Nepustil ju i napriek jej bránenia sa. Predsa by rovno padla do pasce, kde by bola ťažká cesta von. Ak by sa videli vo dverách, hneď by jeho otec ju dal sledovať a dotiahol ju naspäť do tohto domu. Naozaj by nechcela zažiť čoho bol schopný jeho otec, ktorý bol oveľa starší než poniektorý jeho rovesníci. Pôvodným sa nedal určiť vek, lebo sami si ho prestali pamätať ako roky plynuli. Ale každy vedel, čím starší, tým mocnejší bol voči ostatným. Dnešnom zvrátenom svete ženy boli dosť utláčané. Len On sám nechcel byť ako jeho otec, ktorý bol zatrpknutý a krutý. Ako sa tak potichu na ňú díval, opierajúc o dvere. Cítil ako jej pery a zuby zahryzli do zápästia a kŕmila sa tak kvalitnou vzácnou krvou. Zaklonil hlavu pri tom zvláštnom pocite, keby to nebola Astoria, tak by to nespravil a sám nepochopil seba, prečo, keď vedel že sa začala ťahať s niekym, kto je len špinou v ich druhu. Jeho otec keby chcel už dávno by sa zbavil vampírov, ktorý sa hrali na niečo viac. Hanba pre ich druh.
Intezívnejšie chytil jej bok, ktorý zvieral pri kŕmení. Len čo sa odtiahla perami od jeho ruky, ktorá sa hneď začala hojiť. Utrel jej prstom pery a len ich sledoval s chuťou si ich vziať. No odolal pokušeniu hneď ako sa ozvala. 
Vytiahol z vrecka mobil a písal svojím ľuďom, aby nachystali auto a Astoriu odviezli do bezpečia. Len čo dopísal správu a dostal hneď odpoveď venoval sa Astorii. " Ja viem že nie. Nedovolím, aby sa vám niečo stalo." Tak romantický to znelo, že mu z tejto situácie naozaj nelepilo čo to z neho vychýdzalo. "Nechal som pristaviť auto pred domom. Len vašu vôňu, kým prebehnete cez chodbu, dole schodmi a až do auta, potrebujem zamaskovať. Pustil ju zo zovretia, šiel k sebe do skrine a hľadal čo by mohlo trochu jej vôňu zmeniť. Našiel tam hodvábnu šatku, ktorá nebola jeho, ale inej ženy. Vzal ju a vo svojej kúpeľni prestriekal svojím parfémom. Dal jej ju okolo krku, ako letuške, hlavne potreboval zakryť krk a tepnu, odtiaľ šlo najviac cítiť jej vôňu. Pozrel jej do oči. " pripravená?" Chytil ju jemne za ruku a otvoril dvere. "buďte na seba opatrná dám vám potom cez správu vedieť, kedy sa opäť stretneme a na inom mieste. " Nerátal skorý návrat svojho otca. Náhody sa dejú. Otvoril dvere a skontroloval chodbu. Prikývol bez slova na ňu. "Už idem otec." Ozval sa a kráčal chodbou do pracovne. Pri tom sa obzrel do boku, či odišila. Jeho zabavil tým, aby sa nanič nepýtal či s niekym bol. Jeho otec si všimol krvavé kvapky na košeli. On ho zabavil, kým nevidel cez okno odísť auto. 

Jej pohľad hovoril iné, než si určite myslela. No to že jej bojovnosť sa upokojila do momentu, keď jej dal šatku a trochu svojej krvi. No založil ruky na hrudi pri jej poznámke, aby ho dala pozdraviť. Prikývol s úškrnom na perách a nechal ju opustiť ich rodný domov. No on kráčal za otcom a v jeho pracovni sa zastavil pri stole. Jeho otec bol otočený k nemu chrbtom. Videl odchádzať auto."To si ju musel doviesť aj sem? Nevieš sa ovládať Sedric?" Otočil sa pokojným pohľadom k Sedricovi. On tam len stál s vážnou tvárou. " Mal si povedať skôr, že si sem nesmiem vodiť ženy." Jeho otec sa uškrnul. " Ty dobre vieš čo ťa k nej ťahá. Naozaj nechcem s Grayom a jeho ľuďmi mať nič spoločné. " Otočil Sedric tvár do boku a rukou si prešiel po hrudi. Jeho otec vstal a prešiel k nemu. " Rob čo máš, ale sem mi splodinu neťahaj. " Nalial si kvalitné whiskey do skleničky z ozdobnej kryštálovej fľaši. Naliel i jemu. Sedric si vzal od neho skleničku a priťukol si sním. " Nie je splodina, len nevie čo činí." Jeho otec si odpil zo skleničky a položil mu ruku na hrudník. " Eduárdové srdce ťa k nej ťahá, no nie si Eduard, Sedric.  Ak by mala v tej blonďavej hlavičke všetko pokope, neznížila by sa pod úroveň nižšie, ako nejaký Gray. Mohla by rásť s našim impériom. Pokračovať v našom rode. Máš dosť svojho rozumu Sedric, riaď sa ním nie srdcom. " Zamračil sa. " môžeš odísť. A dúfam že sa dozvieš bližšie informácie o ďalších plánov v tomto meste. Chcem len dobré správy Sedric. Nie si tu len tak zo srandy." Uškrnul sa a zapálil si jednu z drahých kubánskych cigár. Sedric stál svojim vážnym pohľadom, ako niekto bez duše. Položil prázdny pohárik na stolík a odišiel z miestnosti. Zastavil sa na chodbe, aby mohol Astorii napísať. SMS:"Kde sa nachádzate ? Stretneme sa dnes v noci ?" Počkal si na odpisanú správu. Potom by sa zariadil.