Do hotela to trvalo len chvíľu, sneženie bolo ale také husté že cítila ako jej vločky zmáčajú krátke vlasy a ako ruka Aurory má len kúsok od zamrznutia. Preto bola veľmi rada, že sa im podarilo zohnať izbu, cesta do dodávky vy totiž v tomto ukrutnom snežení bola asi nekonečná. Zaplatila za izbu a na recepcií sa cítila trochu vtipne, nakoľko recepčná po nich hádzala divné pohľady. No Rephia skutočne nemala žiadne nekalé plány a len to tak vyzeralo. Mám pocit, že pani recepčná má o teba trochu strach, dívala sa na mňa ako keby som ťa mala predať na orgány. Povedala potichu, keď ju viedla do izby, ktorú sa im podarilo uloviť. Kartou odomkla dvere a pustila Auroru ako prvú dnu. Položila flašu s alkoholom na malý stolík pri veľkom okne a rozstrapatila si vlasy, aby sa zbavila toho nechutného ulízaného pocitu, ktorý zapríčinili vločky. Hneď na to zabuchla dvere a rozhliadla sa po izbe.
Ako vstúpia do hotela na recepcii si zo seba trochu snehu zhodila. jej dlhé husté vlasy po zadok už neboli husté ale mokré a zmrznuté. Má rada sneh, predsa i jej priezvisko, ktoré zdedila bolo o snehu.Svoj tenký kabát oprášila zmrznutými prstami. Len čo spozornela na to čo od nich recepčná chcela, všimla si ten pohľad. Trochu ho nechápala, lebo boli obe ženy, ale v dnešnom svete sa dialo čokoľvek. Predsa vedeli byť rôzne bytosti, ktoré sa menili či pohlavia alebo ako zvieratá. U nej je to normálne. Len čo majú kartu pomalým neistým krokom ide s Raphiou do výťahu a usmeje sa na ňu. Až na to že je opitá punčom, fľašu nepustila. "Má strách o mňa? veď sme obe ženy, ale zas svet mafie nikto nepozná." Zasmeje sa a oprela hlavu o zrkadlo za ňou."Som myslela že zmrznem vonku ako sa rozsnežilo." Mala na tvári kvapky od snehu, čo jej nevadilo. Po výstupe z výťahu s ňou šla na izbu. "Páni krásna izba" Vyzula sa a vyzliekala z kabátu. Usmeje sa ako Rephia si rozstrapatí vlasy "Osušky nemajú v kúpeľni?" Pozrie na fľašu, ktorá je na stolíku a svojim nemotornou chôdzou sa snažila dostať do kúpeľne. Ona tiež potrebovala vysušiť svoje dlhé vlasy. "Mám!" Zakričí a došla s uterákmi za ňou a jeden si dala na hlavu a šuchala si opatrne vlasy.
Recepcia je vždy divné miesto, úprimne stretol niekedy niekto vo svojom živote milú recepčnú? Možno raz alebo dvakrát. Tety na recepcií sú vždy plné predsudkov. A táto nebola iná. Neviem, možno si fakt myslí že som ženský mafián. Povedala len tak popod nos, no už myšlienky na divnú pani na recepcii zahnala za hlavu. Bola rada, že sú konečne dnu, nebolo jej moc v tom chlade príjemne. Tenká kožená bunda ju pred chladom najlepšie neochladila. A Aurora bola očividne tiež celá zamrznutá. Už ma do takejto chumelice nikto nedostane, aj keby rozdávali punč zadarmo. Zasmiala sa a vyzliekla si bundu, ktorá bola celá mokrá a prehodila si ju cez stoličku. Pobavene ju sledovala, cesta do kúpeľne bola asi skutočne zložitá, preto ju celý čas sledovala so širokým úsmevom. Až teraz si ju v podstate prvýkrát poriadne prehliadla, nakoľko ju už neskrýval kabát. Zatiaľ na malom nástennom televízore pustila nejaký hudobný program, nemala rada ticho. Ani neviem, kedy naposledy som bola na noc v normálnej izbe. Bolo to tu s porovnaním jej drobného auta skutočne rozsiahle. Zobrala si taktiež uterák a len narýchlo si prebehla párkrát po mokrých vlasoch a potom prstami sčesala dozadu.
Len čo došla za ňou s osuškou sa usmeje "punč zadarmo?! Kde?" lebo započula že niekde punč zadarmo dávali a jej moc chutil. Prešla si s usouškou po vlasoch a sadla na kraj postele odkiaľ šla telka. Zodvihne tvár, chvíľku sleduje telku, lebo dlho ju nepozerala. No potom sa otočí tvárou za ňou. "je tu len jedná posteľ, nevadí ti to ?" Bola zvedavá či nemá sa premeniť na zviera. "Ja sa pokojne zmením na z.. zviera a budem spať na zemi." Stiahne si osušku z vlasov, ktoré sa po vysušením trochu zvlnili. Jej nohy v zateplených leginách vyloží na posteľ a stiahne si ponožky. Chytí si svoje skrehnuté prsty "mám zmrznuté prsty, kto by povedal že mi tie topánky premokajú, nemali by byť vodezdorne?" Mala dosť lacné, dosť staré zimné topánky v ktorých aj pracovala na sídle aj chodila von. Takže im dala zabrať. "Rephia? čo ta tvoja neviditeľnosť?" Objala si kolená a sledovala ju. "Už som raz bola na hotelovej izbe s dievčaťom a "zasmiala sa opito do kolien a začervenala sa "Robili sme vážne neslušné veci a vzala ma aj do sex shopu" Smiech ju neopúšťal. "Kto by povedal že je i taký obchod a ! musím pohľadať poháriky na punčik" Spomenula si na fľašu, že si ju kúpili na trhu.
Očividne sa jej sladká vianočná pochutina fakt zapáčila, keď takto reagovala na jej vetu. Rephia sa len zasmiala, lebo zrazu dostala pocit že by sa pokojne vykašľala na teplo hotelovej izby a pokojne by šla von do chumelice vystáť radu na punč.
Nevadí mi to, kľudne si môžem ma zem ľahnúť aj.... Počkať... Čo? Ty sa vieš premeniť celá na zviera? Spôsob ich uloženia ako budú spať bol teraz posledným jej problémom, ktorý ju trápil. Ak tu majú vaňu pokojne sa vyspí aj v nej, no rozhodne by sa nesťažovala ak by zdielala posteľ s Aurorou. Páčila sa jej a tak by si mohla dopriať aspoň jej blízku prítomnosť. Sledovala ju ako sa chytila za prsteňa nohách a ju premkol pocit, že by ju najradšej zabalila do periny ako burito aby jej už nebola zima. Treba ti nové topánky, kúpime ti nové topánky. Práve sa rozhodla.
Potom sa na ňu pozrela s jemným úsmevom, keď sa pýtala ohľadom jej schopnosti. Vypla veľké svetlo v izbe a zapla malú lampu na nočnom stolíku, pri čom ešte aj cez ňu prehodila uterák aby tu bolo čo najviac tlmené svetlo. Tiene okolo jej nôh sa začali v momente vlnieť, ako keby boli živé. A takmer aj boli, v podobe čiernych chápadiel sa rozliezli po celej miestnosti a smerovali k nej na postel až sa jej dotkli nôh. Dokážem takto cítiť všetky tvoje emócie, niekedy sa mi podarí zachytiť aj myšlienky. Jedno z ďalších chápadiel smerovalo k ovládaču na stole. Hneď ako sa ho čierne chápadli dotkli, ovládač zmizol a za malú chvíľku sa zhmitnil v ruke Rephii. A vlastne viem premiestniť aj seba, podarilo sa mi to ale len párkrát. Myslím že som spojená s tieňmi alebo tmou Zo sústredenia ju ale vytrhla ďalšia veta Aurory a všetky jej tieňové chápadlá opäť zmizli do tieňa, ktorý vrhala Rephia v tlmenom svetle. Musela sa z chuti zasmiať. Asi to nebudem brať že sa mi snažíš niečo naznačiť. Z očiach sa jej zaiskrilo a trochu záludne si prebehla prstami cez vlasy. Takže to musela byť zaujímavá návšteva hotela. Ďalej sa smiala. Aurora možno nie je taká nevinná, ako by sa na prvý pohľad zdalo Čo ste preboha hľadali v sexshope? Nadvihla trochou zvedavo obočie, keď sa rýchlo na ňu pozrela, no potom začala hľadať po izbe poháriky na punč. Táto izba však asi až také vymoženosti ako poháre nemá, môžu byť radi že majú vôbec posteľ. Preto sa natiahla po chvíľke hľadania pre fľašu, len ju otvorila a podala jej ju.
Pri jej prekvapenom výraze v tvári sa hrýzla do spodnej pery a prikývla. "mením, na zviera. Divoké alebo domáce." Pousmiala sa nad tým žeby si aj spolu ľahli do postele. Aurora nie je nevinná. To vôbec nie ani si tak neprišla. Lebo ak dlhšie osobu poznala vedela byť divoká. "Nechcem aby si na zemi ležala posteľ je obrovská, zmestime sa sem obe." Potľapkala dlaňou po mieste vedľa seba na posteli, ale Rephia mala iné plány "Nechcem nové topánky, tieto sú nové, len asi túto zimu nezvládajú." Boli zjavne nekvalitné ale ako to mala vedieť.
Len ju potichu potom sledovala, prečo zhasla svetlo a na lampu dala osušku. Bolo to také intímne miesto pri ktorom sa Aurora zvedavo díva. Len vidí ich tiene a pritmie. Potichu ju sleduje čo robí, až potom si všimne že jej tiene sa hýbu. Znovu na jej hlave sa objavia uši, ktorými zakmitá a nezabudla na chvost, ktorým vrtením pozoruje tiene. Ako mačka za svetielkom pohybuje hlavu. Kým sa nedotkne jej nôh sebou cukne a vzdiali sa k čelu postele. "Tieňo hra? ty máš schopnosť tieňov? to by si mohla hoc koho telo ovládať. Ak len to dokážeš" Zvedavo sa spýtala, či to už na niekom skúšala. Sklopila uši dozadu pri tom, nevedela čo naznačila ale fakt si myslela že by mala vedieť takú informáciu v jej opitom stave. "To ano, ano a pili sme a dobre bolo " Zasmeje sa nad tým a otázka padla na sex shop. "Hračky také vieš asi pre ženu aby sa sama uspokojila. Len ja som ešte nedostala k tomu. Stále je to iné, keby že mam penis. Tak nepoviem ništ." Hrýzla si do pier a hľadala poháriy po skrinkach, nenašla ich tak s unaveným povzdychom a sklamaní si opäť sadla na posteľ. Pozerá čo robí s fľašou "Ale to nemám poháre, to bude potom od mojich slín" Drží fľašu pred tvárou. "To je akoby som ti dala jazyk do úst. To ti nebude vadiť? vieeš čo ak mam besnotu" Ukázala na svoje líščie uši a chvostom zakmitá. "Ale šom očkovaná" Zvedavo pozrie a viac nečakala a hrdlo fľaše si dala k perám a napila sa. Ale skôr si dala pol fľaše, keďže ju od toho sladkého smädilo. "A!" povie len čo odtiahne od pier fľašu a jej oči sa viac lesklí. "chcem ma vidieť ako zviera?" Zvedavo sa opýtala vo väčšej opitosti.
Asi len tak každý nemôže povedať, že zdieľa izbu s dievčaťom, ktoré sa dokáže zmeniť na zviera. Možno bola len v takom údive Rephia a ostatný by to brali ako obyčajný bežný jav. Pre ňu to však bolo niečo výnimočné ako celá Aurora. Tak potom máme problém vyriešený potlačíme sa. V jej hlase bolo počuť priam detskú radosť, ale tak buďme k sebe úprimný. Koho by nepotešilo stráviť noc vedľa krásky, s tak pekným telom. Aj keby sa jej nemala vôbec dotknúť, aj tak si to užije.
Vždy cítila ako ju šteklí celé telo, cítila sa dakedy ako v ohni keď sa zahrávala s tieňmi ale zároveň ju to napĺňalo do neskutočnej miery. Cítila sa vtedy, že dokáže všetko, necítila a zraniteľná ako to niekedy bývalo. Zaujala ju však aj jej premena, už si zvykla na jej vzhľad s ušami, dokonca ju už ani nezaskočil chvost. Skôr sa pristihla pri myšlienke, že sa jej takto páči ešte viac. Nikdy som niečo také neskúsila, stále sa len učím čo všetko s nimi dokážem, každý deň zisťujem nové veci. Jej schopnosť bude pre ňu určte ešte nejakú dobu celkom záhada. Na jej tvári sa vyčaril široký úsmev. Haha, mala by si ich využiť, také hračky by nemali stáť v skrini, čas na seba si treba nájsť. Odpovedala jej pobavene a týmto Aurora odkryla ďalšiu vrstvu z jej povahy, bola ňou unesená. Trochu ju zaskočilo, aké myšlienky jej chodili hlavu, vyzerá snád Rephia že by ju trocha iných slín zabilo? Tvoj jazyk v ústach by mi nevadil. A ona by ju najradšej tým svojím celú preskúmala. Sledovala ako si hrdo odpila z flaše a zatvárila sa údivne. Samozrejme, ukáž sa mi. Zoberie si flašu k sebe a tiež sa z chuti napije, teraz si pre zmenu sadne na posteľ ona.
Nemala problém s tým, žeby spala s ňou v jednej posteli. I keď vidí že Rephia sa zrejme na ňu díva inak. Nevadilo jej to vôbec, skôr lichotí lebo tak sa aspoň cítila výnimočná. Dlho necítila pocit že nie je neviditeľná a niekto si ju konečne všíma. Usmeje sa a prehrabne si svoje dlhé vlasy, ktoré jej padali o očí. Aspoň tak nejako pochopí, že sa ešte s nimi učí a zvyká si na svoje schopnosti. "zjavne si ich objavila nedávno, ja som sa už takáto narodila, ale zvieratá sa samozrejme rovnako učíme od malého detstva." Začkne sa jej z toho punču, ktorý jej podá "Ale ja som to nechala v sídle, akosi sa hanbím to používať, lebo čo ak dôjde majiteľ sídla a by ma prichytil práve v tom najlepšom." poškrabala sa na krku. Keď je reč o jazyku sa na ňu usmeje "nie ? hmmm" Usmievala sa ako blbá ale vysmiata ako slniečko na hnoji "Alee potom sa nepozeraj, lebo nebudem oblečená..." Zišla z postele a postavila sa, keď privrela oči a svoju energiu aj v tom opitom stave premenila v líšku. Len šaty z nej padli a zo šiat vyskočila líška. Vyskočila na posteľ pomalí smerujúc k nej. Sklopila uši blížiac k nej. Mala Dejavu, lebo aj kamarátke Dom takto ukazovala svoju premenu.
Je niekedy zaujímavé aké plány má život. Rephia mala dnes v pláne večer presedieť v bare a opäť premýšľať nad ťažkosťou života, akoby jej nabh na alkoholizmus tomu len prospieval. Namiesto toho zdieľa izbu s dievčaťom, ktoré sa vedelo meniť na zviera. Osud mal teda trochu iné plány, asi to má brať tak aby sa konečne vzchopila a uvedomila si, že sa jej otvárajú dvere do úplne iného sveta.
Hlavou jej prebehla zaujímavá myšlienka, pretože skutočne nechápala ako to chodí. Narodila si sa teda človeku alebo zvieraťu? Pokiaľ sa teda mení na líšku ako najlogickejšia cesta jej prišla práve tá, že sa narodila ako zviera. Ako mazel. Predstavila si celú tú fiktívnu situáciu, ktorú nadhodila Aurora a potom sa jej pozrela do očí. Myslím, že z toho by si sa už isto nejak vystrihala. Netušila síce kto je majiteľom sídla v ktorom býva, možno práve ten idiot Gray. No ale úprimne, aký chlap alebo ktokoľvek, kto miluje ženy by sa sťažoval situáciu, v ktorej by mal možnosť dívať sa na ženu ako sa sama uspokojuje. Rozhodne len magor. Pousmiala sa nad jej odpoveďou, na ktorú odpovedala s takou istotou. Rephia sa nad tým ale moc nepozastavovala, Aurora jej prišla až príliš nevinná, nemala by to srdce sa jej dotknúť. Mala totiž o nej víziu čistého anjelika. Dobre nebudem sa pozerať. Prisľúbila jej, možno trochu proti svojej vôli lebo pohľad predsa nič nestojí. No chce byť voči nej úctivá. Myšlienky na to, ju však rýchlo prešli keď sledovala jej premenu a z dievčiny zrazu pred ňou bola líška, musela zažmurkať aby si bola istá že je to skutočnosť. Trochu sebou cukla, keď sa pohla po posteli, možno prirodzený inštinkt utiecť pred divím zvieraťom, ktoré sa blíži k nej. Mala sto chutí natiahnuť k nej ruku a dotknúť sa jej, prišlo jej to však trochu divné nie je predsa pes ani nič podobné, ešte by ju tým urazila. Tak toto by ma skutočne nikdy nenapadlo, že je to možné. Rozprávala potichu s udivom v hlase
Tiež si myslela že bude mrznúť na lavičke medzi ľuďmi a premýšľať nad tým, ako sa na ňu všetci vykašľali. Nemala nikoho komu by sa zdôverila. A zas jej naivita veriť v ľuďoch jej vždy ukázalo, aká je hlúpa. Ale ľutovať sa nechcela. Predsa sama potrebovala sa pohnúť ďalej. Rephia bola ako poslaná z neba, keď prosila o niekoho kto si ju všimne.
Ale jej povaha neprišla zženštilejšia ako jej. Mala v sebe akoby kúsok chlapa. Ale to jej nevadilo. Po otázke či sa narodila ako zviera sa v duchu zasmeje a krúti hlavou. Premenila sa v líšku, ktorá vyskočila na posteľ. Malým opatrným pohybom sa k nej približuje. Vidí jej strach, ale predsa vie že je to Aurora a nemala by sa báť. Jej jedno modré a jedno hnedé oko boli stále rovnaké. Opatrne sa ňufákom dotkne jej stehna a potom predlaktia. Pošle jej cez myseľ odpoveď. "Neboj sa ma, pokojne sa dotkni ja nehryziem ak netreba. Nie my sa nerodíme ako zvieratá, ale ako ľudia, ktorý ovládajú mágiu premeny." Vyliezla si na drzovku na jej stehná a pritúlila sa, ako mazlivá chlpatá líška. Jej srsť je na dotyk tak užasne jemná. Olizne ju pod bradou nie jeden krát. Ale to nie je jediná schopnosť ktorú Aurora ovláda. Zvyšok si nechá pre seba.
Keby sa tak človek pozrel momentálne na Rephiu, bez váhania by mohol prehlásiť to, že je len kúsok od toho, kedy jej srdce vyskočí z hrude. Nebála sa, skôr bola natešená, uchvátená, bolo to pre ňu priam nereálne. Je iné keď s tým človek žije celý čas, keď niečo takéto považuje za úplne prirodzené, ona si prišla ako vo sne. Aurora nevyzerala ako nejaká čarovná líška s piatimi chvostami alebo podobne ako si to Rephia predstavovala, človek by ju nerozoznal od obyčajnej líšky. Teda až na jej oči, aj napriek tomu že sa premenila do druhej podoby, dala by obe ruky do ohňa že sa na svoju druhú podobu úplne podobala. Nehýbe sa len nemo sleduje jej pohyb smerom k nej a až keď sa jej sama dotkne, trochu sa dostane do reality. Po tvári sa jej rozleje široký úsmev, keď sa jej v hlave ozve jej hlas. Takže aj takto dokážeš so mnou komunikovať. To je celkom úlet. Trochu sa zasmeje a až teraz sa odváži dotknúť sa jej srsti do ktorej zaborí prsty. Tak hebunká. Vypadne z nej s úsmevom, keď jej ďalej prechádza prstami po ohnivej srsti a pri oblíznutí sa trochu zasmeje. Vidíš, aj pre toto si fascinujúca. Pripomenie jej.
V zvieracej podobe ju ešte nik za tie 2 roky nepohladil. Predsa od smrti pána Snow, ktorý ju učil premeny. Olizuje jej naďalej krk a necháva si hladiť svoju chlpatú, ryšavú hustú srsť. Bola jemná, lebo sa kúpala. Ak by to nerobila prejavilo by sa to aj na srsti. "Len ti posielam myšlienky do tvojej hlavy, inak by si počula len zvuk zvieraťa. Bolo by to príliš nápadne pre nepriateľa, ak by som hovorila ako líška." Mala tak slaný krk čo ju nútilo pokračovať v tom a to škrabkanie bola eufória pri jej telíčko. Olizne ju na líci a vrtela chvostom, ktorým by pozametala celú izbu. "Neprestávaj ma hladkať prosiiiim... Je to naozaj príjemné ~" Niekto by povedal že mala až husiu kožu ale pri tom hladkaní sa len zježila. Packou sa zaprie o jej hrudník a olizuje ju ďalej. Skryje si potom tu malú hlavičku so sklopenými uškami pod jej krk a vydáva zvuky ako líška, ktorú škrabká.
Cítila v sebe priam detskú radosť. V živote by ju nenapadlo, že pohladká líšku a už vôbec nie líšku, s ktorou ešte len pred chvíľkou popíjala punč. Hrala sa s jej srsťou, prechádzala jej jemne od krku až ku chvostu a zabávala sa na tom, ako sa srsť správala pri dotyku, že bola úplne iná ako čakala. A ako dlho môžeš byť v tejto podobe? Začali ju napadať prvé otázky. Môžeš sa premeniť kedy len chceš alebo.. potrebuješ na to spln? Pozrela sa na rýchlo von veľkým oknom, cez ktoré bolo vidieť na ulicu a stále videla, ako husto vonku sneží. Uvedomila si ale, že to bola vlastne úplná hlúposť nakoľko žiadny spln nebol a ešte niekoľko dní ešte ani nebude. Hm... spln asi nepotrebuješ. Zamrmlala si znova popod nos. Snažila sa nevnímať to jemné šteklenie, ktoré cítila na krku z toho ako ju oblizovala, rozhodne môže povedať že sliny Aurory jej nevadia. Trochu pohodlnejšie sa usadí na posteli a aj s pritúlenou líškou na hrudi sa chrbtom oprie o čelo postele. Haha, neprestávam a budem ťa pokojne hladkať až do zajtra. A myslela to vážne, tešilo ju, keď sa cítila príjemne. Aurora sa jej páčila aj v podobe dievčaťa s ohnivými vlasmi aj v podobe natešenej líštičky, ktorá nevedela čo so sebou od radosti. Na chvíľku zavrie oči, keď cíti ako sa pritúli. Pevne si ju chytí jednou rukou a druhou prejde po boku hlavy až ku krku, pri čom sa len potichu smeje na zvukoch, ktoré vydávala. Asi bola skutočne spokojná.
Tiež sa dobre cítila pri hladkaní jej hustej srsti. Ale tak vrtenie chvosta hovorí za všetko, že jej to neskutočne príjemné. Len čo prídu na rád otázky, odtiahla hlavu a díva sa jej do oči. "Nie, ja nie som vlkodlak, mením sa kedy chcem a kedy to potrebujem. Len je nevýhoda, že sme potom nahý za ľudskú rasu." Cítila v sebe tu stále ten alkohol z punču, ktorý s ňou pekne máva. "Nie nepotrebujem." V duchu sa usmeje. Inak by nemala ako, keďže úsmev na líšok nie je poznať. Len tu iskru, ale tu mala z opitosti. Len čo povie že ju bude škrabkať dozajtra, začkalo sa jej od punču a premenila v ľudskej podoby. Rukami sa chytila jej ramien. "Naozaj? a čo potom bude zajtra?" Usmeje sa na ňu. "Ahaa ideme domov." V tom opilom stave nevedela udržať zvieraciu podobu na dlho. "Oh..šaty.." rukou si zakryla obe prsia, keď si uvedomila, že je nad ňou úplne nahá. Hrýzla si do pier. "To som nechcela len opitá sa neviem ovládať" Spustí smiech.
Hlavou sa jej hnali stovky otázok, niekedy bola skutočne zvedavá ako malé dieťa a do tejto situácie prispieval aj fakt, že predsa len cíti trochu alkoholu v sebe. Nič tragické, no aj vďaka tej troške alkoholu jej myšlienkové pochody išli ako na páse. To musí byť asi nepraktické zháňať potom oblečenie. Zamyslela sa nad tým. Teraz by to mala jednoduché, oblečenie je len kúsok od nej, ale čo robí keď sa premiestňuje v takejto podobe z miesta na miesto? Tak už teda chápem. Zhodnotila nakoniec, keď si tak všetko ešte raz prebehla v hlave. Dokonca si už aj zvykla na to, že s ňou komunikuje myšlienkami. Zaujímavá schopnosť, to sa muselo nechať. Dívala sa počas toho všetkého na ňu a zrak neodvrátila ani po tom, čo sa bez varovania premenila späť do ľudskej podoby. Chcelo to veľa sebazaprenia, veľmi sa musela snažiť aby nedala na sebe nič poznať. No musíme zajtra odtiaľto vypadnúť, lebo sem nabehne pani recepčná a narobí s nami poriadky. Povedala vážnym hlasom ale ďalej ju pevne držala pri sebe, ani o kúsok nepovolila. Keby mala penis, táto situácia by bola o čosi vtipnejšia, našťastie ju ale tesno v nohaviciach úplne trápiť nemusí. Rephia sa posadila trochu rovnejšie a prešla jej rukou po nahom chrbte a nakoniec chytila okolo pása. Druhou jej zatiaľ jeden neposedný prameň zapravila za ucho a prešla palcom po tvári až k perám, do ktorých si hrýzlaJa sa neviem ovládať keď ťa vidím, si nádherná. Hovorila potichu a dívala sa jej do tváre. Chcem ťa vidieť. Nechcela aby sa zakrývala. Uvedomovala si, že jej Aurora za toto môže streliť facku ale za pokus to stálo.
Alkohol z nej robí dosť uvoľnenú osobu a ľahkú obeť do postele. Preto mala zakázané piť alkohol ale odstup od neho to len zhoršil, že bola v stave že jej nič nevadí. Ani pohľady inej ženy. Stále to berie tak, že ma to isté čo oná. Až na to že je oblečená. "Nosím si také vrecko v papuľke a potom sa prezlečiem niekde za stromom." Nespustí z nej oči a ani úsmev z tvári. Len čo povie dôvod rýchleho odchodu prekvapene sa pozrie. "Ach táak dala by nám cez zadok že?" Zasmeje sa nad tým a znovu jej z toho zaštikúta. Tiež chápala situáciu, že recepčná nebude veľmi príjemná pani. Ucítila dotyk na svojom páse, ale bol tak pevný že sa neodtiahla len na ňu dívala čo sa deje. Nedoplo jej že ma z nej zliezť, lebo možno jej to vadí. Ale dotyk a pohyb na jej tele a pod sebou. Nadýchla sa pri pohladení po chrbte. Udržať v jej stavu rovnováhu na jednej ruke bolo ťažké. Potichu ju pozoruje očami a tak jemný dotyk na svojom tele, na svojom nahom tele dlho necítila. Mala zimomriavky a pomalý zrýchlený dych. Pustila svoje pery zo zubov. No pohľadom prešla na jeho ruku, prameň vlasov len odkryl viac jej tvár a dotyk na perách ju trochu zvedavo prekvapil. To by čakala skôr od muža než od ženy. Pohľadom uhla k svojím prsiam, ktoré zakrývala. "Nie sú tak extra. Sú ako každé u dievčat." Chcela to tak poznamenať pri tej premene a stiahla ruku zo svojich pŕs a sadla si na jej panvu a alebo stehná. " teba niečo ovláda? a ja krásna?" znovu si hrýzla do pier a usmeje sa na ňu." že si robíš len žart so mňa. Asi by som sa mala obliecť. Nech sa vyspíme aby nás tetka z recepčnej nevyhodila a ja takto" Zasmeje sa a prstami si nahrnie vlasy na prsia, aby jej ich zakrylo. "Si aspoň tak zakryjem.." Olizla si pery a otočí pohľad na fľašu. "ty si si nedala ? ešte ostalo?"Natiahla sa pre fľašu punču cez ňu.
Nepochybovala o tom, že keby tu naletela recepčná, ktorú očividne život omrzel už dávno, pohnala by ich z izby tak rýchlo ako ešte nikdy nikoho. Ešte že ale Rephia dvere pred tým zamkla. Minimálne cez zadok. Možno by nám dala aj po hlave. Staré zatrpknuté dámy budú vždy najväčším nebezpečenstvom celého ľudstva. A hneď potom muži s veľkým egom.
Cítila ako jej telo reaguje na dotyk, cítila jej dych a cítila aj tlkot jej srdca. Nemohla sa ubrániť úsmevu. Dopomohlo jej k tomu aj to tlmené svetlo v miestnosti a jej schopnosť jej dala možnosť nahliadnuť do jej pocitov. Toto jej dodalo trochu odvahy, že Aurore jej prítomnosť nie je nepríjemná a že si ju dokonca aj užíva. A to jej stačilo. Nebola ten typ človeka, ktorý využíva opité dievčatá, toto vôbec nebolo ani prvotným plánom Rephii ale toto dievča ju uchvátilo. Preto sa aj snažila vnímať jej emócie a zistiť na čom stojí. Prehliadla si ju ako súkromné umelecké dielo a oblízla si pery. Ale ty nie si ako každé dievča. Stála si za svojím a dotykom kopírovala krivky jej ladného tela až nakoniec došla na jej zadok, za ktorý ju pevne chytila. Bola ako v tranze. Ovláda ma šialená túžba po tebe. Držala sa na uzde, nedovolí si nič viac pokiaľ od nej nedostane jasnú odozvu že niečo viac chce. Rephia je sukničkár ale nie je jebnutá a ženy si váži. Neobliekaj sa, páčiš sa mi takto. V jej hlase znelo trochu zúfalstva ako keby ju až prosila aby si to nerozmyslela. Možno aj preto ju stále ešte pevne držala na sebe, jednou rukou ju držala okolo pása nech nikam neodíde, druhou jej odrhnula vlasy, ktorými si tak strašne chcela zakryť prsia. Prešla jej po bradavke a dívala sa jej do očí, chcela zaznamenať jej reakciu, Aurora však mala asi svoj svet. Chceš ešte piť? Vykašli sa na alkohol a dám ti niečo lepšie. Hlas mala až zachrípnutý.
Zasmeje sa nad tou pani, ktorá asi vážne nemá rada nikoho okrem seba a svojho duchovného pána. Keby ich teraz videla tak by možno spravila seansu na vymetanie diabla. Nehovoriac o nej, ju by asi hodila niekam do klietky, keby že videla líšku na posteli. A nehovoriac že je teraz v Evinom rúchu. Sleduje Rephiinú tvár v tom prítmí.
Pri slove, že nie je ako každé dievča sa nadýchla a vydýchla s úsmevom "Som mazlík" Zasmeje sa sladkým opílim hlasom a vydýchla prudko na chytenie za zadok. Otočila sa za jej rukou, ktorá drží jej pevný srdiečkový zadok. "Túžba ? chceš sa so mňa kŕmiť?" Nebola vampírka, teda aspoň si to myslela alebo sucuba, ktorá sa kŕmila sexom. " čo budeme robiť?" Keď úž sú pri tom a opatrne rukami prechádza po jej brušku s úsmevom. Nevadil jej dotyky na tele. Pohladila ju po predlaktí s úsmevom, len čo sa dotkne jej bradavky pi odkrytí pŕs od vlasov "niečo lepšie?" Nebola si tým istá čo tým myslela. Teda nebola si istá. Len sa chytila jej ramien a predlaktí akoby si ľahla na predlaktie a obtrela nosom o ten jej. Dvihla zadok a nechala si opäť pričarovať uši a chvost "Budeme sa mazliť?" Usmieva sa znovu.
Bola skutočne mazlík. Pôsobila na ňu milučko a krehko až mala pocit, že ju niekedy musí zabaliť do bublinkovej fólie aby sa jej už nič nestalo. Lebo očividne sa jej smola lepila na päty, možno aj Rephia je nejaký druh smoly, ktorý ju stretol. Presne, si úplný mazlík. Zopakovala po nej. Už vedela, že sa jej to skutočne páči a že sa jej môže dotýkať, snáď by ju predsa zastavila keby sa jej to nepáčilo a ona očividne žiadnym spôsobom neprotestovala. A to bolo len a len dobre. Najradšej by som robila teba celú noc. Pokožku mala ako zamat, nevedela od nej odtrhnúť ruky nech sa snažila ako len chcela. Opäť ju chytila za zadok a plesla jej po ňom. Bola unesená jej telom Myslím že ti viem dať niečo lepšie ako len opojenie z alkoholu. Šepla jej potichu do ucha a rukou skĺzla na jej dokonalé stehná. Hneď ako sa k nej tvárou trochu priblížila, uchopila jej vlasy do ruky a pritiahla si ju takto bližšie do bozku. Ešte aj jej pery chutili tak ako voňala. Potrebovala by viac rúk, chcela ju držať za tvár, za tie krásne prsia, zadok, nakoniec sa však musela rozhodnúť len pre jednu vec a rukou jej zablúdila medzi nohy. Najskôr jej prstami len párkrát prešla po klitorise, chcela ju vydrážiť. Na tvári mala stále úsmev, dívala sa jej do očí a len periferne postrehla aj chvost, ktorý sa jej objavil.Môžme to nazvať aj tak. Trochu sa uškrnula a opäť prstami zopakovala krúživý pohyb.
Tým že je vysoká ma dlhšie telo než ona samotná. Túlila sa k nej lebo aj príjemne hreje. "Ktorého zanedbávajú ~ " Povie našpúlenou perou a nebola tak nevinná skôr poddajná v opilom stave. "a!" zľakla sa nad plesknutím po zadku za ktorým sa obhliadne a chytí si tu polku zadku, štípe to ale to prežije aj horšie zažila takže toto nebolo nič čo by ju vyplašilo a odradilo. "Mňa celú noc robila?" Vydýchla jej blízko pier o ktoré sa obtrela a poslušne so sklopenými ušami sa začne s ňou bozkávať. Chvost vydvihne a stočí k chrbtu, tak viac svoj zadoček vystrie. Jazýčkom opláca rovnaký štýl bozkávania nehovoriac o tom čo ucíti medzi nohami. "Ah~ Rephia ~ " Stonala jej meno po celej izbe. Odtiahla sa od pier a jazýkom prejde po jej krku a stoná pri tom. No cíti ako začala vlhnúť "budem vlhká ~ dlho som to nemala~" Stonala jej do uška a rukou presunula k jej prsník cez to oblečenie. "nemáme to dildo ~" zrejme už nie je len opitá ale i nadržaná líška, ktorá si nechá so sebou robiť čo ten druhý chce. Rephii to dovolila len preto že v nej cíti pohodlie a bezpečie aj keď len dozajtra.