O chvíľu už bol Zate zaneprázdnený pečením steaku a prípravou prílohy, takže mu z hlavy udalosť, ktorá sa stala len pred pár minútami úplne vyfučala z hlavy. Nebolo by to prvýkrát, čo niekoho mučil, kým zomreli, ale narozdiel od nich, Reso sa vždy vrátila. Nevedel sa rozhodnúť, či to robí činnosť zábavnejšou alebo nudnejšou. Asi skôr nudnejšou... Čím ďalej, tým viac si uvedomoval, že Reso nachádza útechu v smrti, zatiaľ čo Zate zbožňoval pohľady ľudí tesne pred smrťou, keď si uvedomili, že celý ich život, všetko, na čom dovtedy pracovali zrazu zmizne a stane sa bezcenným. To, čo Zate pochopil už pradávno. Nič také ako ľudský život nemá zmysel na obrovskej škále, akou je čas. Zahĺbený do myšlienok prevrátil steak, ktorý uspokojivo zasyčal a roztopeným maslom ho polieval, zatiaľ čo bytom rozvoniaval tymián a cesnak. Z tohto tranzu ho vytrhol až zvuk postele, keď sa Reso prebrala a jej tiché, šuchtavé kroky sa priblížili k nemu. Čakal, že bude znova nervačiť, že sa nahnevá, že jej to spravil, ale príjemne ho prekvapila svojim pokojným vzhľadom. Chcel niečo odpovedať na jej vetu, ale slová mu uviazli v hrdle a miesto toho pohľadom nasledoval jej dlaň, ktorá z rozpálenej panvice vzala kus mäsa a vzápätí sa jej bledá, štíhla dlaň ponorila do rozpáleného masla a tuku a piekla sa zaživa. Nebola to tak príjemná vôňa ako steak, hlavne kvôli spáleným chlpom a nechtom, ale Zate napriek tomu nejakú chvíľu nezakročil a miesto toho uprene sledoval výraz na tvári Reso. Čakal, kedy začne kričať, kedy ruku odtiahne späť a rozplače sa bolesťou zo spálenín tretieho a štvrtého stupňa, ale nič také nespravila. Nakoniec Zate pokojne vypol sporák a jemne chytil Reso za zápästie a jej dlaň z panvice vytiahol. Vyzerala hrozne a kvapkala z nej krv, maslo a tuk. Zate sa postavil pred Reso, držiac jej spálenú ruku za zápästie a pritlačil ju svojim telom na kuchynskú linku, na čo ju vášnivo pobozkal. Bozkal ju dlho a chtivo a keď sa odtiahol, na tvári mu hral drobný úsmev. 
"Áno, myslím si, že keby si chcela, zvládneš čokoľvek," povedal potichu a uprene sa jej díval do očí, "Som rád, že si sa rozhodla prestať ignorovať svoju schopnosť a začínaš ju prijímať. Doteraz som ťa mal len za obyčajné, hlúpe dievča, čo nechápe svoj potenciál a správa sa ako pes k hocikomu, kto do teba kopne." Zate zdvihol jej dlaň a ukázal jej ju. Tá už sa začínala hojiť a kde-tu presvitala zdravá pokožka. "Pravdou však je, že pravdepodobne neexistuje nikto, kto ti môže skutočne ublížiť. Ani ja nie... A preto som rád, že si sa rozhodla so mnou ostať," usmial sa a znova ju pobozkal, nežne a takmer s láskou, avšak žiadnu vo svojom srdci necítil. Iba ak by sa láskou dala nazvať majetníckosť, žiarlivosť a sebeckosť. Zate položil dlane Reso na boky a vyzdvihol ju na linku, čo s jej výškou znamenalo, že bola len o kúsok vyššia od neho. Pritiahol si ju k sebe a rukami zašiel pod okraj trička, cítiac pod prstami jej hebkú, horúcu pokožku.
"Ešte nakoniec na teba začnem byť hrdý," uškrnul sa Zate a v úsmeve ukázal aj biele, ostré zuby. Zdvihol ruky a stiahol tak z Reso svoje tričko, ktoré pohodil na zem. Očami preletel po jej nahom, bledom tele a potom sa pomaly sklonil a začal bozkávať jej pokožku, svojimi mäkkými perami vášnivo a nežne bozkával jej prsia a ploché brucho, občas perami zavadil o jej tvrdé bradavky a jeho dlane kĺzali hore a dolu po jej stehnách a bokoch, akoby jej telo objavoval svojim dotykom po prvýkrát.