí si čo chce. Vybral zo zadnej kapsy niekoľko bankoviek a položil i s lístkom k barmanovi. Bolo mu i fuk či to je presne, alebo menej či viac. Pozrel na Astoriu a nastavil ruku, okolo ktorej ho mohla Astoria chytiť. "Smiem prosiť ?" Uškrnul sa a keď ho chytila okolo paže, tak sa pomaly s ňou vydal von z podniku, ale ako správny gentleman ju púšťal napred.

Vedel že Lady Astoria mu veľa vecí utají, ale on robil to isté. Nečakal že bude chcieť ukázať svoje ubytovanie aby vedel kde ju hladať, ale mohol by ju v kľude sledovať bez jej povšimnutia. Avšak niejak v hlbke svojej temnej duše vedel že sa rozhodne ísť k nemu čo je len zlé pre ňu.  Pozrel na Astoriu ktorá mala menšie váhanie v očiach a chápal jej obozretnosť, čo bolo o niečo zaujímavejšie získať si jej dôveru pričom to zatiaľ šlo naozaj dobre.  "Srdce je niiečo, čo si zahráva jak s nami, tak samé so sebou čo je naozaj občas ťažké pochopiť. Srdce nám hovorí že je to dobrý nápad, ale hlava hovorí že nie, nechceme trpieť. Všetci máme tajnosti a buď ich máme schválne, alebo aby sme seba či okolie chránili pred určitými vecami. Každopádne je otázkou kto z nás sa chráni a kto zas zámerne schováva pravdu." Usmial sa na Astoriu ktorá nakoniec i súhlasila ísť k nemu, čo mu vyčarilo ešte väčší úsmev. Toľko sa neusmieval strašne dlho, že si len v hlave hovoril aby nezačal chytať do líc kŕče z toľkého usmievania. Po tom úžastnom tanci boli na nich oči v bare a dokonca i vonka u ľudí, kktorý ani vo vnútri neboli. Pozerali na nich jak keby bola niejaká slávna smotánka čo vlastnila polovicu tohto mesta a mali každý deň svoje tváre v médiach. Dokázali očividne spoločne očariť ľudí na ulici ktorá po chvíľke bola tichá a osvetlená lampami či dokona autami ktoré sem tam čas od času prešli okolo nich. Vyzeralo to pekne pri veľkom mesiaci na nočnej oblohe s desiatkami hviezd k tomu. Niekto by i povedal, že by z toho bola pekná romantika no momentálne to skôr vyzeralo že bude dosť veľká krvavá chvíľka niekde, kde nikto nič nevidí a nepočuje. Jak sa pomaly blížili k apartmánu pozrel okrajovo na Astoriu ktorá začala značne vyzvedať.  Jej slová o tom kto je kto a čo má v pláne ho popravde nudili, pretože čakal že nechá tu všetku zábavu aspoň poriadne natahovať, ale očividne nie. Prirovnala ho i mierne k Succube, alebo lepšie povedané Inccubusovi čo ho takmer dojalo takáto lichôtka, ale očividne furt chcela vedieť čo je zač.  Keď už dohovorila tak nechal menšie ticho a udržoval si dostatočne chladný pohľad pred seba. "Viem že milá Lady Astoria je buď upírka alebo Vampírka, čo ju odhalila ta nervozita v klube kde bola cítiť krv barmana. Hlavne jeden úsmev odhalil jej prekrásny tesák.. Avšak viem že do toho podniku nechodí moc nadprirodzených bytostí, pretože také podniky sú na druhej strane mesta, to za prvé a za druhé z toho vyplíva že bude Lady Astoria upírka. Čo sa týka spolčovania, viac pracujem sám, ale v tomto meste Vás moc ľudí nepozná.. sám som o Vás nepočul, takže zatiaľ na Vašu hlavu není finančná odmena.. Našťastie." Uškrnul sa a nechal Astoriu chvíľu premýšlať, no hneď na to ju prerušil z myšlienok. "Môj zámer je poznať Lady Astoriu, popiť s ňou a bližšie sa poznať.. Avšak ak by ste mi aspoň trochu neverila, teraz by ste tu pri mne nebola a šla by ste si hladať korisť.  Miesto toho sme strávili príjemnú debatu pri bare u drinku a ešte si báječne zatancovali.. Ak by som Vás chcel zabiť, spravil by som to už v tom podniku pred všetkými na očiach a nešpinil by som si doma podlahu krvou." Povedal dosť chladne, čím len potvrdzoval že by nemal problém zabiť niekoho pred stovkami očí. Pomaly sa blížili ku vchodu a furt jej neprezradil čím je. Vie, že není Inccubus a to jej môže jednoducho stačiť, pretože mu nepríde dôležité aby vedela či je polodémon alebo štvrťdémon. Otvoril dvere do budovy a nechal Astoriu vôjsť prvú, prikývol na recepčnú na pozdrav a zavolal výťah dole. "Aj keby náklonosť popierate drahá Lady, vedel by som že by ste klamala.. Pretože Vaše oči Vás odhalili už pri bare keď som si prisadol. Taktiež není to žiadná hra.. aspoň nie pre mňa, neviem ako pre Vás.." Odmlčal sa, pretože prišiel výťah do ktorého s Astoriou vošiel a stlačil 12. poschodie. Keď sa dvere zavreli a výťah rozhodol ísť hore, pozrel na Astoriu. "Ale ak to je podla Vás hra, tak verte že by začala od momentu čo som k Vám prisadol. Nemám ani najmenší dôvod Vám ublížiť a ide mi čisto o poznanie.. A nečakám že by ste mi verila." Usmial sa a pozrel pred seba s tým, že sa už otvorili kde bola vidieť menšia chodba s jedinými dverami na poschodí. Naznačil Astorii nech ide prvá, ako správny gentleman a vyšiel hneď za ňou. Vytiahol si kľúče a odomkol dvere od penthousu do ktorého vošiel s Astoriou. Zavrel dvere, ktoré nezamkol aby sa aspoň trochu cítila bezpečne a vyzul si boty. Pomaly vošiel cez predsieň a bolo značne vidieť že je všetko spravené do moderného štýlu s pár vecamí, ktoré značne majú nádych staršej bytosti. Mal na stenách niekoľko vzácných obrazov z rokov ktoré by sa každý divil. Pri pohľade cez kuchynu je značne vidieť sklenenú stenu cez ktorú ide vidieť vonku čím rovno dojde že sa nachádzajú v podstate na streche budovy. Vonku je i krásny bazén s vírivkou, grilom a dokonca sú tam i lehátka, stolík so slnečným dáždnikom. Ale hlavne bolo značne vidno že dlhšiu dobu ten penthouse nebol používaný. "Ospravedlňujem sa za menší neporiadok, ale dlhšiu dobu som tu žiaľ nebol a nemám rád aby sa mi upratovačka šprtala vo veciach.. Som na to moc háklivý. Prosím Lady, usaďte sa kde Vám to bude pohodlné." Usmial sa na Lady Astoriu a šiel medzitým pre flašku kvalitnej Whiskey ktorú uschováva už od roku 1856 pre lepšie časy. Samotný Penthouse má 2 spálne, vlastnú saunu a 2 kúpeľne kde je vaňa i sprcha so všelijakými možnostiami. Alec by si vystačil i s normalným domom kde by si vybudoval skríšu, ale nebojí na seba upozorňovať. Jeho práca najomného vraha a zlodeja mu dokázala zarobiť na tieto prekrásne vecičky ktoré sú mu stejnak hovnu, ale stejnak v penthouse sa zdržiava málo. Keď našiel tu flašku,, ktorá nebola ani otvorená vzal poháriky do ktorých dal cez automat na ľad do každého poháriku aspoň tri kostky, tak šiel za Lady..

Večer začínal naberať značne obrátky od momentu čo vyšli z baru a bolo značne poznať že Lady Astoria nebola úplne nadšená s určitými odpoveďami ktoré jej Alec dal. Samozrejme nemal v pláne úplne odpovedať tak, aby uspokojil jej zvedavosť na plno. Síce jej prezradil cirka čo a ako, ale furt to nechával na neskorší pokec ktorý má prísť. I jej mlčanie značne nasvedčovalo ako to približne vzala a u toho sa zasmial, pretože mu bolo značne jasné, že si musí premyslieť čo teraz spraví a bude sa celkovo chovať aby prežila. Ale i cez to čo zistila a počula z jeho úst, tak šla s ním držajúc sa jeho paže po jeho boku. Taktiež si i všimol ako sa rozhliadla a očividne si všimla niekoho povedomého, niejakú slečnú či pani ktorá šla po nočnej ulici tohto mesta, čo bolo i celkom nebezpečné, pretože po nociach sa vždy promenadovali všelijaké divné individua ktoré by ju prepadli, okradli a ešte znásilnili.. A to by bola ešte ta lepšia možnosť, keďže tu po meste sa nájdu aj taký, čo by ju predali do otroctva či na orgány. Toto mesto bolo poriadne prohnilé že sa tu mohlo udiať naozaj všetko bez toho aby niekto vedel že čo.. polícia stála za hovno keď ju mal pod palcom práve mafiánsky boss Gray.

Keď Lady Astoria nakoniec prehovorila tak na ňu pozrel s tým, prečo by mal riešiť konkurenciu. "Viete Lady, niesom niekto kto len tak splýva s davom.. Občas dosť rád pútam na seba pozornosť, ale dneska extrémne nevyskakujem pretože by bola škoda aby sa Vám niečo stalo drahá Lady." Povedal až povyšenecky Astorii, pretože Alec bol naozaj niekto, kto si servítky pred pusu nedáva a vysskakuje si všade, kde sa jednoducho dá. Je mu jedno kto si ho všimne a podobne, jednoducho si žije vlastný život i s tým, že sa jednoducho ohrozí. Bol to možno blázon alebo bytosť ktorá chcela pozornosť jak by niekto povedal, ale preň to všetko bola veľká sranda a zábava. Nakoniec Lady znela zaujato ohľadom jeho práce, ale len ukázal veľký úškrn. No jej ďalšie slová ho celkom prekvapily. "Už od mala som bol.. jak to povedať. Robil som si čo som chcel a nikto ma viac menej nezastavil. A tak to šlo ďalej, naučil som sa zabíjať, prešiel pár klanov kde som sa naučil veľa vecí a držím sa toho do teraz. Baví má to a ako hovoríte, som len prázdna schránka.. Pri takejto práci niečo ako emócie mať nemôžem, potom by to kazilo biznys ak by som nedokázal zmáčknuť spúšť či odseknúť hlavu. A viem čo bude vaša ďalšia otázka... Prečo nechcem zmenu ? Pretože za tých skoro 500 rokov čo chodím po tomto prehnitom svete jednoducho som nikdy neveril na niečo ako lásku, lebo som ju nezažil. A keď sa niekto snažil dostať až do takej blízkosti, tak si povedzme úprimne.. ta žena potom skončila šesť metrov pod zemou." Trochu sa o sebe rozhovoril, pretože veril že keď povie niečo o sebe tak zistí niečo o samotnej Lady. Taktiež hovoril i o svojom osobnom živote jak nikdy nespoznal nič iné ako zabíjanie, na ktorom v podstate vyrástal. A láska ? To je preň len slovo a nikdy niejak nespoznal tu emóciu a ani sám nevie či vôbec bude chcieť, ale ako sa hovorí.. človek srdcu občas jednoducho nerozkáže. Alec bol dosť svojský a tvrdohlavý čo dával dosť najavo, ale zase bol taktiež i sebavedomý a málo kedy ho niečo dokázalo pred cielami zastaviť. "Ale niesom jediný kto má veľa kontaktov, že ?" Pozrel s úsmevom na Astoriu že je mu jasné, že i ona je ženou s mnoho kontaktami. Keď boli vo výťahu tak len pozdvihol na ňu jedno obočie a čisto sa usmial. "Verím že niekto ako Vy drahá Lady už pozná odpoveď na otázku ktorú ste mi položila." Žmúrkol na Lady Astoriu, pretože inak by tu s ním nebola ak by ju nechcel poznať a získať si jej dôveru. Každopádne kto vie ako tento ešte dlhý večer dopadne, pretože predsa len môže sa to furt zvrtnúť a dopadnuť zle. Keď boli vo vnútri tak si všimol v akom úžase bola a prekvapivo sa jej tento štýl páčil. Usmial sa a šiel hladať tu drahocenú Whiskey ktorá je kvalita sama o sebe, ale samozrejme kvalit Lady Astorii mať nebude. "Vlastním byty či domy i v iných štátoch, niečo ako základne.. ale viac menej trávim čas na luxusných hoteloch pretože takýto luxus nemám s kým zdielať tak tu moc času niesom.." Odpovedal priamo, pretože on bol človek čo pracoval nonstop a bol furt vycestovaný, len teraz sa zdržiaval v tomto meste dlhšie kvôli Sedricovi ktorý ho zaobstaral niejakou tou prácou. Prišiel k Astorii a položil poháriky na stol, flašu otvoril bez problému a nalial WHiskey do pohárov pričom jej pohárik podal a usadil sa k nej u čoho padla zaujímavá otázka. "Ako som už spomínal drahá Lady, viac pracujem že cestujem po celom svete, tudíž dlho sa nezdržujem niekde, ale teraz som v meste dlhšie kvôli určitým veciam, inak by som bol na zakázkach. Ale žijem všade a zároveň nikde.. Svoju prácu zbožnujem a preto sa ňou zaplňujem čo najviac. Vlk samotár by niekto povedal." Odpovedal Astorii v rýchlosti s tým, že sa jej pozrel hlboko do jej prekrásných očí od ktorých sa odrážalo to príjemné osvetlenie penthousu. Pozdvihol pohár a pricinkol si s ňou. "Na príjemný večer a spoznávanie." Povedal s úsmevom a odpil si z poháriku a hneď sa cítil lepšie keď pil konečne poriadne kvalitný alkohol ktorý za to stoji. Zavrel oči aby si tu chuť značne vychutnával a citil ako mu to pomaly otupuje zmysli. Spokojne vydýchol nosom a otvoril oči aby sa pozrel na prekrásnu a okuzlujúcu Lady Astoriu. "Ale s týmto musíme byť opatrný Lady, pretože naposledy keď som podobný ročník alkoholu nalial 700 ročnému Vampírovi v Bangladeši, tak po troch pohárikoch nevedel chodiť a po štvrtom bol opitý tak moc, že nevedel povedať ani smyslnpunú vetu."  Pozasmial sa nad tým, ako sa Lady zatvárila pričom si to možno ona sama neuvedomovala ako sa tvári. Preto sa hneď usmial a len si chlípol z whiskey. "A čo vy drahá Lady ? Čo vás privádza do tohto prehnitého a skorumpovaného mesta ? Povedzte mi niečo o sebe." Vyzvedavo sa vypytoval Lady Astorii či mu prezradí niečo o sebe.

"Verte že môje obdivovateľky môžu závidieť koľko chcú, pretože na Vašé hodnoty nikdy mať nebudú. Máte všetkú moju pozornosť a dokážete mi dať viac, než ostatné ženy ktoré slintajú pri pohľade na mňa." Usmial sa na Astoriu, pretože i keď znel egocentricky jak sviň, tak jednoducho vedel že Astoria mu dokáže dať viac než ostatné ženy, ktoré by hovorili ako sa im darilo na škole, ako im rodičia nevenujú pozornosť a majú to ťažké v robote. Astoria bola jednoducho unikát ktorý si všimol od momentu čo vošiel do podniku. Jednoducho vyžaruje značnú energiu o ktorej toho moc nevie, pretože asi ako Vampír by to ocenil viac a vycítil by jej dokonalú krv, ale i tak vie vycítiť že je na nej niečo dokonalého. Bola ako šperk, diamant, ktorý každý chcel vlastniť a starať sa oň. Ale bola diamant ktorý má veľa rizík a dlhú cestu k dostaniu sa. Keď  bola reč o Autorite tak sa pozasmial a zakrútil hlavou. "Čo som sa narodil, bol som odhodený na ulicu.. Vzala si ma kresťanská rodina do péče, lenže ja som robil problémy už od momentu čo ma naučili chodiť.. Chceli aby som chodil do kostola a bol silne veriaci.. Preto som niekoľko krát podpálil fararovi Bibliu pod nosom a po smrti mojích nevlastných rodičov spravil stredovekú žúrku u ohňa a vysmieval sa im že nevstali do troch dní, ako Ježíš.. A keď som sa časom dostal do Armády, tak som exceloval dosť rýchlo, že ani neviem ako. A velitelia sa so mnou do hádok nikdy nepušťali pretože kto z nich sa chcel zobudiť s konskou hlavou v posteli ? Nikto.." Práve ukázal Astorii že si naozaj nikým nenecháva rozkazovať a robí si čo chce, kedy chce a ako chce. Síce to nebolo od neho niejak rozumné, ale vždy bol svojský, tvrdohlavý, ale hlavne sebavedomí v tom čo robil. Bral všetky rizika a bolo mu jedno ako z toho vyviazne. Keď bola reč o láske, tak sa pozasmial. "Možno som sa ako bezcitná bytosť narodil, kto vie." Pokrčil ramenami i keď už len ten samotný bozk po tanci značne hovoril že bezcitný úplne není, len očividne v hlbke duše chce poznať niečo ako lásku... No keď bola reč o ženách ktoré k nemu dokázali nájsť cestu si znepokojene povzdychol. "Boli len dve ženy ktoré boli blízko z toho jednej sa to takmer podarilo... Ta prvá to vzdala čož potom umrela na starobu a druhá.. no. Povedzme že sa jej takmer podarilo získať moje srdce, ale príšla o to svoje." Bolo značne vidieť že je k Astorii úprimný, ale že i dokázal takmer jednu ženu k sebe pústiť pričom od strachu z lásky ju zabil. Samozrejme si ten strach nikdy neprizná, ale je to značne viditeľné. Preto i v hlbke svojej skoro bezcitnej démonskej duši túži poznať znovu niečo také. Preto i ten bozk po tanci bol aký bol len si to on sám neuvedomuje. No ohľadom kontaktov neodpovedal pretože si udržiaval takmer kamennú tvár až na pár vecí ktoré povedal popri tom. Keď boli v byte tak sa zarazene pozrel na Astoriu čo myslela tým, ako mu závidí ohľadom jeho života. No než sa stihol spýtať "Čo prosím?" tak mu povedala čo presne. Prikývol s pozdvihnutým pravým obočim a mierne si premyslel čo povie. "No, má to svoje výhody a nevýhody.. " Odpovedal v kratkosti než z nej vyliezlo že 500 rokov je dosť na to, aby človek našiel sám seba. "No, ja si nesťažujem. Zije sa mi vcelku dobre, som spokojný a nič mi také nechýba.. Obklupujem sa prácou čo najviac že mám minimum voľného času." Prižiel zase Alecov sebaklam tomu, že mu nechýba nič pritom mu chýba tak veľa a zároveň tak málo, ale neuvedomoval si to. Pokrčil ramenami a prikývol na jej slova, že sa alkohol takéhoto druhu značne vychutnávať. No potom pozrel na ňu ako sa rozhovorila a bolo značne cítiť ten smútok a bolesť z jej slov, že len čakal ako sa jej prelesknú jej prekrásne oči a bude plakať. Nebol zrovna najlepšia bytosť ktorej sa niekto zdôverí s takými vecami a nehovoriac o ľuďoch čo mali depresiu a prišli za ním, pretože jednoducho on si z toho dokázal robiť značne srandu a vždy i dokonca robil. Ale akosi u Lady Astorii to nedokázal a viac menej súcitil. Nepáčilo sa mu to, že pri nej takto... vymäkol, bol z toho značne nervózny že niečo takéto sa práve dialo. No počúval ju až sa zasekla a premýšlala čo povedať. Ako polodémon mal prekrásnu moc a mohol sa jej dotknúž a na určitej úrovni jej ovplyvniť jej emócie, ale to by ho vyčerpalo a bol by slabší, čo popravde nechcel. No nakoniec Astoria dohovorila to, čo chcela a len prikývol. "Očividne to tiež nemáte ľahké Lady Astoria, čo ma mrzí. Síce neviem aké je to stratiť blízkych a celkovo milovanú osobu, pretože si osobne nepúsťam nikoho príliž blízko a som opatrný, ale bytosti ako my, čo žijeme i stovky rokov či tisíce... Máme to jednoducho a značne ťažké. Prežijeme veľa ľudí a veľa nám umrie v našej náručí s tým, že tŕpime. Jeden známi mi povedal že nadprirodzené bytosti sú viac menej odsúdené k žitiu len s ďalším nadprirodzeným kvôli dlhému životu. Neviem.. ale určite je mnoho takých ktorý račej trávia čas s ľudmi aby si zachovali vlastnú ľudskosť. Ale ste silná drahá Lady, pretože i cez tú bolesť ktorou ste si prešla, tak furt stojíte na nohách s hlavou hore bez toho, aby ste ukázali niejaký náznak slabosti. Dokonca sedíte vedla mňa pričom určitým spôsobom som  pre Vás hrozba. A že ste nič nezanechala ? To je hlúposť Lady.. Viete prečo ? Pretože pred Vámi je ešte stovky rokov ak nie i tisíce, máte toľko času spraviť takých vecí, že sa možno zapíšete do tej divnej Guinessovej knihy, do legiend, kníh či dokonca učebníc.. Ešte nezahadzujte sekeru Lady... Táto smutná až skorej zničená tvár Vám naozaj  nesedí. Ste statočná, múdra a sebavedomá žena ktorá ešte spraví mnoho na tomto svete a verím, že budete mať i potomka.." Sám nečakal že sa zrovna ON takto rozhovorí o tom ako by mala Astoria žiť a celkovo sa zachovať. Nebol zrovna bytosť ktorá niejako poradí, pretože nemal mnoho skúseností s týmto pretože on bol ten hajzel čo sa vysmial, robil vtípky a podobne. No Astoria ho okúzlila a vedel, že i keď sa cíti takto depresívne, tak dosiahne v živote ešte veľa. Síce nevedel čím sa živí, ale bolo mu jasné že sa jednoducho nevzdá. Keď si viac odpila z tej Whiskey tak udivene pozrel na ňu jak tu depresiu zapíjala. Položil preto ruku na jej rameno, ktoré pohladil aby ju upokojil a dal jej najavo že je tu s ńou. Mierne sa k nej posunul keby náhodou chcela i objatie i keď pochyboval. "Ak Lady bude chcieť, tak jednu flašku zabalím ako darček." Usmial sa a odpil zo svojho poháriku. Aspoň by naň mala niejakú tu pamiatku pretože osobne neočakával že by sa niekedy videli, keďže to tak bolo furt. Mala pravdu že z pekného večera naladili depresívny večer, no osobne nevedel ako to zachrániť keďže on sa moc neobklopoval smútkom a zabával sa. Chcel sa spýtať či ju nečaká niejaký Lord doma, ale viac menej svojím monologom mu túto otázku zodpovedala i bez toho, aby sa jej niejako dôkladne spýtal. "Ak sa smiem spýtať, čomu sa Lady venuje ? Predpokladám že máte niejaký podnik naladený do doby z ktorej pochádza?" Chcel vedieť aspoň čomu sa venuje, keď už Lady vedela že on sa venuje ako nájomný zabiják. Síce i ako zlodej, ale to račej vynecháva, potom to robí horší dojem. Hlavne ju chcel takto odreagovať i keď niejak neveril že to pomôže, no aspoň niejak než ho napadnú krajjšie otázky.