Necítila voči nej hnev, skôr cítila hnev na svoju vlastnú osobu. Sleduje je jej milé gesto a z mračenia sa razom stal široký úsmev, ktorý sa jej rozlial po tvári. Výčitky ju však neprešli, len ich niekam potlačila aby nemyslela momentálne na podobné veci, vo výčitkách sa môže utápať neskôr. Nehnevám sa na teba, len...Na chvíľku sa odmlčala a rozmýšľala či vôbec bude pokračovať vo svojej vete. No predsa len sa ju rozhodla dokončiť. Mám trochu strach, že včerajšku ľutuješ. A nechcem aby si si myslela, že som ťa len chcela využiť lebo si bola opitá. Páčiš sa mi. Pre Rephiu aby rozprávala o svojich pocitoch bolo občas ako trápenie, no predsa len to nakoniec zo seba vysúkala. Nechcelo sa jej vstávať, najradšej by si Auroru znova stiahla k sebe a len si tak vedľa nej užila pekné ráno. No namiesto toho ju sledovala s rukami založenými za hlavou ako keby bola nejaká modelka na móle. Až keď si uvedomila že je to voči nej trochu neuctivé potriasla hlavou a uhla pohľadom niekam preč. kto vie koľko ľudí v nej spalo pred nami. Zasmiala sa a ešte sa v nej spokojne povrela ako v nejakom hniezde. Nechutné. Aj ona sa nakoniec postavila z postele a natiahla sa trochu. Skoro prevrátila očami, keď jej dala peniaze, ona sa chce o ňu postarať, najradšej by jej zniesla aj modré z neba. Pôjdem na lov maslových kroasantov. Prehlásila to odhodlane ako vojak, ktorý ide na životnú misiu. Hneď som späť. Usmiala sa na ňu a v momente ako zatvorila dvere na kúpeľni, odložila peniaze na stolík. Obliekla si tričko, koženú bundu a vydala sa z izby.
Už mala pripravený prostredník, ktorým by zbombardovala recepčnú, namiesto nej tam však sedela milá blondínka s poprsím, ktoré jej skoro vyliezlo z veľkého výstrihu. Len sa milo na Rephiu usmiala a ona bola šťastím bez seba, že si nemusí pekné ráno ničiť ženou s komplexmi. Vyšla do rannej zimy von, bolo kvalitne nasnežené, celú noc pravdepodobne snežilo a chodníky ešte ani neboli odhrnuté. Aj napriek tomu sa však odhodlane brodila do pekárničky, ktorá bola skutočne neďaleko. Onedlho sa brodila späť s celým úlovkom v malej papierovej taštičke, pod pazuchou držala domácu citrónovú limonádu, ktorá by sa na opicu mohla hodiť a k tomu v rukách niesla malú sklenenú vázičku s pár poľnými kvetmi, ktoré mali v pekárničke na stoloch na ozdobu. Stálo ju to niekoľko minút srdcervúceho prehovárania ale chcela ich pobyt na izbe ešte o čosi spríjemniť. Dokonca jej milá recepčná dala aj dva poháre a zistila že na izbách ich nemajú preto, lebo ich návštevníci kradli. Aký to len luxus.
Keď sa vrátila na izbu, Aurora bola ešte stále v sprche, na malý stolík položila vázičku s kvetmi, vyložila dve kávy, jedna so škoricou, druhá s čokoládou a maslové kroasanty, ktoré si Aurora želala. Naliala do pohárov limonádu a trochu si z nej odchlipla, fakt bola dobrá. Spokojne sa pozrela na svoje malé veldielo na stole