Už prešiel mesiac, čo bývala u pána Graya. Len tú noc aký bol opitý a rozčúlený si predstavovala inak. Už v tej chvíli akoby vedela, že v tom sídle bude sama. To nebolo to hlavne sídlo, ktoré si pamätala z čias kedy pán Gray a Aina spolu užívali. V tom letnom sídle bola sama a personál. Stále čakala na pána Graya, či sa ukáže, ale nie. Nemal čas, nemal čas na ňu. Mala hrozné myšlienky kam chodil, za kým a čo robil a s kým. Ale jedno vedela a to že Richard a Aina sú šťastný. Jej trhalo srdce pocit, že ona je podstate nemilovaná nikým. Nemá nikoho a je sama za seba zodpovedná. Asi si moc myslela že pán Gray konečne okrem strechy nad hlavu, jedla a teplej postele podstate nemala nič. Potrebovala odísť zo sídla trochu medzi ľudí aj keď riskovala žeby ju Sedric a jeho ľudia našli. Potrebovala hlavne peniaze a tak potajme po dohode šoféra sa dohodla, že ju odvezie do práce a späť aby pán Gray nemal starosti a rýchlo sa vrátila. Ale dúfala že ho uvidí ale nie, nemal čas. Cítila sa tak osamelo že sa bála i Richardovi ozvať. Vedela že Richard mal iné starosti. Aurora poctivo robila v dvoch prácach, aby zarobila dostatok peňazí. Šli predsa sviatky a na Vianoce chcela prekvapiť. Aj keď on mal a mohol mať čo chcel. Tak ako spočítala všetké bankovky sa radovala koľko zarobila a nemusela dať za nájom. To malo výhody aspoň nejaké. Poprosila šoféra, či by ju neodviezol do obchodného centra. Ten prikývol. Šla obliecť to čo mala ešte zo starších vecí a nič zimné. Bola jej podstate chladno a zima, ale sebe nechcela nič kúpiť. Nasadla do auta natešená že uvidí plno vianočných ozdôb a kade čo. Premýšľala aj čo kúpi pánovi Grayovi. Ako zastavilo auto pred obchodným centrom, tak aj vystúpila a pomalý odišla doň. Bolo tam plno ľudí a tie svetla a výzdoba, nehovoriac o výkladoch. Nemohla sa rozptyľovať veľmi, ale šla sa popozerať po obchodoch. Skúšala si veci, ale keď videla ceny vrátila ich späť. Nie Aurora prv kúpiš darček pánovi Grayovi, potom si kúpiš teplé veci. Stále si v hlave hovorila a až kým nevošla do predajne so šperkami a hodinkami. Prezerala si tu krásu, sama žiadny šperk nemala a tie ceny.. Zomkla pery k sebe a pozdravila slečnu v predajni "Dobrý deň, hľadám niečo pre p.." Zamyslela sa ako ho mala nazvať. "Darček pre muža, niečo čo by nevyzeralo lacné." Usmiala sa a slečna v predajni ju chcela poslať preč, lebo vyzerala fakt úboho v tom čo mala na sebe. Chcela ju poslať do predajne oproti, kde mali byžu veci čo by si mohla dovoliť. Zamračila sa nad tou poznámkou a vytiahla peniaze. "Prepáčte ale ja hľadám niečo naozaj kvalitné..." Bránila sa ako sa dalo, pri pohľade na peniaze slečna zmenila názor a uškrnula sa. Tak jej vytiahla stojan s najdrahšími hodinkami ktoré tam mali. Keď si ich prezerala boli naozaj krásne, podobne pán Gray mal až sa bála že nebude mať asi toľko peňazí. Kým jej nepadli do oka jedny, ale ta cena by vyrazila každému dych. Ale zas nechcela vyzerať ako chudera a tak ukázala na ne. "tieto. Tieto si prosím." Slečna s úškrnom prikývla a šla jej ich zabaliť. aj bloček jej dala všetko pekne zabalila. Len jej vydala jednu bankovku, toľké peniaze za jedné hodinky. Usmiala sa na slečnu a vzala si peniaze a poctivo kúpila drahý darček pre pána Graya. Vzala si krabičku a chvíľku ich obdivovala len tu krabičku, ktorá bola zamatová. Poďakovala a odišla z predajne a z pocitom že jej viac neostalo. Posadila sa na lavičku a skryla hodinky do tenkej bundy. Prezerala si odtiaľ výklady a nemala už chuť isť po obchodoch. Za tu jednu bankovku nekúpi ani vodu. Len sa dívala na ľudí okolo, ktorý prechádzali. Niekto ruka v ruke a tie úsmevy a rodiny. Cítila sa v sebe ten tlak na hrudi, ktorý nebol príjemný. Ale tešilo ju, že mala darček pre pána Graya, už sa tešila na Vianoce. Od smrti jej pána nedostala nič, takže je to mnoho rokov... Verila vo vianočný zázrak..