Pozrel otrávene na liškodlaka, ktorý mal hubu plnú otravných kecú "Mohol by si konečne držať hubu?" Sledoval liškodlaka ku ktorému prešiel bližšie. " Lebo si zdroj výživy pre mojich klientov. Preto. Ak budeš dobrý chlapček, pustím ťa. Ak nie skapeš tu zaživa." Nadvihnutým obočie a vzdialil sa od mreží. Priniesol mu jeden z jeho ľudí batoh a vybral odtiaľ Aurorin mobil "Ma prekvapuje, že zviera ako ty ma mobil. Pozrime sa či je niekto v tvojom živote tak dôležitý. " Začal si prezerať jej správy, videl tam len jedno meno. Akýsi Richard ktorého fakt nepoznal. "Hm Richard nová známosť? čo sa stalo s incubusom? nechal ťa? " Chcel vedieť kto bol Richard. Prezrel si galériu ale videl tam fotky aj iných mužov. Len sa zasmial "Ty si riadna štetka, koľkých mužov to tu máš. Dám vám obom slobodu, ak ten Richard dvihne. Prepustím liškodlaka na slobodu. Ak nie máte obaja smolu. " Vytočil číslo na Richardové meno a dal si ho k uchu. "Uvidíme či naša sladká Aurora ma svojho ochrancu" Počúval ako to zvonilo a zvonilo. No nik to nebral .**"Ahh. Taká škoda, nik to nedvíha. Že som taký dobrák skúsim ešte raz." Znovu vytočil číslo. Pobavene sledoval oboch v celách ale ako to zvonilo zapla sa odkazovka. Vypol mobil "Aká škoda a to som chcel byť dobrý aspoň k Lišiakovi. Ako sa voláš?" Otočil sa na Dominica, ktorého meno nepoznal. Pri tom ako sa díval do čísiel, všimol si číslo Graya. "Ty máš teho skurvysyna v mobile? Zaujímavé. " Napadlo mu zavolať mu, čo aj urobil. Po tom čo sa spustil odkazovač sa prihovoril "hm, čus čurák, dlho sme sa nepočuli. Ale mám niečo chutné čo určite by chutilo aj tebe. " Zasmial sa "dúfam že skapeš kde si ako tento bezcenný hmyz. " Vypol hovor a nadýchol sa s fajn pocitom na duši. Díval sa na oboch. Prešiel k Dominicovi a chytil sa mreží, čo jeho nekoplo. "Čo tvoji rodičia nedokázali ?"
Dann bol vo svojej policajnej kancelárii, kde riešil debilné záležitosti ohľadom poslednej akcie mesta. Akurát mal poradu s policajným poručíkom, počas ktorej mal mobil zapnutý len v tichom režime. Prichádzajúca hlasová správa sa mu preto uložila do mobilu bez toho aby o nej vedel. Keď už mal konečne po nudnej porade, skontroloval si mobil a zapol odkazovač, kde sa mu spustila správa od Rory. Na jeho prekvapenie si ale vypočul hlas nejakého arogantného smrada, ktorý sa mu dokonca vyhrážal. Ten hlas mu bol až príliš povedomý z plesu, kde sa pobil s miestnym snobom, ktorý mu chcel prebrať Ainu. V momente použil centrálny počítač pomocou ktorého cez satelitné snímky vypátral, kde sa nachádza Rorin mobil. Navigácia mu hodila súradnice Sedricovej vily, od ktorej si cez radnicu zohnal plán budovy. Síce to mohol vybaviť oficiálne a poslať tam svoju špeciálnu policajnú jednotku, ale tento hajzel mu už dlhšie žral nervy. Okrem toho už dávno nevidel Ainu, preto mal ešte horšiu náladu ako kedykoľvek predtým. Zavolal Lojzovi, aby zobral chlapcov, zbrane, prípadne TNT, zverák na drtenie kostí a nejakú tú kyselinu na rozleptanie tela. Tentoraz nemal v pláne nikoho šetriť, ale skôr využiť svoje mafiánske kreatívne metódy na čistky. Dann preferoval tvrdý biznis, po ktorom nezostalo ani telo, ktoré by sa dalo identifikovať podľa DNA. Zvyšky totiž vedel spotrebovať aj ako žrádlo pre ryby. Jednoducho čistá prácička bez dôkazov. S Lojzom sa mal stretnúť o pol hodku v lese so všetkým potrebným materiálom, cca kilometer pred Sedricovou vilou, kde mu chcel dať pokyny.
vampire boss
Naštvane sa pozrela na Sedrica, ktorý sa s nimi zahráva. Hlavne keď z jej veci vytiahne práve mobil. Nemala ho zaheslované, čo je zrejme chyba ale nečakala žeby jej niekto prehľadával mobil. Keď počuje že pustí Dominica videla v tom aspoň nejakú nádej. "Pustí ho! ja ti musím stačiť a tie veci nemám, vzal mi ich tvoj kamoš." Prejde k mrežiam a modlí sa aby to Richard zodvihol. Ale on nedvíhal a v nej sa prebudila panika. Nevedela či sa niečo Richardovi stalo, alebo čokoľvek iné robil. Zmeškané hovorí si isto nájde ale po vytočení čísla pán Graya pozrela prekvapene. "Nie! nevolaj mu !" V afektu sa chytí mreží ktoré ju kopnú a naozaj nepríjemne až si chytí ruku ako ju to bolí. Zafunela bolesťou a pozrela na svoju mierne popálenú dlaň. Ešte že sa jej telo začalo hneď regenerovať "Prestaň ! nevolaj mu!" Odsunula sa od mreží s tým že vedela že s nimi dopadne zle, hlavne keď videla mužov, ktorý čosi za papiere doniesli a tam ich fotky, hlavne svoju videla.. "čo to má byť." Bola zvedavá čo s nimi mal Sedric v pláne. "Sedric pustí ho! so mnou rob čo chceš ale on je nevinný tak ho pusti !"
Byl jsem na Auroru momentálně trochu alergický, ale musela pochopit jak to vypadalo. Spíš mi to připadalo jakoby ho znala a domluvili se na mě s tím, že z ní udělá oběť taky aby to nebylo tak očividné. Aurora se nakonec vzepřela mé náladě a ohradila se. "Znáš ho snad dobře ne? Mohlo ti dojít, že to nenechá jen tak." Pokrčil jsem rameny a pak se zhluboka nadechl. "Promiň, jen jsem se přesně tomuhle chtěl vyhnout..." Řekl jsem. Přesně proto bylo lepší se s divnými lidmi v lesích radši nebavit a jít. Tedy, byla milá a všechno, ale očividně měla nějakou minulost, která nebyla příjemná a já s tím nechtěl mít nic společného. Pak přišel Sedric. "Polib si!" Řekl jsem, když se zeptal jestli bych mohl držet hubu. Choval jsem se přesně tak jako zvíře zahnané do kouta. Bránil jsem se a útočil zpět na něj. "To určitě..." Kecy že mě pustí, jsem mu nevěřil. Jen se snažil manipulovat a dost blbě. Pak začal probírat Aurory věci, až se dostal k mobilu, který prohledal. Podle všeho tam měla spoustu kontaktů na muže, ale já se o to nějak nestaral. Byl to její život a mě do toho nic nebylo. Jenže když řekl, že je to štětka, měl jsem potřebu jí obhájit. "Závidíš nebo co? Beztak sis ještě nevrznul s tím tvým plastovým ksichtem... Nech jí být!" Riskoval jsem a to dost, věděl jsem že bych měl držet hubu, ale nemohl jsem si pomoct. Hrál s náma hru, ale jen nám tvrdil že nás pustí, když to někdo z jejich kontaktů zvedne. Bez úspěchu... Stejně by nás nepustil, takže i když se usmíval a spokojeně nás sledoval, u mě neviděl nic než znudění jeho chováním. Zeptal se mě na jméno, které jsem mu ale říct nechtěl. "Brian." Odpověděl jsem nakonec, aby dal pokoj a tím jsem skončil. Nakonec zavolal ještě někomu. Auroře se to nelíbilo, ale stejně jsme s tím moc nenadělali. Nakonec se chytila i mříží a dostala ránu, načež prosila aby mě pustil. "Auroro nech to být..." Řekl jsem, protože kvůli mě vážně nemusela žadonit, to bylo k ničemu a ona si zasloužila odejít stejně jako já.
Sledoval s úškrnom zvieratka v klietke. Aj to ako Aurora žobronila. No potom mu došlo že sa nechal uniesť hnevom na Graya. "Chceš svoj mobil?" Hodil jej ho do klietky o stenu, kde sa rozbil na drobné kúsky. "Už teraz môžeš zavolať pomoc." Zavrčal nad tým čo povedal na obhajobu Aurory. "Myslím že ty budeš prvý, ktorý skončí ako predjedlo." Vyrušil ho jeden z jeho mužov, ktorý mal pripravené papiere o dražbu. "Vezmite chlapca. Nech máme nejakú zásobu krvi. A pripravte väčšiu ochranu tohto miesta." Nadvihol obočie pri arogantnom zablšenom lišiakovi, ktorý mu klamal do oči. On mu ukáže závisť. Otvoril mreže a štyria upíry ho brala do druhej miestnosti ako prašivého psa. Nedovolili mu sa takmer vôbec pohnúť. V druhej miestnosti ho dali na kreslo, kde ho uviazali ruky nohy aj hlavu oň, aby sa nebránil. Bol tam lekár, ktorá mal prístroj ako pri odoberaní krvi v nemocnici. Lekár mu napichol žilu, keď si bol istý že je mladík spútaný a nemohol sa pohnúť. Už len cez tie priesvitné veci tiekla krv do sáčka. Sedric prešiel k aurore s úškrnom " potom si na rade ty. Ešte uvidím či toho smrada blchavého pustím. Ale ty." Ukázal jej papier k mreži. "Budeš za chvíľku patriť inému vampírovi, ktorý ti ukáže že máš poslúchať." Položil papiere na stôl a opustil zatiaľ miestnosť.
Dann mi zavolal co všechno chce a nezněl nijak nadšeně. Pobral jsem tedy co jsem mohl i něco navíc, co ani Dann nechtěl ale mě to přišlo super, natahal do akce nějaký fajne vypracovaný chlapy, kdyby náhodou se Sedric rozhodl dělat nějaký kraviny a pak vyjel se vším do lesa. Proč jsme se měli sakra sejít zrovna v lese? Když jsme tam dojeli, museli jsme po chvíli auta opustit a vydat se tam pěšky. Šli jsme nějakou chvíli a když jsem si myslel že budu brzo blízko konečné destinaci, nebyl jsem ani zdaleka správně, nebo byl Dann na blbým místě, fakt jsme netušil co a jak, protože to vypadalo že tu žádný houby nerostou, ale nesměl jsem dát najevo, že nevím kam jdeme. Chvíli jsme bloudili lesem a já slyšel tu mírnou nejistotu. "Držte hubu, já nemůžu za to že žádný houby nerostou!" Řekl jsem a hodil po jednom šišku, kterou jsem sebral ze země. "Ještě jednou!" Řekl jsem varovně a pak už jsme se dobrali k Dandelionovi asi s půlhodinovým zpožděním. "Dáda hoši!" Usmál jsem se a skočil jsem na něj s úmyslem ho obejmout.
Dannovi nebolo vôbec komfortné trepať sa do lesa pešky, ale čo by nespravil kvôli Aurore, na ktorú malo to vypelichané psisko dávať pozor. Miesto toho ju uniesol zazobaný hajzel, ktorý sa mu už dlhšie jebal na jeho teritórium. Dann nemal v pláne to rovno napáliť do jeho vily, chcel si vychutnať moment prekvapenia, preto zorganizoval miesto stretnutia v lese. To však stokrát oľutoval aké debilné miesto vybral, keď sa musel predierať zarasteným lesom. Pomocou navigácie, čo sa čudoval, že vôbec chytil signál.. prišiel dokonca skôr. Lojzo tam s drsnými chlapcami samozrejme ešte nebol, preto sa z dlhej chvíle oprel chrbtom o strom, kde si prekrížil ruky na hrudi. Dann nebol zvyknutý na niekoho čakať, ale Lojza nikde. Dával si kurwa načas blúdením po lese, určite mal mizerný orientačný zmysel. S netrpezlivým a zároveň so stupňujúcim agresívnym pohľadom sa pozrel na svoje unikátne rolexky. Meškal skoro pol hodiny! Zrazu z diaľky počul jeho výrazný tón hlasu, ktorý sa nedal prehliadnuť. Hľadal nejaké huby v lese, nebodaj lysohlávky? To si snáď delá prdel?! Rozčúlene sa vybral za zvukom, keď v tom z krovia najskôr vyletela šiška, ktorá sa od niečoho odrazila a potom konečne “slávny“ príchod Lojza v sprievode s namakanými borcami. “Kde v piiiči..“ Nestihol ani dopovedať a Lojzo na neho skočil ako v nejakom ringu. Keďže mal nabratú rýchlosť a Dann to vôbec nečakal, Lojzo ho knock-outoval jednou ranou k zemi, pričom na ňom zostal ležať ako vrece zemiakov na tvrdej pristávacej dráhe. “Jebe ti?! Zlez zo mňa!!“ Zavrčal po ňom nechápavo, pretože mal pocit akoby cestou požral nejaké tie halucinogénne huby. Dann už bol celkom zvyknutý na jeho strelené príchody, ale teraz to kvalitne posral. Táto akcia ešte ani nezačala a Dann už ležal na zemi so zajebanou koženou bundou.
vampire boss
Ostala znepokojená po tom čo otvoril klietku u Dominica. "Nie prosím Sedric! moju, moju krv si zober ! so mnou si rob čo chceš ale jeho pusti!" Nemohla sa premeniť, nemohla nič, nevedela čo v tom obojku bolo ale bránilo jej to k premene a hlavne to pustilo do nej prúd ako z paralizérom. Po tom čo hodí k nej mobil a rozbil sa ostala prekvapene dívať. Pozbierala kúsky z mobilu a vybrala si pamäťovú kartu a simku, mobil nemala druhý náhradný ale toto bolo pre ňu dôležité. Skryla si to do podprsenky. Kým neuvidí že Dominica odvliekajú preč "Nieee! pustíte ho !" Pribehla k mrežám, ktoré z afektu opäť chytí a prúd z jej mreží ju opäť potrasie. Odtiahlo ju to k zemi. Zovrela ruka v päsť keď jej to znovu dlane popálilo. No začali sa hneď regenerovať. Otrasene sa dívala zo zeme na Dominica, ktorého niekam vedú. Pozrela na Sedrica, ktorý vravel o zväčšení bezpečnosti okolo budovy. Sama nevedela kde sú. Opatrne sa posadila a natiahla pre tu deku, ktorá bola v rohu mreží. Zabalila sa do nej, bola jej akosi zima na tomto mieste a ty muži tam boli desivý. Dala si pramene vlasov za uši a objala si kolená čakajúc a obávajúc o Dominica.
Premýšľal chodil z miesta na miesto. No napadla ho jedná vec, napadlo ho niečo podlé a odporné voči týmto prašivým líščím zdochlinám. Chlapcovi dal odobrať krv pre svoje súkromné využitie možno pre obchod pre novorodených. Zavolal si jedného muža zo svojich, ktorý zariaďoval to čo mu prikázal. Boli dobre platený, tak nemali dôvod ho podraziť ak sa chceli mať dobre. Nakázal mu zohnať aspoň 30 loveckých poľovníckych psov, ktorý pôjdu po lesnej zvery ako po údenom. Uškrnul sa pri tej predstave ako psi pôjdu po tých dvoch. Vypočul si info o mladíkovi, ktorý vraj ma dobrú krv ktorá by nebola zlá na čierny trh. Len on nepoznal tohto mladíka a vedel že liškodlaci majú svorky ako vlkodlaci. Smradľavá splodina, ale čo už aj ty patrili k nadprirodzených. Zasadol do kancelárie a premýšľal nad plánom ako sa zabaviť nad nimi. Predsa si takúto poľovačku nenechá ujsť.
Sledoval jsem co se děje mezi Aurorou a Sedricem a jelikož jsem si úplně nebyl jistý o co jde, moc jsem se nevkládal do jejich hádky nebo co přesně to bylo. Aurora se snažila mě dostat pryč, ale marně. I tak jsem si toho vážil. Když pak řekl ať mě vezmou, nejistě jsem se podíval na upíry, kteří ke mě mířili. Otevřel dveře klece a aniž bych cokoliv stihl, vzali mě. Měli větší sílu než já, takže jsem nemohl nic dělat. Byli čtyři a dali si záležet abych nic neudělal. Nakonec mě pevně přidělali k židli. Ruce, nohy, hlavu, nezmohl jsem nic a jediné čím jsem mohl trochu pohnout byli dlaně a oči. Tam už se o mě postaral doktor, nebo co přesně to bylo, který mi napíchl žílu a začal mě připravovat o krev. Srdce mi tlouklo jako o život a krev opouštěla mé tělo poměrně rychle. Nechtěl jsem být něčí svačina, ani jsem nevěděl jak jsem se sem dokázal tak rychle dostat. Každopádně jsem musel vymyslet jak z toho ven.
Když jsem uviděl Dandeliona, neodolal jsem a musel jsem ho sundat. Pak jsem totiž mohl sebrat jeho, když už ne houby... I když nebyl to hypochondr, tak se snad mohl zvednout sám, ale zase byl starej jak jeruzelém, možná ho mohli už bolet kosti. Někdy mě napadlo jestli třeba netrpí demencí, když je mu tolik... Když jsem ho sundal, hned mi přikázal abych z něj slezl, ale mě bavilo ho sem tam vysírat. "Nemusíš předstírat že se ti to nelíbí, hoší to nikomů neřeknou." Svůdně jsem na něj mrkl a ještě chvíli jsem ho držel na zemi, než jsem se teda zvednul, aby dal pokoj a nebyl tak agresivní. Pak jsem šel k jednomu z mužů a vzal si od něj mobil, načež jsem zkontroloval, jestli to natočil pořádně a kupodivu měl talent. Během několika mála sekund jsem si video zálohoval a pak se otočil zpět na Dádu. Sestříhám to potom, nejspíš z toho udělám jen krátký video jak ho sundávám nebo tak a pak se to bude používat jako gif. S tímhle budu určitě v trendech. "Sorry jako, ale houby jsem nenašel, tak jsme se zdrželi. Buď v klidu, máme všechno... jen nevím kde je auto." Řekl jsem a rozhlédl se. Podíval jsem se na muže kolem, se kterými jsem si vyměnil pohled. Nejspíš jsem nebyl jediný, kdo nevěděl kudy kam a jak se k autu dostat. "Každopádně... Jaký je plán?" Zeptal jsem se dodatečně a nevinně se pousmál. "Jdeme ne?" Zeptal jsem se a vydal se nevědomky špatným směrem, ale s naprosto jistým pohledem a vztyčenou hlavou.
Dann pôvodne chcel ísť rýchlo zachrániť Rory a radšej stráviť pekný večer plný príležitostného sexu a nie sa tu válať po zemi s nejakým prihriatym degešom ešte rovno pred publikom. Lujziana ho začala dokonca podpichovať, že si to má snáď užívať alebo čo. “Chceš aby som ťa vykastroval??!!“ Precedil zúrivo cez zuby. Chcel ho zhodiť na stranu rovno do stromu, ale po určitej chvíli z neho konečne zliezol. Dann sa v momente pozbieral zo zeme s vraždiacim pohľadom smerujúcim rovno na Lojza, ktorý to celé dal natáčať nejakému ďalšiemu idiotovi!! Dann si spomenul na to video s dedom, ktoré Lojzo prednedávnom zavesil na youtube. Bolo to vtipné až do momentu, keď mal zrejme v pláne sabotovať svojho šéfa! Lojzo mu popritom stále vyprával o nejakých houbách, ktoré nenašiel. Dokonca ani nevedel, kde má auto a vybral sa zrejme úplne zlým smerom aj keď z neho sálalo sebavedomie na všetky strany. Dann celkom stratil trpezlivosť, ktorú nikdy ani nemal a ocitol sa rovno v ceste Lojzovi. Jeho mramorová tvár sa zmenila do vampírskeho moodu, jeho oči sčerneli ako počas najtemnejšej noci, pričom na neho nabrúsene vyceril svoje biele tesáky. “Zo mňa si TU nikto debila robiť nebude! Tam kde nie si pozvaný sa vždy najebeš akoby nič a dokurvíš všetko okolo. A keď konečne ideme na plánovanú akciu.. tak kurwa meškáš a ešte sa na mňa zvalíš akoby si bol v Disneylande na nejakom pojebanom skákacom hrade! Potom to akože mieniš zavesiť na net ako debilnú senzáciu roka, aby si mi skazil status?! Navaľ ten mobil, lebo ti upravím fasádu tak, že ťa ani tvoj fan klub nespozná!“ Zavrčí. Ak mu bude odporovať, tak sa už nezdrží a zúrivo na neho skočí, ale tentoraz nie s cieľom ho objať..
vampire boss
Po dlhšom čase počul obrovský štekot psov. Uškrnul sa nad tým a šiel skontrolovať stav. "Páni koľko bastardov uštíkaných ste zohnali. Už som zariadil aj stávky na nete, som zvedavý či to vyhrajú psi alebo tie smradľavé líšky." Zahryzol sa do pier, aký bol nadšený z tejto hry na naháňačku a lov. Vzal jedného z najväčších poľovníckych psov. Zatiahol ho dole do jeho chladných pivničných väzníc. Kde prešiel so psom k mrežiam Aurore. "Tak tu sí pozri čo mám pre teba a aké milé prekvapenie. " Psa pohladila ale ten skočil k mrežiam a začal zúrivo na ňu štekať. Cítil z nej pach divého zvieraťa. "Snáď sa nebojíš tohto krásavca." Videl na Aurore ten strach, vedel o jej fóbii zo psoch. Preto to robil preto jej robil napriek. Potom dal nakázať mužom, aby priviedli chlapca. Chcel aby sa premenil a vedel že v jeho stave bude slabší než Aurora pri sile. Ale kto vie Líškodlací majú rýchlejšiu regeneráciu. " Aby to bolo viac zaujímavé Aurora. Premeň sa v líšku. Ak nechceš dostať ďalší šok a k tomu útok tohto sladkého šteňaťa, ktorý by sa rád zahryzol do tvojho stehna, ruky a krku" Až chorobne sa zasmial ako psychopat nad tou predstavou. "Ja ťa naučím poslúchať, naučím ťa robiť si svoju prácu! Štetka špinavá. Spálil som ti poslednú skrýšu aby si si konečne kurva zapamätala že so mnou sa nezahráva! A ak by si to prežila hoc neviem ako, tak si ťa nájdem spravím to znovu ! " Vyhrážal sa Aurore odpornými urážkami, ktoré by si žiadna žena nezaslúžila. Akoby sa v Sedricovi tak zlosť zbierala a všetko si vylial na Aurore. Ovládačom jej vypol obojok a čakal na jej premenu. Dal vôdzku psa inému mužovi, pes sa šiel potrhať za líškou za mrežami. Ďalší z mužov priniesol prepravku. Sedric si ju vzal a položil to pred dvere mreží. "Vlez ! Inak tvoj kamoš skončí hneď na tanieri týchto psom." Nakázal jej to. Keď to tak urobil zavrel prepravku a dal ju vyniesť pred budovu. Dal pripraviť live vysielanie dronami, ktoré budú celú naháňačku natáčať. Psov rovnako pripravili pred dvorom daného miesta a čakalo sa na to kedy mladíka dotiahnu po odobratí krvi pred budovu kam ho hodili do blata. Stále ho strážili aj vonku s tým že Sedric vyšiel za ním aj s prepravkou Aurory, ktorá tam bola ako líška. Počkal si na mladíka, ktorého aby prebrali obliali vodou. "Máš šancu újsť chlapče a byť slobodný, ale predtým ako sa premeníš sa zahráme hru. Tvoja kamoška, ako vidíš je v líščej podobe, ak to prežiješ si slobodný a viac sa nestretneš so mnou ani s mojimi ľuďmi. " Dal mu podmienku a psi po nich štekali. Len sa čakalo kedy sa vypustí aj aurora a psi. No mal aj iný nápad ale to by nebolo tak zábavné ako toto.
Za mrežami nevedela čo si mala o tomto myslieť. Po odchode premýšľala ako újsť. Hľadala po stene či nie je možne prekopať sa alebo tak. Mala strach, strach o to čo s ňou narobí Sedric. Premýšľala či je niekto kto ju bude hľadať. Už to bolo niekoľko hodína lebo aj dni? Richard to tu určite pozná a bude vedieť kde je a nájde ju, nájde. Do oči sa jej hrnuli slzy ktoré si utrela od toho že je v tejto situácii bezbranná. Len čo sa otvorili dvere prešla bližšie k mrežami. Uvidela Sedrica "Pusti ma! ja ti tie šperky zoženiem.. Nejako ich nájdem ale pustí ma!" Kričala naň kým k mrežiam nepribehol uštekaný pes. Zľakla sa a skríkla. Odstúpila a stiahla sa do rohu mreží ďaleko od mreží "Daj ho preč! choď s ním preč! " Videla ako si Sedric jej strach užíval. "Čo? ty chceš ma nechať týmto psom, za blbé šperky?!" Keď jej vynadal kto je stíchla a pozrela sa k zemi. Asi mal pravdu, nemala nikoho. Richard povedal že jej bude vždy nápomocný ale ako sa mu mala ozvať, dúfala že ju hľadá. So strachom a slzami v očiach ucítila uvoľnenie tej divnej veci, ktorú stiahla a hodila mimo seba. Zomkla pery k sebe a uposlúchla Sedrica a premenila sa v líšku. Nech aspoň Dominica pustí na slobodu. Nechcela aby kvôli nej znovu niekto druhý trpel. Sedric mal pravdu, bola dnom tejto populácie. Ako líška vliezla strachom do prepravky a ľahla tam. Utiahnuto sa stiahla v debničke. Počula plno uštekaných psov. Sklopila svoje líščie uší a stiahla svoj chlpatý chvost k sebe. Cítila čerstvý vzduch. Chladný, ktorý mrazil jej chlpaté telíčko. No počula ako Dominica vyhodili von do tej zimi do blata. Prešla bližšie ku klietke a videla Dominica slabého. Začala škrabať a hrýzť do mreží akoby si myslela že sa z nich dostane.
Přicházel jsem o krev a pomalu slábnul. Regenerace fungovala, ale liškodlaci nijak rychlou regeneraci neměli a bylo to znát. Nestíhala ubytek krve a tak jsem pomalu ztrácel povědomí o mém okolí. Měl jsem pocit že jsem zaslechl štekání, ale těžko říct jestli to nebyla jen má představa, protože bych se nedivil, kdybych už z nedostatku krve blouznil. Nakonec jsem upadl do bezvědomí. Když mě nesli ven, nevnímal jsem vůbec nic. Tvrdě jsem dopadl na zem, když mě hodili do bláta a téměř okamžitě projel mým tělem chlad. Začal jsem se probírat, ale vše bylo ještě docela rozmazané a zvednout jsem se ještě nemohl. Pak na mě vylili ledovou vodu a i když jsem se na to necítil, docela mě to probralo. Pomalu jsem se zvedl a při tom si všiml lišky v přepravce. Tak nějak mi bylo jasné kdo to je. Vyslechl jsem si Sedrica a jeho plán a podíval se na přepravku. Byl jsem blízko a mohl jsem jí dát náskok. Navíc se mohla Aurora v mžiku přeměnit třeba na ptáka a odletět. Přiblížil jsem se víc k přepravce a pak jí rychle otevřel, aby mohla pryč. "Běž!" Řekl jsem jí telepaticky a podíval se sebejistě na Sedrica. Jestli si myslel že se pro jeho potěšení přeměním i já, pletl se. "Myslíš že budu hrát tu tvojí hru? Jsi tak mimo. Nebojím se tebe ani tvých lidí. Jsi směšný stejně tak jako každý druhý v tomhle městě co se snaží vypadat jako rádoby boss." Možná jsem byl slabý, ale ani tak nenechám nějakého arogantního namyšlence vyhrát.
"To asi není potřeba, u psů se kastrujou jen ti, který maj pocit že jsou něco víc než ostatní, aby se uklidnili." Vysvětlil jsem a zamyslel se. "Když o tom tak přemýšlím, možná by ses měl nechat vykastrovat ty." Nějak jsem nepřemýšlel. Prostě jsem mluvil a mluvil a mluvil...to bylo asi celý. Slezl jsem z něj a šel si pro mobil, na který to všechno jeden z mužů natáčel. Byl to frajer, stejně jako ostatní, stačilo říct a udělali co se jim řeklo. Video jsem zálohoval pro případ že by měla Daniela nějaký záchvaty vzteku a chtěla mi mobil sebrat a pak jsem mu povyprávěl o dobrodružné cestě, která znamenala i ztrátu pojmu o tom kde máme auto. Nakonec jsem se prostě rozešel jedním směrem s jistotou, kterou jsem dával jasně najevo, i když jsem šel blbě. Pak Dandelion vypěnil a tak jsem se zastavil a otočil. "Mám na to talent." Řekl jsem pyšně, když se zmínil o mých špatně nebo z jiného úhlu dokonale načasovaných příchodů. Pak se ale zmínil o mém pozdním příchodu. "Dádo tohle na mě neházej." Řekl jsem klidně, protože jsem měl pocit že za to mohl on. "Nevím koho napadlo potkat se zrovna tady, když jsme se mohli sejít na tý cestě a sem jít společně... nebo počkej! Teď mě napadl briliantní nápad. Slyšel jsi někdy o příjezdový cestě? Silnici? Ne? Neva... tak příště ti to ukážu." Mluvil jsem sám se sebou a mávnul nad tím rukou. "Věř mi, budeš hvězda, budeme v trendech, hashtag Dandelion." Mrkl jsem na něj a pak se na něj zvědavě podíval když chtěl můj mobil. "Neboj, nikomu jinýmu než tobě nepíšu, ale jestli žárlíš... Dám ti ho, když mi dáš ty ten svůj." Rozený obchodník, tak mě popsala spousta lidí, nebo si to možná jen vymýšlím, jen tak mu to ale stejně nedám a co bylo vtipnější, stejně by se v něm nikam nedostal, protože bylo vše řádně zašifrované. Dostal by se maximálně tak na odemikací obrazovku.
Ako líška sa snaží a skúša prehrýzť klietku. Lenže to čo videla čo robili s Dominikom jej nebolo jedno. Štekala a vrčala, aby ju pustili odtiaľ. Len čo vidí špinavého Dominika vstať sklopila uši a stiahla sa v debničke. Počúvala ho čo hovoril a nepáčilo sa jej že podceňoval Sedrica, ktorý vždy má eso v rukáve. Len vidí ako sa Dominik približuje k debničke/prepravke. V mysli počula bež. Ale na to mu hneď odpovedala "Ale čo ty, nenechaj sa chytiť uteč skôr než ja. Odlákam psov. Prosím pár metrov odtiaľto je diaľnica, odtiaľ sa dostaneš do mesta." Len čo jej otvoril debnu, vybehla ako strela. Hneď za sebou počula krik a vypustenie psov. Čo jej nedalo otočiť sa za Dominikom aspoň na sekundu a znovu bežala. Psi boli rýchle a jej líščie nohy ledva stačili. Vbehne do kríkov kde príde o pár chlpov srsti z jej ryšavého kožúška, len aby sa ich striasla. No márne, keď ju dohnal najväčší pes ktorý ju stihol chytiť za nohu a ona pohrýzť psa, prv to vyzeralo ako krvavý boj ale ušla mu spod papule. Strach stále má a keby mohla tak pri behu kričí. Chcela aby čo najviac psov bežalo za ňou než za Dominikom. Cítila akýsi divný pach v lese, akoby cítila iné bytosti alebo zver? nevedela to v tomto momente, ako premýšľala kade bežať. Len premena do ďalšieho zvieraťa si žiada viac energie. Len už ako líška ledva držala podobu. Plus pohryzenou nohou sa ťažko skryje, nemohla sa v tom strachu premeniť celá, chvost a uši jej ostali. Len čo sa trochu psov striasla obtrela sa o stromy aby ich zmýlila pachy a bežala už v ľudskej premene. Bolela ju noha ale nemohla rýchlo utekať, ale robila to. Padla pár krát do blata ale len čo počula štekanie, ktoré sa k nej blížilo bežala bez rozmýšľania preskočila kmeň padnutého stromu a cez krík bezhlavo prerazila k zemi Luisa ako v americkom footbale, ktorý bol práve zavadzal v ceste. Bol od nej od blata až si uvedomila zo strachu, že v lese ešte niekto bol. "Ah! " skríkla a z Luisa vstala "prepáčte.. prepáčte, ja nechcela som." Adrenalín v nej stúpol na extrém a mala strach zo psov že si neuvedomila a vrazila do ďalšieho muža, ktorý bol od nej tiež od blata. Šmýkalo sa jej nohy, keďže jednu topánku stratila. Zodvihla tvár obzerajúc okolo seba. Videla mužov, ktorých nepoznala až na jedného. "Pan Gray.." Srdce jej bilo o závod a chcelo vyskočiť z hrude. Bola prekvapená že naň narazila v lese. Keby bola chorá na srdce dostala by infarkt. Chcela sa postaviť ale noha pohryzená od psa jej bránil vstať. Počula ako sa psi približovali a jej uši a chvost v tom zmizli. Zrejme sa pred tými cudzími mužmi prezradila, že je nadprirodzená a menič zároveň.
Pozrel sa nasrato na chlapca pred ním, ktorý sa držal ledva na nohách po tom čo mu vzali väčšinu krvi. Zamračil sa nad jeho arogantným správaním za ktoré by si zaslúžil nakopať a poriadne zmlátiť, aby si uvedomil s kým sa to baví a komu sa smial. Počul od jedného z mužov, ktorý mu pošepkal že na území tohto miesta nie sú sami a drony to nasnímali. No nemal čas to skontrolovať. Pri tom nedával pozor na malého liškového bastarda, ktorý vypustil Auroru. Stmavli mu oči do červenej farby a dal príkaz vypustiť psov. Ktoré sa hneď za Aurorou rozbehli. On chytil mladíka silno okolo krku jednou rukou a dvihol nad zemou. "Nebojíš sa ma? Nebojíš sa mojich mužov?" Videl po mladíkový aký bol drzí. Mávol rukou, aby doniesli krv z iného tvora, ktorá mala lepšiu krvnú skopinu ako tento. "Naozaj ? som zvedavý ako rýchlo budeš ty utekať nie pred psami ale." Len čo dohovoril. Vzal si vedro s krvou. Chlapca Dominca hodil o zem a vylial naň krv. Mohol počuť ako upíry okolo neho stmavli oči. Uškrnul sa až sa zákerne usmial "Mal by si utekať chlapče. Ak nechceš naozaj skončiť ako potrava." Zadržal chlapov, ktorý čakali na povel. No zatiaľ anonymne uzatvoril stávku, nad Aurorou a psami a Dominicom a upíry. Všetko live snímali kamery vo vzduchu. Mali krásne zábery ako Aurora bežala cez les a drony ich prenasledovali. Potom dal príkaz aby upíry prenasledovali Dominica, ktorý buď tu ostane alebo bude utekať. Možno po tomto zmení názor. Bol zvedavý koľko vampírov a všetci na Dark Webe sa prihlásia aby zahlasovali a tak aj stavili prachy, ktoré samozrejme prejdú na jeho utajený účet. Sedric nebol tak sprostý aby sa nechal tak ľahko chytiť.
Dann začal tuho rozmýšľať, prečo ešte toleroval Lojza vo svojej blízkosti. Stále ho provokoval drzými rečami, za ktoré by si zaslúžil jedine nakopať prdel. Dokonca mu povedať, že skôr on sa má dať vykastrovať?! Nemal k nemu žiadny rešpekt a bolo kurwa ťažké prevychovať drzého polodémona. Avšak mal svoje kvality kvôli ktorým ho nechával stále nažive. Dokonca ho občas dokázal rozosmiať svojou pribrzdenou povahou, čo ale nebol tento prípad. Teraz ho akurát čím ďalej tým viac vytáčal do nepríčetnosti. “Mohol by si konečne sklapnúť?!! Ak si si nevšimol, máme tu prácu! Potreboval som získať moment prekvapenia, nie jazdiť po príjazdovej ceste! Máš veľké diery v orientácii a preto sme sa ocitli v týchto sračkách!“ Keď mu začal vyprávať o tom, že bude “slávny“ na nete a ohľadom mobilu s ním vyjednával ako na nejakom deckom ihrisku, vypálil mu jednu výchovnú za ucho ako keby trestal zasopleného fagana. “To video okamžite zmažeš!“ Chcel mu ten mobil násilím zobrať, ale zrazu sa ozval Dannov mobil.. Vybral si svoju modernú tehlu, kde sa mu ako všetkým pracháčom v meste zobrazila pozvánka na uzavretie stávky zo šifrovaného vysielania. S prižmúreným pohľadom sa prihlásil na online živé vysielanie, kde si prezrel účastníkov dnešného honu za divou zverou. Zobrazil sa mu profil Aurory a neznámeho Dominica, ktorí sa mali stať obeťou dnešnej akcie za veľké prachy. Zvykol si niekedy staviť len tak pre zábavu, ale tu išlo o život Rory! “Ja toho parchanta zajebem!!“ Zvýšil hlas, ktorý prerušil štekot psov. Úplne zabudol na video, ktoré natočila Lujziana. Momentálne sledoval display, pričom zreteľne počul približujúce sa zvuky a cítil pachy v pozadí lesa. “Pripravte sa.. blížia sa besné psy a lietajúce drony. Treba ich zneškodniť! Nemienim byť ako veliteľ polície ešte aj v priamom prenose darkwebu.“ Nestihol ani dopovedať a už niekto vrazil do Lujza a následne do ďalšieho z jeho namakaných borcov. Zacítil známu vôňu a svojimi senzormi hneď spoznal Auroru, ktorej sa podarilo sčasti premeniť do ľudskej podoby s líščím chvostom a ušami. Nakoniec sa premenila kompletne a zostala vydesene ležať na zemi nahá a celá od blata, nedokázala sa ani postaviť. Tiež ho spoznala, pričom počul ako sa jej pri tom rozbúchalo srdce, zrejme zo srachu. Všetci z jeho mužov priam automaticky vytasili zbrane s tlmičom. Dann sa bez rozmýšľania postavil priamo pred Auroru. “Ak niekto ublíži Rory, sám sa postarám, aby skapal v strašným mukách!“ Povedal varovne a potom sa otočil k Rory, ktorá vyzerala tak bezmocne a krehko. Zhodil zo seba svoje hodvábne sako, do ktorého ju zabalil a zdvihol do náručia. “Nemal som ťa nechávať bez dozoru a spoliehať sa na nejakého Richarda.“ Povedal previnilo ako keby to celé bola jeho vina. Jeho muži sa rozostúpili a začali dookola strieľať po útočných psoch. Jedného z nich dokázali pohrýzť rovno do ruky, ale behom pár minút tie prašivé psiská ležali mŕtve na zemi. Odstrániť všetky drony bol kus horší problém, lebo nevedeli kde sa všade nachádzajú.. V okolí odstrelili aspoň tých pár, ktoré ľahko detekovali pomocou svetla. Keď ten šrot padol na zem spolu s webkamerou, nohou ich pre istotu dorazili..
vampire boss
Zadýchana, unavená sa obzerá po mužoch okolo. Zakrýva svoje nahé telo pred nimi. Bola vyčerpaná z behu z premeny a hladu. Nič dlhé hodiny nejedla poriadne. Myslela si že umrie a keď si myslela že je od tých psov preč mala pred tvárou zbrane "prosím nie!" rukami zareaguje obranne na tie zbrane, už len pach z ich hlavní štípal nos od guliek z prachom ktorý je v ňom. Mala zvieracie ínštinkty po premene dosť výrazne. Stiahla ruku a sledovala tieň muža, ktorý sa postavil pred tie zbrane. Ona sa pozrie na Louisa, ktorého zrazila k zemi a ušpinila ako prasa vymáchané v blate. Pozerala zadýchane na pána Graya, ktorý si dával dole sako? Vyzeralo drahé, krútila hlavou. "Ušpiním vám to pane.. Ja.." Trochu utiahnuto sa nechala do toho saka zabaliť a zahalila svoje štíhli telo a chytila sa s prekvapeným výrazom na pána Graya. Jej srdce stále bilo o závod, lebo strach stále mala a rešpekt, že padla do rúk znovu mužovi, ktorý ju pred pár dňami až týždňom nechal u Richarda. Ale nevyzeral žeby sa chcel zahryznúť. Len prekvapene pozrela od zeme naň a chytila sa ho opatrne. Bola špinavá a zranená od psov a lesa. " Nie. Pane ja som odišla domov. ja som chcela ísť domov. " Pozrela na mužov so zbraňami. Prečo sa cítila i napriek tomu čo sa stalo v bezpečí v jeho náručí. Nevládala sa brániť a pri priblížení psov zovrela pánovi Grayovi košeľu a skryla si tvár do jeho ramena a krku, ten parfúm jeho kolínskej bola vôňa pre ňu ako afrodiziaku. Ale to si nechala pre seba každý muž voňal inak ako i ten ktorého zrazila k zemi. Ale pán Gray mal tak zvláštny parfúm ktorý určite každá obdivuje. Bolo jej psov ľúto lebo boli to živé krvilačné tvory, ktoré boli učené loviť a zabíjať. No len počula ako psov začali strieľať, niekoľko z nich ušlo s kňučaním. No potom strieľali na čosi, čo malo zvuk ako ventilátor. Zodvihne pohľad na tie veci, ktoré pán Gray ušľapal. Ona sa pri tom stále dívala na jeho tvár, na jeho modré prenikavé oči. Krútila hlavou aby sa spamätala lebo vedela, že ju niekde nechá so slovami "tu ti bude lepšie" Zomkla pery k sebe a bez slov svojím rozličným farbami očí dívala na jjeho krku. Jej srdce sa upokojilo ale i tak cítila úzkosť v duši. "Prepáčte mi pan Gray. Vzal mi mobil, všetke moje veci nemohla som ho zastaviť." Keby mu Sedric nezavolal, nevedel by že je tu. Ona ho už svojím bezvýznamným životom otravovať nechcela. "Volal aj Richardovi, ale ten nedvíhal. Možno...možno ma hľadá...." Aj keď nevedela prečo by aj. Bola tak vyčerpaná že jej slová už len šepka až si hlavu položila na jeho rameno a od vyčerpania a stresu na chvíľku stratila vedomie. Cítila bolesť na pravej nohe po uhrýznený a jej regenerácia sa spustila v tu chvíľu, čo bude možno aj pán Gray cítiť ako jej telo sa rozohrievalo ako pri horúčke. Dala by si obklad, ale v tejto chvíli nemohla urobiť nič.