Nákupní centrum Nákupní centrum s něčím kolem dvouseti různých obchůdků a krámků. Převážně najdete oblečení, občerstvení, šperky, hračkárny..a tak dále. Centrum je postaveno do tvaru písmene E a dá se v něm snadno vyznat. Před centrem se nachází veliké parkoviště, kam se dá odstavit auto na dobu nezbytně potřebnou.-
Skúšala si šaty, kým nedostala veci do kabínky od pani z obchodu. Prezrela si to v súkromi za dvierkami. To sa páčilo mužom? Zaujímavé kúsky, ale konečne priniesla vínove farby, čierna, šeda, kosťova farba čo sa hodilo pre ňu aj keď to skúšala v premene vedela sa v kabinke zmenit aby videla ako to i realne vyzerá. Len čo sa mu ukázala v šatách sa usmiala naň ho. choker? čo to je? Slečna jej ukázala stojan s bižu. Prikývla pôjdem si pozrieť potom čo tam majú. Prezliekla si šaty a skúšala to prádlo a mala v tom pekne telo. Prstami si prechádzala po kajkách. škoda že nemáte röntgenové oči pán Mendóza. Toto je niečo čo by ste možno rád videli a zároveň nie. Zasmiala sa a vrátila sa k svojim veciam čo mala predtým vybrané. Vyšla vonku a to spodné pradlo podala pani že si ich prosí aj inej farebe. Pozrela na Stefana s úškrnom na perách a prešla okolo neho. popozerám sa čo tu ešte majú. Prešla okolo neho a rukou mu prešla po ramení. Zašla medzi blúzky, košele sukne nohavice, všetko čo potrebovala mali v jednom obchode až na topanky. No prešla i k stojánku kde boli bižu šperky. Prezerala si náušnice a iné pekné veci. čo všetko môžem si vybrať? Aby som vás nedostala do krachu Zasmiala sa nad tým, lebo ešte nakupovat nechodila. -
Furt ta zamestnankyňa nosila nové a nové veci Tanyi že mal pocit, že ta ženská do tej jednej kabínky s Tanyou narve celý obchod. Síce nevedel ako v tom všetkom vyzerá, najme keď videl korzety, krajkované spodné prádlo a taktiež i niejaké podväzky. Keď sa ukázala v šatách sa usmieval na Tanyu, ktorej chcel pobozkať ruku ako správny gentleman. Tanya nevedela čo je choker, čo niejak popravde nebol prekvapený. "To je taká vec na krk.. niejaký ti zoženieme." Usmial sa na Tanyu a nechal ju sa zase prezliekať. Mala zaujímavé pripomienky že nemá röntgenové oči. "To mi budeš musieť dať potom doma osobnú prehliadku, čo ty na to ?" Rípol do Tanyi, keď i ona ho takto podpichovala že prečo nie i on ju. Nakoniec vyšla vonku a uškŕňala sa pričom okolo neho prechádzala. Usmieval sa na ňu a jak okolo neho prešla, tak sa za ňou otočil a pozeral si ju pekne zo zadu. Toho si všimol snaď každý i slepý človek by to videl. Nakoniec sa postavil a šiel za ňou, ale prešiel na mužskú čásť kde si vybral niejakú košelu a obzrel sa za ňou. "Vyber si čo len chceš zlatíčko. Čo si len budeš priať." Usmial sa na ňu a košelou prišiel k nej, na čo sa nahol a pobozkal ju na líci blízko pier a šepol jej do ucha. "Ale mám potom pre teba pekný náhrdelník." Usmial sa na ňu a šiel k pokladni kde k veciam Tanyi položil i svoju košelu. -
Prstami prechádzala po krásnych látkach s rôznymi vzormi. Ale jej farby sú asi zrejme obľubené temné ako pre upírku, demonku. Usmiala sa a ukázala svoje špičky naň ho osobná prehliadka sa asi konať nebude, to by bolo zásah do súkromia, hoc. Ja som vám zašla doň priveľmi. Prezerala si šperky na stojane a čítala Choker, už jej došlo čo to bude a tak pár bižu vybrala čo sa jej páčilo. Privrela oči pri bozku na tvári a pozrela naň svojimi modrými očami, ktoré boli v tom svetle pod lampami úplne výrazné. Priam zbudzovali pozornosť u každého muža. Ako pohľad sirény. Hrýzla si do pier a usmiala sa. smiem toto? mala v rukách rôzne bižu a položila si to na pultik. Pani ešte s jednou slečnou balila pekne veci do tašiek. toľko vecí ale asi by som si mala vziať niečo i teplejšie nie ? Myslím tým iné niečo na seba, dívajú sa na mňa, akoby som sem nepatrila. Vzala si tak zaplatené veci z pltiku šaty a taký kožený kabatik. Na provokáčku jeho pri platení na špičkách pobozkala na lice a šla do kabínky sa prezliecť. On vyzeral tak elegantne a ona ako rómske dieťa z táboru. To musela zmeniť. Odišla sa prezliecť a ked bola hotová tie veci čo mala predtým na sebe vsunula do jednej z tašiek. lepšie? ukázala sa mu z iného uhlu pohľadu a všimla si ako muž s nejakou babou tam tiež nakupovali a dival sa na ňu. Žmurkla naň a jemne zodvihla ruku a prstami mu zamávala. No to iste urobil i on ale ta baba ho otočila a vylepila mu facku. au.. Zahrýzla si do pier to je žiarlivosť pan mendóza. Nie ste jediný kto vie vzbudiť pozornosť i keď to nechcem. Vzala tašky a objala ho okolo paže. kam pôjdeme? Zvedavo sa spýtala lebo na svoje topánky sa dívať nedalo.
-
Prezerala si niejaké veci a on ju neustále sledoval. Nie preto že by sa o ňu bál i keď bál, ale hlavne i preto, že nedokázal z nej jednoducho spustiť svoje Vampýrske oči, ktoré ignorujú rôzné pekné ženy a sústreďujú sa len čisto na Tanyu. Keď vravela že osobná prehliadka nebude sa pozasmial a nakoniec predsa šiel k nej aby jej dal pusu na to líce a pozrel sa čo chcela. "Samozrejme že môžeš a čo sa týka osobnej prehliadky, tak si to ešte rozmysli inak budem urazený." Podpichol Tanyu a šiel k poladni kde dal košelu a čakal na Tanyu čo si ešte vyberie. "Kľudne si vyber zlatíčko, počkám tu." Usmial sa na ňu a sledoval jej každý pohyb a taktiež i ľudí, ktorý sa za ňou otáčali. Nakoniec dostal od Tanyi pusu na líce čo ho potešilo a nechal ju prezliecť. No keď vyšla vonku a pozrel na ňu tak s úsmevom prikývol. "Pasuje ti to. Si v tom krásna ako vždy." Pochválil Tanyu, no všimol si ako máva jednému pánovi čo tam bol pravdepodobne s manželkou abo s kým. Nepáčilo sa mu to a privrel oči na Tanyu a potom na toho divného muža ktorému mávala. Dostal facku, ale to mu bolo fuk a Mendoza takto vyzeral nasrane. Žeby začal Mendoza žiarliť ? Lenže jak sa k nemu Tanya prihovorila tak sa na ňu pozrel a pousmial sa. "Ty si mi teda zlobidlo." Zaplatil a chcel vzať tašky, ale vzala ich Tanya na čo jej ich vzal. Predsa nenechá ženu nosiť tašky. "Tašky vezmem a teraz pojdeme kúpiť niejaké topánky." Usmial sa na Tanyu, ktorá ho objala okolo paže a taktiež započul tu predávačku. "Ty sú tak sladký.." Keď toto započul, tak sa uškrnul a šiel s Tanyou po chodbe až narazili do bochodu s topánkami. "Tak, vybereme niečo na zimu, leto.. volnejšiu obuv a čo by si povedala niečo s podpätkom keď už máš tam niejaké tie šaty." Usmial sa na Tanyu a ešte jej dopomohol vybrať niejaké kvalitné topánky.
-
Prikývla a obzrela sa za hlasmi okolo, ale všimla si ako sa on díval na ten pár ktorému ona pred chvíľou. Všimla si to a tak chcela vedieť prečo. No odišli z obchodu so šatami a šli do predajne s topánkami. Prezerala si veci okolo a tak našla niečo čo by sa jej hodilo. Prišiel k nej sympatický mladík, ktorý ju obslúžil ale číslo nohy nepoznala svoje. Tak vzal divnú vec a kľakol si pred ňou. Vyzula nohu a opatrne do toho meritka vložila svoju nohu. Chytil ju za nohu, aby správne odmeral. Hrýzla si pri tom do pier a usmiala sa naň ho. Hneď vedel číslo topánok, aké ma hľadať. Tak sa do toho hneď pustili. Mala na nohách silonky, ktoré boli ako rybárska sieť ale v menšími očkami. to sa tu tak bežné robí? Spýtala sa pána Mendózu, ktorý ju sledoval a nie len ju. Posadila sa na lavičku koženú. Keď jej priniesol topánky, znovu si pred ňu kľakol a chcel jej pomáhať pri skúšaní topánok. ja to zvládnem i sama ďakujem ste milý. Nepotrebujem pomoc. Chlapec položil krabičku vedľa nej, keď ho chytila za ruku a obaja si pozerali do oči sa chlapec začal akoby dusiť. Nevedomky si brala jeho energiu. Hovoril že ho bolí hlava a nevedel čo sa deje až dostal závraty. No stále ho držala za ruku.
-
Sledovať Tanyu tužbou a nie ako predátor bolo zaujímavé a prekrásne, no každý sa na ňu pozeral. Potom predávačka ktorá si myslela že spolu chodia. Možno tak v jeho mokrých snoch. Zaplatili a odišli preč do obchodu s topánkami kde sa obzeral rôzne, no ten mladík čo obskakoval Tanyu bol milý, ale jemu sa to moc nepáčilo. Zavrčal keď žmúrkol na Tanyu že tašky čo mal v ruke, tak úška z tašiek silno zovrel do päste že mu z tlaku popraskali hánky. Ale nejak sa cez to dostal a sledoval každý pohyb chlapca aby zakročil. "Ako kedy, hlavne je na teba milší než k iným zakaznikom. Nepáči sa mi to." Odpovedal Tanyi keď chlapec hladal topanky pre Tanyu. Priznal sa Tanyi že žiarli a snažil sa pozerať na topánky a odreagovať sa. Avšak zajmula pozornosť jedná žena ktorá tu tiež pracovala. Už pri debate si niekoľko krát hryzla do pier a pozrel na Tanyu ktorá spravila to isté. Zavrčal a pozrel na tu slečnu ktorej sa predstavil a mali menšiu debatu medzi sebou. Nakoniec započul že chlapec je bledý a obzrel sa. Tanya brala energiu a tak šiel hneď k nej a chytil ju za ruku ktorou brala energiu a dala ju preč. "Ďakujeme za vašu pomoc, ale moja priateľka si poradí s obuvanim topánok." Mendoza nevyzeral nadšene keď sa pozeral na chlapca a keď sa odtáckal preč si priklakol k Tanyi a pozrel jej do očí. "Si v poriadku? Bude v pohode.. zobrala si mu trochu energie. Nič si z toho nerob. Máš vybrané niejaké topanky?" Bombardoval ju otázkami a pozrel si číslo nohy Tanyi, ktorú si chlapec zapisal a doniesol Tanyi pár kúskov medzi ktorými boli i lodičky. "Vyskušaj si tieto." Usmial sa na Tanyu a prišla slečna ktorá sa pýtala či je Tanya v poriadku. "Sme v poriadku, ďakujeme." Usmial sa na paní a pohladil Tanyu po líčku.
-
Nevedela ako to býva v obchodoch, kupovala si jedlo na trhu, keď okradla mrtvoly. Ale toto čo sa dialo v obchode s topánkami sa jej páčilo. Obskakoval ju mladík, ktorý nebol na zahodenie. Ale jej v hlave nebolo niečo v poriadku. Niečo akoby zabudla na spôsob sebaovládania. Nadýchla sa a pustila chlapca, po tom čo ju chytil Stefan za ruku. ja - ja... čo som spravila? Pozerala vystrašene na chlapca, ktorý takmer skolaboval pri nej. Len čo sa k nej priblížil on, prsty stiahla do dlane s povzdychom či bude v poriadku. Ja- ja som vravela že to nie je dobrý nápad. Ja.. nechcela som mu ublížiť. Trochu paníkarila lebo naozaj sa dlho nekŕmila energiu druhých. Ukázala na krabice, boli tam tenisky, topanky i na chladne počasie a prechodne a elegantné. Neviem čo by som robila bez vás. Už dosť pútam pozornosť to ako vyzerám. Chytila topánky do rúk sú krásne také, niekam na tanec alebo k šatám.. samozrejme boli tam i na platforme sandále. Topánok a topánok pre jej malé nohy. Vzala si tie na opätku a vyskúšala ich. Boli jej ako uliate. Usmiala sa a pozrela do oči Stefanovi. Keď bol tak blízko nej si uvedomovala čo sa deje aj medzi nimi. Len ako čupel, chytila ho za tvár a pobozkala na pery sama. No prišla majiteľka predajne a spýtala sa či je všetko v poriadku. Odtiahla sa a vstala z miesta a prikývla. áno je prepáčte, vezmeme tieto pekne vybrate topánky.. Ďakujem. Bola rozrúšená ale i srdce jej bilo. Pretože to bol moment keď ho pobozkala ona, na pery a bez toho že si povedala "to je nesprávne". um kam.. kam teraz pán Mendóza? No otočila hlavu a počula ako nejaká pani hovorila o parfémoch. Hygienicke potreby nemala ale to nemohla toľko žiadať od Stefana. V topánkach na opätkoch prešla k zrkadlu a dívala sa na svoje nohy, boli krásne v nich a ine než predtým než sem stúpili. kedy si som takéto mávala. Ukradla som ich mrtvej žene ale, páčilo sa mi ako v nich tancovali.. snáď ju nikto nepočul lebo vážne nechcela vzbudiť pozornosť. Len čo stále počúvala od tej hudby a hluku ju ťahalo do kozmetického obchodu zájsť? smiem isť tam? Pýtala si od neho povolenie.
-
Mal o Tanyi obavy a celkovo nechcel o ňu prísť. Keď na ňu niekto sahal mal chuť tomu smrtelníkovy zlámať ruky. Nikdy nič takéto necítil, ale Tanya nebola jeho, tak nezakročil. Teda samozrejme do doby než si všimol ako mu brála energiu. Keby z toho nemala Tanya výčitky tak by si to ešte vychutnal, že si to sopliak zaslúžil za to, ako na ňu žmúrkal. Nakoniec Tanyu prebral z toho tranzu čo chlapcovi brala energiu. Bol tu pre ňu a nenechá ju len tak osamote. Tanya sa chcela ospravedlniť, ale nemala niejak za čo. Svojím spôsobom samozrejme. "To nič zlatíčko, som tu neustále pre teba aby som ťa podržal a dostal z takých problémov. To sa aj stalo. Zastavil som to a nemusíš sa báť. Bude v poriadku." Upokojoval Tanyu, ktorá to potrebovala. Nevedel prečo síce hryzla svoje pery keď ju henten červík obsluhoval, ale bral to že jak ju furt niekto bil a opovrhoval ňou, tak neni zvyknutá na to chovanie. Usmial sa na ten výber topánok a usmial sa na Tanyu ktorej doniesol pár na výber. Boli krásne, luxusné a drahé. Len chcel aby sa Tanya konečne v živote cítila chcená a hlavne uvolnená a mala svoje veci. Nie niejaké otrhané veci čo ukradla k čomu teraz už jednoducho kradnúť nebude musieť. Teda pokiaľ neutečie od Mendozu. Čupel pri nej a obdivoval ju, no nakoniec ho Tanya pobozkala. I keď bol prekvapený, tak jej bozk oplatil s vášňou než ich vyrušila majiteľka. Nevedel za čo to dostal, no vedel že medzi nimi sa to všelijako mení. Teraz to nechá tak, ale určite sa jej spýta, za čo to dostal. Usmieval sa na ňu keď probovala jednu obuv a šiel zaplatiť všetku obuv a mal o ďalšie tašky v ruke na viac. Nevadilo mu to a obzrel sa za Tanyou. "Su prekrásne Tanya a hlavne keď si dáš šaty.. budeš prekrásna ešte viac, ale to si i bez toho." Usmial sa na ňu a chytil ju za ruku že niekam skočia, no chcela si kúpiť očividne pardém a niejaké ženské veci v drogérii. "Samozrejme že môžeš. Kúp si parfém i niejaký ženský šampón a ak chceš, tak i make-up." Usmial sa na ňu a chodil s ňou po obchode a vytiahol mobil aby svojim luďom dal info, nech poskladajú v spálni skriňu pre Tanyu a najdu aj niejaký stolík, kde si bude môcť robiť makeup. Taktiež dodal pár dodaktov čo k tomu a mobil odložil a venoval sa Tanyi.
-
Tanya sa cítila akoby mala sviatok. Žiaľ na svoje narodeniny zabudla. Nie tak celkom, ale neboli to narodeniny, keďže je rodinným prekliatím a chceli ju zabiť. Celý život sa skrýva a uteká nevedno kam a ani cirkus jej nebol oporou a rodinou.
Nikto sa jej ešte nezastal, či nebol tak viac ľudský ako tento vampír. Áno dialo sa medzi nimi to čo nečakala a k nemu svoje puto prepájala. Cítila to tak, že bozk je málo za to že jej pomohol od výčitiek že niekomu vzala život len tak.
Ako tam stála a dívala na seba v zrkadle sa nad sebou zamyslela. Len to čo by chcela ako každé dievča a žena robiť nemohla. Ja som len, chcela pozrieť. Cítim to až sem... Usmiala sa viac naň a tie tašky. Vzala mu ich pár, aby jej ich nenosil ako vianočný stromček. Vošla do predajne viac menej pre ženy. Pozdravila sa slušne. Pekný deň slečna s čím vám pomôžem zazneli slová pani v predajni. No ona sa dívala po tých farbách kozmetiky. Ja sa len dívam, máte tu pekné veci No pani v predajni sa usmiala a ponúkla jej že ju nalíči a potom tie produkty si môže kúpiť. ja neviem či by som mala.. Pozrela sa na Stefana či jej to dovolí. poďte slečna ak sa vám to nebude páčiť a ani vášmu priateľovi tak nemusíte nič kupovať. Máte krásne oči a je škoda ich nezvýrazniť aj pery. Nehovoriac o vašej krásnej pokožke. Usmiala sa na slečnu a posadila sa. Dala jej takú čelenku, aby vlasy odhrnula z čela a pustila sa do práce. pracujete ako modelka alebo? Tanya sa pozrela na slečnu a potom na Stefana a znovu pred seba na slečnu ktorá ju líčila, bola chrbtom k zrkadlu, čiže to čo skúšala za produkty na nej videl len Stefan a ta slečna. Líčila ju tak, že jej naozaj zváraznila oči a jej krásu tak viac vyšperkovala. dám vám aj rúž, ktorý sa pri bozkoch nezotrie Tanya pozrela nechápvo taký je? Pozrela na Stefana, ktorý si tam niečo vypisoval na mobile a nevedela čo sa deje. Asi ho oberala o čas a on mal niečo súrne vybavovať a pracovať. Posmutnela a zamyslela sa nad sebou. Trvalo to tak 45min kým ju nalíčila a všetke produkty zapísala. Otočila ju k zrkadlu a ostala Tanya prekvapene pozerať. a.. to.. wow.. páči sa mi to.. a ten rúž naozaj sa neobtlačí? Prstami si prešla po pere a naozaj tam nič nemala. No potrebovala i pokusneho králika a tak si počkala na Stefana kým sa k nej problíži. Upravila si vlasy po tom čo jej dala dole čelenku. Postavila sa a nečakane Stefana pobozkala opäť. Pani sa usmiala pri tom. Keď sa odtiahla Tanya videla že sa neobtlačil a fakt drží takže sa neobtláča.. ale to je trochu klamlivý výrobok. Teraz sa pani pozrela nechápavo ak by mal chlap milenku tak to nezistí jeho priatelka, lebo neostávajú stopy po rúžu. Pani pri nej ostala v šoku lebo to ju nenapadlo. No dala jej za pravdu. Ale páči sa mi to. Ďakujem máte šikovné ruky. Chytila ju za ruku a znovu to urobila a pani prišlo trochu nevoľno. -
Videl na Tanyi ako je šťastná a kompletne.. spokojná s tým čo sa momentálne deje a akú možnosť jej Mendoza momentálne dal. Nevedel čím všetkým si táto krásna menička prešla, ale bol ochotný si vypočuť o nej všetko a dať jej všetkú podporu ktorú bude potrebovať. Spraví pre ňu naozaj čokolvek. Prekvapivé mať také myšlienky keď je Vampír s emóciami ktoré mal pochované tisíce rokov. Ale i on bol šťastný keď bola šťastná samotná Tanya. Nakoniec skočili do toho obchodíku kde boli parfémy a všetko možné čo ženy potrebujú pre svoje krásne tváre a pokožku. Usmieval sa na slečnu ktorá ich uvítala a keď mala Tanya pochybnosti, tak jej súhlasne prikývol, že jednoducho môže. Keď o nich ľudia v obchode hovorili že spolú sú, bolo to slatké a lichotivé, len nebolo moc čo na to povedať. Račej to prijal že pre týchto ľudí sú i keď v skutočnosti niesú. Sledoval Tanyu i tu slečnu ako ju skrášlovala a na jej otázku či je modelka sa pozrel na slečnu na čo naráža, no nič nepovedal. Nechcel nič vravieť, čo by sa Tanyi nepáčilo. Vzniklo trápne ticho, ale slečna pochopila že nechce Tanya hovoriť o tom kde pracuje.Keď sa hovorilo o rúži tak sa pozasmial jak sa Tanya prekvapene pozrela a len nechcel vedieť koho by chcela Tanya bozkať. Síce musel zariadiť pre Tanyu skriňu a menšiu "drobnosť" ktorá sa vyzdvíhne pri odchode. Videl na Tanyi, že mierne zosmutnela, ale nemala prečo. Keď videl Tanyu jak prekrásne vyzerala tak mal viditelnú iskru v očiach. "Páni, ty vyzeráš prekrásne." Pochválil Tanyu ktorá k nemu prišla a znovu ho pobozkala na pery. I keď chcela skúsiť práve tien rúž, tak jej bozk už z reflexu oplatil a usmial sa. No potom Tanya spustila o rúži do paní a pozerá šokovane na ňu, že čo sa deje. Pozasmial sa na to o čom hovorila a všimol si ako Tanya zase berie energiu a preto Tanyu chytil za ruku a dal ju preč z ruky paní, nahol sa k Tanyi a vášnivo ju pobozkal. Bozk schválne naťahoval a potom sa odtlačil od jej pier. "Hmm.. tvoje pery teraz chutnajú jak višňa." Žmúrkol na Tanyu, aby zamaskoval to, ako brala energiu a hlavne aby sa ukludnila. Pozrel na paní, ktorá sa oklepávala z toho čo sa stalo. "Zabalte nám tie výrobky prosím a k tomu ružu čo ste jej dali, pribalte jeden ktorý zanecháva stopy." Usmial sa a pani i keď vyzerala že nevníma tak to všetko zabalila, naúčtovala a Mendoza zaplatil a dal do tašky. Pozrel sa na Tanyu a chytil ju za ruku jak keby boli pár a šiel s ňou spokojne. "Táák, teraz môžme ísť domooov áále... ešte skočíme niečo vyzdvihnúť. A ak chceš, tak môžme kúpiť pre Auroru tie kvety ako si chcela." Usmial sa na Tanyu a spokojne šiel s ňou do klenotníctva kde bol postarší pán. "Dobrý deň pán Mendoza. Hneď Vám to prinesiem" Prikývol a medzitým čo čakajú na to, čo Mendoza objednal pozrel na Tanyu ktorá si niečo obzerala. Boli všade krásne prstene, náramky či dokonca prívesky. Nakoniec prišiel pán ktorý priniesol krabičku a otvoril ju. Bol tam diamantový prívesok do tvaru srdiečka, kde to srdce malo na sebe rubín ktorý bol do toho srdca vytvarovaný. "Tanya, smiem ti ho nasadiť ?" Spýtal sa opatrne s úsmevom Tanyi.
-
Všetko čo dnes pre ňu robil pán Mendóza si hrozne moc cení a váži, lebo toto by pre ňu nik nespravil. Len niečo sa s ňou deje a keď cíti koľko energie ma pod rukou a okolo seba, tak jej pud hovorí aby to robila i keď nechce. Nechcela ani tejto žene ublížiť. Nadýchla sa a pozrela na Stefana, ktorý ju začal tam bozkávať. Sústredila sa tak na jeho pery a to čo robili.
Nadýchla sa a sklonila tvár po bozku k zemi. Nevedela čo mala povedať, predsa ani nevedela že jej to kúpi ale svoje ruky radšej nechala v jeho rukách. Chytila ho za ruku a vzala si taštičku s kozmetikou. Ďakujem a prepáčte. Pozrela na ich ruky a nevadilo jej to. Vzala tašky a šla s ním inam kam ideme ešte? Kvietky? to by som asi sňou musela vyberať ja sa nerozumiem do kvetov.. No prešla okolo muža, ktorý sa po celý ten čas díval, bol všade kde boli v obchode. Cítila nepríjemný pocit v sebe a tak sa držala pána Mendózu. Položila v zlatníctve tašky a prezerali si tie krásne trblietavé šperky za sklom. No stále pred sklenenou skrinkou a v zrkadle videla muža, ktorý sa na ňu díval. Len čo ju zavolal šla k nemu. páni ten je krásny. To je darček niekomu k sviatku ? Spýtala sa zvedavo. Keď sa jej to spýtal ostala prekvapene dívať. pre mňa? p-prečo? a-ano pan Mendoza Je to krásny šperk. usmiala sa nad tým a vlasy si dala na bok a nechala si ho zapnúť. Muž vstúpil do predajne a stál hneď pred ňou. -
V centre stál a díval sa po okolitých ľuďoch, nudil sa a tak hľadal zábavu. Dostával posledné dni zle správy a to ho nebavilo. Potreboval rozptýlenie a to také, že riadne lebo asi znovu niekoho zhodí hoc zo strechy tohto centra. Oko popíjal kávu a upokojoval svoje myšlienky si všimol párik, ktorý vyzeral zaujímavo. Aj by si povedal niekto, zlatý sladký párik. No ako prešlo dievča okolo výkladov jej odraz, bol miestami v blond vlasoch a miestami čierne. Premýšľal či si niečo neprilial do kávy. Oči boli všade a to dievča nebolo obyčajné.
Tak aby sa zabavil vyhodil do koša teglik od kávy a prenasledoval ich. Nebol nápadný, skôr o to mu šlo aby si ho nevšimli.
No v predajni s topánkami sa prezradilo dievčatko a údajný záchranca, keby tam nebol už by chlapcovi nepomohla ani prvá pomoc, dostal by sa do kómy. Ale musel uznať dievča malo potenciál. Mala pri sebe Vampíra a to vedel z toho dôvodu, ten prsteň. Vytiahol mobil a zavolal známej štetke menom Sarah. Riadna mrcha ale na úrovni. Čus štetka, pošli mi fotky tej meničky. Asi viem kde je. Ach. Nemeľ sprostosti a pošli mi tie fotky. Zložil. Bol tam obrovský hluk takže aj meniči mali problém sa sústrediť na jeden zvuk. Len čo mu došli správy a prezeral si fotky. Ale nesedel opis na meničku s dobrou krvou. Len ako ju sledoval do inej predajne, len prešiel a videl že sa dievča neovládalo. Zašiel tak do zlatníctva, kde sa tváril že hľadá niečo pre priateľku. Len ako si prezeral rovnaký výklad dievča sa ho zľaklo? Uškrnul sa nad tým. Len čo si skúšali šperk tak prešiel k pultu a počkal si na správny moment, lebo ho taktiež predávajúci obsluhoval. Doniesol mu prstene ale pritom sa on otočil a podal slečne vizitku. Ahoj kráska, nechcel som vás vyrušiť. Krásny šperk. Hľadám krásne modelky do módnych časopisov. Ak ti to frajer... keď počul dobre oslovila ho pane pán dovolí. Ozvi sa mi. Vybral prsteň, ktorý zaplatil. Nemohol ju ovplyvniť, keďže pred nim bol niekto s kým sa poznal jeho otec. Vzal čo mal a odišiel. -
Nevedel či to nepreháňal s tým, čo robil pre Tanyu, ale bol ochotný pre ňu spraviť momentálne čokoľvek a dokonca ju i ochraňoval aby nezabila nevinných ľudí. Bol tu pri nej a musel ju naučiť ovládať tu schopnosť, pretože očividne po tej dlhej dobe čo neovládala schopnosť.. tak je sama v tom nováčik. Bolo to divné, ale tak je to žiaľ niečo čomu on svojím spôsobom chápe. Pretože i ta Vampírska hypnóza, alá ovplyvnenie pokiaľ sa dlho nerobí, tak ta schopnosť slabne a je potom ťažšie niekoho ovplyvniť. Po celý deň si žial nevšímal či ich niekto sleduje, pretože sa pozeral na Tanyu a bol ňou okúzlený. I keď je pravda, že on nikdy niejak nevnímal okolie, pretože naozaj málo kto bol odhodlaný napadnúť mocného Vampa ktorým bol. Každopádne nakúpili potrebné veci a Tanyu upokojil dotykmi a chcel stihnúť vziať jednú vec a ísť domov. "Táák potom keď bude všetko v poriadku, tak ťa mile rád pustím s Aurorou samú. I keď sa budem moc o teba báť." Prejavil strach o ňu, ale niejak to neriešil. Šiel do klenotníctva kde bol veľa krásných kúskov až nakoniec sa ukázal ten hlavný, ktorý pre ňu objednal. Už len keď videl ten šperk vedel, že bude vyzerať naozaj prekrásne na Tanyi. Usmial sa na Tanyu ktorá bola mimo z toho, že to je pre ňu a prívesok vzal z krabičky a nasadil ho Tanyi na jej krk. Vyzeral na nej krásne a pohladil ju po líci keď videl ten krásny úsmev. Len zaznamenal že mala strach a pred chvíľou sa zlakla toho divného muža čo tu prišiel. Poriadne si ho prezrel a hneď spoznal že je to Vampír. Podozrievavo si ho prezrel a keď sa prihovoril k Tanyi tak sa pred neho postavil. Nech mal plány akékoľvek, nehodlal mu Tanyu odovzdať a taktiež mu nedovolí aby spravil čokolvek. Nechal nech si Tanya vezme od neho tu vizitku, ale to nakoniec po Sedricovom odchode vzal a prezrel si vizitku. Hneď na to pozrel na Tanyu. "Bol to Vamp.. nepáči sa mi to." Povedal Tanyi narovinu, že ten vampír čo tu bol mal pravdepodobne zlé úmysli a vzal tašky. "Tak poďme podom. Tám ťa čaká menšie prekvápko." Usmial sa na Tanyu ktorú chytil za ruku. "Ďakujem ti Henry za tvoj čas a snahu." Rozlúčil sa s majitelom ktorý sa odzdravil a šiel s Tanyou do garáže centra, kde tašky odložil do kufra a znovu ako gentleman otvoril Tanyi zase dvere do auta a po jej nastúpení zavrel. Nasadol nakoniec i on, zapol si pás, naštartoval a vyrazil do ulíc. Ale schválne šiel uličkami aby stratil každé auto ktoré šlo za ním, čím cesta trvala o trošku dlhšie domov, ale nakoniec dorazili v poriadku.
-
Prstami si prešla po krásnom šperku, ktorý si ani nezaslúžila. Dnešok bol naozaj krásny, tento deň si zapíše ako najkrajšie spomienky ktoré mala za tých sto rokov. Kým sa pred ňou nepostavil vysoký muž s modrými očami. Bol pekný naozaj okúzľujúci chlap. No to čo chcel od nej a dal jej vizitku si vzala do rúk. No chytila pána Mendozu druhou rukou za jeho kabát. Mala strach a na vizitke bol znak a meno a číslo. Sledovala odchod muža z predajne. myslím že ani pre jednu z nás toto miesto by nebolo bezpečné. Zistím si na ňu kontakt a zavolám jej. Ak by mohla k vám prísť.
To asi moc žiadala ale nebol by to zlý nápad a pánovi Mendozovi verila tak, prečo nie. Pozrela na pána Mendozu, keď hovoril že to bol vampír. Ste si istý že bol vampír? Vzala tašky a celou cestou jej vŕtalo v hlave o koho šlo. No potom si spomenula na Sarah.
Ale pri tom ako sadla do auta a odložila tašky do kufru si sadla bez slova. prekvapenie ? aké prekvapenie? už ste mi toho dnes veľa dali. Natiahla si na seba ten pás a už vedela si ho zapnúť. mam zlý pocit pán Mendóza. Keď bol ten muž vampír.. Sarah.. vie kde som.. Zomkla pery k sebe. ale cítila som že ten muž je silnejší než ona.. Ale ako veď som sa nepremenila... No pozerala do svojho odrazu v okne a chytila si prameň vlasov...nie.. môj odraz v skle.. Otočila sa naň a hrýzla do pier až tak silno že zabudla na špičky a mala krvavú spodnú peru. -
Byl to jeden z těch klidných dnů, kdy nebylo moc dělat nebo spíše se necítila na nějakou velkou akci. Měla to své období, kdy byla zalezlá doma a trávila většinu svého času čtením knich nebo sledováním seriálů. Když nastala noc, tak sedla do svého auta a rozhodla si udělat noční projížďku, aby si pročistila hlavu. Dneska to byl opět jeden z těch dnů, kdy musela na chvíli opustit svojí introvertní bublinu, protože jednak potřebovala nakoupit nějaké jídlo, které by si mohla uvařit doma a musela zajít do lékarny, neboť ji došly prášky na úzkost.
Momentálně byla na cestě do nákupního centra, trvalo jí pár měsíců než si pořádně zvykla na to, že musí jezdit na pravé straně s volantem napravo, bylo to jako se učit řídit úplně od samotného začátků, ale zvládla to. Po cestě do centra poslouchala své oblíbené písničky, které si pobrukovala. Na sobě měla černou čepici, která zakrývala část jejich vlasů, dále se jednalo o bílé tričko bez potisku, bylo docela hezky, takže nebylo potřeba mikiny. Dále následovaly modré džíny, které byly trochu volnější a nelepily se úplně na její tělo. Nakonec následovaly černobílé tenisky. Po pár minutách zastavila na parkovišti nákupního centra, chvíli mlčky hleděla na budovu a potom si dlouze pro sebe povzdechla. "Je to jen nákup, jen nákup." povídala si pro sebe s náležitým britským přízvukem a potom vypnula motor. Vzala si svůj mobilní telefon z držáčku a strčila jej do kapsy. Pak vytáhla klíčky ze zapalování a vystoupila z auta. Chytla za krku a dveře následně zavřela, neměla ráda, když měla omatlaná okna, kdo to měl pokaždé umývat. Následně klíčky zamkla auto a z menší kapsičky vytáhla bezdrátová sluchátka, která si strčila do uší. Nechala je připojit k telefonu, zapnula si hudbu a pomalým krokem se vydala směrem ke dveřím nákupního centra.
-
Celý den byl docela náročný. Na ranči se objevili nový návštěvníci a to sebou vždy přineslo trochu chaosu a různého poletování kolem, na které jsem momentálně moc stavěný nebyl. Navíc jsem si připadal spíše jako překážka a tak jsem se raději klidil stranou. Chvilku jsem strávil i venku, kde bylo nádherně, i když tady, kousek od hor foukal docela chladný vítr. Byl tam takový klid a pohoda. Stačilo jen jít ven a člověk si uvědomil, jak mu něco takového chybělo. Z toho všeho jsem dostal chuť jít do města. Nebylo špatné se sem tam odpojit od rodiny. Vlastně mi po návratu trochu trvalo, než jsem si zvykl na všechno to příbuzenstvo a tak jsem poprosil někoho z rodiny, jestli by mě nesvezli. Nakonec z nich vypadlo že taky potřebují do města, což mi nahrálo krásně do karet. Vyhodili mě kousek od nákupáku, který jsem si matně pamatoval a tak jsem se tam vydal. Byla už noc a to nebyla dobrá doba na výlety, obzvlášť v tomhle městě, ale zároveň to bylo něco co jsem prostě nějak potřeboval. Pomalu jsem tam došel, když kousek ode mě zaparkovalo auto, ve kterém seděla žena. Podíval jsem se po cestě ke dveřím jejím směrem a potom co jsem viděl jak si povzdechla, jsem se raději zase věnoval toho co bylo přede mnou. Nechtěl jsem zírat nebo tak něco...navíc vypadala z nějakého důvodu nervózní. Každý jsme byl nějaký... U dveří jsme byli na stejno a tak jsem trochu ustoupil, protože se otevírali pomaleji, než by člověk čekal a kdyby šel na jistotu, nejspíš by do nich vrazil, co teprve kdyby se tam cpali dva...
-
Čím více se blížila k nákupnímu centru a jeho dveřím, tím více se cítila nejistá. Jakoby ztrácela pevnou půdu pod nohama a čím více na tohle myslela, tím hůře její tělo reagovalo na myšlenku toho, že musí být v nákupním centru plného lidí. Připadala si, že začíná mít sucho ve svých ústech, její tělo se začalo nepříjemně chvět. Vnitně pomalu začínala panikařit, ale navenek se nesnažila dávat na sobě něco najevo. //"Dovnitř a ven, nemusíš se na nikoho dívat, nemusíš si s nikým povídat, prostě si nakoupíš nějaké jídlo, vyzvedneš si své prášky a pak půjdeš domů nebo se půjdeš projet. Simple as that."// mumlala si pro sebe nekonečně v duchu, pohled měla lehce sklopený, protože nechtěla vědět jak moc se přibližuje k nákupnímu centru, prostě už chtěla být vevnitř a udělat si vše, co potřebuje. Pravou dlaní si lehce mžoulala své tričko, aby nějak uvolnila veškeré napětí, které v těle hromadilo a hromadilo. Co ji však byl čert dlužen bylo to, že opravdu nevěděla, že se ty proradné dveře otevírají pomaleji než měly. Takže vám mohlo být jasné, co se vlastně záhy hned stalo. Udělala krok směrem ke dveřím a ozvala se skleněná rána, její čelo narazilo přímo na prosklenné dveře, měla sakra velké štěstí, že šla opravdu pomalu, jinak by dveře možná vysklila a ošklivě se pořezala. "Do pr..." slabě zaúpěla bolestí a udělala vrárovavý krok zpátky, který ji poslal alá příští stanice tvrdá zem. Zadkem dopadla na zem a chvíli tam seděla jak opařená, než si pomalu začala uvědomovat, co se vlastně stalo. //"Proč zrovna teď?!"// zaúpěla si v duchu, přičemž její tělo začala pohlcovat ještě větší panika z následného ztrapnění. //"Kolik lidí to muselo vidět, co si teď musí o mně povídat."// drkotala si v duchu.
-
Nemyslel jsem si že se opravdu stane to, co mě napadlo, ale možná jsem měl dávat větší pozor. Došli jsme ke dveřím s ženou ve stejnou chvíli a i když jsem zastavil, abych ji nechal projít, její zrak mířil k zemi a tak si nevšimla pomalu se otvírajících se dveří. Už jsem chtěl vykročit, abych jí zastavil, ale to už byla ve dveřích. "Sakra!" Pomyslel jsem si, když se ozvala rána, jak do dveří narazila. Mohl jsem tomu zabránit a upřímně jsem nechápal co se stalo s mým postřehem. Žena zaúpěla a poroučela se k zemi. Ještě aby ne, při takovém nárazu. "Jste v pořádku?" Zeptal jsem se a šel k ní, přičemž jsem se porozhlédnul po kolemjdoucích. Pak jsem jí podal ruku, abych jí pomohl na nohy. Dřepnul bych si k ní,abych ji zkontroloval, ale tak daleko jsem s nohou ještě nebyl. "Pomůžu vám na lavičku..." Pousmál jsem se a kývl směrem k lavičce nedaleko. Nejspíš byla ještě mimo, nebo se jí až vstane začne motat hlava, možná bylo lepší ji teď ještě víc nenamáhat a nechat jí chvíli prostě jen sedět...
-
Seděla na zemi a tupě hleděla před sebe. Cítila hlasité bušení svého srdce, které mělo každou chvílí vystřelit z jejího srdce a opustit atmosféru. Měla chuť se propadnou do země, zalézt pod svojí deku a schovat se před celým světem. Krev jí naštěstí netekla, co by moc dobře poznala. Její hrudník se po chvíli začal rychleji zvedat, ozývaly se hlasité výdechy a nádechy, které byly po chvíli neznačovaly nic dobrého. Byla jako v transu, duhovkami těkla akorát do strany a uviděla nastavující se dlaň mladíka, který jako jediný ji přišel zkontrolovat. Bohužel však přes sluchátka skoro nic neslyšela, takže se snažila aspoň trochu odezírat ze rtů, na co se asi tak mohl ptát. Následně k němu natáhla svoji roztřesenou ruku, její úchop byl asi takový jako úchop jednoletého dítětě, naprosto slabý. Jakmile se ocitla na nohách, tak opět lehce zavrávorala a pak se s ním rozešla na lavičku. Ihned na ní dosedla jako tvrdý šutr a z pod čepice si pomalu začala vytahovat sluchátka, ve kterých hrála hudba. "O- omlouvám se." po chvíli dostala ze sebe s náležitým britským přízvukem a krečovitě zavřela své oči. Mírně sklopila svoji hlavu a snažila se svůj zrychlený dech dostat do normálu. "Jistě jsem vám musela přidělat problémy, moc se vám omlouvám." zopakovala opět svojí omluvu. /"Proč musíš být takhle nešikovná, kdyby tohle viděl tvůj brácha, tak tě prvním letem pošle ihned domů."/ mumlala si pro sebe v duchu.
-
Jak seděla na zemi, vypadala úplně mimo. Nejspíš byla v šoku a její tělo to teprve zpracovávalo, protože se zdálo že vůbec nevnímá okolí. Taky se asi cítila trapně, což ani jinak nešlo, když všechny oči kolemjdoucích mířili k ní. Když jsem jí podával ruku, přísahal bych, že byla kousek od panického záchvatu, ale třeba to tak jen vypadalo. Nevšiml jsem si, že má sluchátka, takže jsem na ní mluvil, aniž bych věděl, že mě neslyší. Chytila se mě dost slabě a tak jsem ji pevně chytil aspoň já, aby se neporoučela k zemi znovu. Jakmile se dostala na nohy, nepouštěl jsem jí, protože vypadala jako opilá. Mohla mít otřes mozku, takže pustit jí jen tak, mohlo napáchat víc škody, než užitku. Pomohl jsem jí k lavičce, na kterou spíš spadla, než aby si sedla a teprve potom jsem jí pustil. Pak si vyndala z uší sluchátka a já se cítil trochu jako idiot, že jsem na ní mluvil, i když mě neslyšela. Nevadí, zase o tolik nešlo.. Omluvila se, i když neměla za co, ale její britský přízvuk mě donutil se usmát. Miloval jsem ho. "Nemáte se za co omlouvat..." Pousmál jsem se. "Jak se cítíte? Byla to slušná rána..." Zeptal jsem se a sledoval jak se to snaží rozdýchat. "Vůbec jste mi tím problémy nepřidělala...ani netušíte jak často se to tu stává." Řekl jsem, nevěděl jsem jak časté to tu je, jen jsem jí chtěl povzbudit. "Nejste odsud, že?" Zeptal jsem se. "Víte kde jste?" Zeptal jsem se ještě, abych zjistil jestli je v pořádku.
Rory
monsteros
skye
citrónový ježíš