Fantasy World / Minew / Motel Chance / Strana 2
Motel Chance Motel Chance je starý a opotřebovaný motel na kraji města, který na první pohled nezanechá žádné pozitivní dojmy. Je to místo, kam se uchýlíte, pokud vám došly možnosti, peníze nebo se zkrátka dostali do těžké situace. Budova je ve špatném stavu, s vybledlým nátěrem a poškozenými detaily, které naznačují léta zanedbávání. Interiér je stejně nepřitažlivý jako exteriér – pokoje jsou malé, s jednoduchým nábytkem, který nese známky intenzivního používání. Koberce jsou opotřebované, a postele mají tenké matrace, které už dávno zažily lepší časy. Většina zařízení je zastaralá a často nefunkční. Motel nabízí základní služby, ale bez jakéhokoliv komfortu nebo estetiky. Jeho hlavním přínosem je přítomnost, kterou nabízí těm, kteří potřebují útočiště na jednu noc, i když jen s minimálním standardem. Motel Chance je místem pro ty, kdo hledají přístřeší za každou cenu, ať už z důvodu nedostatku financí nebo jiných životních okolností.-
Teba je hriech zanedbať. Usúdila že ľudia nie sú len tupí ale aj nevďačné hovädá, keď si nevážia ženy ako je napríklad ona. Pozná ju pár hodín a úplne ju uchvátila. Páčilo sa jej ako je poslušná, ako sa nechá všade dotýkať, čo viac by si mohla Rephia želať. Už ju iba počuť stonať. Stále si ju pevne držala za vlasy až jej ich pomaly pustila a opäť jej prešla po chrbte až zavadila o jej chvost a prehliadla si ju. Uvedomila si, že ju v tejto pololíščej pobode neskutočne priťahuje, Je to trochu zvláštne? Možno. Ale to ju už netrápi. Zavrie oči a vychutná si cestu jej jazyku po krku. To práve chcem, nech si poriadne mokrá, nech viem že si to užívaš. Miluje ženám rozdávať rozkoš, je to pre ňu to najväčšie potešenie, aké sa jej môže dostať. Znova párkrát prstami zakrúži, keď cíti ako jej telo reaguje, nezmôže sa na nič viac ako na spokojný výdych. Žiadne netreba. Tiež by bola radšej keby teraz nejaké mala, bohužiaľ na takúto situáciu nebola pripravená, to však nie je žiadny problém. Prehodiť ich telá nebolo vôbec namáhavé, položila Auroru na chrbát a ona sa skláňala nad ňou. Chytila ju za krk, nie však príliš silno, chcela mať pocit že je jej, prešla jej popri tom palcom po brade. Nechcem nič viac, iba ťa počuť slastne vzdychať. Opäť jej venovala pár bozkov, jazykom sa však potom zamerala na bradavky. Najskôr ich len jemne jazykom okrúžila až potom ju do jednej trochu uhryzla. Chcela zistiť čo má rada. Rukou stále bola v jej rozkroku, cítila ako je vlhká, preto do nej vošla dvomi prstami. -
Jej telo sa triaslo od vzrušenia a to nebolo všetko Rephia si vyžadovala dominanciu voči nej, takže si držala rešpekt pred ňou. "Hriech? myslím že nie" Nevedela utíšiť stony pri dráždení a bozkávaní. Nastaví svoj zadok a nohy roztiahne viac pri tom dráždení. Mohla si to robiť i sama ale dotyk z inej ruky bol oveľa lepší. Je aj moc prekvapená ako si to Rephia užíva jej vlhkosť, ktorá prichádzala. No pri otočení prudko vydýchne a nohy stiahne na jej boky. Chytí jej ruku pod krkom a vydýchne nosom vzrušene. Sklopí uši pri tomto nevedomom čine. Nevie čo sa bude diať ale to dráždenie neutíchalo ako i jej stony, ktoré zneli po celej izbe. Snáď ta pani nedôjde do vnútra, lebo je Aurora momentálne v tej najlepšej polohe, kde sa cíti príjemné. Rovnako opláca bozky s príchuťou a vôňou punču. Len čo povie že ju počuť hlasno slastne vzdychať si hrýzla do pier. Jednou rukou zviera vankúš a druhou stále jej ruku na krku. "ta pani ma bude počuť ~" Nadýchla sa zhlboka a vzrušene vydýchla. Zakloní hlavu a nechá si svoje prsia dráždiť. "Príjemné ~" Šepla vzrušene a ruku z jej ruky prejde do jej vlasov. Bradavky boli automaticky vystúple a jej dych sa menil na pravidelní a hlasnejší. No jej prsty medzi nohami robili čosi magickejšie než je jej premena. Kým do nej ich nezasunula pretočila oči dohora a vzdychla. Stiahla svalstvo v sebe. Mať v sebe niečo nie je zvyknutá."Ahhm~" Hrýzla si do pier od slasti. -
Zrýchlený dych, stony, trasúce telo, pokojne by teraz mohla zomrieť, lebo mala všetko čo potrebuje. Bezpochyby. Aurora musela byť veľmi citlivá, keď ju len takéto malé zahrávanie vedelo až takto rozdráždiť, možno len nebola zvyknutá na podobné dotyky ako sú tieto jej. Pokiaľ správala s chlapmi, tí myslia len penisom... tam bude vec jasná. Rephia myslela zmyselne, chcela vidieť zvíjať sa jej telo a prosiť ju o to nech neprestáva. Miluje ten pocit, keď cíti že sa jej žena odovzdala a cítila to aj pri nej, úplne sa poddala. Vždy ju to vedelo neskutočne vzrušiť. Videla jej to v očiach. Najradšej by si ju privlastnila už navždy, no na to nemá nárok, môže byť však jej aspoň teraz. Na ňu sa tak môžme vysrať, len nech ťa počuje. Nech vie že sa máš dobre. Celý hotel môže mať teraz tak u riti, či chcú oni spať to ju netrápi. Jej prioritou bolo teraz uspokojiť Auroru. Do rytmu jej vzdychov saje a hryzie jej tvrdé bradavky. Niekedy s tým však prestane, len na pár sekúnd, vtedy bozky venuje jej prsiam, na ktorých sa objavilo už pár drobných modriniek, ktoré vznikli keď sa jej prisala na pokožku. Prstami začala v nej hýbať jedným tempom. Si tam krásne mokrá. Mrmlala spokojne Rephia, keď neodolala tomuto pokušeniu a zviezla sa na posteli trochu nižšie a stále bola nad ňou naklonená. Chytila Auroru za boky a trochu si ju podvihla aby ju mohla ochutnať jazykom. Pozrela sa jej do očí, videla ako si to užíva a ju až zahrialo pri srdci. Jazykom zašla párkrát aj do nej a potom sa začala venovať klitorisu, pri čom si užívala jej príjemnú chuť. Hneď na to opäť zašla prstami do nej a hýbala nimi najskôr v pomalšiom tempe, kým si na to všetko zvykne. Až keď už cítila že sa viac uvoľnila, začala do nej prstami prirážať o čosi silnejšie.
-
Páčili sa jej ľudia a bytosti, ktoré si šli za svojím a vedeli čo chceli od toho druhého. Je prekvapená že aj Rephia je tak dominantná voči nej. By skôr povedala, že si dajú punč prezradia pikošky viac spoznajú, prespia noc a pôjdu domov. No nie táto noc sa zmenila na vzrušujúcu až priam hriešnu. Snaží sa byť potichu, ale jej dotyky na jej tele robili to čo nečakala. Naozaj dlho sa jej nik nedotýkal a už vôbec nie tak jemne a intímne. Zažila si toho dosť s mužmi, ktorý ju nešetrili. Nepatrila nikomu, lebo nik o to zrejme nestojí. Starala sa o incubusa, ktorý sa radšej preorientoval a naschvál sa pred ňou bozkával, aby z nej spravila hysterickú harpyu. Pritom len jej zlomil srdce, ale už nežije tak to nechcela riešiť. Ale odbočili sme od témy a od toho čo sa práve deje v tej posteli. Nevie utíšiť vzrušený dych, ktorý je určite každý jeden bolo počuť za dvere. Prehrabne jej vlásky a usmeje sa vzrušeným vydýchnutím. Po odtiahnutí a dráždení jej pŕs si prešla po fialových fľakoch na nich. Nebolelo to ako modrina, čo bolo zvláštne lebo za ten čas mala len bolestivé modriny. Ale tieto boli okrúhle a výrazne. "Znaščky? ~" Šepla nad tým keď ich videla. Jej vagínka bola tak vlhká, že si sebou nechala robiť čo chcela Rephia. Kto vie aká by bola za triezva. "Kam ideš ~" zaklonila hlavu, prehla sa v chrbte v momente len čo ucíti jej jazyk. "AAH! Príjemné ~" To lízanie naozaj malo svoje čaro. Nadvihnutou panvou sa nechá prstiť a ňou i dráždiť. Zavŕtala hlavu hlboko do vankúša a chytila rohy neho. Zvíjala sa pod tou slasťou, kým necíti dotýkanie a tlačenie na bod G hrozne bola úzka, hrozne citlivá. Len vyplazila jazýček a oči presunula na hor, nemohla byť potichu. Kým nepočula klopanie na dvere, si hneď rukou zakryla ústa. Chcela ju upozorniť že bude, ale ten adrenalín, alkohol v nej vydrancoval to čo nečakala že sa stane. Stiahla jej prsty v sebe ako sa len dalo a vyvrcholila do mokrého orgazmu, čo sa nezaobišlo od mokrých vecí. Stiahne ruku z úst a stále prežíva ten orgazmus, ktorý je príjemný pre jej telo. Srdce jej stále bije ako o život ale oči ukazujú spokojnosť a unavenie.
-
Na jednej strane sa cítila trochu previnilo nakoľko mala pocit, že Aurora by sa jej nedovolila ani dotknúť keby nebola podgurážená alkoholom. Rephia ako tá viac triezva mala dať pozor na celú situáciu a predovšetkým na seba. No nejak nevydalo a jej sebazaprenie zlyhalo. Hopla. Horšie by však bolo, keby možno išla pre svoje potešenie, rozhodne môže povedať že z celej situácie má síce rovnaké potešenie, no predovšetkým chcela dopriať Líštičke. Zamilovala sa do jej vzdychov, slať pre uši aj pre dušu. Pri pohľade na jej telo s krivkami aj pre oči. Rukami jej prešlo niekoľko žien, na niektoré mala pekné spomienky a niektoré chcela pre ich afektovanosť v momente zabiť. Ona jej však prišla prirodzená, prišlo jej že si úplne uvoľnene užíva jej dotyky a nič nepredstiera. Takej ženy je ťažko sa vzdať. Aby si mala pamiatku na dnešný večer. Niekto si možno s pobytov v hoteloch odnáša magnetky alebo hotelové mydlá, ona si odnesie značky na svojom tele z toho, ako sa Rephia od nej nevie odtrhnúť. Srdce jej samotnej silno búšilo, ťažko dýchala a dokonca aj z nej sem tam vypadol spokojný ston z toho, ako bola spokojná že jej môže robiť dobre. Zmyselne ju dráždila jazykom, nikam sa neponáhľala, chcela si chvíľu vychutnať najviac ako to len šlo. Doslova. Len prstami niekedy prirazila silnejšie či občas zrýchlila tempo, aby dráždenie nebolo monotónne. Cítila ako sa sťahuje okolo jej prstov, vnímala každý jeden jej pohyb a reakciu. Z tohto omámenia ju nevytrhlo ani klopanie na dvere aj keď ho zaregistrovala. Namiesto pohľadu na dvere zodvihla pohľad na Auroru, ktorá sa vlnila na posteli. Nádherná. Nedokázala myslieť na nič iné. Až keď cítila že sa jej orgazmus blíži trochu sa od nej odtiahla a prstami ešte párkrát prirazila. Najradšej by počula aj jej výkrik, keď ňou prešla vlna orgazmu, úplne jej však stačil jej výstrek, na ktorý reagovala spokojným zamručaním. Venovala jej krátky bozk na vnútorné stehno a potom sa presunula vyššie, kedy sa cestičkou krátkych bozkov dostala až k jej tvári. Ty si šikovné dievča. Šepla jej potichu a dala jej bozk na čelo na čo sa hneď postavila z postele a krátkym pohybom si vyzliekla sivé tričko, na ktorom bol mokrý fľak. Prehodila ho cez stoličku a pootvorila dvere, na ktoré sa ozývalo ďalšie naliehavé klopanie. Deje sa niečo? Ozvala sa s úplným kľudom v hlase akoby sa nič nestalo a dívala sa na vytočenú recepčnú, ktorá dupkala za dverami. Už jej chýbala v ruke len golfová palica. Čo sa to tu deje, z vedlajších izieb sa sťažujú na hluk! Začala po nej ziapať a pokúsila sa vôjsť do izby, v dverách však stála Rephia a bránila jej aj v tom najmenšiom pohľade do izby, kým nohou držala dvere aby ich teta nevyvalila. Och, to bude asi naše karaoke. Nahodila ospravelňujúcu sa grimasu a už videla ako sa recepčná nadychuje a ide pokračovať vo výsluchu, Rephia len bez záujmu zatvorila dvere pred jej nosom. Asi závidí že nebola na karaoke pozvaná. Šepla s úškrnom Aurore.
-
Aurora svoje pocity počas sexu, alebo len dráždeniu neskrývala. Bola v tomto úprimná, aj keď by si niekto myslel že je to nemožné, ale je. Do slova a do písmena. Sama nevie či si bude pamätať čo sa stalo ale toto bolo nezabudnuteľné. I tie značky po jej mokrom horúcom tele hovorili, že na túto noc nezabudne. Bolo to lepšie než po prvý krát so ženou s ktorou zažila niečo podobné. Len jej aj trochu bolo ľúto, že ta druhá osoba si to neužila. Žiadna zo žien si to zrejme neužila, lebo bránila svojho chlapa alebo povesť, kto vie. Ale toto ju vždy zaujímalo. Ako sa ten druhý cítil pri nej. Zadýchane sa díva na Rephiu, ktorej práve zmačala tričko a to nechcela. "prepáč, ono to samo..Vieš ~" Určite vie o čom hovorí. Prstami si stále krúži po modrinách na svojom tele. Kým sa Rephia nedostane bozkami k jej perám. Chytí ju zľakla za obe líca a tisne spokojný bozk na pery. Ukončí to úsmevom pri bozku na čele. Len ten hluk sa jej nepáčil a mala pocit že spôsobila to čo nechcela. Zatrasie hlavou pri jej odtiahnutí a ušká s chvostom zmizli. Sleduje Rephiu v spodnom prádle a to ako opúšťa priestor s posteľou. Otočí sa na bok a celé to sleduje. Len sa prikryje, aby zahalila nejakú tu nahú časť svojho tela. Zasmeje sa do vankúša pri poznámke o Karaoke. No znovu sleduje ako Rephia si poradí s osobou, ktorá zrejme bola hrozne zvedavá. Privrela oči a potichu vydýchla. Nevie čo sa deje ale jej telo dalo výpoveď. Doslovne ju vyplo a zaspala, kým sa vrátila Rephia do izby. A to jej chcela oplatiť, ale zrejme ten drink, ala punč hrozne opíjal. Snáď Rephia sa nenaštve. Nechcela by si ju nahnevať nie po tomto čo sa stalo. Len potichu vydýchla počas spánku.
-
Tak dnešný deň skončil tak, ako nikto nečakal. A jej predsavzatie že už nebude vyhľadávať jednorazové záležitosti akosi niekde zlyhal aj keď vlastne.. Nikoho nehladala, osud si to zariadil sám s tým, že Rephia pôvodne nič podobné neplánovala. Len ju Aurora úplne zviedla a zvyšok sa už zastaviť nedal. Neospravedlňuj sa. Odpovedala jej so širokým úsmevom. Takéto orgrazmy vedia človeka vždy len potešiť, preto ju trochu zaskočilo to, že sa ospravedlnila. Snažila sa zahnať svoje výčitky svedomia, stále ňou totiž prechádzal pocit miernej viny s tým, či by s niečím podobným Aurora súhlasila aj keď by bola triezva. Pevne verila že áno. Recepčná ju pomerne vytočila, že takto narušila ich malú párty, to že ona má zatrpknutý život neznamená že ho musí kaziť ešte aj ostatným. Najradšej by jej pľuvla medzi oči ale až taký hulvát Rephia zas nie je. Ešte na chvíľku sa započúvala, či za dverami tá harpia už nie je, no keď opäť pozornosť preniesla na Auroru už tvrdo spala. Opäť sa len usmiala a pozbierala jej veci zo zeme a poskladala ich do malej kôpky, ktorú jej položila na nočný stolík vedľa postele. Vypla svetlo, na ktorom bol prehodený uterák a po tme odišla do kúpeľne. Po tme videla Rephia takmer ako cez deň, slabé svetlo jej nerobilo problém. Dala si rýchlu horúcu sprchu a potom si aj ona išla ľahnúť potichu do postele. Otočila sa na bok a pritúlila si Auroru k sebe, chcela si ešte chvíľku užiť jej prítomnosť lebo kto vie. Možno kým sa Rephia zobudí, ona sa potichu vyparí preč a už ju nikdy neuvidí. Ani jej netrvalo dlho, kým zaspala aj ona.
-
Počula akúsi vodu tečúcu zo spŕch ale to už jej únava nedovolila sa dvihnúť a pozrieť tým smerom. Len ucíti dotyk a zdroj tepla. Otočí sa tvárou k nej a objíme ju okolo bruška s hlavou opretou o jej rameno. Spala tvrdo z alkoholu, takže aj keby ju niekto uniesol, alebo niekto niečo robil, cítila by to ale nezobudila by sa. Aurora sama nevie čo by za triezva robila v takejto situácii. Ale len dúfa že Rephiou sa snáď budú stretávať. Bolo by jej ľúto ak by nie. Aj keď je nahá ani to nevnímala, hlavne že mala zdroj tepla. Bola hlavne aj emočne vyčerpaná a to dosť. lebo strávila najhoršie sviatky aké len mohla. Prečo boli všetci takýto k nej. Hoc je pravda že utekala od každého s pocitom, že jej ublížia čo sa i stalo. Každý sa mal lepšie než ona ale nevedela to zmeniť. Nie v tomto ťažko psychickom rozpoložení. Spala bez pohnutie natisnutá na nej po celú noc až do ďalšieho rána. Kde pocítila slnečné svetlo cez okno, ktoré sa odrážalo od bielej prikrývky. Povzdychla nespokojne a mala hroznu migrénu.
-
Dlho nespala v inej posteli ako v tej svojej, no aj napriek tomu si stála za tým , že v jej dodávke je posteľ omnoho pohodlnejšia ako bola táto. Aj napriek tomu však spala dobre, akurát sa vždy prebudila na akýsi impulz v hlave, keď sa bála že Aurora je už preč na úteku z izby. Asi by sa nezmierila s tým pocitom, keby ju už nikdy neuvidela. Až nadránom keď začalo trochu svitať, zaspala o čosi tvrdšie. Pevne si ju pevnú noc držala pri svojom tele a niekoľko krát sa prichytili pri tom, že ju našla vo svojom sne. Nenávidela keď nemala osobný priestor pri spánku teraz jej ti však absolútne nevadilo a užívala si ten pocit, že môže cítiť jej telo. Už dlhšie na posteli ležala v len takom polospánku, kedy mala zatvorené oči a skôr len relaxovala. Pri tom jej jemne prechádzala po chrbte. Keď ju však počula vzdychnúť si, uvedomila si, že je už hore. Dobré ráno. Zamrmlala potichu ešte zachrípnutým hlasom po spánku, oči však neotvorila viečka mala ťažké. Ako ti je? Spýtala sa jej potichu.
-
Po tej noci mala trochu v niečom okno. Ale nebolo to úplne okno aby si nepamätala čo sa deje. Chytí si ráno čelo s povzdychom, ktorý znel skôr ubolene. Len čo počuje jej hlas sa usmeje. "Dobre ráno." Len ako upraví prikrívku uvedomí si žeje nahá. Odtiahla sa prudkým dvihnutím a zahalila si svoje poprsie a telo."Oh, neobťažovala som ?ta cez noc? ten punč... hrozne ma z neho bolí hlava." Obzrela sa po izbe po svojich veciach. "Nebola som hlučná?" Zrejme ráno by Rephia čakala iné, len Aurora sa cíti trápne a trochu placho, že alkohol z nej robí štetku bez zábran. "dúfam že za ten včerajšok sa na mňa moc nehneváš" Prehrabne si vlasy dozadu, ktoré jej padali do oči a pomaličky sa odťahovala. "Nevieš kde mam veci?" Zvedavo sa spýta, lebo na zemi ich nevidela. " Ta posteľ je hrozne tvrdá vyspala si sa trochu ? Prepáč som asi hrozne prítulná počas spánku." Ospravedlnila sa jej kým sa zabalila celá do tej prikrývky. "je tu aj kúpeľňa? nech sa dám do poriadku.." Trochu sa hanbila spýtať či to čo sa udialo jej nebolo nechutné, alebo niečo také, hlavne ju nechcela uraziť a dotknúť jej citov.
-
Bolo pre ňu prekvapením že tu vôbec strávila celú noc aj keď z toho pevného zovretia, v ktorom ju držala Rephia by sa asi len tak jednoducho nevyvliekla. Takto cez deň sa nevedela vcítiť do jej pocitov, no podľa toho vzdychu, ktorý počula usúdila, že to musel byť poriadný bolehlav. Oči mala stále zatvorené, to slnko cez veľké okno ju neskutočne zabíjalo a mala pocit, že jej oči vypáli až do mozgu. Trochu sa zasmiala aj keď v jej hlase počula že zrovna do smiechu jej nebolo. Neobťažovala. Je to sladký zákerný diabol. Zhrnula v skratke a konečne otvorila horkoťažko oči a pozrela sa na ňu. Opäť vyzerala vyplašene na čo sa Rephia trochu zamračila. K hlučnosti sa radšej nevyjadrovala, to ich ešte čaká náklad od recepčnej keď budú odchádzať. Aurora.. Nemám sa prečo hnevať. Upokoj sa, nič sa nestalo. Tváriš sa ako keby sme včera niekoho zabili. Stále sa trochu mračila až sa nakoniec posadila a prehrabla si strapaté krátke vlasy, ktoré jej stály na všetky strany. Poskladala som ti ich na stolík. Kývla hlavou a ukázala jej na stolík vedľa nej, kde ich mala poskladané do jednej kôpky. Asi trochu chápala jej rozhodenie a ju prepadli ešte väčšie výčitky, pretože si uvedomila, že keď by bola Aurora triezva, nič by s ňou nechcela. Preto sa teraz tak správa. Nie je až tak tragicky tvrdá, lepšie ako spať na zemi alebo niekde na lavičke. Bola trochu dolámaná, to však ona nepotrebuje vedieť. Bola rada, že ju vôbec mala pri sebe. Ano, tam je kúpeľňa. Ukázala na dvere kus od postele. Máš tam aj uterák. Pôjdem nám pre nejaké raňajky? Spýtala sa jej, možno bude hladná.
-
Pozerá na Rephiu, ktorá sa z jej reakcii trochu viac mračila. Usmeje sa na ňu a chytí ju rukou po tvári a upravuje vlásky, ktoré mala kade tade. O svojich nehovorila radšej, lebo ich potrebovala prečesať a tak aby si nevyškubala. "Nehnevaj sa na mňa prosím, len ma bolí hlava z punču. Dlho som nemala žiadny alkohol." Dala si pramene vlasov za ucho. "Ďakujem že si sa mi postarala o veci."Otočí tvár na stoličku, kde vidí svoje veci. Prečo sa vlastne pred ňou zahaľovala, keď včera videla všetko, doslovne všetko aj to ako veľmi vlha vie byť ak nemá dlhodobý pohlavný styk. Odkryje sa nakoniec a vstane z postele. Jej dlhé vlasy zakryli poprsie a tak len svojím holým zadočkom prešla k stoličke odkiaľ si vzala všetke svoje veci. Pri poznámke o posteli sa pozrie na posteľ "Ale smrdí zem aspoň umyješ a nesmrdí a so zemou je to podobné." Spávala na zemi dlhý čas, vie čo to je. "Dám si sprchu a raňajky ? Ja počkaj dám ti peniaze." Položila si veci na kraj postele a hľadala si kapsičku s peniazmi. Podala jej peniaze "Oproti niekde som videla pekáreň, ak by mali maslové kroasanty, tie mám moc rada. "Podá jej peniaze a opäť si vzala šaty a vybrala do sprchy. "Zatiaľ sa osprchujem." Usmeje sa a zavrie sa v sprche. Tam premýšľala nad tým či sa s Rephou ešte uvidia. Lebo je naozaj príjemná osoba, cítila sa pri nej príjemne.
-
Necítila voči nej hnev, skôr cítila hnev na svoju vlastnú osobu. Sleduje je jej milé gesto a z mračenia sa razom stal široký úsmev, ktorý sa jej rozlial po tvári. Výčitky ju však neprešli, len ich niekam potlačila aby nemyslela momentálne na podobné veci, vo výčitkách sa môže utápať neskôr. Nehnevám sa na teba, len...Na chvíľku sa odmlčala a rozmýšľala či vôbec bude pokračovať vo svojej vete. No predsa len sa ju rozhodla dokončiť. Mám trochu strach, že včerajšku ľutuješ. A nechcem aby si si myslela, že som ťa len chcela využiť lebo si bola opitá. Páčiš sa mi. Pre Rephiu aby rozprávala o svojich pocitoch bolo občas ako trápenie, no predsa len to nakoniec zo seba vysúkala. Nechcelo sa jej vstávať, najradšej by si Auroru znova stiahla k sebe a len si tak vedľa nej užila pekné ráno. No namiesto toho ju sledovala s rukami založenými za hlavou ako keby bola nejaká modelka na móle. Až keď si uvedomila že je to voči nej trochu neuctivé potriasla hlavou a uhla pohľadom niekam preč. kto vie koľko ľudí v nej spalo pred nami. Zasmiala sa a ešte sa v nej spokojne povrela ako v nejakom hniezde. Nechutné. Aj ona sa nakoniec postavila z postele a natiahla sa trochu. Skoro prevrátila očami, keď jej dala peniaze, ona sa chce o ňu postarať, najradšej by jej zniesla aj modré z neba. Pôjdem na lov maslových kroasantov. Prehlásila to odhodlane ako vojak, ktorý ide na životnú misiu. Hneď som späť. Usmiala sa na ňu a v momente ako zatvorila dvere na kúpeľni, odložila peniaze na stolík. Obliekla si tričko, koženú bundu a vydala sa z izby. Už mala pripravený prostredník, ktorým by zbombardovala recepčnú, namiesto nej tam však sedela milá blondínka s poprsím, ktoré jej skoro vyliezlo z veľkého výstrihu. Len sa milo na Rephiu usmiala a ona bola šťastím bez seba, že si nemusí pekné ráno ničiť ženou s komplexmi. Vyšla do rannej zimy von, bolo kvalitne nasnežené, celú noc pravdepodobne snežilo a chodníky ešte ani neboli odhrnuté. Aj napriek tomu sa však odhodlane brodila do pekárničky, ktorá bola skutočne neďaleko. Onedlho sa brodila späť s celým úlovkom v malej papierovej taštičke, pod pazuchou držala domácu citrónovú limonádu, ktorá by sa na opicu mohla hodiť a k tomu v rukách niesla malú sklenenú vázičku s pár poľnými kvetmi, ktoré mali v pekárničke na stoloch na ozdobu. Stálo ju to niekoľko minút srdcervúceho prehovárania ale chcela ich pobyt na izbe ešte o čosi spríjemniť. Dokonca jej milá recepčná dala aj dva poháre a zistila že na izbách ich nemajú preto, lebo ich návštevníci kradli. Aký to len luxus. Keď sa vrátila na izbu, Aurora bola ešte stále v sprche, na malý stolík položila vázičku s kvetmi, vyložila dve kávy, jedna so škoricou, druhá s čokoládou a maslové kroasanty, ktoré si Aurora želala. Naliala do pohárov limonádu a trochu si z nej odchlipla, fakt bola dobrá. Spokojne sa pozrela na svoje malé veldielo na stole
-
Jej odpoveď na to či ľutovala tú noc povie, len čo sa osprchuje. Počuje buchnutie dverí a tak vie že Rephia odišla. Umyla sa tam s tým čo tam bolo, nebola spokojná že práve to tekuté mydlo nevoňala najlepšie. Ale za takýto motel by tu mali mať aspoň niečo kvalitné. Ešte že osušky tu malí a mohla svoje upotené telo vysprchovať. Obliekla si veci v ktorých došla. Vlasy si snažila nezamáčať lebo sama nevedela ako dlho sa zdržia ale isto nie dlho. Pomalý vyšla von zo sprchy a osušku prevesila cez radiátor. Len čo sa otočila za Rephiou, ktorá už tam bola sa usmeje. "Už si tu? to som tak dlho bola preč?" Keď ide k svojim osobným veciam všimne si stôl, ktorý bol pekne prichystaný. Usmeje sa, lebo ešte nik jej tak pekné raňajky nenachystal. Skôr to robila ona. "To je pekné, milá si si nemusela robiť starosti." Keď vidí poháre a taniere, obzrie sa po izbe. "Včera tu tie poháre neboli, nie?" Pomalý sa posadila k stolu, ktorý Rephia nachystala. "A k tomu včerajšku, neľutujem čo sa stalo. Nebolo to nič nepríjemné, len trochu nezvyk." Prezerala si stôl, ktorého sa chytila za kraje. "ktorý že je môj? Boli dostatok peňazí čo som ti dala ?" Nevedela či vzala tie peniaze alebo nie. Sleduje ju potichu. "dáš mi potom na seba kontakt? na mobil alebo čo používaš za apku, aby sme sa mohli vidieť a tak." Chcela s ňou udržať kontakť. Preto vytiahne svoj mobil, ale napadlo ju tu krásu odfotiť si, tak sa i stalo a potom jej podá mobil, aby jej dala na seba kontakt.
-
Sama cítila trochu hlad ak keď ona bola jeden z tých ľudí, čo toho cez deň veľa nepojedol. Vôňa v pekárni však bola neodolateľná, čerstvému pečivu len tak niekto neodolá a ani nebola výnimkou. A preto sa tešila na moment, kedy príde na izdu a bude si môcť vychutnať raňajky. Otočila sa na Auroru, ktorá akurát vyšla zo sprchy a usmievala sa ako mesiačiky na hnoji, úplne spokojná so svojím výkonom rýchleho ninju, ktorý stihol kúpiť raňajky. Nebola si dlho,len som sa ponáhľala. V očiach mala priam detskú radosť. Už dlho nikomu takto niečo nemohla pripraviť. Chcela som nám ešte spríjemniť posledné chvíle na tejto izbe. Trochu sa zasmiala počas toho. Lepšie by bolo keby im doniesol niekto raňajky rovno do postele. Ale ani toto nie je zlá voľba.Neboli. Neuveríš. Má recepcii je nová slečna, ktorá všetky tieto veci dáva na prídel. Nechápala som prečo ale potom mi vysvetlila, že jednoducho to ľudia z izieb kradli. Tiež si sadla ku stolíku a znova sa napila limonády. Skvelá zmena po sladkom punči. Trochu prikývla. Neviem.. bála som sa, že si to brala inak. Bola rada, keď však od nej počula že to neľutuje. Oba sú rovnaké. Posunula jej jedem tanier s kroasantom. Táto je so škoricou a táto s čokoládou, vyber si Ukázala na kávy v kelímkoch. Rephia moc kávu nepila ale sem tam si rada dala. Peniaze máš na stole. Len tak prehodila a kusla do kraju kroasanta a skoro jej zabehlo, oči sa jej rozžiarili. Uhm jasné. Počkala kým jej podá mobil a uložila sa do kontaktov pod svojim menom a s emoji vianočného stromčeka. Budem rada ak sa ešte niekedy stretneme.
-
Ešte takto pekne pripravený stôl aj pre ňu nevidela. Je rada že Rephia si až moc dala na tom záležať a potešiť ju. Naozaj sa jej to páči a mala radosť. Aspoň na chvíľku vyšlo slniečko spoza mračien a tak Aurora mohla mať pekné i ráno. Kým sa vráti do reality, ktorá je k nej krutá. Zvedavo sa pozerá na kroasanty a vzala si jeden do ktorého hrýzla. Keď hovorí o káve zvedavo nakukla do kelímkov. "Ja kávu som ešte nepila." Toto bude premiéra, aspoň niečo po prvý krát zažije s Rephiou na čo nezabudne. Dojedla sústo a ochutnala orieškovú kávu. Bola trochu horká ale cítila, akoby v nej blesky vošli a energia, ktorú jej vzal punč. "Ahm. Je to horké ale energické, ako po odobrati energie." To snáď Rephia nezaregistruje, lebo Aurora mohla byť aj ako anjel smrti a zabiť dotykom človeka. Spokojne jedla a raňajkovala. Uživala si to natoľko až jej bude smutno. "Napíšem ti a pôjdeme niekam kde už vážne pit nebudem." Zasmeje sa a dá si aj z citrónovej vody. Všetko ochutnala a aj zjedla. "Prečo si si nevzala moje peniaze." Odloží si mobil do vačku kabáta, hneď ako si uložila jej číslo. "Moc ti ďakujem za večer aj za raňajky Rephia oplatím ti to hneď, ako sa stretneme znovu." Mala z nej radosť, lebo takto dlho sa dobre pri nikom necítila. Len znovu počula klopanie s tým, že sa ta pani o ktorú spomínala Rephia ozvala, že o hodinu majú rezervačnú dobu a bolo by fajn aby izbu opustili, keďže ju mali len na noc. Aurora sa pozrela koľko je hodín a bola prekvapená. "Je takmer 11 sme to pekne prespali." Zasmeje sa nad tým ale ešte chcela kroasant pomalý zjesť.
-
Spokojne si hryzla do raňajok aj ona. Keď bola malá, jej mamka mávala zvátenú metódu pripravovania kroasantov. Natierala to nejakou smotanouvou nátierkou, posypala pažítkou a dala ešte na to aj šunku. Vo výsledku to nebola až tak zlá kombinácia, no Rephia to vždy nenávidela a rána, ktoré začínali takýmito raňajkami boli pre ňu v detstve doslova traumatické. Káva je fakt skvelá vec. Zobrala si ten druhý kelímok a trochu si uchlipla. Robili naozaj dobrú kávu. Nebola nejaký odborník alebo niečo podobné ale mala rada kávu s výraznou chuťou. Ako po odobratí energie? Ani nevedela čo presne si má pod tým predstaviť, dokonca sa jej v hlave nezobrazila ani len nejaká komická scénka. Bola trochu zmätená. Dobre, to beriem. Trochu sa zasmeje. Áno, dajú si stretnutie bez alkoholu. Možno sa jej svitá na dobré časy, lebo si konečne naśla kamarátku a tak nebude musieť svoju samotu zapíjať v bare. Keď som ťa nemohla pozvať na večeru do reštiky aspoň som ťa pozvala na raňajky v hotelovej izbe. S úplnou samozrejmosťou v hlase jej vysvetlila dôvod prečo odmietla jej peniaze. Nemusíš nikomu nič oplácať, budem rada keď sa vôbec stretneme. Trochu sa usmiala a znova si odpila dúšok z kávy. Vedela že sa už budú musieť čoskoro rozlúčiť a potvrdilo jej to aj to, že im už klopala prsnatá dáma na dvere. Občas si človek môže dopriať kvalitný spánok v nepohodlnej posteli. Nemala vo zvyku vyspávať, vstávala vždy skoro, no s Aurorou jej bolo tak dobre, že by sa najradšej nikdy nezobudila.
-
"Kávu som ešte nemala, naozaj je dobrá hoc trochu horká pre mňa." Bola zvedavá či boli aj iné druhy nápojov ktoré ešte neskúsila. Ako Vianočný punč, ktorý vie poriadne opiť. Pomalý dojedala, keď hovorili o energii. "to je strašne na dlhé vysvetlenie, to ti môžem potom na druhý krát vysvetliť." Snáď to pochopí, že aj keď sa obe nikam snáď neponáhľajú ich tlačil čas ohľadom izby. Pomalý odpíja z citrónovej vody a zároveň z kávy "Ak to takto pôjde ďalej tak budem chodiť často na wc" Zasmeje sa nad toľkými nápojmi okolo seba. Chytila si čelo. "Snáď niečo v sídle budú mať na bolesť hlavy." Opička sa jej stále držala a jej inštinkty sú dosť citlivé, ako i pri tom klopaní. "Ďakujem za raňajky. Na večeru? ešte som nikde takto v spoločnosti nebola, hoc i tu máme ako také súkromie."Pomaličky vstala od stola. Prešla k svojmu kabátu, aby si doň dala veci, ktoré mala vybraté. Pomalý sa aj obliekala do tej zimí. "vonku veľmi nasnežilo?" Bola zvedavá, keďže ešte vonku nebola. "ako si som si zvykla na tu luxusnú posteľ v sídle, je tak obrovská ako letisko. Som tam ako." V hlave jej prešla myšlienka Slúžka v posteli pre princezné Po ktorej hneď posmutnela. Ale chcela to uhrať aby si nekazili ráno. "Si zavoláš taxík ? k sebe keď si vravela že to máš na konci mesta?" Lebo ona musela zavolať taxík, aby tam dorazila.
mahakay
Rory