Alice se usmála na Astorii, od které očekávala něco víc , ale jen do chvíle, než jí zaujal Alec. Do téhle chvíle to byl jen tuctový, ne moc hezký démonek, ale po té podpásovce s krví, byl najednou neodolatelný a jeho sexappeal vystoupal v žebříčku mezi TOP 5 lidí, který by Alice v tuhle chvíli ojela. Vtipné bylo, že všech pět bylo na lodi a z toho dva přímo před ní. Zaculila se. ,, Žadný problém, od toho jsem tady.." Začínala si říkat, že ta výhra nebyla náhoda a že nejspíš to něco, co bylo nad nimi chtělo, aby se z Alice stala světice. ,, Kdepak má ten krasavec bebíčko?" Nahodila úsměv, aniž by si všimla nějakých projevů krvácení, i když by to nepřehlédnul ani slepec. Natáhla se pro láhev whisky, která byla velmi blízko k její ruce a napila se z ní, jak byla zvyklá. Osypala se. ,, Fuj doprdele ! .." Z nějakého důvodu to chutnalo líh do zahradní lampy, hnusnej a odpornej. Vytáhla náplast a obvaz a aby působila jako profesionál, natáhla si latexový rukavice. Jenže dřív než stihla cokoliv udělat, vejce se probudilo a lodí se rozšířila rázová vlna. Alice, ačkoliv byla člověkem, poznala černou magii, sama jí provozovala a tohle prostě nešlo přehlédnout. Zmizela někde za barem, kam na ní popadaly láhve a skleničky, přičemž jí žádná z těchto věcí nezpůsobila újmu ba ani drobné zranění. Bohužel ztratila vědomí, takže co se dělo pak, už šlo mimo ní. Po nějaké době, když se probudila, ležela na kusu prkna, které se volně vznášelo u břehu ve vodě. Bylo jí blivno a chtěla umřít, protože byla potlučená což bolelo a mokrá, což bylo nekomfortní. Sesunula se z prkna na břeh a měla dost. Takhle vyčerpaná nebyla už... už si to ani nepamatovala. Stála ve vodě, která jí byla pod kolena a snažila se pochopit kde je. Úplně první co jí napadlo, bylo to, že jí ten zkurvenec Dann hodil přes palubu. Otočila se a vytřeštila oči. Na hladině moře zůstalo jen pár kusů z lodi, což znamenalo, že umře v džungli. ,, Kurva." Utrousila a chvíli to sledovala. Bylo to tak zvláštně hezké, téměř poetické a taky děsivé. Šaty na ní byly nalepené a byla jí zima. Začala drkotat zubama. Usmyslela si, že stát tady se rovnalo umřít na zimu a tak se otočila od tý nádhery a vyšla z vody na pláž. Písek byl ještě docela teplý. ,, Haloo? Já se tu bojim! Je tu někdo?!"
O tom ako sa začne Danny rozprávať že poriadne nevie čo ma rada a jej rozhodnutia boli skôr rozhodnutie jeho a ona len ticho prikývla, aj keď tým nesúhlasila jeho tvrdohlavosť žiaľ nepresvedčí. "Ja som sa nechcela hádať a môj názor alebo rozhodnie na tom nikdy nezáležalo. Predsa si starší vieš o živote na tomto svete viac než ja a toho čo mam rada a čo milujem stačí že vieš že teba a na ostatných veciach okolo mňa nie je dôležité." Mala pocit že cítil výčitky? Prečo sa chcel práve baviť o tomto, keď si je sám toho vedomí, prečo to potom robil. Povzdychla nad týmto a nechcela si kaziť večer.
Len čo hovoril o odoberaní energie, keď si uvedomyla že je on človekom, teda cítila jeho tep, teplo a tlkot srdca a klasickú mužskú vôňu to pyžmo jeho, tak sa zamyslela že stratila zvieracie inštinkty, hlavne keď chcela pred ním zavrčať ako tigrica pri mazlení. No chytila jeho ruku vo vlasoch a zaklonila hlavu s nádychom. Rukou mu prešla po hrudi a tu košeľu so sakom by z neho najradšej roztrhala ale jej ostré nechty sa zlomili pri prvom zarití do jeho saka. "ah Danny ~ " Povedala vzrušeným hlasom, lebo na zátylku ako ju chytil za vlasy bolo jej slabé miesto, ktoré ju vzrušuje. Čo bolo poznať po jej rukách a husej koži na nej. Dýchala ako vždy vzrušene z jeho bozkov a pri krku stále bola v kŕči, aby sa nezahryzol. Ale teraz nie, skôr to bol príjemný pocit, ktorý ju rovnako rozvášnil, ale cítila chladný kov, ktorý cinkal v jeho ústach. Usmeje sa naň a rukou mu prehrabne vlasy "si úplný lovec pokladov." Nevedela či ho mala chváliť za to že vzal ten kľúčik, ale zas nevedel odkiaľ to bolo. Je ako prefíkana líška a Danny to vie. Hlavne keď sa vie nepozorovanie niekam vlámať. "myslíš že som včerajšia láska? Poznám ťa a vyhýbaš sa môjmu pohľadu, tu tvoju ľudskú stránku začínam mať čoraz radšej" Hrýzla si do pier, keď ukončili tieto hrátky ošetrním jeho stehna a znovu bola na jeho stehnách. Jeho bozky a dotyky nikdy neodmietne, hlavne keď má teraz jeho čas pre seba aspoň na chvíľku. "Teba rada a kedykoľvek" hrýzla ho jemne do spodnej pery, ale ta ruka potrebovala naozaj obklad. Vstala a dala mu nohavice, ktoré si isto obliekol a jeho vzrušenie tak zakryl "dokončíme to asi neskôr s tou rukou, by ťa to bolelo teraz" Len čo príšla reč o schopnostiach sklopí tvár a pozrie na svoje ruky. "keďže si človek a ja som vo vývoji nových schopnosti ako brať ľuďom životnú energiu, tak by si sa cítil unavený ale necítim nič. Nejde mi ani premeny v zvieraťa." Pozrela naň s tým, že o ňu si robiť starosti nemusí skôr sa ona bála o jeho. Predsa toľko nepriateľov. Len čo sa lod zatriase sa ho chytí pevne a postaví sa z postele. Svetla a lustre sa hýbali a blikali. "čo sa to deje..." Mala strach. Počuje paniku a krik na lodi. Len čo dostane kľúčik od neho bez toho, aby sa pýtala čo sa deje prikývne a vezme tašku. Všetko potrebné? Hlavne vzala tu plochu šperkovnicu kde bola ta vakcína a svoje veci zo šuplíka i všetko čo fakt by potrebovala a vybehla s ním na chodbu, kde to pekne s nimi hádzalo. "Danny mám strach čo sa to deje..." Videla ľudí v panike a to čo sa dialo že s nimi samimi to hádzalo. Len čo dostane tu vestu, nevie ani poriadne čo to je, ale tašku s dôležitými vecami ma pri sebe. No všetko mala balené vo vreckách, ktoré neprepušťali vzduch dnu ani von. To je jej chorobnosť všetko mať v tých sáčkach aby mala poriadok.
Počuje krik Dannyho ohľadom lodiek, veď mal na streche helikoptéru, ktorá by ani kvôli búrke nezlietla. Všetko sa udeje tak rýchlo ale nepušťa sa a drží za ruku Dannyho po celý čas. Kým ich nezmietla vlna a skríkla na Dannyho. Pod vodou sa jej vyšmykne jeho ruka a snaží sa hlavne nebyť pod vodou, keďže ani ten záchranný oblek proti utopeniu nie je 100% Ale základ to spravilo. Len čo bola na hladine vydýchla vodu a panicky sa obzerala za Dannym. Priplávala k nemu a chytila sa jeho vesty. "Danny, láska vnímaš ma?" No videla na jeho čele krv a bol mimo "nie krvácaš.." Obzrela sa okolo a drží ho aby nikam neodplul a snažila sa plávať kam i ich vlny odnášali.
Bola ešte noc keď sa dostali na breh a neprestala s posledných síl ho vytiahnuť na ten piesok. Triasli sa jej pery od zimi "Danny.. prosím vnímaj ma" Videla po ňom že bol privedomí ale teraz keď sú niekde na nejakom ostrove, aspoň podľa piesku a siluet pálm. Skontroluje mu tep, ale ten nemal a tak sa jej do oči vyhrnuli slzy "Danny Gray ak si myslíš že ťa potopená loď a vlny porazia tak to určite nie!" Roztrasenými rukami mu hneď rozopla vestu a snaží sa spomenúť čo ju učil celý život pán Snow. Rukami si najde miesto na hrudi a začne mu podávať prvú pomoc, stlačením hrudníka a dýchnutím do úst, prstami pri tom mu stlačí nos. "Danny neopušťaj ma... mam len teba.. nesmieš!" Cez slzy sa snažila spraviť všetko pre jeho záchranú. Kým nevidela jeho prudky pohyb a vykašľanie vody ho točí na bok a objala ho "toto mi už nikdy neroob." Roztrasená s plačom ho objimala a bola rada že znovu cíti jeho pulz a dotyk na sebe. "je mi hrozná zim-a-a neviem kde sme, ako .." Nechápe že sama vnímala okolie ale z tej zimi akurat by len prechladli. "spravím niečo čo sa ti možno bude páčiť ale zohreje to nás oboch." Pohladi ho po tvári a z tašky, ktorú ma stále pri sebe vyberie vrecko s lepkami a prelepi mu čelo. No začne sa vyzliekať do naha a šaty si nechá vedľa pod kameňom. Jeho tiež zo saká a nohavíc do treniek vyzlečie z mokrých vecí. Mala pocit že sú tu sami a bola tma a mokrý by len v ich stavu smrtelnosti prechladli. Len čo bola v tom ako ju Boh stvoril až na nohavičky, nepotrebovala piesok aj (ženy vedia kde) Objala ho s bozkami na pery a schulila sa, aby sa hriali navzájom. Aspoň do rána. "moc ta milujem Danny nedovolím aby sa ti niečo stalo" Šepla vyčerpane posmrkavajúc a stále trasúc od chladneho vzduchu po tom ako bola premočená. No jeho teplo a vzájomne teplo ju ohrialo a zaspala v jeho náruči. Preto Lady si zrejme ju nevšimla lebo sa jej Danny drží ako kliešťa a skrýva jej drobnú polonahú osobu. Bola tak vyčerpaná z toho čo sa udialo na lodi aj po, preto ju nič nezobudí ak by to neurobil len Danny, ktorý tiež bude v jeho stave vyčerpaný a ledva cez noc vnímal.
Pozrel na Astoriu s vážnejším pohľadom, pretože viac menej jej prezrádil čo má za "prácu". Nebolo to síce majstrovské tajomstvo, ako tá jej krk, ktorou akosi dokáže manipulovať druhých. "Vieš o mojej práci, to je celkom i tajomstvo, ale možno mám ešte jedno, ktoré ti v blízkej dobe tiež poviem." Samozrejme to chcel trošku natiahnúť, pretože teraz nebola ani z ďaleka ta vhodná chvíľa to povedať. Moc uší, rozruch a obaja ešte k tomu po napadnutí Graya. Chcelo to trošku alkoholu, ktorý vyložene na dlho stejnak nebude zrovna dobrý, kvôli tomu čo sa jednoducho stane. Sralo ho, že nemohol ani flašku poriadne udržať nakoniec v rukách a na Astorii slova, že sa musia upokojiť sa na ňu pozrel pohľadom, že jej sa to vraví jednoducho. Nepoznal nič z toho a nehovoriac o tom, aká mu bola zima. Ako polodémonovi mu není nikdy zima a preto väčšina démonov či polodémonov v zime umierajú, pretože niesu dostatočne oblečený a umrú. Pozrel i na Alice, ktorá pôsobila že ho vyzlieká očami že kde má údajné "bebíčko". Reálne chytil z nej menší strach, pretože to bolo až celkom creepy vidieť Alice v takomto stave, no ukázal ruky že či vie niečo s tým spraviť. No keď vzala ona fflašku, napila sa a nebolo jej to tri krát chutné, tak mu to vyčarilo mierný úškrn, pretože to zasiahlo i ju. Pri tej vlne mal pocit, že začne niekoho preklínať, pretože tu bolesť ktorá prechádzala jeho telom.. Nebolo to naozaj nič príjemné. Našťastie sa Astorii nič nestalo, čo mu spravilo radosť a pri jej otázke, či je v poriadku mal furt pripomienky, ale u Astorii sa záhadne držal aby nevyprskol píčovinu. "No, niesi jediná koho bolí celý človek. Čo to bolo za výbuch ?" Nevedel či to bol výbuch, alebo tlaková vlna, ale jednoducho nestihol zareagovať či si dokonca len všimnúť, čo to bolo. Nevedel ako to opísať. Pomohol Astorii na nohy a rozhliadol sa okolo jak všeci boli vydesený a v samotnom chaose. Obzrel sa i za chlapíkom čo niesol tu šípkovú rúženku, ktorá podpalovala koš. Kričal niečo o doktorovi, ale jednoducho Alecovi spravilo radosť že tej krave sa niečo stal. Bol Alec zákerná sviŇa ? Celkom často. No keď prišla vlna, tak po prvý krát zacítil divný pocit, ktorý by niekto dokázal opísať ako sekundy pred smrťou. Rýchlo chytil Astoriu a otočil sa chrbtom k vlne a rýchlo pobozkal Astoriu. Možno bozk na rozlúčku, alebbo bozk na prebudenie z toho zlého sna. Lenže než stihol otvoriť oči ich stiahla vlna do vody. Chvíľu Astorii ruku držal, lenže kvôli vode a jeho slabšiemu stisku, ktorý mal vďaka zraneniu sa vyšmykla a on rôzne rukami máchal aby ju chytil či dokonca našiel. Márne. Dokázal chytiť niekoho ruku, ale to už bola mrtvá čašníčka, teda pôsobila mrtvo a tu odtlačil stranou. Hľadal Astoriu, ale nenašiel.
Na ostrove sa náhle prebudil a rozkašlal sa jak tuberák vďaka vode, ktorú vykašlával že jednoducho hodil takzvanú tyčku. Očividne alkohol z neho chcel ísť tiež vonku aj s tou morskou vodou. Chvíľu nič nevnímal až doň plnou pálkou udrela ta zima z mokrého oblečenia. Hneď dostal šok a obzrel sa okolo seba, kde je. Snažil sa zakričať Astorii meno, ale vyšlo z jejho krku iba chrapčanie. Všimol si okolo seba niejaké telá a jedno dokonca podobajúce sa Sedricovi. Rýchlo si zo seba dal dole svoje sako a nakoniec i košelu. Bol to dobrý nápad ? On to nevedel, keďže sa v takýchto situáciach moc neocitol a po prvý krát cíti zimu a k tomu i teplo slnka na svojom tele. Bolo to niečo prekvapujúce, že mu to i na chvíľku vyčarilo úsmev. Bolela ho hlava, čo sa tiež nestávalo a nevedel či je podchladený, alebo jednoducho je to z toho topenia. Bol medzi prvými čo sa spamätali ale prežili to len oni ? Všimol si ďalej niejakého ďalšieho chlapíka a ryšavú ženskú, ktorú si pamätá tiež z loďe, prevážne bola sama. Pomaly sa postavil a vyždímal vodu z košele a vzal si sako, ktoré pohodil niekde na trávu na slnko i s košelou. Obzrel sa a všade videl len nekonečnú vodu, ale ostrov tiež nebol zrovna najmenší. V jediné čo dúfal je to, že je Astoria nažive. Prečistil si trochu hrdlo ktoré mal teraz suché. Pomaly došiel k Sedricovi, ktorého pretočil na chrbát a prefackal ho, lenže už po prvej fakce, ktorú dal Sedricovi mu udrela do jeho ruky sílná pálivá bolesť. "Kurva!" Skríkol chraplavo pre seba, pretože zabudol že teraz sa mu ruky nezahoja rýchlo. Sedric vyzeral byť že bude mimo. Zbytok ho moc nezaujímal a šiel k jednému stromu, kde si všimol, že má kokosy. Chvíľu sa zamyslel jak ich dá dole. Keďže nebol zrovna niekto, kto chodil na skurvené skautské tábory, či vyrastal v divočine i keď pred 400 rokmi to bola divočina sama o sebe. Vytiahol si z nohavíc opasok, ktorý dal okolo stromu a tlačil tak k sebe, aby mal takzvaný GRIP. Dal nohu na strom, lenže ta sa mu zošmýkla vďaka obuvy, ktorú mal. Povzdychol si a rýchlo sa vyzul, aby bol na boso a ešte niejak v tráve si usušil nohy s ktorými stúpil stejnak na ten blbý piesok, ktorý mal medzi prstami. Pretočil očami, že kde sa to kurva dostal a znovu spravil tento skvelý trik s opaskom. Nakoniec "vyšlapal" k vrchu stromu, kde mal na dosach kokosy. Rýchlo objal strom a nohami urobil "slúčku" vďaka čoho sa držal na strome aby neskĺzol dole. Takto mal i dobrý výhlad okolo, kde okrem stromov na ostrove nevidel nič. Obzrel sa i na more, kde videl trosky z lode. No strhol niekoľko kokosov dole, presne 4 ktoré popadali všetky dole. Alec nakoniec pomaly skĺzol po strome dole, lenže dlho sa neudržal a jednoducho sa mu šmyklo a dopadol na nohy, čím si i vyvrtol trochu pravý kotník. "Do píče! Kurva!" Skríkol a preklínal túto ľudskú čásť. "Byť človekom stojí kurva za hovno!" Nadával a nadával, ale márne. Doplazil sa ku svojej košeli a saku, kde vzal svoje sako a utrhol z neho veľkú čásť. Mrzeli ho tie peniaze, ale žiaľ teraz si musí pomôcť sám. Siahol po jednej palici, ktorú si dal ku kotníku a z roztrhnutej části saka si ju priviazal ku kotníku. Sýkol bolesťou a vzal kokos z ktorého sa chcel napiť, lenže nevšimol si niejaké kamene okolo. Najhoršie bolo, že nevedel ani kde kurva sú, kde je sever a hlavne jak sa z tohto posraného ostrova dostane. Opretý o strom sa obzrel okolo, pretože počul šuštanie listia, ale nevidel ani zviera a ani ľudskú bytosť.
Byl jsem na boku lodi, opíral se o zábradlí a sledoval horizont, kde se voda měnila v nebe. Byl jsem ticho. Přemýšlel jsem jaké plány pro mě má paní má a kde jsou ostatní jako já. Bylo to už příliš dlouho, co jsem je viděl naposledy. Jediného koho jsem potkal, kdo nesl naší rasu byla dívka, která k nám nepatřila, rozhodně ne k těm, které jsem znal. Vše bylo tak nové a jiné a teď jsem byl tady. Na lodi s nadpřirozenými i lidmi. Koho by napadlo, že bude nadpřirozeno na takovém vzestupu. Inkvizice upadala a bylo to vidět, o to víc, když se vampír dostal až tak daleko. Přemýšlel jsem nad tím co je, bylo i bude. Stále jsem doufal, že se má paní ozve, ale neměla to v povaze. Potom to začalo. Zábava na lodi, ať už byla jakkoliv šílená pokračovala a pak z ničeho nic, jsem ztratil spojení se smrtí. Zamračil jsem se a klidně se otočil směrem k ostatním na lodi. Většina vypadala zmateně, už jsem ani nerozpoznal kdo je co. "Hmm." Zamručel jsem a když jsem se natáhl pro svou zbraň, nebyla tam. Podíval jsem se na svou dlaň, jakobych v ní mohl najít odpověď a pak na stín opodál. Temnější místo, než kolem. Věděl jsem, že jsem přišel o schopnosti. Byl jsem zvědavý. Co se stalo? Bylo to divné, protože jsem dřív nic takového nezažil. Přišla tlaková vlna, kterou jsem naštěstí díky zábradlí ustál. Loď se stala jen vrakem. Veškerý pohon byl pryč, stejně jako elektřina. Světla zablikala a poslala loď do temnoty. Netrvalo to ani tak dlouho a přišla bouře. S klidem jsem jí sledoval, jak se blíží a když se začala zvedat vlna, podíval jsem se na lidi. "Nevydržíš beze mě, viď?" Pousmál jsem se. Mluvil jsem k mé paní. Možná jsem neměl schopnosti, ale jistě mě slyšela. Taky jsem věděl, že někteří z posádky umřít prostě neměli. Vlna nás všechny smetla a loď převrátila jako nic a i když jsem se snažil zůstat naživu, brzy jsem před sebou měl akorát tmu. Myslel jsem, že se setkám se Sarah, ale opak byl pravdou. Voda mě odnesla až na ostrov, spolu s dalšími z lodi. Probral jsem se jako druhý a jakmile jsem se ocitl při smyslech, rozkašlal jsem se. Už jsem umřel tolikrát a ani tahle smrt mi nebyla cizí. Nebylo to nic příjemného a rád bych si to nezopakoval. Byl jsem celý promočený a voda byla dost chladná. Slyšel jsem nějakého muže nadávat a když jsem se začal zvedat, zjistil jsem i o koho jde. "V pořádku?" Zeptal jsem se, když jsem viděl jeho nohu a jak se rozhlíží po okolí. Podíval jsem se na další dva, co tu s námi byli. Poznal jsem je už na lodi. Krátce, přesto se naše setkání nedalo moc zapomenout. Zkontroloval jsem Sedrica a pak šel ke Grace, protože její stav byl špatný už na lodi. Zkontroloval jsem jestli vůbec žije a pak jí pomohl na bok, abych jí případně pomohl.
Rhee bol ambiciózny mladík, ktorý sa na túto výpravu pripravil zodpovedne nielen ako Grayov asistent, ale aj svojou najmodernejšou technikou na vyhľadávanie nadprirodzenej aktivity. Rhee bol zatiaľ sklamaný, pretože sa mu nepodarilo získať priame dôkazy, ktoré by potvrdili, že nadprirodzené sily existujú.. Veľa vecí sa dalo logicky vysvetliť. V rámci Grayovej kampane sa pravdupovediac nasilu ocitol priamo v centre diania na lodi s nečakaným osudom. Aj napriek vysokému ohrozeniu v podobe morskej nemoci, ktorému sa vystavoval.. chcel využiť situáciu a natočiť aspoň nejaké zábery na nový vlog pre ghostcatchers. Gray bol známy svojimi kauzami, ktoré často smrdeli nevysvetliteľnými javmi a Rhee ako jeho “vyvolený“ asistent mal možnosť ho sledovať z prvej rady cez svoj tajný objektív. Svojou šikovnosťou mu dokonca zohnal sponzorov do tomboly, ktorej súčasťou bolo aj slávne zlaté vajce. Vďaky zo strany Graya sa však nikdy nedočkal. Rheeho takmer každý prehliadol, pretože sa pohyboval len v zákulisí, Grayom bol často podceňovaný a pritom bol tajným mozgom celej jeho kampane. Okrem toho vedel o niečo viac ako všetci ostatní na lodi. Keďže ho vždy fascinovali staré artefakty, stihol rozlúštil nápis na vajci v starom keltskom jazyku, presnejšie v britskej piktčine predtým než skončilo v tombole. Kto sa ho vraj dotkne, musí dať a riskovať všetko, čo má.. aby získal späť, čo stratil. Ešte tam bol pridaný nejaký hlavolam so zvláštnymi symbolmi, ale bližšie sa tomu vajcu nevenoval, pretože ho mal len odovzdať budúcemu výhercovi. Rhee nikdy presne nevedel, prečo sa tak všetci boja, keď vzhliadajú k niečomu neznámemu. On bol jeden z tých ľudských fanatikov, čo sa často vkrádal po nociach do starých domov, aby mohol odhaľovať nevyriešené záhady. V kútiku duše bol ale stále skeptický, pretože nebol úspešný ani pri honbe za duchmi. Keď došlo k ožiareniu a tlakovej vlne pre neho z neznámeho zdroja, silná rana ho odhodila smerom do závesov na pódiu. Tie našťastie stlmili jeho náraz, takže bol len pár minút dezorientovaný. Pískalo mu v ušiach, kým sa spamätal a pomaly postavil na nohy. Hneď ho napadlo, že Gray tentoraz nahneval nejakého šialenca s pyrotechnikou, ktorý mu chcel dať pocítiť ohromujúcu bolesť. Avšak odniesli si to zase tí nesprávni, pretože Gray si isto užíval so svojou priateľkou v súkromnom apartmáne a možno ani nevedel, čo sa deje. Rhee v tej tme počul len vystrašené hlasy, ktoré zisťovali či je niekto zranení a ďalší volali o pomoc a zháňali doktora. Hneď potom sa začala voda okolo lode víriť ako v nejakom Bermudskom trojuholníku. Toto bola presne príležitosť, na ktorú tak dlho čakal!! Z tašky bleskovo vytiahol kameru s nočným videním, ktorú otočil na seba. “Zdravím všetkých sledovateľov dnešného špeciálneho vydania priamo z tajomnej lode. Akurát nám záhadne vypadla elektrina a ocitli sme sa v srdci samotného Poseidona!“ S nadšeným komentovaním pomaly prešiel ku kraju lode, kde dal záber na rozbúrené more. “Otázkou je ako dlho prežijeme kým si po nás príde bájny Kraken alebo zmizneme v kolíske času paralelného sveta? Hlavne nezabudnite kliknúť na odber, dať lajk a pridať komentár ako si myslíte, že náš krehký život skončí.“ Posledné slovo zvýraznil, aby pridal na dramatickosti a hlavne sledovanosti príspevku. Keď sa následne pozrel pred kameru.. zrútil sa mu svet, pretože nesvietilo červené svetielko! Nepodarilo sa mu nič natočiť, pretože kvôli nejakému nevysvetliteľnému elektromagnetickému skratu na lodi.. nefungovala ani jeho kvalitná technika! Keď sa to snažil opraviť, nevšimol si, že sa za ním približovala gigantická vlna, ktorá zatienila aj posledné lúče mesačného splnu. Mihnutím oka im prevrátila loď a Rhee skončil so svojou kamerou pod hladinou mora. Snažil sa vyplávať, ale vlny ho krútili ako v pračke až nakoniec hlavou buchol do nejakého plávajúceho piana a stratil vedomie. Takýto rýchly koniec si nepredstavoval alebo mal život s ním nejaké iné plány? Vo svojej mysli sa mu premietol celý svet hlavne ako získal červený diplom a čo všetko ešte mohol pre ghostcatchers dokázať! Potom ho pohltila čierna diera na konci ktorej bolo oslepujúce svetlo a strašná bolesť hlavy a prsta na nohe. Rhee sa s nepríjemným kašlaním slanej vody prebral na pláži neznámeho tropického ostrova. Bol celkom zázrak, že to prežil až na jeho prst na nohe, kde mal zahryznutú piraňu. Svojimi ostrými zubami sa mu tá beštia zahryzla do živého, čo bola neznesiteľná bolesť až videl hviezdičky. Aby sa jej rýchlo zbavil, začal tam poskakovať ako nejaký domorodec, ktorý víta slnko po chladnej noci. Z knižiek mal toho veľa naštudovaného, ale nikdy nemusel priamo čeliť prírode. Nakoniec chytil nejakú vyplavenú golfovú palicu a jednou dobre mierenou ranou ju zabil. Tá malá potvora ho konečne pustila a možno poslúži ako chutné jedlo. Potom si chytil bolestivé miesto na hlave, kde mal nepeknú hrču po náraze do piana. Po okolí na pláži videl len pár vyplavených vecí z lodi.. telo nejakého chlapca a párik muža so ženou, ktorí zatiaľ nejavili známky života..
Pôvodne si myslel, že si užijú prvotriednu noc súkromne vo dvojici, ale plány sa veľmi rýchlo zmenili. Najskôr stratil schopnosti, ktoré nemala dokonca ani Aurora. Nemohol si dovoliť ju vystavovať nejakému nebezpečenstvu, chcel ju chrániť aj za cenu vlastného života, ale momentálne to bolo naopak. Aurora mu ošetrovala zranenia a starala sa skôr ona o neho. Keďže vo svojom doterajšom živote bol takmer nesmrteľní ešte nezažil, že by sa o jeho zdravie niekto takto trápil. Skôr on bol ten, ktorý často rozhodoval o živote a smrti. Momentálne cítil len slabé ľudské pocity, dokonca strach nie tak o seba ako o Auroru, pretože nevedel či ju v tomto tele dokáže ochrániť pred tým čo ich čaká. Keď mu pozoruhodne ošetrila rany.. celou loďou sa zatriaslo, svetlo výstražne zablikalo až úplne zhaslo. Netušil, čo to bolo za ranu, ktorá to spôsobila, ale keď nenaskočil ani záložný generátor vedel, že to musí byť niečo vážne. Pohotovo prikázal Aurore, aby zbalila všetko potrebné a pripravila sa na najhoršie. Najdôležitejšie bolo sa nerozdeliť, pretože hysterický dav v spojení s davovou psychózou bolo veľakrát ešte horšie ako samotná katastrofa na lodi. Keď sa konečne dostali ku kapitánovi a posádke, tí mu nervózne oznámili, že loď je prakticky neovládateľná a že sú vlastne v piči. Všetky systémy na lodi záhadne vypadli a nebolo ich možné rozchodiť. V tomto musela mať prsty skurvená čierna mágia, lebo jeho špičková loď mala viackomorový systém v prípade poruchy. Bolo veľmi podozrivé, že len tak nárazovo všetko prestalo fungovať prakticky lusknutím prsta. Nefungoval radar, ani sa nedalo poslať SOS. Momentálne to bola len otázka času kedy ich zmetie približujúca sa búrka ako kus plechu. Danny dal príkaz k núdzovému plánu. Aurore ako prvej obliekol vestu, potom si ju navliekol Danny až nakoniec zvyšok posádky, ktorí ju postupne rozdávali ďalej. Jeho helina by v takom vetre ani nevzlietla a pri tých vlnách ani záchranné člny nebola tá najlepšia voľba, ale mohli byť nápomocné neskôr. Musel však niečo robiť a aspoň sa pokúsiť dostať Auroru z blížiacej sa katastrofy. Keď však na palube lodi v diaľke uvidel niekoľko metrovú vlnu už bolo neskoro. Pritiahol si ju bližšie do svojho náručia. “Aurora.. aj keď sa stane čokoľvek.. sľúb mi, že sa budeš snažiť prežiť.. kvôli mne.“ Povedal tak akoby na inom nezáležalo. Silno ju objal predtým než ich strhla vlna do vody. Boli tam silné prúdy, ktoré ich hneď rozdelili a Dann dostal ranou do čela od nejakého debilného kusu z lode. Horšie to už byť ani nemohlo. Sám veľký Gray sa potopil so svojou drahou loďou, ktorá mala byť za tú preplatenú sumu kurva nezničiteľná! Nešetril ani na poistke, takže sa mu to vráti späť, ale čo z toho ak stratí.. všetko na čom záleží. Mal záchrannú vestu, ktorá ho nakoniec dostala nad hladinu, ale už bol v bezvedomí. Akoby sa na chvíľu ocitol na druhom svete, kde na neho už celé stáročia netrpezlivo čakalo peklo. Hriešne duše, ktoré by sa mu najradšej pomstili a samotný Satan, ktorý ho chcel škodoradostne napichnúť na vidly. Popri tej trýznivej bolesti.. Danny matne počul ten známy sladký hlas, ktorý ho volal naspäť a ktorý ho doslova zachránil pred samotným peklom. Zrejme nenastal jeho čas, pretože sa začal preberať. Stihol sa zákerne usmiať a ukázal prostredník Satanovi, ktorému ušiel doslova o milimeter.. predtým než otvoril oči. Pre neho to boli ako hodiny aj keď bol mimo len nejaké tie minúty. Začal vykašliavať vodu, pričom ho Aurora prevrátila nabok, aby sa tou vodou zas nepridusil. Znova sa na neho usmialo šťastie, pretože skončil pri milovanej osobe. “Aurora ty si môj anjel..“ Povedal ako keby mal halucinácie. Dokonca sa tam začala sama od seba vyzliekať, takže to bolo čím ďálej tým lepšie a pomohla aj jemu z tých mokrých šiat. Cítil sa ako v raji s krásnou nahou ženou s božskými krivkami vedľa seba, ktorá sa k nemu pritlačila svojimi stuhnutými bradavkami od zimy. “Síce som to nikdy nepovedal nahlas, ale.. si to najkrajšie a najlepšie, čo ma v živote stretlo..“ Tiež jej vtisol žiadostivé bozky, ktoré boli ako balzam pre jeho dušu. Svojimi mohutnými ramenami si ju pritisol ešte bližšie k sebe, pričom si privoňal k jej ohnivým vlasom. Mal ďábelské pokušenie stiahnuť jej posledný kus látky.. sexy kalhotky a vniknúť do jej rozpáleného vnútra. Pri tom intímnejšom a dokonalom spojení by sa zaručene zahriali, ale tentoraz len vyčerpaní zaspali v tesnom objatí. Ako prvý sa s rannými lúčmi slnka prebral Danny, ktorý sledoval svoju ohnivú krásku ako pri ňom pokojne a sladko spala, pričom ju hladil po vlasoch. Vyzerala tak rozkošne, že nemal to srdce ju zobudiť, len jej venoval romantický bozk na pery. Pri Aurore chcel byť jemný, snažil sa neukazovať svoju temnú a drsnú stránku, ktorú si na začiatku dosť vytrpela. Mal pre ňu slabosť, pretože ona bola jeho najvzácnejší poklad s najsilnejšou mágiou všetkých čias. Jeho náhlu zmenu pri Aurore mohol z tých vymetencov pochopiť len ten, ktorý to zažil aspoň raz vo svojom živote. Keď neďaleko uvidel stáť Lady s divne vystrašenou a primrznutou Alice, uvedomil si, že skončil na opustenom ostrove s troma kráskami.. od vášnivej milovanej zrzky, cez naivnú sladkú bloncku až po sebavedomú brunetku. Možno bol na celom ostrove jediný muž, ktorý to prežil, čo bol sen každého normálneho chlapa. Namyslene a zároveň ďábelsky sa usmial, pretože bol borec, ktorý mal jednoducho z pekla štestí ešte aj v katastrofických scenároch. “Dobré ránko dámy, dúfam, že ste si užili plavbu snov!“ Neubránil sa ironickej poznámke a trocha si ponaťahoval svaly na svojom vypracovanom tele, pričom jeho kamoša zakrývali len hawaiské trenky.
Sedric byl velmi milý a snažil se, aby se Grace cítila lépe. Moc nerozuměla tomu, proč má o ní takovou starost a proč se vůbec tak snaží, ale v téhle chvíli to jen uvítala. Začala si s ním povídat, protože kdyby jen seděli a mlčeli, bylo by to divné. ,, A proč jste tedy tady?" Zeptala se, protože ji to zajímalo. Vzal ji za ruku a zeptal se jestli ji není zima. Tohle byl už třetí muž na téhle lodi, který narušoval její osobní prostor. Naneštěstí byla tak vyřízená, že na nějaký konflikt neměla sílu. ,, Vlastně docela ano.." Přiznala. Byla jí zima celou dobu. Ruce jí schoval pod deku a pak ji řekl něco, čemu tak docela nerozuměla, ale když když řekl, že nestojí o společnost geriatriků, zasmála se. Jeho pohled upoutaly dveře, zpod kterých se linul nějaký dým. Grace to moc nevnímala, protože ještě stále bylo mimo. Cítila se lépe, ale nebyla schopná vyhodnotit jestli se něco děje nebo ne. Začal se chovat divně, skoro jako kdyby mu něco bylo. Na okamžik zmizel do koupelny a Grace se mezitím usadila o něco výš. ,, Jste v pořádku?" Zavolala na něj, ale neozýval se jí zpět. Lodí se začaly šířit zvuky paniky. Světla nejdřív zablikala a pak zhasla. Objevilo se nouzové osvětlení, které zahalilo loď místy do rudé agresivní barvy. Když se Sedric znovu objevil, Grace byla viditelně rozrušená. ,, Co se děje?" Zeptala se a on ji odpověděl, že se jde podívat. Přikývla, ale celá loď se začala naklánět, bylo to znát. Nebyl pryč tak dlouho, ale i během té chvíle loď zakvílela a začala se naklánět o něco rychleji. Pod silou náklonu sjela na posteli k jejímu čelu a dovnitř se začala valit voda. Zpanikařila. ,, Co se to.. Halo?! Sedricu?!! Sedricu!!" Zavolala na něj a doufala, že jí tam nenechal. Netušila co se děje, ale věděla, že s lodí je zle a jde ke dnu. Opravdu přiběhl a vypadal, jako kdyby viděl něco, co jím otřáslo. Netušila, že právě přišel o rodiče, myslela si, že to prostě s lidí vypadá opravdu špatně. Měla asi tisíc otázek, ale nezeptala se na žádnou z nich, protože ji řekl ať to nedělá. Vytáhl jí kanylu a přelepil jí vpich. Všechno co bylo na stole popadalo a když jí nasadil vestu, došlo jí, že se loď opravdu potápí. Jenže jít v tomhle úhlu bylo obtížné i pro zdravého člověka, natož pro ní. Napadlo jí, že to nezvládne, ale dřív než stihla říct, ať jí tam nechá a pomůže raději někomu jinému, vzal ji do náruče. ,, Takhle to nezvládneme!" Zaprotestovala se strachem v hlase. Všude kolem lidé křičeli o pomoct, což jí nepříjemně připomělo některé mise, které by nejradši zapomněla. Ušli jen kousek a smetla je obrovská vlna přes palubu rovnou do moře. Byl to okamžik. Náraz do vody jí málem zabil. Bez vesty by se nezorientovala a nejspíše by vůbec nevyplavala ven. Mávala kolem sebe rukama a kopala nohama. Jeden z lidí, po ní hmátnul, chtěl se o ní opřít aby se sám neutopil. Měla co dělat, aby ho ze sebe dostala a další kdo ji chytil už byl Sedric. Vyplivla vodu. ,, Jsem!" Vykřikla. Někam jí táhl, ale to už byla prakticky v bezvědomí. Po celou dobu na ní dával pozor, ale noc na moři byla chladná a zvlášť, když byli mokří. Spala až do rána, dokud za ní někdo nepřišel a neotočil jí na bok. Pomalu otevřela oči, ale hned je zase zavřela, protože slunce bylo ostré a téměř nepřátelské, pro někoho kdo se právě probudil. Zakašlala a pokusila se posadit. ,, Žijeme?" Zeptala se, protože se potřebovala ujistit. ,, K-kde to jsme ?" Pod rukama nahmatala písek, pak jimy nahmatala přezky u záchranné vesty a jednu po druhé začala neohrabaně rozepínat.
To čo sa udialo na lodi po prebodnutí a zrazu tohto pocitu že má pocit opäť žitia ako pred 500 rokmi. Tony bol zlatý že jej pomohol a nenechal medzi mrtvolami v kuchyni, kde to naozaj rozpálila svojou chuťou po čerstvej krvi. No nečakala že všetko sa len zhorší po strate schopností. Choroby, pocity ktoré nie je tak ľahko potlačiť či prísť o život tak rýchlo že stačí i menšia zrazenina krvi a srdce sa môže zastaviť.
V mori mala pocit že skončí tam, že sa nebude mocť vynoriť, lebo v jej stave to bolo náročné a ľudia z paniky neskutočné zlý. Tiež by bola takáto, ak im ide o život. No prebudila sa na pláži, kde sa rukami oprela a otvorila oči. Vykašľala vodu čo mala v sebe. To slnko pálilo ale nebolo tak nepríjemné ako si myslela. V jej panike že je na slnku z reflexe si prešla rukou okolo krku. Nemala svoju retiazku s príveskom proti slnku aby sa neuškvarila. No kým si spomenie že ho stratila ešte na lodi.
Žeby bola zbavená kliatby isť na slnko? no rukou si prešla po dekólte a cítila ako jej srdce bilo. Dýchala prudko, lebo takto sa necítila dosť dlho. Obzrela sa okolo seba, videla tak mrtvého muža, ktorý ju držal za ruku. Samozrejme sa zľakla a odtiahla sa. "Auh.." Bolel ju celý človek a obzerala sa vôkol. Kusy z lode nejaký nábytok či drahé doplnky. Toľko pekných haraburd vôkol. Šaty, ktoré mala na sebe sa jej už len v nich ťažko stávalo. Prehrabla si dlhé vlasy, aby z nich vytriasla piesok, ktorý sa nalepil aj so soľou z mora. Dvihla si šaty, ako sa postavila a videla Tonyho ku ktorému došla a skontrolovala mu pulz. "Tony..žiješ Tony?" Potľapkala ho po tvári ale videla že žmúril viac oči tak sa pousmiala. No potom sa odtiahla a prešla k mužovi, ktorý nejavil známky života. Prehľadala mu vrecká a vyzliekla ho z košele. Ale našla i malí vreckový nožík. Okradla mrtvolu a v dialke počuje akýsi divný krik a tanec chalana. Aspoň vedela že tu s Tonym nie sú sami. Ale tie šaty sa zjavne zrazili a boli jej čoraz viac nepríjemné. S košeľou sa tak vybrala za tým klaunom, ktorý tam poskakoval "Hej ty! " Došla k nemu bližšie a hned vedela že to je ten čo vyhlasoval tombolu. "a.. ty z pódia." Povedala zadýchane a kým k nemu došla tak piesok a tie šaty nespolupracovali a padla do piesku. Zanadávala a otvorila nôž ktorý našla u muža a spodok šiat rozrezala až nad kolená. "pomôžeš mi alebo sa budeš len dívať?" Pozerala na chlapca, ktorý mal odretú hlavu a bol akosi divne mimo ako sa ona trápila so šatami. Tony bol ešte mimo tak ho o to poprosiť nemohla. Podala mu nožík a vstala k nemu. Prehodila si vlasy dopredu. "potrebujem sa tých šiat zbaviť, nedá sa v nich dýchať." Ako upírke jej to nevadilo ale teraz mala pocit že príde o pľúca aké úzke boli. "len bud opatrný na moje prádlo a "pretočila očami. "kožu. " Obzrela sa za ním s úsmevom. "alebo je snáď nejaký problém?" Nevedela prečo sa na ňu tak díval. "Ako sa voláš? hanbíš sa?" Otočila sa tvárou k nemu a chytila mu ruku s vreckovým nožom. "hm?" Nadvihla obočie "mam ti s tým snáď pomôcť si zlatý" Hrýzla si do pier a bavilo ju provokovať mužov, ktorý pred ňou hanbia. "tu nadrež nech ich môžem pretrhnúť. "Stále držala ruku a naznačila mu ako to má robiť ale cítila studenú čepeľ tak sa nadýchla s úsmevom. "opatrne." Pozerala mu do oči a čakala či ju zbaví tých tesných šiat. Bola zvyknutá že muži pred ňou boli buď hanblivý alebo ju chceli mať pre seba. Podľahol jej aj Gray, ktorý teraz kto vie kde je a či je v poriadku. Robila si starosti lebo rany z minulosti sa po zbavení nadprirodzenia vrátili a nehovoriac o tom pocite, byť po jeho boku ak nie po Verrucovom, ktorý sa jej mal ozvať no neozval. Zjavne Mia vyhrala a po tomto skoskotaní na plnej čiare. "asi sa nevie na akom ostrove sme." Obzrela sa okolo kým sa mladík opatrne staral o tie tesné šaty. "si jemný to sa mi páči. Ale mám pocit. že si sa ženy ešte nikdy nedíval z blízkosti do očí. " Keď cítila voľnosť na hrudníku sa nadýchla a posledné čo jej vadili boli ramienka, ktoré stiahla zo seba a ten kus látky pred ním zhodila. "si poklad a neboj nezakopeme ťa pod piesok." Vzala mu nož a chytila rukou za sánku a na líce mu dala jemný bozk. Potom sa pred ním v spodnom prádle zohla pre košeľu aby si ju zapla a nebola v spodnom prádle pred nimi. Nohavice ešte od niekoho ukradne ale od tohto nechcela z dôvodu že to bol dosť vypasený pán a nechcela sa hrabať v ňom. Pozrela na chalana s úsmevom." Ja som Katherin a tamto." Ukázala na muža za ňou "Je Tony zjavne sme tu len mi traja, alebo si ešte niekoho živého zahliadol ?" Pozrela na jeho čelo "fu to musela byť rána." Spomenula jeho hrču na čele.
Nenávidel tento ostrov a už vôbec to, že bol človek. Bolelo ho telo, pálili ruky ktoré sa mu nestihli zregenerovať poriadne a k tomu ešte posraný kotník, ktorý si vyvrtol. Nevedel ako sa z tade dostane a preplavať určite nebol zrovna najlepší nápad. Predsa len stovky ak nie tisíce kilometrov samej vody a hlavne by ho cestou možno stihli zjesť ryby než by doplaval k niejakému životu. Cítil sa mizerne ako nikdy a hlavne ho mrzelo že nevie čo je s Astoriou, keďže jej nestihol ani povedať to posrané tajomstvo. Povzdychol si a všimol si i Sedrica ako sa prebral a začal sa venovať tej žene. Nevedel kto to bol a niejak to ani neriešil, pretože k nemu pristúpil niejaký divný chlapík, ktorý očividne tiež bol na lodi. "V poriadku ? Ani nie, predsa len niesom zvyknutý byť.. človek a vyvrtnúť si k tomu kotník. Otázkou je skôr ako sa z tade dostaneme." Odpovedal tomuto divnému týpkovi u ktorého ani nevedel či bol smrtelník alebo jeden z nadprirodzených ktorý tiež prišiel o svoju silu. Popravde mu to bolo jedno. Pozrel jak šiel skontrolovať hentých dvoch u čoho len premýšlal ako sa z tade dostane. Povzdychol si, pretože so svojou nohou nemôže ísť takzvané sólo a bude musieť spolupracovať s nimi. Kokos čo mal v ruke i s tými ďalšími zabalil do svojej košele čo mal vedľa a vzal si niejak do rúk svoje veci a doskackal k tým trom kde pohodil svoje veci. "Ak máte niekto návrh ako otvoriť kokos, tak mám asi štyri a ako vidím, tak sme štyria nažive.." Sadol si do trávy a chytil sa za svoj kotník u čoho si zanadával aby ho ostatný nepočuli. "Sedric.. si furt sebou, alebo tiež si človekom?" Chcel vedieť, či i Sedrica postihol rovnaký osud, ako jeho či Astoriu. Nevedel čo sa dialo, ale už od momentu čo to vajco poslalo peknú tlakovú vlnu, tak mal naozaj divný pocit že to vajco nebolo len tak niejaké kinder vajíčko ktoré dáte decku aby neplakalo. "Očividne budeme musieť niejak prežiť v tejto takzvanej divočine a dúfať, že tu budú niejaky obyvatelia ktorý nám poskytnú loď. Ak nie, tak asi sme celkom v riti. Máte niekto za sebou niejaký skautský kurz?" Snažil sa byť pozitívny, ale šlo to ťažko keďže ho zavalovali jednoducho veci, ktoré nepoznal. Každopádne chcel vedieť, či má niekto aspoň niejaké skúsenosti, pretože niejaký ten prístrešok si budú musieť postaviť.
Nikdy by si nepredstavil že sa ocitne zrovna v situácii, kedy bude cítiť všetko, ako normálný smrtelníci. Bol to popravde preň šok a nehovoriac zažiť skázu na lodi. Prežil celkom dosť veľa vecí, bitiek a plavieb na lodiach, ale táto plavba bola naozaj že na rebríčku TOP 3. Chcel pomôcť Katherine ktorá sa mu nakoniec vo vode stratila. Keďže sa udrel o niejaký sprostý kameň, tak niejaký ten čas trvalo než sa prebral, pretože to nebol zrovna najpríjemnejší a nežný úder. No keď sa ocitol na ostrove, tak počul niejaký hlas, ktorý mu bol povedomý, ale tlmený. Po chvíľke počul dva hlasy u čoho sa nakoniec prebral a vykašlal vodu. Utrel si ústa a obzeral sa okolo u čoho sa chytil i za hlavu, kde dostal ranu od kameňa. Kurevsky to bolelo. No všimol si Katherine ktorá zvádza toho chlapíka, ktorý sa nevedel poriadne vykoktať do mikrofónu a teraz sa mu trasie ruka, ale zase mal šťastie v očiach. Katherine mu pozerala na hrču na čele. Pozrel na seba jak bol celý mokrý a od piesku. "V jednom mal Gray pravdu, bude to naozaj plavba na ktorú len tak nezabudnem." Pozasmial sa a pomaly sa postavil lenže to furt zabudol že nieje upír a tak sa mu zatočilo v hlave. Pozrel i na ďalšie telá kde si všimol ešte jedno. Ten bolek poznal pretože ho mala len jedna osoba na tejto lodi. Decko. Nevedel koho, ale prežilo to hlavne to dieťa. Nevedel či mal byť rád, ale keď si všimol ako Katherine sa vyslobodila z tých šiať a má na sebe len niejakú košelu, tak očividne sa jej bude chcieť dostať niekam, predsa len pubertiaci sú taký. Pomaly pristúpil ku Katherine a tomu mladíkovi u čoho sa furt niejak držal za svoju hlavu. "Vyzerá to, že tu je niejaká párty, môžem sa pridať ?" Vyrušil tých dvoch u čoho pozrel na Katherine. "Som rád, že žiješ Katherine.." Povedal to úprimne, pretože nechcel aby sa jej niečo stalo a obzrel sa ešte okolo. "To sme len my štyria prežili ?" Pozrel na nich, ale videl tie pohľady či nedostal príliž veľký úder do hlavy, že nevedel ani počítať do troch. Pretočil očami a ukázal prstom na Lionela. "To decko z jachty vyzerá že žije." Povedal trochu chladne, pretože niejak ho to decko netrápilo niejak extra. "Drahá, asi by si si mala zohnať niejaký spodok, pretože ak toho mladého trafí puberta, tak myslím že ti bude chcieť ísť pod takzvanú sukničku." Povedal Katherine jak keby jej malo ísť o život, ale teraz už nebola jednoducho upírkov, takže by sa nemusela niejak ubrániť a hlavne furt mala niejak zranené to svoje krásne brucho. "Mám tu otázku za milion, ako sa z tade dostaneme, keď nemáme loď a predpokladám že ani mobil, ktorý by aj tak nefungoval keďže sme boli všeci dosť dlho na to vo vode, že ani tie vodotesné kryty by nevydržali. Nápady ?" Pozrel na Katherine a Rhee-ho, ktorý aspoň trochu pôsobil, že by mohol mať nápad. Síce Tony niečo málo vedel, predsa len už niejaký ten čas na svete je, lenže ani nevedia kde sú aby vedeli kade ísť i keby si postavia niejakú provizornú lodičku.
Rhee bol síce inteligentný, ale s nedostatkom sociálnych a praktických zručností. Nebol schopný nadväzovať vzťahy s opačným pohlavím, pretože väčšinou pôsobil nervózne až sa začal smiať v nevhodný moment. Počas strednej školy sa radšej venoval vede a najlepšie sa cítil v digitálnom svete núl a jednotiek, pretože ho chápal lepšie ako okolitý svet. Vo voľnom čase rád riešil sci-fi záhady, ktoré sa dali logicky vysvetliť. Do San Hillesh prišiel kvôli GC a zvýšenej aktivite paranormálnych javov. Nakoniec skončil na stratenom ostrove a zatiaľ nezískal ani jeden dôkaz, ktorý by mu potvrdil nejaké nadprirodzené sily. Nepodarilo sa mu natočiť ani pár záberov z epicentra živelnej pohromy na lodi, ale zas na druhej strane dokázal uniknúť pred smrťou, čo bol v jeho prípade zázrak. Rybu na svojej nohe identifikoval ako piraňu, ktorá mu svojimi hrôzostrašnými čelusťami chcela odhryznúť prst. Mohol byť rád, že to nebola iná časť jeho tela. Bolo však veľmi zvláštne, že sa objavila v slanej vode, pretože žili len vo voľných tokoch riek. Tá povodeň musela spôsobiť ich čiastočné vyplavenie do mora z rieky, ktorá bola na ostrove. Keď sa tej krvilačnej pirane konečne zbavil bez toho aby prišiel o prst.. z jeho myšlienkových pochodov ho vytrhol ženský hlas. Približovala sa k nemu krásna brunetka ako keby bol na ostrove love island. “Ehm.. ja?“ Preglgol a začal sa obzerať okolo či tam vedľa neho nestojí nejaký iný fešák. Miestami mal pocit, že má halucinácie. Takýto typ slečien o neho na škole ani nezakopol, pretože chodili len s tými borcami napichanými steroidmi. Najbližšie do kontaktu sa dostal s dievčaťom vo vedeckom krúžku, ktoré nosilo popolníky a malo strojček. Tá neznáma slečna spomínala niekoho z pódia. “Áno.. zastupoval som pána Graya pri tombole ako jeho asistent.“ Na tvári sa mu objavil nepatrný úsmev, pretože si ho niekto pamätal. Okolie slávneho pána Graya väčšinou ani nevedelo, že Rhee vôbec existuje. Sledoval jej rýchly krok v mokrých šatách, v ktorých sa jej natriasali prednosti ako z pobrežnej hliadky až sa nakoniec potkla.. a spadla do piesku. Najskôr nevedel čo má robiť.. ale chytil sa príležitosti a šiel jej oproti, aby jej pomohol. Tá žena zrazu vytasila nôž, tak sa radšej preventívne stiahol o krok dozadu. Našťastie mu nešla po krku ako v nejakých hunger games, ale s tým nožom si štýlovo skrátila šaty. Vedela, že sa na ňu díva, preto sa trocha začervenal. “Ako Vám môžem pomôcť?“ Spýtal sa slušne, pričom bolo vidno, že je z nej úplne mimo. Nakoniec mu podala nožík, aby jej rozpáral šaty, čo v živote nevyzliekal žiadnu ženu. “Ako prosím?“ Zatváril sa zmätene keď sa mu otočila chrbtom a vlasy si prehodila dopredu. Musel uznať, že vyzerala nádherne. Krajšie ako tie polonahé slečny z plagátov v komiksovom obchode. Celý stuhol, keď sa tvárou otočila k nemu. “Ja som..“ V tom momente mu vypadlo aj jeho meno. Prestalo mu to myslieť, pretože sa stratil v jej očarujúcom pohľade. Cítil ako sa mu adrenalín nahrnul do žíl až bol nervózny v jej prítomnosti. Normálne zabudol rozprávať, len na ňu zaskočene hľadel. Chytila mu ruku s nožom a ukazovala ako má rezať. Radšej bez ďalšieho trápneho výrazu spravil, čo chcela a opatrne jej zozadu narezal kus látky. Tá záhadná slečna nakoniec zmenila tému a pýtala sa na ostrov Rheeho, ktorý rád hovoril o svojich vedomostiach. “Podľa posledných známych súradníc na lodi by sme mali byť v Strednej Amerike, na nejakom ostrove tropického pásma so zvýšenou vlhkosťou vzduchu.“ Mohol by pokračovať ďalej, ale nechcel ju nudiť svojimi prednáškami. S matematickou presnosťou jej nožom kĺzal dole po šatách až sa dostal k jej spodnému prádlu. “Nemal som ešte tú možnosť.. ste.. symetricky krásna.“ Mal sa zo slušnosti otočiť keď si pred ním vyzliekla šaty, ale nemohol si nechať ujsť tento čarovný a neopakovateľný moment. Nakoniec ho jemne pobozkala na líce až mal pocit, že je v siedmom nebi. Tie vyplavené endorfíny boli lepšie ako keď vyhral vedomostnú súťaž. Sčervenel ako paprika, najhoršie bolo, že to nemohol ovládať ani zakryť. Potom sa k nemu zohla svojim dokonalým pozadím.. z čoho mu zostalo až nadmerne horúco a tesno. Musel si uvoľniť prvé gombíky na košeli a radšej sa k nej otočil chrbtom. “Prepáčte.. zrejme chcete súkromie.“ Precedil cez slinu, pričom cítil zrýchlený tep. Počkal kým sa obliekla do voľnej košele a zatiaľ to rozdýchal, aby pred ňou nevyzeral trápne. Potom sa mu predstavila a ukázala smerom na jej priateľa? S obavami pozrel na urasteného Tonyho, s ktorým sa rozhodne nechcel dostať do konfliktu. Konečne si spomenul aj na svoje meno, takže sa mohol predstaviť aj on. “Ja som Rhee, veľmi ma teší.“ Povedal s naivným úsmevom smerom ku Kathrine. Následne si prešiel rukou po čele, kde mal hrču. “To mi spôsobilo plávajúce piano. Neni to nič vážne, pretože nemám žiadne príznaky krvácania do mozgu.“ Bolo vidno, že jeho vášňou boli knihy, ktoré študoval celý život. Potom sa do rozhovoru pridal Tony, typický borec ako vytrhnutý z playboy časopisu, ktorý sa dokonale hodil ku sebavedomej Kathrin. Našťastie tú prezliekaciu show zo strany Kathrin pred Rheeom ako dívakom bral s rezervou a nechcel ho na mieste vykastrovať. “Zatiaľ to tak vyzerá, ale tento ostrov je rozsiahly. Je určitá pravdepodobnosť, že nás je viacej preživších.“ Zhodnotil objektívne. Pubertálne nálady toho chlapca neriešil, ale skôr ho zaujala ďalšia otázka. Konečne mohol zužitkovať tie roky strávené pri knihách. “Najskôr je dôležité prežiť. 3 veci. Pitná voda, oheň, prístrešok. Bez jedla vydržíme cca tri týždne, ale bez vody maximálne štyri dni. Vyparovanie soli zo slanej vody nie je moc efektívne, musíme nájsť pitnú sladkú vodu, ktorú tak či tak.. treba prevariť kvôli možnej kontaminácii. Pri teplote varu by sa mali zničiť baktérie a rôzne mikroorganizmy inak nám hrozia žalúdočné problémy. A to nikto z nás nechce. Pri hnačkách a zvracaní môžete ľahko zomrieť na dehydratáciu.“ Zhrnie príručku prežitia. Čo sa týkalo záchrannej lode, vedel, že Gray je celebrita, po ktorom buď vyhlásia pátranie podľa posledne zachytených súradníc z radaru alebo budú oslavovať jeho smrť. Tak či tak.. pri ekologickej kríze mali na ostrove dosť plávajúceho plastu, z ktorého by sa dala vyrobiť provizórna loďka. Rhee to však vedel len teoreticky, pretože bol ako chodiaca encyklopédia, prakticky nič z toho v živote nerobil.
Jakmile jsem se probral a vzpamatoval se, všiml jsem si muže, co tam nadával a měl obvázanou nohu. Nejspíš si něco udělal a dost možná to mělo něco společného s kokosy, které měl u sebe. Pousmál jsem se, když začal mluvit o tom jak není zvyklí na to být člověk a vyvrtnout si kotník. Už na lodi byli všichni nadpřirození hrozně nevrlí, zatímco já s tím takový problém neměl. Něco bylo špatně, ale to jak jsme se narodili a jací jsme byli nešlo jen tak vrátit. Pochyboval jsem o tom, že by smrt dopustila, abych přišel o schopnosti a tak jsem předpokládal, že je to jen dočasné. Možná šlo jen o zkoušku. "Je štěstí, že na to nejste sám." Řekl jsem, protože přežít s vyvrtnutým kotníkem v džungli bylo asi dost obtížné. "Na něco přijdeme..." Ujistil jsem ho a šel zkontrolovat zda ty dva další, které jsem potkal už na lodi žijí. Nejprve jsem šel za Sedricem, který mě ale chytil za ruku. Nerozuměl jsem tomu nepřátelskému postoji, co ke mě měl, ale pravděpodobně chtěl jen ochránit Grace a v tom případě se to asi dalo pochopit. Podíval jsem se na něj s ledovým klidem a pak na ruku, kterou mi stále držel. Nic jsem neřekl, jen jsem čekal až mě pustí, abych mohl jít zkontrolovat Grace. Když jsem k ní došel, otočil jsem jí na bok a ona se začala probouzet. Jak to tak vypadalo, všichni jsme to přežili, co jsme byli na téhle pláži, ale bylo jisté, že si sebou do hlubin loď někoho vzala. "Žijete." Potvrdil jsem jí a pomohl jí se posadit, načež jsem jí pustil, když už jsem měl jistotu, že se zase nesloží. "Jak se cítíte?" Zeptal jsem se pro jistotu, protože s tím zraněním bylo vše co se stalo prostě velká námaha. "To nevím. Nejspíš na nějakém ostrově." Odpověděl jsem, ale jistý jsem si tím taky úplně nebyl. Byl velký a takhle to poznat prostě nebylo. Podíval jsem se na muže, co k nám doskákal s kokosy. Byly to dobré zdroje, jenže rozbít ho nebylo jednoduchý...ne bez nástrojů, které jsme teď neměli. Potom se zeptal Sedrica jestli je taky člověk a taky mluvil o tom, že budeme muset nějak přežít a snad najdeme nějaké domorodce. "Jen aby byli přátelští..." Poznamenal jsem, protože domorodé kmeny byly nevyzpytatelný a taky nás mohli chtít sežrat. To byl prostě fakt. "Žádný kurz za sebou nemám, ale umím přežít..." Odpověděl jsem na jeho otázku. Každý to uměl, když se dokázal přizpůsobit. Přežil jsem toho spoustu a i když to teď bylo bez schopností, zase tolik se to nelišilo.
Ulevilo se jí, když potvrdil že žije, ale byla to tak absurdní otázka, že se pro sebe pousmála. Ovšem že žila a nebyla jediná. ,, Jde to.." Odpověděla. Nebylo jí moc do řeči, protože byla neuvěřitelně unavená a cítila se malátně. Slunce bodalo do očí, ale jinak tam bylo hezky. Pokud ovšem člověk přehlédl fakt, že uvízli bůh ví kde. ,, Aha.." Jen potvrdil co si myslela. Měla žízeň a motala se jí hlava. Sundala si vestu, která byla akorát přítěží a podívala se směrem, odkud slyšela další hlasy. ,, Sedricu.." Usmála se na něj. Byla ráda, že žil. Zachránil jí život a opravdu by jí mrzelo, kdyby to nepřežil a zůstal někde na dně moře. Toho dalšího muže neznala, ale přinesl kokosy. Všimla si, že měl něco s nohou, ale momentálně mu pomoct nemohla, protože jí jakýkoliv pohyb rozvlnil celý svět. Kokosy byly dobré zdroje vody, obsahovaly i vitamíny a minerály a samotný kokos byl v podstatě tuk, což znamenalo energii, jenže byl problém je rozbít. I v džungli se dala najít pitná voda, například v tůňkách nebo v listech a dutinách stromů. Grace to sama využívala, buď na svých túrách nebo při misích. Jenže teď nebyla schopná vůbec fungovat. Museli rozdělat oheň, který odháněl predátory, moskyty, poskytoval teplo, zdroj světla a dalo se na něm opéct jídlo. Pokud by měli připravenou hranici, mohli ji snadno zapálit a přivolat si na pomoc blíží se loď, nebo nízko letící letadlo. Grace si lehla na pláž. Potřebovala chvíli do stínu, jenže nebyla schopná se někam doplazit.
Celá idylka na lodi skončila ve chvíli, kdy magie z vejce unikla ven. Pak se všechno posralo a Alice se vzbudila vyplivnutá na pláži v písku. Byla jí zima a byla si jistá, že tam chcípne. Rozhlídla se, ale nikdo v okolí nebyl. Neviděla nic, protože tam byla tma jak v prdeli. Šaty se na ní lepily, bylo to nepříjemný a skvělá nálada jí pomalu přecházela. Nakonec si sedla do písku, ve kterým zbývalo ještě trochu tepla a zalitovala, že si nevzala kalhotky. Nečekala, že by se jí mohly hodit. Dívala se na zbytky lodi, který po kusech zaplavovaly pláž a poslouchala zvuky lidí křičících o pomoc. Druhý den se vzbudila s xichtem od písku. Krev od Astorie přestala působit a z miloučkého nadrženého medvídka se stala nasraná harpyje na dojezdu. Vstala. Slunce pálilo jak ďas a přesto ji byla pořád zima. Rozhlédla se, aby zjistila, že jsou v prdeli tak hluboko, jak to jenom jde a že na ostrově není vůbec ale vůbec nic. Až na dvě hrdličky co se váleli skoro nahý na pláži. Rozešla se k nim a v momentě kdy Dann spustil svojí sarkastickou poznámku a začal se protahovat napřáhla se a dala mu pěstí. Za to, že byl a za ty blbý kecy. Měla šílenej absťák a ještě přišla o všechnu svou moc. Dannovi se zřejmě ještě nerozsvítilo a tak mu s tím pomohla. Rory byla opět slaďoučká jako medík a Alice se musela zeptat sama sebe, proč kurva musela skončit zrovna s ní. ,, Radši místo toho protahování vymysli, jak se odsud sakra dostaneme!"
Když mě ten kretén hodil skrz zeď, rozhodl jsem se to nechat být. Už jsem se stejně z té zrzky najedl a potom si kdyžtak ulovím někoho jinýho. Místo toho jsem se dostal do nějakého pokoje, ve kterém bylo úplně všechno, takže jsem tam odpočíval a popíjel nějaký chlast ačkoliv mi vůbec nechutnal. Netušil jsem co za sračky tam Danny má, ale horší pití jsem neměl. Díval jsem se na televizi, než lodí projela tlaková vlna, televize zablikala a nakonec se vypla stejně jako zhasly světla a tak podobně. Stálo to za hovno, když nedokážou zařídit ani funkční loď a pak že byl Danny bohatej a tak, leda prd. Všechno se posralo, loď se zastavila a nejen to. Cítil jsem, že jsem přišel o schopnosti. Stal jsem se člověkem, nebo co? Nechápal jsem co se děje a o to víc mě to štvalo. Zvedl jsem se a šel se podívat po tý lodi, jestli to někdo vůbec zaregistroval, protože bych se rád dodíval na film, ať už to bylo cokoliv. Jenže jakmile jsem se dostal nahoru, všiml jsem si vlny, která mířila přímo na nás. Než jsem jakkoliv zareagoval, smetla mě z lodi, která se potom převrátila. Bouře přišla z ničeho nic a vlny byly silný a četný, takže nebylo kudy kam. Nikdo se tomu nemohl vyhnout. Několik dalších vln už jsem měl nedostatek vzduchu a jediné co se mi dostávalo do plic byla voda. Pak jsem upadl do bezvědomí a když jsem se probral, byl jsem někde na pláži s třema dalšíma. Dva idioti a Kathrin. To byla sestava jak z blbýho filmu, ale aspoň že ta Kathrin tam byla. Rozkašlal jsem se a posadil se, přičemž jsem sotva otevřel oči, protože bylo slunce dost nepříjemné. "To Gray pěkně posral..." Řekl jsem otráveně a podíval se na toho šikmoočku, kterej působil jako neuvěřitelný exot už na lodi a pak na toho druhýho týpka, ať už to byl kdokoliv. Zvedl jsem se a rozhlédl se po okolí. Nejlepší by bylo kdyby tatík chcípnul a já všechno zdědil, aspoň bych byl bohatej. Něco mi ale říkalo, že takový štěstí mít nebudu.
Za vyslobenie z úzkých šiat bola rada, hlavne si zakryla prelepenú ranu na bruchu, ktorá bola v bode hojenia ako hlbšie škrabnutie. Len čo Rhee sa rozkecal mala pocit že znovu počúva profáka zo školy. "Páni Rhee si chodiaca enciklopédia a to sme sa učili v škole prednedávnom a.."Mykne sebou, len čo počuje Tonyho za sebou a otočí sa tvárou knemu. Zarazí sa nad tým čo povedal. "To že si starší neznamená že si budeš ma privlastňovať. Toto je Rhee, Tony Rhee Rhee Tony. Nie nie je to môj priatel ani foter ani nič také. Zoznámili sme sa na lodi." Vyhrnula si rukávy a snažila si košeľu stiahnuť pod zadok. Rheeho poznámka o jej postave šprťácky potešila. "Ďakujem Rhe. Ešte takýto kompliment som od žiadneho muža nedostala" Rhee jej prišiel celkom zlatý, boli asi v rovnakom ľudskom veku? "Tak to ste vy dvaja a ja na žive, zvyšok netuším a plán by bol prv sa rozhliadnuť pobrať len veci ktoré budeme potrebovať." Pozrie na Tonyho, ktorý určite po nej bude stále trvať tie nohavice."tie nohavice si zoženiem, alebo mi daj svoje."Usmiala sa nevinne "nechcelo sa mi vyzliekať tamtého pána." Mykla ramenami a nevinne sa pozrela na oboch.
Obzerá sa okolo seba a počuje chlapčenský hlas. "Lionel? nie že by som nebola rada že ťa vidím." Došla k nemu a z piesku mu pomáha. "Už keď si naozaj moja tombolová výhra si v poriadku?" I cez to bol len 14 ročný chalan, ktorý bude mať určite pubertálne maniere na čo sa netešila. Lebo ona sama bola uväznená v tele 18ročnej študentky. "Fajn takže dvaja alfasamci jedno dieťa a ja." Obzerala sa či náhodou neuvidí niekoho ešte vôkol. Vyzerali fakt ako divná štvorka "tak idem sa zahrať na pátračov pokladov a potom by sme sa mohli isť pustit na to najhoršie a hladat tu vodu. Aj keď som už teraz strašne hladná." Odišla od Lionela, ktorého skontrolovala či je v poriadku a šla prehľadávať pláž a hľadať niečo užitočné poprípade tie nohavice. Žila s ľuďmi, tak vedela ich náviky a chodila do školy s Miou, takže o nič nebola pozadú až na to s jedlom. Zohla sa pre niečo do piesku a prezerala si to či sa im to zíde. Obzrela sa za nimi"budete sa na mňa dívať? alebo " Nadvihla obočie na všetkých troch. "mam len nôž ten sa určite zíde ale Tonymu ho nedám." Vedela žeby mohol ním vykastrovať buď Rheeho alebo Lionela, nechcela ani jedného ohroziť. Našla nejaké veci a premýšľala či to bude potrebovať.
Bol zaujimavo vyčerpaný z večerného kúpania a ranného slnka, ktoré ho pieklo zaživa a bolo naozaj nepríjemné. No pociťoval hlad, neskutočný hlad ale nie po krvi, čo bolo zvláštne. Nadýchol sa a prudko sa zodvihol do sedu, keď sa ho dotkol týpek z lode. Obzrel sa za ním a pomalý vstal. Chytil sa lodky a oprašoval od piesku. "Grace." Prižmúril oči, jeho oči si zvykali na to slnko. No obzrel sa za Alecom, ktorý tam bol tiež. "ty tiež kamo. Čo to kurva máš s nohou ?!" No toto ešte na Alecovi nevidel. Ešte niesol kokosi. Ukázal mu prostrednik a krvavé stále čerstve hánky. "čo si kurva myslíš? superman narazil na kryptomit zjavne i tento smrtinôžka zacítil vlastnú smrť."Prižmuril oči a mal chuť ho uškrtiť ak ešte raz sa Grace dotkne. "Jeden muž je tu navyše, môžme ho zabiť a zjesť. "Pozrel na Aleca s úškrnom a vzal od neho kokosi, ktoré položil do loďky. No Grace vadilo slnko, tak sa k nej otočil. " je ti teplo že. Opatrne sa ma chyť." Opatrne ju chytil pod stehnami. "Grace od dnes si kráľovnou dvoch fešákov a jedného burana, ktorý sa vás neprestane dotýkať tak ho vlastnoručne uškrtím počas spánku." Niesol Grace na kameň do chládku. "Alec správne a chodili sme všetci predávať keksíky po domoc, že smrtismrad." Pozrel podráždene na ďalšieho muža, ktorého slušne z izby vyhodil. Došiel k Alecovi, ktorého strčil do piesku a chytil mu nohu. "ty si sa riadne doriadil. Hej ty. Vytiahni z tej mrtvoly opasok a z hentého tiež. Nech mu tu nohu viac stiahnem.Potom premysliet ako ti vyrobiť barlu." Potľapkal Aleca po líci. "neboj sa. Prinajhoršom skončíš na ohni. Budeš viac užitočný." Vtipkovanie ho neobyšlo ani zo strany Aleca. Nadýchol sa a keď dostal tie opasky, stiahol mu lepšie nohu."Boha ale mi je teplo..." Nadával, keďže mal stále oblek na sebe. Vyzliekol si ho a hodil do loďky.No i košeľu by si najradšej vyzliekol ale pri pohľade na Grace tak sa krotil. Vyhrnul si rukávy a hneď ako pomohol Alecovi vstať a oprieť o loďku vzal kokosi a prešiel k skale. Cvičil ale fakt že cvičil žeby dvihol aj 120kg na jednej ruke. Vzal kokosi. "sú len tri."Pozrel na ostatných.Nebol týmto spokojný žeby sa mal deliť s nimi dvoma, ale Alec bol kamoš a hentého nepoznal. Len mu rodičia vraveli kto je z nadprirodzených. "to si ich nemohol viac vziať a napchať si ich aj do treniek hoc?" Pretočil očami a vylovil z vrecka mobil. Z ktorého kvapkala voda. No i tak fungoval "kurnik ten to prežil. Na skús pohľadať či je tu signál,"Hodil Alecovi mobil a on šiel o skalu rozbiť tie kokosi. Rozbil celou silou jeden, ten hneď došiel ku Grace a podal jej ho. "Pre našu Queen." A rovnako o skalu rozbil aj dve kokosi. Ten podal Alecovi a pozrel na cudzinca. No váhal mu dať posledný kokos. "nebudem čurák aj keď cítim žeby si to sebecky urobil." Podal mu kokos a on sa vrátil hľadať niečo pre Aleca, aby sa o to mohol oprieť a kráčať s nimi. No stále mal na pamäti to čo sa stalo na lodi s jeho rodičmi. Len to nedával najavo.
Pozrel na Rhee-ho a Katherine ktorý sa zoznamovali zaujímavým spôsobom, pretože predsa len Katherine bola v košeli takže určite chalanisko mal zaujímavé divadlo zo strany nebezpečnej Katherine ktorá i keď je človek, tak sa svojich návykov len tak nezbaví. Uškrnul sa jak ju vyprovokoval a pozrel na Rheeho ktorému podal ruku a potriasol s ňou. "Keby to povieš rýchlejšie Katherine, tak by to znelo jak niejaký jazykolam." Predsa len Katherine ich mená povedala už teraz dosť rýchlo, že pomaly zabudol jak sa volá z toho jazykolamu. "Teší má Rhee, skvelá tombola." Pochválil Rhee-ho i pretože pochyboval že by bol na lodi keby Gray si vedel všetko zariadiť sám, ale možno sa len mýlil a Rhee bol niejaký druh sekretárky či niečo na ten spôsob. Rhee predstavil svoju teoriu o tom, že to mohli prežiť i niejaký iný ľudia na z lode a hlavne ukázal svoje znalosti jak keby celý svoj život vyložene čakal na tento moment stroskotanca na samostatnom ostrove. Nevedel či bude Rhee ešte výhodou, ale bolo mu dosť jasné, že sa určite bude so svojou naučenou príručkou hodiť. "Tak to budeme musieť nájsť zvyšok pokiaľ prežil, pretože viac hlav sa rovná viac možností a nápadov na dostanie sa z tejto zabudnutej části mora. A to som si myslel, že filmy niesú dostatočne dramatické, ale toto je iné číslo." Pousmial sa nad touto miernou chvíľkou a pozrel na Katherine ktorá začala vtipkovať o jeho nohaviciach u čoho sa pozasmial a pozrel jej do očí. "Až sa naučíš slušnosti a pekne poprosíš, tak dostaneš i tie nohavice kráska." Usmial sa na Katherine ironicky na čo sa Katherine vydala smerom za Lionnelom, ktorý sa práve prebudil zo skoro nezabudnutelného spánku. Obzrel sa za Katherine a samozrejme mu neunikol pohľad keď sa Katherine zohla a bolo vidieť viac než je potreba. Pri jej slovách sa zasmial a pozrel na Rhee-ho. "Povec Rhee, aká je šanca že tu nájdeme dobrú zver, ktorá sa bude dať jesť ?" Skúšal ho že ako moc je Rhee chodiaca kniha, pretože pôsobil mierne ako ten týpek z filmu, ktorý nedávno videl. Poťapol ho po rameni a šiel tiež prehladávať niejaké tie telá, u ktorých poväčšine našiel len niejaké tie drahé šperky, fejkové rolexy či premočené doklady. Našiel u jedného pána nožík. Nožík otvoril a bol i pekne naostrený, čo bolo len výhodou pretože teraz bude ta vtipnejšia čásť. Vytvoriť si predmety na lovenie jak za starých čias. Po chvíľke hladania našiel i části z baru kde na drievku boli kompletne premočené cigarety, no drievko bolo mierne podvihnuté a tak sa pozrel pod, čo nájde. "Šampanské ? Necítim sa zrovna na oslavovanie že som v prdeli sveta." Povzdychol si a ten šampus nakoniec zobral do ruky a doniesol ho tam, kde pred chvíľou stál spoločne s Katherine a Rheem, čím vlastne vytvoril takú provizornú "základňu" kde by mohli dať veci čo nájdu a určiť svoje "priority" čo nájsť skorej. Nožík si dal do vrecka a dal dole zo seba to sprosté sako, pretože mu v tom bolo nesmierne horúco na tom rozpalenom piesku. "Aspoň niečo, ale bude to chcieť jedlo. Pokiaľ teda domáci nemal titanovú chladničku ktorá sa náhodou vyplavila bez poškodenia poblízko nás i s normálným jedlom." Povedal to síce len čisto pre seba, ale počuť ho mohli aj ostatný. Šiel mierne hlbšie do lesa hladať niejaký kus dreva z ktorého by bol schopný vytvoriť provizórny oštep pre prípadné lovenie zvere na jedlo.
Pozrel na toho divného týpka čo k nemu prišiel. Vyzeral na solidného cápka ktorý i znel, že ho život opustil nesmierne dávno, no bol milý. Lenže Alec nikomu nedôveroval ani vo svojej ľudskej chvíli, pretože presne takýto typ ľudí zvykne z ničoho nič podrezať druhým krk, keď spia. Usmial sa naň keď hovoril o tom, že neni na to sám. Pomaly ani nevedel či je výhodou že tento skurvený zájazd do Karibiku či kam to šli vôbec prežil. Chalanisko šiel skontrolovať dámu v nesnázích kde bol i Sedric, ktorý mal prekvapivo akýsi spor s tým mužom. Nevedel čo medzi nimi je, ale vyzerá to že obaja sa chceli starať o tu ženu a Sedric chcel byť ten hlavný. Aspoň to tak vyzeralo. Keď k ním prišiel tak videl pohľady jak keby prišiel s mäsom do vegetarínskej štvrte plnej hipíkov. Pri otázke Sedrica sa zasmial. "To vieš, asi môj talent pre športy není zrovna dobrá cesta. SKúsim balet." Nesnažil sa byť ani vtipný, len jednoducho Sedric videl že má v piči nohu je na skurvenom ostrove, takže sa dalo vydedukovať že očividne sa dačo posralo. "Len z niejakého dôvodu sa stalo niečo na lodi od kedy.. všetko nadprirodzené vyzerá byť bez schopností. Musím ti povedať, že byť človekom stojí kurva za hovno. Sa mi šmyklo na strome a bola to trochu výška a mám v píči členok. Moje ruky ma pália pretože sa nestihli na lodi zregenerovať po Grayovom hrdom predstavení v konferečnej sále." Vysvetlil Sedricovi niejak čo sa deje a čo má s rukami a nohou, no popri tom i spomenul tu divnú "nehodu" na lodi ktorá dokázal z nadprirodzeného spraviť ľudí. Stejnak niejak nevsádzal na to, že prežijú a nedržal si servítku pred pusou či niekto z tých dvoch zrazu zistí, že existuju nadprirodzené bytosti ktorých sa báli pri zaspávaní ako malé deti. Pozrel na Sedrica ktorý až moc ochranársky sa staral o Grace, že musel pozdvihnúť obočie či náhodou Sedric nechytil niejakú chorobu. "Sedric, ty máš úpal ? Nikdy som ťa nevidel tak podraždeného pri ženách. Nechytil si ty niečo v tej vode?" Spýtal sa doslovne Sedrica, pričom nevedel o jeho rodine že mu v podstate umrela pred očami. Alec bol viac bezcitný parchant čo by dokázal podrezať hrdlo kadekomu. Lenže teraz bol jednoducho človek, zraniteľný a emócie boli preň intenzívnejšie ako keď bol sám sebou. Cítil sa ako keby bol nahý bez svojích síl. Ale Sedric sa v jeho očiach naozaj choval divne a to, ako bral tochto muža za burana, ale zase Alec sa nechcel naozaj stáť kanibalom. "Domorodcovia budú všelijaký. Preto by bolo dobré si vytvoriť niejaké oštepy jak z doby kamenej, ktoré sa hodia i na lov zvierat.. pretože fakt nebudem kanibal. Na to sa mám ešte dosť rád i keď je zo mňa odporný človek ktorý cíti všetkú bolesť a... emócie." Pretočil očami a pozrel kam Sedric odtiahol tu takzvanú Grace, ktorá potrebovala vodu, lenže tu moc vody nebolo. Teda okrem tej slanej vody, ktorá ich obklopovala okolo celého ostrova a držala tak na jednom mieste. Lenže túto vodu jej dať nemohli. "Neviem jak ty Sedric, ale ja som keksíky vždy kradol." Pozasmial sa a pozrel na toho druhého muža, ktorý pôsobil že ani sám nevie, prečo ho Sedric tak nenávidí. Preto sa nahol k Valerianovi. "Čo ho tak žere ? Vyhrali ste nad ním v kartách?" Spýtal sa Valeriana prečo ho Sedric tak nenávidí a o čom je ten ich spor. Chcel sa nakoniec postaviť, lenže Sedric ho drbol späť do piesku na čo sa naň pozrel. "Síce mám v piči nohu, ale furt som ti schopný rozbiť hubu a ver mi, že ťa to bude bolieť." Povedal Sedricovi, pretože nemal náladu na také zachadzanie. Sedric bol síce jeho dobrý kamarát, ale teraz ich telá nevydržia toľko, čo predtým. "Aby si na ohni neskončil ty. Čo ťa furt žere na tom chlapovi ? Spravil na tu babenku lepší dojem než ty ?" Chcel vedieť i Sedricovú verziu toho, prečo sa tí dvaja takto nenávidia, alebo ako to mal nazvať. Prišlo mu to divné, ale tak čo už ľudia nespravia pre jednú ženu aby si ju získali abo niečo. V hlave si premietol, že by to bolo dosť vtipné, keby Grace zrazu povie, že je zadaná a takto ich odrovná oboch. Z tejto myšlienky sa vyložene zasmial sám pre seba a zakrútil hlavou. To už Sedric dostal tie opasky. Sedric mu niejak ošetril nohu, ak sa to dalo tak nazvať, a čo mu pomohol vstať tak sa oprel o kus lode. Pozrel zvedavo na Sedrica kam utiekol s tým kokosom, ktorý rozmlátil o kameň. Očividne ho neprestalo baviť robiť dojem pre tu žienku. "Myslím, že ak narazíme na domorodcov, tak ich určite okúzliš rozbijaním kokosov Sedric. Možno i ťa budú brať za niejakého šamana." Usmial sa na Sedrica ktorý rozdával kusky kokosov každému kde nechápal prečo je u Grace aký je. Alec si ani neuvedomoval že sa choval skoro podobne pri Astorii, čož by si ani sám osobne nedokázal nijak priznať. Napil sa z kokosu u čoho skúšal ten Sedricov premočený mobil, kde mal niejakú divnú fotku na tapete. Zosilnil trochu jas i to bolo ťažké, pretože display bol vlhký a utrieť ho do seba nemohol, pretože sám mal na sebe morké nohavice. No podarilo sa mu to a skúšal mobilom rôzne máchať okolo seba, ale márne. "Není tu ani skurvený signál." Zakrútil hlavou a mobil položil vedla seba. "Tudíž zavolať si nezavoláme a pochybujem že tu majú pevnú linku. Tudíž buď budeme musieť dúfať, že príde záchranný tým, alebo podpáliť čásť ostrovu aby oheň prilákal pomoc. Len budeme musieť i niejak prežiť, jedlo či voda.. a príbytok." Pozrel na Valeriana ako to vidí on. Namiesto Sedrica aspoň Alec sa snažil myslieť tímovo, pretože tak sa dalo prežiť lepšie. Spýtal by sa i Grace, ale ta vyzerala že potrebuje si ešte oddychnúť.