Klidný podvečer plný historek a zároveň důležitých témat. Cokoliv co jsme si mezi sebou nestihli říct normálně, se probíralo právě v tuto chvíli a nejen to. Okolím se linula vůně jídla a rozléhal se zvuk kytary u praskajícího dřeva. Mělo to vše svou atmosféru a hlavně pro vlčata byla tahle chvíle celkem "magická". Právě v téhle době se nováčci nebo mláďata dozvídali o historii smečky a zjišťovali jak to tu funguje. Vše tohle bylo v plánu, který se pomalu připravoval, jenže jen slepý by si nevšiml mraků, které naznačovali, že z toho nic nebude. Zatímco Nathali lítala od jednoho ke druhému, jak se od ní očekávalo, protože měla ráda nad vším přehled a kontrolu, já s pár dalšími připravoval ohniště. Starší děti, které se rozutekli dřív než k nim došla Nath jsme zapojili, aby se podíleli tak, jak se slušelo. Vše šlo dobře, než se Nath objevila a upozornila nás na situaci. Podíval jsem se na ostatní a pak svolal mláďata. Bylo lepší aby se drželi blíž bezpečí domu, než aby chodili kolem a sbírali dřevo. Do ohniště jsem položil poslední dřevo a pak už se začal připravovat na případné komplikace.
Zvyčajne sa venuje svojim záľubom, ako bežný deň. Ale dneska Alfa mala niečo iné v pláne. Zjavne posedenie pri ohni, kto vie čo mala v pláne o tom nikoho neinformovala. No ako, každý mal nejakú úlohu, okrem nej tak aspoň s niečim pomohla v kuchyni. Pripravovala tam pokrm pre smečku, ktorá isto ocení jej kulinárske umenie. Len pri otázke, ako krája mäso na malé kocky, aby to najmenší členovia rozhrýzli sa zastavila. Pozerala pred sebou pri otázke Alfy, aké bude počasie? Pozrela smerom k oknu a potom s nožom v ruke sa otočila, ako Samara bez emócie na tvári. Pozrela jej do očí a uškrnula sa, zrejme si ju zmýlila s rosničkou. Odkiaľ ona mala vedieť, aké bude počasie. Položila nôž na kuchýnsku linku. Vytiahla mobil, aby jej zistila počasie. To si mohla i sama vyhľadať. Alebo mala ísť von, nasliniť palec a tak zmerať koľkou km rýchlosťou sa pohybuje vietor? Podľa chrobákov, mravca domového, ktorý vylieza zo škár budovy, či bude alebo nebude pršať. " Podľa tohto hlasia v noci dážď. " Miluje dážď a hlavne, keď môže pri ňom spať, ako zabitá. V takomto počasi by ste ani psa nevyhnali von. "Je to všetko čo si chcela vedieť?" Nadvihla jedno obočie, čakala aspoň na jemné prikývnutie. Mali v chate rušičku, aby nik nevystopoval ich podľa nejakej IP adresy, cez ich moderné elektroniky. Odloží mobil do vrecka v ryfľových nohavíc na traky s kapcou na prsiach. Takto aspoň mala mobil pred sebou, bez toho aby jej vytiahol z vrecak malí spratek, ktorý si tu podstate mohli takmer všetko robiť čo chceli. Otočila sa k oknu, pomalým krokom prešla k nemu a oprela sa rukami o parapetnú dosku. Sledovala Liama, ako nosil drevo na kopu, ktorú určite budú chcieť zapáliť. No ona ma čarovnú vec názvom zapaľovač. Otvorí rám okna dohora, pomalý ho vysunie, no zákon schválností zhodí kvetináč čerstvo nasadenými muškátmi. Predsa muškáty odháňali otravný hmyz. "LIAM! " Zakryčala naň a pohľad z okna na prízemie, kde ležal mrtvý kvetináč. Pozrela opatrne na Nathali. "Pôjdem pohľadať nový kvetináč, upracem to. " Rešpekt pred Alfou mal zjavne každý. Ale dokedy. Umyla si ruky a obyšla Nathali, šla do kumbálu pohľadať nový kvetináč. Čo aj našla. Varenie nechá na ostatných. Predsa kvety by uschli, ak by ich nepresadila do nového kvetináča. Pozbierala rukami hlinu a doň vsunula stonky s koreňami muškáty, ktoré začali kvitnúť. Otočila sa k Liamovi, ktorý určite počul, ako naň ho kričala. Pretrela si čelo od hliny po čele. Mala špinavé ruky. Spravila pár krokov bližšie k Liamovi, ktorý stál pri kope dreva. Vytiahla z bočného vrecka zapaľovač, ktorý mu nenápadne špinavými rukami podala. "Na drevo, večer. Nestrať ho, lebo mám len jeden a potrebujem ho." Dôvod mu snáď nemusela vysvetľovať. Vonku bolo skvelé slnečne počasie. Možno pôjde sa ešte pred večerou prejsť. Odišla od Liama ku kvetináču, ktorý oprášila od zbytku hliny.
Ve skrytu duše doufala, že Beta ten pohled s nožem v ruce nemyslí vážně. K její smůle, Nathali neuměla příliš skrývat emoce. Proto pozvedla obočí, domyla zeleninu, položila ji an odkapávač a s krátkým. "Děkuju." si osušila ruce a opustila místnost. Venku se zatím zvedl vítr a bral s sebou vše od listí, prázdných kelímků, tácků až po o drobné předměty. Nath si chytila vlasy a pokusila se ve větru ěnco ucítit, ale pach cizinců byl už všude. "K sakrku..." Zaklela si pro sebe a odešla pater, kde si ze skříně vytáhla základní vybavení pro takové případy. Celé jí to zabralo sotva minutu, ale to už uslyšela ze dvora něčí vytí. Nath třemi rychlými kroky došla k oknu, aby zjistila, co se děje. Zahlédla už ale jen pár přeměněných členů smečky a ostatní, jak odvádí mladé a staví se do obraných pozic. Bez pochyby čekají na rozkazy. Tiše zavrčela a vyběhla z pokoje směrem ke dvoru. Z okna u schodiště, které vedlo do lesa už zahlédla cizí smečku. Byli rychlí a velmi dobře využili příležitosti k útoku. To by tu ale nesměla být ona. Napočítala jich matně čtyři. Je možné, že je to ale jen zlomek. Vyšla ze dveří a rázným hlasem začala chrlit rozkazy "ze severu jsem viděla vlkodlaky, určitě jich je tu víc. Já a Gammy půjdeme do útoku Beta dohlédne s Deltami na situaci tady. Nikoho nešetřte. Signalizaci v případě problémů znáte!" Tato situace nebyla nová a v rámci výcviku si to členové mnohokrát omývali dokola. Nath si byla jistá, že by to hravě zvládli i bez ní. Ona ale musela dát ten hlavní pokyn. "Liam a Kyle se mnou, vy dva půjdete z východu směrem k lopukám, zbytek západem k rozhledně. Kryjte si záda, ztráty v našich řadách se nepovolují!" Pronese rázným hlasem a sama se vydá v čele první skupiny směrem k horám, kde viděla ty čtyři. Neuběhla ani dvacet metrů, když zahlédla běsnící oči jednoho z nezvaných návštěvníků. Byl hnědý, vysoký a proklatě páchl. Drze na ni zavrčel a nachystal se ke skoku. Napravo od ní se ozval podobný zvuk, který doplnil obklíčení. Už instinktivně se nahrbila a s hlubokým zavytím se její oblečení začalo párat, škubat a trhat. Po jejím těle vystoupaly žíly silné jak lana, ve který tepala krev. Na kůži se vzdmula srst a z nehtů se jí během pár vteřin staly malé černé šavle. To už se ale proti ní oba útočníci rozběhli. Nath padla na všechny čtyři, čímž umožnila jednomu z jejího týmu, aby se pochlapil a porval se s jedním z nich. Sotva nad ní proletělo tělo jejího spojence, byla její přeměna dokončená a ona s prudkým rozmáchnutím rozpárala břicho druhého z útočníků, který nestihl zabrzdit a vletěl jí přímo do rády, když stoupala. Na výšku budila se svou mohutnou, vysokou postavou opravdový respekt. Opět se přikrčila a rozběhla po stopách dalších, kteří si dovolili narušit jejich prostor. Vítr se zatím zvedl snad do síly malé hurikánu, nebe zahalila temná mračna a mezi nimi se za doprovodu hromů začalo blýskat. Ohlédla se po ostatních, kteří v menší převaze zaháněli tu zavšivenou verbeš. Mezi stromy si všimla dalšího, který oproti ostatním vynikal, podobně jako ona. Zacvakala tesáky a rozběhla se za ním.
Když jsem uslyšel jak spadl květináč, instinktivně jsem se tam podíval. Amara byla v okně, ze kterého ho nejspíš shodila. Zakřičela na mě, ale nic dalšího nepřišlo. Čekal jsem rozkazy nebo něco, ale nejspíš si to rozmyslela a tak jsem to nechal být a soustředil se na práci. Když pak přišla, podala mi zapalovač. Vzal jsem si ho od ní a pak se při pohledu na hlínu na jejím čele usmál. "Máš tady něco." Řekl jsem a ukázal si na čelo. Jenže všechna sranda skončila s Nath, které oznámila problémy. Začali jsme se tedy připravovat a brzy jsme ty cizince cítili všichni. Dál už jsem se soustředil jen na okolí, abych mohl bránit smečku v případě, že by se sem vetřelci dostali dřív než dá Nath rozkaz. Byl jsem obezřetný a připravený na cokoliv a když Nat začala chrlit úkoly, kývl jsem a po krátkém pohledu k Amaře a ostatním jsem Nath následoval. Došli jsme tam, kde předtím viděla ty vlkodlaky a jen co jsem si všiml prvního z nich, neváhal jsem. Proměnil jsem se ve vlka a neohroženě se postavil kousek od alfy. Jen co jsem uslyšel vrčení ze strany, rozeběhl jsem se tam a přesně ve chvíli kdy zaútočili, jsem proletěl nad Nath, která se skrčila a sotva jsem dopadl na zem, srazil jsem se s vlkodlakem, který na ní útočil. Ihned jsem šel po krku. Síla kterou jsem proti němu vyrazil ho srazila k zemi a dala mi skvělou příležitost se mu zakousnout do krku. Ucítil jsem v tlamě krev a nepřítel zakňoural jak malé štěně. Odhodil mě stranou, ale hned jsem se zvedl a rozeběhl se na něj. V mých očích byl dávno mrtví. Párkrát jsem do něj zaryl své tesáky a pak počkal až zaútočí, abych mu uštědřil poslední ránu. Jeho tělo se během chvilky ocitlo bez života na zemi. Zavyl jsem, abych dal cizákům vědět, co je čeká a pak se podíval směrem k Nath, abych se ujistil, že je v pořádku a rozeběhl se proti dalším.
Vie že s Alfou sa nemá hádať i jej reakcia zjavne Alfu nepotešila. Uvedomuje si to, ale v jednotlivých situáciach nevie reagovať správne. Stále je to čerstvé, to ako prišla o svojich rodičov a stále si musela zvykať na novú rodinu, nie pokrvnú rodinu ale druhovú. Liam bol typ s ktorým isto nuda nebude, ale predsta kto vie či vedel brať niečo aj vážne. Len po oznámení počasia sa vydala upratať za sebou kvetináč. Ktorý mohol niekoho prizabiť, ak by stál pri okne. No i pomocnú ruku v tvare zapaľovača, chcela Liamovi pomôcť. Ako Beta musela byť zodpovednejšia. Pred Liamom, ako bola upozornená že má niečo na čele, bola si vedomá, že je to od jej špinavých rúk. Predsa hlina bola mokrá a jej nechty a prsty nie najčistejšie. Zaškúlila (šilhat.) Pozrela na Liama a oboma rukami mu od blata spravila pásy na líciach, ako vojaci, ktorý si robili maľbu. " aby si nezávidel. " Potom to odišla do vnútra. No zrejme moderná technika nebola. Predsa videla, že sa ten vietor dvihol skôr než by sami čakali. Všimne si v pohotovosti Alfu, ktorá zadávala úlohy, kým sa ona umývala v kúpeľni pod tečucou vodou ruky od blata. Utrela si ich a vypočula si Alfu, ktorá Liama a ešte jedného zo svorky poverila aby šli s ňou. Zamračila sa a zavrčala na Liama, ktorý by radšej mal ostať tu než ísť do lesa. No tú úlohu dostala ona. Prižmúrenými očami a vražedným pohľadom na Liama pomalý opustila obydlie. "vykonám " povedala skôr než šla všetkých povolať do úkrytu, hlavne slabšie jedince, ktoré potrebovali ochranu. O to sa sama postarala. Sama cítila v ovzduší pach iných vlkodlakov, ale prečo by niekto utočil na ten istý druh. Aby získali toto územie ? Rozhodne nie. Kým sa uistila že sú všetci v nútri, zaistila všetké vchody a okná, aby sa nik nedostal dnu. No s ostatnými silnejšími jedincami museli von, aby takto ubránili okolie domu. Cíti i blízko domu, nepozvanú návštevu. V rýchlosti sa premení a pohotovo reaguje obranarským spôsobom. Zautočila na nich ďalšia trojčlenná svorka, ktorá nepatrila k ním.
Když jsem Amaru upozornil na to, že má na čele špínu a taky se tomu zasmál, oplatila mi to tím, že mi na tvářích udělala čáry, takže jsem byl špinavý taky, ale aspoň stylově. Vražedně jsem se na ní podíval, ale nakonec se tomu zasmál. "Tak dík." Řekl jsem a pak přišla Nath. Byli tu vetřelci, cizáci, kteří si nejspíš přišli nárokovat naše území tak, jak to bylo vždycky, když se objevila nějaká jiná smečka. Hlupáci si vždy mysleli, že jim to tu necháme nebo co. Nath začala rozdávat úkoli a když se Amara dozvěděla že musí zůstat tady, zavrčela na mě. Věnoval jsem jí pohled, který jasně projevil můj nezájem a pak se vydal s Nathali a ještě jedním vlkodlakem naproti vetřelcům. Hned co jsme je potkali, nastal boj o území. Pro mě to byla zábava, tak jako vždy. Miloval jsem, když jsem mohl nakopat pár vlkodlaků a tak jsem dělal vše proto, abych jich dostal co nejvíc. Přesouval jsem se od jednoho ke druhému a když jsem měl možnost, zkontroloval jsem alfu, kdyby cokoliv nebo kdyby jich na ní bylo moc a hodila by se jí pomoc, ne že by jí snad potřebovala. Jenže pak se ozvala ohlušující rána a hned za ní se objevil blesk. Zrovna jsem měl v plánu zaútočit na dalšího vlkodlaka, ale jen co se ozvala rána a záblesk, vše se zastavilo a všichni se za tím otočili. Nath byla na dohled a přesto celkem daleko, ale co se stalo jsem viděl. Vyměnil jsem si pohled s vlkodlakem ze smečky a pak se podíval znovu směrem k Nath. V tu chvíli jsem měl pocit jakoby se mi zastavilo srdce. Myslel jsem, že je to konec. Konkurenční smečka začala prchat a tak jsem se změnil zpátky a rozeběhl se za Nathali. "NATH!" Zařval jsem a když jsem k ní doběhl, hned jsem začal kontrolovat jestli žije. "Dýchá... Musíme jí dostat zpátky, HNED!" Podíval jsem se na druhého vlkodlaka, vzal jí do náručí. "Běž napřed." Řekl jsem a snažil se s Nath dostat zpátky do sídla co nejrychleji. Když jsem tam došel, už tam žádní nepřátelé nebyli. "Potřebuju pomoct!" Řekl jsem jen co jsem došel dovnitř.
Možno rozhodnutie Alfy bolo oprávnené. Predsa odlákať hlavnú alfu od domova bol plán tých druhých, čo zautočili. Ešte že do ich domova približoval iba jeden nepriateľ, takto sa mohla postaviť a chrániť svoju svorku. Úspela v ochrane ich nového domova. No žiaľ ten druhý to schytal nepekných dokusaných hlbokých rán. No tým že pršalo sa dosť šmýkalo a blata bolo dostatočne dosť. Ušiel protivník, ktorý mal na mále a sama by ho o život pripravila. Sama netušila koľko hnevu a nenávisti v nej bralo. Stále to čo sa stalo jej, bolo čerstvvé. Vrátila sa do chatky v ľudskej podobe. Celá od blata a nie od svojej krvi sa ubezpečila, či sú všetci v poriadku a bezpečí. No pohľad bol na ňu samotnú desivý. Šla do kúpeľné, kde si zmývala zo seba blato a krv na rukách, o jej perách nehovoriac. Akoby práve zakusila vampíra. No rána blesku počul každý. Videla prudké svetlo smerom ku kopcom. No ani netrvalo dlho a počula Liama aj ešte jedným zo svorky. Pribehla k ním, ako niesol Nathali. Bola prekvapená, keď videla popalené miesto. " Zasiahol ju blesk?" Prekvapene sa dívala a chytila Liama za pažu, aby ju uložil do jej izby na posteľ. "Počkaj chvíľku pri nej zbehnem pre veci." Behala po chate špinavá, ale mierila to rovno k sebe do izby. Prehliadala šuplíky, kde mala skleničky s bylinkami. Aspoň niečo zdedila po svojich rodičov a nie len skúsenosti ošetrení rán. Len čo vzala škatuľu fľaštičky pribehla hneď do spálne Nathali. "Liam postav horúcu vodu." Musela to riešiť skôr než sa spustí hojenie. Bola by nepekná jazva, ale tie jazvy po udere blesku nezmiznú tak skoro. Rozdrvila v miske. Len čo počuje Liama s horúcou vodou " vďaka" No vyhodila ho za dvere a zatvorila ich pred jeho nosom. Nepovedala dôvod. Len rozdrvené bylinky zaliala vodou. Spravila i Nathali obklad, ktorý jej dala cez čelo. Odstrihla kusy látky, tak aby sa dostala k miestu popaleniu. Len čo voda ochladla, namočila handru a kvapkami kvapkala na jej ranu "vydrž.. zmierne to bolesť a zahojí sa to lepšie..." Stará sa o Nathalí, kým sa neubezpečí že jej stav bude v poriadku a rana nezačne automaticky hojiť. Vymenila jej obklad a očistila ju od špiny. Bolo fajn že Liam bol tak rýchli. Nathali vyzliekla do naha a jej veci hodila do koša na pranie. Očistila a prikryla tak, aby sa mohla zotaviť. Nechala jej tam i pohár vody, aby sa napila len čo dostane viac sily. Bude ju chodiť kontrolovať, ale teraz potrebovala odpočinok. Vzala všetky tie veci aj koš s prádlom a vyniesla to z jej izby. Odniesla to do práčovne. No ešte vyšla za Liamom. "Liam? idem prať podaj mi veci, ktoré si mal na sebe..." Zastavila sa pred ním. " Nepotrebuješ ošetriť? Odohnali ste ich ?" Chytila jeho sánku a skontrolovala mu ju, či nepotreboval ošetriť. "hrozne smrdíš osprchuj sa." uškrnula sa, hoc sama sprchu potrebovala.
Vzal jsem Nathali hned potom co do ní blesk uhodil. I přes odolnost naší rasy byl zázrak, že ještě dýchala potom co do ní uhodil a tak jsem neváhal a hned se s ní vydal zpátky. Bylo riziko, že na nás někdo z nepřátel ještě vyběhne, ale potom co se stalo už si nic nedovolili. Ostatně zdrhli hned potom a tak jsem prostě přijal rizika a šel s Nathali v náručí a v lidské podobě. Byl jsem od krve nepřátel i od bláta, ale to nebylo nic oproti tomu co se stalo Alfě. Když jsem se vrátil, Amara se toho chopila hned, co mě slyšela. Přiběhla za námi. "Jo." Odpověděl jsem jen co se zeptala. Byla stejně překvapená, jako každý kdo to slyšel. Jaká byla šance, že to uhodí zrovna do ní? Šel jsem k posteli, kam mě zavedla Amara a položil tam opatrně Nath. Řekla abych tam počkal a tak jsem tam stál a netrpělivě sledoval jestli se Nath zvedá hruď. Jeden nikdy nevěděl. Když se Amara vrátila, chtěla po mě horkou vodu. "Jdu na to." Řekl jsem a zmizel. Vrátil jsem se s horkou vodou a jen co si jí Amara vzala, vyhodila mě ven. Byla Beta, takže jistě věděla co má dělat. Nehodlal jsem tam jen nečině stát, dobývat se na dveře nebo něco podobného. Nath byla v rukou Amary a já bych tam stejně nebyl moc nápomocný. Proto jsem vzal vlkodlaka, který šel původně se mnou a Nath a ještě než Amara skončila, proběhli jsme okolí sídla, abychom se ujistili, že jsou opravdu pryč a nechystá se další útok. Když jsme se vrátili, Amara akorát vyšla z pokoje. Ujistili jsme ostatní, že je okolí bezpečné, ale taky jsme je upozornili, že by neměli vycházet ven, obvzlášť mláďata a už vůbec sami. "Donesu ti je.." Řekl jsem, snad si nemyslela, že se tu před ní budu svlékat, ne že by mi to vadilo, ale nebyl jsem malý dítě a uměl jsem se o sebe postarat. Pak mě vzala za čelist a začala si mě prohlížet. Zavrčel jsem a plácl jí přes ruku. "Ruce pryč. Kdybych potřeboval ošetřit, přišel bych." Řekl jsem. "Jsou pryč. Právě jsme to zkontrolovali..." Odpověděl jsem. "Nejspíš bychom je odehnali, ale o to se postarala Alfa, když dostala bleskem a vzala sebou další dva vlkodlaky." Dodal jsem. "Jak je na tom?" Zeptal jsem se a když mi řekla, že smrdím, sarkasticky jsem se usmál. "To říká ta pravá." Řekl jsem a mrkl na ní. Pak jsem si ale všiml Nath, která otevřela oči. Kývl jsem směrem k ní, abych na to Amaru upozornil. To ona u ní měla být jako první. "Nathali... Je vzhůru." Řekl jsem. Chtěl jsem se jít umýt, ale tohle bylo důležitější.
Postarala sa o Nath dôkladne, prikryla tak, aby nebolo vidno čo by nemalo. Hlavne keď je v takomto stave. Jej telo bude zdobené po údere blesku zvláštnymi stopami. Ale je z mála, ktorá to prežila. Tak nebezpečné bolo počas búrky, ísť až tak vysoko. Možno to bol účel protivnýkov. Ešte aby Nath nenamáhala zrak jej oči zakryla utierkou, ktorá bola ako obklad. No na Liama sa hnevala, lebo nemohla ísť tam s Nath. Ale teraz pochopila, že je fajn, že je tam bol s Nath. Ona by ju odniesť nedokázala.
Pri otázkach konečne od Liama dostala odpovede. Zamračila sa pri jeho poznámke na to ako vyzerala. No len čo odstrčí jej ruku, chytala jeho zápästie a zarila doň svoje ostré nechty. "Sprav to ešte raz a zlomím ti ju." Myslela to vážne, čo jej pohľad hovoril za všetko. No s povzdychom uvoľnila stisk a pozrela na Nath. Znovu na Liama a znovu na Nath. Počula ju sama. "Radšej choď do sprchy, veci mi potom daj ku schodom." Pozrela na Liama, ktorý tam ešte chvíľku stál. Prišli aj ostatný pozrieť Nath. Mali o ňu starosť. Vytiahla ešte z tej krabičky masť, prešla prstami po jej pere, aby ich nemala tak suché. Jelení loj najlepšie hydratoval suché miesta. " Budem potom po celý čas pri tebe Nath.. "Prihovárala sa k nej, ak by ju počula. Pomohla jej spraviť pohodlie a pomalý sa dvihla a šla k dverám. Ktoré zavrela a ostatnyćh poslala do izieb. Odišla k sebe na izbu, kde zhodila svoje veci a šla sa osprchovať. No na rameni na chrbte mala hlboké rany po škrabnutí ostrých pazúrov. Pri tom, ako videla Nath si to neuvedomyla. Až pri prezeraní v kúpeľni si to všimla. Osprchovala sa, zmyla krv a blato zo seba. Dala sa doporiadku, aby Liam nemal poznámky o tom že smrdí. Dala si na seba tielko, aby si mohla ošetriť škrabance, no šlo jej to horko ťažko, skôr vôbec si tam nevedela dostať. Zavrčala nad tým. Hodila tampóny do koša. Vykašľala sa a šla pre tie špinavé veci, ktoré hodila do prania. I Liamové. Teraz bola zodpovedná za to čo sa tu stane. Nemohla prejaviť že ju tie rany ju zmohli. Potom šla do kuchyne, aby mužom vybrala uvarené jedlo a Liamovi nachystala na stôl. "Liam ? prídi sa najesť s ostatnými pôjdem k Nath." Ostatný jedli. Jej čierne vlasy zakrývali rany, ale počula za sebou poznámku, že je zranená. Pozrela do boku s nožom v ruke. "Len jedzte a nerozprávajte hlúposti." Odkrojila malím krajce chleba a zvyšok odložila. Spravila si čaj, aby si mohla sadnúť k Nath. Prv sa najedia ostatný a ona ako posledná. Pomalý s čajom odišla k Nath kde si sadla na zem " Som tu Nath. Som tu pri tebe." Chytila ju za ruku, aby cítila jej dotyk. Čaj mala položený na stolíku. Pomalý sa odtiahla a vzala hrnček, ktorý popíjala pri okne a dívala sa von oko prší.