Hotev vybavovala Britany, ale ta bola v takom strese, že objednala izbu pre nich spoločnú s jednou posteľou a sebe, aby sa nepovedalo ako malinkú garzonku. Amara sa s ňou neskôr vyrovná. Bolo hlavne dostať ako v takom privedomí Liama na izbu. O svojom zranení a poznámke Liama odignorovala. Ale cítila pálivu bolesť niekde pleca a rebier. Svoj roztrhaný outfit už vôbec neriešila. Ako sa dostali na izbu. Liamovu mužskú váhu hupsli, ako vrece zemiakov do postele. Objala Amara Britany a rozlúčili sa. Len čo ostali sami, pozerala na Liama v posteli, ktorý zaspal. Nechcela ho budiť už len z dôvodu, že chcela využiť možnosť hodiť si sprchu. Predsa nebola najčistejšia a najvoňavejšia. Využila chvíľku neprítomnosti Liama a obliekla si po príjemnej sprche župan. No ale prv, ako si ten biely župan dala na spodné prádlo. Ošetrila si miesto hrudníku. No rameno bolo ťažšie. Lekárničku mali novú v hoteli, bola prekvapená že napriek podmienkam to tu nevyzeralo zle. V župane s vlhkými vlasmy sa posadila k nemu na kraj postele a počas jeho mimo provoz mu ošetrila tvár. Opatrne gázou mu dezinfikovala líce, pery a aj nos, ktorý mu prelepila leukoplastom. Z vaku vytiahla masť, ktorú mala v pláne natrieť začínajúce bordovo fialové miesta natrieť. Zavrčala nad tým, lebo sa musela Liama dotýkať. Nie žeby sa ho štítila, ale predsa sa nedotýkala mužov každý deň. Keď naberal vedomie, ruku odtiahla pozerajúc naň. " cez dve hodiny. Si Ok? Hlavne by si mal oddychovať ešte. Idem nám objednať jedlo." Odložila masť do batohu. Pomalý vstala k hotelovmu telefónu, aby zavolala na recepciu.
Viděl jsem její zranění a nic příjemného to nebylo. Upozornil jsem na to, ale nezareagovala a já začal pochybovat o tom, jestli jsem to vůbec řekl nahlas. Nějak jsem se s jejich pomocí dostal do pokoje, který Britany zajistila a jen co mě dostali do postele, jsem usnul. Normálně bych zranění snášel mnohem líp. Možná bych dokonce žádné neměl, protože jsem se uměl rvát, jenže teď to bylo jinak. Amara mě ošetřila a potom se odešla osprchovat, než v ošetřování pokračovala. To zavrčení jsem slyšel, i když jsem nebyl při sobě, takže jsem si to nespojil. Začal jsem se probouzet a jakmile jsem si promnul oči, rozhlédl jsem se a zeptal se jak dlouho jsem byl mimo. "Jo, jsem v pohodě... Co ty? Byla jsi zraněná." Podíval jsem se na ní, ale vypadala v pořádku. Měla župan a v pokoji byla jen jedna postel, což mě trochu zmátlo. "Ty jsi vrčela?" Zeptal jsem se zmateně. "Kde je Kevin?...a Britany?" Zeptal jsem se. Jen jsem si chtěl být jistý, že je Britany taky v pořádku, když už nám pomohla. Zvedl jsem se do sedu, protože už mi bylo mnohem líp. Regenerace začala působit a celkově ze mě nejspíš vyprchal lék, který mi Amara předtím podala. "Půjdu se osprchovat..." Řekl jsem nakonec a zvedl se z postele.
Mala storosť o to väčšiu o člena svorky, než o seba. Ale svojou tvárou a správaním to tak nemuselo vyzerať. Stále sa nevedela pohnúť pocitmi od smrti svojich rodičov. Mala potrebu sa viac starať o niekoho druhého, aj chladnou cestou. Len čo sa Liam prebudil. Ruky dala od neho preč a vstala z postele. Videla jeho tvár a celkovo postoj pri vedomí a opäť v sile. Liek nebol dlhotrvácny, len na to, aby sa nepremenil z amoku rozčulenia. Je to niečo ako Magnezium na nervy. "Samozrejme že si. " Nadvihla obočie a ruku si položila na pažu. "Kto iný by tu vrčal, sme tu sami. " Nastalo trápne ticho, keďže to vyznelo zvláštne. "Vrčať môžem opäť len ma vytoč..." Držala v ruke telefón, ktorým nahlasila číslo izby, na recepcii, aby im doniesli jedlo. Liam bol chlap ten potreboval viac než ona. "Fajn nevytop susedov." Už videla to cunami z vane, ktoré by vyšlo spopod dverí. Neboli by pracovníci hotela nadšený. Keď bol preč a počula zvuk vody sa cítila divne. No vzala z lekárničky čiastky gázy a tampóny. Taktiež dezinfekciu, ktorú nakvapkala na tie veci. Prešla k zrkadlu a opatrne si stiahla z ramena župán. "Au.." potichu sykla bolesťou, aby to citlivé uši Liama nepočuli. Zamračila sa a snažila si to ošetriť. No bol to skôr hlavolam. Prstom si posunula ramienko podprsenky rovnako nižšie, aby si netlačila na ranu. No vyzerala zo začiatku, ako pes, ktorý si naháňal chvost. Nespokojne znovu zavrčala. "v takýchto prípadoch by bolo super, byť hadia žena a nie vlkodlak." Pozerala na seba s povzdychom do zrkadla, opäť sa pokúsila ošetriť si to.
Nevšiml jsem si toho, jak mě Amara ošetřovala. Věděl jsem, že mi pomohla, ale to co dělala když jsem byl mimo, šlo pochopitelně mimo mě. Zeptal jsem se Amary jestli vrčela, protože mi trochu unikalo, jestli šlo o realitu, nebo jen mou představu. Amara řekla, že vrčela ona a já jsem jen nechápavě pozvedl obočí. "Něco jsem provedl?" Zeptal jsem se, protože jsem nechápal, co jí k tomu vedlo. Možná jsem ale ze spánku mohl něco provést...těžko říct. Pousmál jsem se, když řekla, že může vrčet znovu, když jí vytočím. Zatímco Amara objednala jídlo, šel jsem se vysprchovat. "Víš, že nejsem dítě, že jo?" Zeptal jsem se, protože jsem měl někdy pocit, že si to moc neuvědomuje. Dveře do koupelny jsem nezamykal, protože jsem neměl problém s tím, když mě někdo viděl nahého. Vlastně jsem ani nezpochybnil fakt, že jsme byli spolu v jednom pokoji. Každopádně jsem věřil, že se za mnou Amara jen tak nevydá, takže jsem se svlékl, vlezl si do sprchy a pustil na sebe horkou vodu. Měl jsem pocit, že jsem něco uslyšel, ale bylo to tak neznatelné, že jsem to nechal být. Pak jsem ale uslyšel vrčení a to co Amara řekla. Domyl jsem se a potom co jsem se převlékl, jsem se vydal za ní. "Víš, že ti můžu pomoct...že jo?" Zeptal jsem se a podíval se jí do očí skrz zrcadlo. "Stačí říct.." Někdo jí to naučit musel.
Krútila hlavou s vážnym pohľadom do jeho oči. "nespavil si nič, práve naopak, to ja." Nechcela sa vracať k tomu, že mala problém sama so sebou s tým vnutorným pocitom, ktorý ju zožieral. Vidieť Liama zraneného, kvôli nej niesla ťažko. No opäť nevedela sa uvoľniť. Aj keď bola rada, že aj Liam vypadol medzi ľudí, odventilovať sa, nemyslela si a však, že práve Kevin bude ten, ktorý stratil hlavu. Nadvihla jedno obočie pri poznámke, že nebol dieťa. "Všetci muží sú ako deti. Nenakrmíš, neukojíš nie sú šťastný. "To posledné myslela uspokojenie ich potrieb. U Liama netušila, ako to mala brať. No nebolo jej jedno, ako ju pretočil v tom stane. Cítila sa zvláštne, lebo Liama ešte nevidela v tej podobe byť dominantnejší voči Bete. Alphu počúval ako na slovo s poznámkami, no ju bolo iné. Ako odišiel do kúpeľne, počúvala zvuk vody. Večeru nechala objednať, na ktorú sa tešila. Lebo tak sa ich zranenia rýchlejšie hojili. No pri svojom ošetrovaní, ktoré sa vyvíjalo, ako marné počula jeho hlas. Vypadol jej krvavý tampón na zem. "Viem Liame, všetko viem. Ale ja nechcem. Beta si musí so všetkým poradiť sama." Kým sa uvedomyla, že stála pred zrkadlom v župane, ktorý sa pri tom oháňani v páse uvoľnoval mohol vidieť jej telo v spodnom prádle. Nadýchla sa a opravila si župan v momente, ako to zistila. Skryla aj to rameno pod ten biely župán. Upravila si čierne vlasy a prešla k nemu bližšie. " som si myslela že je to len špina. " Chytila ho silno za sánku a otočila tvár na bok. "tvoj krk potrebuje znovu natrieť masťou na odreniny. Lepšie sa to hojí a oveľa rýchlejšie." Pozrela mu do oči svojími ľadovými očami, ktoré vyzerali v tomto polotme ako ľad. "Liame, nechcem aby si riskoval svoj život, kvôli Bete. Ako som už spomenula. Musím sa vedieť ubrániť sama. Ja mám chrániť vás ! nie vy mňa. " Štuchla ho do hrude, kde isto mal ďalšie podliatiny a ona o tom vedela. "Nath sa o tom nesmie dozvedieť. Sklamala som ju, aj seba. Už sa takejto chyby nikdy nedopustím." V tom dúfala. Stiahla prst z jeho hrude. "mám tu tričko na prezlečenie. To špinavé si mohol vyhodiť. "Čupla si k svojmu vaku. "Ja si vezmem niečo od Britany." Vytiahla aj tu masť. Počas toho zaklopal zamestnanec hotela s chutnou večerou."Otvoríš? Je tu jedlo pre teba." Po tom všetkom sama nevedela či by dostala do seba aspoň kúsok sendviča. Bola na seba neskutočne naštvaná. Vytiahla tričko, keď nechal personal vozík s jedlom, ktoré sa pretlačilo do izby. "vyzerá to dobré. " Držala v ruke tričko, ktoré mu chcela podať, nech mal aspoň niečo čisté a ona nosila povedzme, veci overside. Svoje ženské krivky skrývala vo voľnejších veciach, preto mala pocit, žeby Liamovi mohlo byť dobre. "Len sa najedz. " Otočila sa k posteli premýšľajúc, ako poriešia spanie. Ešte nikdy nestrávila niekde noc, alebo celkovo v priestore s nejakým mužom. Ale to bol Liam, Liam je Liam, ten sa naje a rozhodne bude spať ako spokojné vlčie šteňa. Zamyslela sa aj nad tým, že sa mu mala ospravedlniť a poďakovať. No to bolo ťažšie, lebo za ten zapaľovač, ktorý ešte neprekúsla by ho najradšej pridusila tým vankúšom.
"A co jsi ty udělala?" Zeptal jsem se, protože jsem tomu nerozuměl. Chtěl jsem vědět co ji rozrušilo natolik, že vrčela. Tohle všechno nebyla chyba Amary, ačkoliv to tak viděla... Mohl za to hlavně Kevin, který nezvládal pít a přesto se napil. I když se Amary cítila špatně za to, že jsem kvůli ní riskoval život, pro mě tohle bylo normální, udělal bych to pro každého člena a bylo to to, co měl dělat každý kdo byl gamma. "Pak o nás nic nevíš." Řekl jsem, když Amara řekla, že jsou všichni muži jako děti. Hlavně o mě nic nevěděla, ale to bylo jedno. Odešel jsem se do koupelny osprchovat a když jsem se vrátil, řekl jsem že jí můžu pomoct. Amara namítla, že si jako beta musí poradit sama a já si jí přeměřil pohledem. "Amaro... Jak dlouho jsi ve smečce?" Zeptal jsem se. "Byla jsi už předtím v nějaké?" Zeptal jsem se ještě. Podíval jsem se na ní do zrcadla. Všiml jsem si, že je ve spodním prádle, ale moc velkou pozornost jsem tomu nevěnoval. Amara vypadala dobře, o tom žádná, ale nedělal jsem ohledně nahoty, ať už částečné nebo ne, nějaký rozruch. Amara za mnou došla a otočila mi hlavu, přičemž poznamenala, že potřebuju natřít krk mastí. "To je dobrý Amaro. O to se postará regenerace..." Řekl jsem a zadíval se jí do ledových očí. Pak jsem její ruku odstrčil. Amara řekla abych už neriskoval svůj zivot za ten její a šťouchla mě do hrudi. Já se jen usmál. "Tak to máš blbý... Je to má práce. Tohle je můj smysl ve smečce a nemůžeš pořád jen přemýšlet za sebe. Pro smečku jsi mnohem důležitější, navíc od toho tu smečku máš. Pochop že na nic sama nejsi...smečka stojí stejně tak za tebou, jako za Nath." Řekl jsem. "Jako jednotlivci jsme slabý všichni...a právě proto jsou členové smečky vždy silnější... Protože jsou spolu a protože si kryjou záda." Dodal jsem. "Amaro tohle nebyla chyba... Kevin je tvůj kámoš, ať už je to debil nebo ne... Nemohla jsi to vědět a někdy je potřeba si odpočinout. Na mě se neohlížej, jdi se bavit." Řekl jsem. Nath jsem to samozřejmě říkat nehodlal. Mohlo ji to být jedno. Nic se nestalo, jen menší nedorozumění. Amara mi nakonec nabídla čisté tričko a chvíli na to zaklepal zaměstnanec hotelu kvůli jídlu. Otevřel jsem jak Amara chtěla a vzal jídlo dovnitř. "Budeš jíst taky..." Řekl jsem. Ani to nebyla otázka, potřebovala to a já jsem neměl problém se rozdělit. Navíc to objednávala ona, tak proč by si taky nedala? Vzal jsem si od ní triko a převlékl se před ní. Potom jsem si vzal část jídla a stejnou část tam nechal pro Amaru. Sedl jsem si s tím a začal jíst. Všiml jsem si, že nad něčím přemýšlela při pohledu na postel. "Já se vyspím na zemi..." Řekl jsem. Nevadilo by mi s ní spát na posteli, protože jsem ohledně tohohle prostě nedělal takový ofuky, ale chápal jsem, že ji by to mohlo být třeba nepříjemné, takže pokud nechtěla, spát na zemi mi nevadilo.
Ako hovoril Liam. O mužoch veľa nevedela, to by si niekoho musela pripustiť k telu. No mali ju všetci za studený čumák s výrazom vraha. Zvykla si na to, že ju brali tak. Svoje postavenie rovnako niesla zodpovedne. Nechala ho osprchovať sa bez toho, aby ho niekto otravoval. Len čo bol pohľad na ňu sa zahalila s tým, že snáď nič nevidel. "Ako dlho? Ja už ani neviem, ale myslím že to bude po mojich 18nástinách, ako ma Nath našla v decáku. Neviem, nechcem ani na to myslieť. Roky plynú a ja . Neriešme to. " Len čo objednané jedlo prišlo. Hovoril Liam múdro." tak snáď sa po tom jedle lepšie zregeneruješ, Kevin to len tak nenechá a určite nie po tom ako ho Britany omráčila. Bolo na mále, aby zavolal svoju smečku. " Nadýchla sa a hneď vydýchla rukami prekríženymi pod prsiami. Mal pravdu a mala by aj zvoľniť "Ja viem, som rada že nie som niekde v meste, potulujúc sa. Aj keď ta zmena je občas fajn. Ale čo ak niekto príde silnejší, než je Nath alebo ja, alebo ty či Richard." Pohľad sklonila k zemi, len čo hovoril znovu o Kevinovi. "Popravde nie je to kamoš, Britany je, on len sa dopočul o mne. Je to dlhý príbeh. Nechcem sa o tom baviť. " Pozrela na ten vozík s jedlom. Potom sa pozrela na Liama, ktorý jej povedal tónom, ktorý by od neho nečakala. Zamračila sa nad ním"takto sa so mnou nebav." Pozrela naň bokom. Nedávala mu to za zlé, ale svoju dominantnú stránku, nedokázala zaprieť. "Je dosť veľká, dosť veľa vankúšov. Ak ich dáme stredom a rozdelíme to na pol, tak nemusí nik spať na zemi. " Otočila pohľad naň, ako jedol. "dobrú chuť. " Prešla znovu k vozíku, odkiaľ si odlamávala so sendvička a jedla ako myš. "Prečo si šiel na festival. Ale pravdu, nie že povieš že si sa chcel zabávať, alebo opiť. " Dvihla vedierko, ktoré tam bolo a v ňom fľaša so šampanským v ľade. Nadvihla obočie a fľašu zarosenú vzala do ruky, čítala si obsah. "v tom stane si ma prekvapil, budem musieť viac cvičiť..." Nevedela, aká sila sa v Liamovi skrývala a o svoj post Bety by nerada prišla.