Když jsem Amaře řekl, že ošetřit nepotřebuju a dal jí jasně najevo, že se má starat raději o sebe, chytila mě za zápěstí a zaryla mi do něj nehty. Říkala si ránu pěstí, ale teď se to nehodilo a akorát bych měl problémy. Věnoval jsem jí tedy nepřátelský pohled a vytrhl se jí ze sevření. Nath se začala probouzet, takže jsem na to upozornil Amaru a chvíli na to se šel osprchovat a smýt ze sebe krev a bláto. Převlékl jsem se do košile a kalhot a vrátil se k ostatním. Když jsem tam došel, Amara už na stůl připravila jídlo. "Díky, ale víš, že nejsme děti, viď? Můžeme se obsloužit sami." Řekl jsem. Ostatně mláďata se měla co učit a tak to mohli být oni, kdo by připravili na stůl. Ani jsem si nestihl sednout, když se někdo ozval, že je Amara zraněná. Podíval jsem se jejím směrem. Odešla k Nath s čajem a o zranění se nestarala, což v kruhu zkušenějších členů smečky vyvolalo starosti, aspoň u některých z nich. "Jezte, zajdu tam." Řekl jsem a ani si tedy nesedal. To poslední co tahle smečka potřebovala, byla absence vedení. Hlavně Nathali potřebovala, aby se Amara jakožto její zástupce ukázala jako silný a loajální vůdce, jinak by si mohli dovolovat ti, kterých loajalita byla pochybná. Zaťukal jsem, abych na sebe upozornil a opřel se o futra dveří do pokoje. "Amaro měla by sis tu ránu nechat ošetřit, jestli se ti nehojí." Řekl jsem a podíval se na Nath, která odpočívala. Pořád jsem nemohl uvěřit, že to přežila. "Není to jen malý škrábnutí." Řekl jsem a jelikož nevypadalo, že se Nath probere v nejbližší době, trval jsem na svém.
Pár hodin uběhlo, od doby co tu byla konkurenční smečka. Počasí bylo stále špatné, ale po smečce ani stopy, takže jsme byli aspoň v bezpečí. Jenže pak se ozval Nathaliin řev a všechny spotřebiče i světla začaly fungovat na max až do doby, než je extrémní výkon nerozbil a nenastala naprostá tma. Nechápal jsem co se děje, ale všechny to pořádně vyděsilo. "Klid, jde jen o elektřinu, jsme v bezpečí." Ujistil jsem je, asi bylo na čase najít nějaké svíčky nebo baterky. Šel bych zkontrolovat alfu, ale to musela udělat Amara. Jen jsem sakra doufal, že je v pohodě, protože tak rozhodně nezněla.
Vedela že od Nath by sa nemala vzdiaľovať do doby, kým jej nebude lepšie. Jej znalosti boli úžitkom v tejto svorke, i keď jej povaha bola, aká bola. Nath bola Alfa a bolo dôležité ju dať dokopy skôr než by sa ňou stala ona. Sama nevedela či by bola schopná toľkej zodpovednosti. Už teraz bola po tom útoku vyčerpaná, nehovoriac o tom zranení. Ktoré pred všetkými zakryla len vlasmy. Vedela že ostatných týmto znepokojila, len jej tvrdohlavosť nedovolila, aby sa niekto o ňu postaral. Keď je teraz jej úloha.
Počula a cítila mužskú vôňu v miestnosti skôr než zaklopal. Dívala sa vonku ako sa blískalo a lialo, že nebolo vidno ani na krok. Počasie idálne na spánok a odpočinok, než na lov. Hoc v takomto počasí vampíry a upíry vedeli využiť, lebo ich vôňa nebola tak zreteľne cítiť. Otočila tvár do boku na Liama, ktorý hovoril o jej zranení. Svojími modrými ľadovými očami sa naň dívala, akoby ho ani nepočula.
Znovu sa pozrela pred seba v odraze v okne. " Viem že nie ste deti ani nesvojprávny, len som chcela upokojiť mladších, aby sa o Nath nebáli. Bude v poriadku. Len jej dájme čas, kým sa nezačne regenerácia." Pozrela znovu do boku k Liamovi. "Myslíš že som sa o to nepokúsila? Nie som slepá Liam. Viem to. " Bolela ju rana, kým sa to zahojí, trvalo by to hodiny. Bolo jasné, že ju napadol zozadu, no ten druhý skončil horšie než ona. Otočila sa tvárou aj telom k Liamovi, ktorý stále stál vo dverách Alfy. No len čo chcela povedať a odbiť ho. Pohľad hned skončil na Nath. No čo sa udialo preľakalo všetkých. Nastala tma, ledva by si niekto videl na špičku nosa. Počula krik. "Všetko je ok decká, všetko je ok, len výpadok. Liam. Poprosím ťa, zaveď všetkých do izieb." Hľadala po vreckách zapaľovač. No uvedomyla si, že ho požičala Liamovi. "Liam ten zapaľovač, v kuchyni sú sviečky a petrolejové lampy. Snáď to postačí." Ona ako Beta skontrolovala hneď pulz u Nath a dýchanie. Všetko znelo v poriadku, kým sa jej nedotkla a malá iskra toho čo vybilo poistky prešlo ňou. No svalstvo zapracovalo a úder prešiel presne do otvorenej rany, ktorý opäť začala krvácať. Zaťala päsť ruky a zahrýzla si do pier silno. Až si kľakla k posteli a nefňukla bolesťou. Len to predýchavala, predsa nechcela prejaviť slabosť. Miesto na chrbte, je mrtvý bod pre samoošetrenie. Takto v iných okolnostiach, nechala by sa ošetriť Nath. Predsa bola žena.
"Tak proč si neřekneš? Mohl jsem pomoct." Řekl jsem. Nejspíš byla moc hrdá, což se dalo říct i o mě, jenže takhle to nevypadalo dobře a vůbec. Měla by si umět říct, když s tím sama nic dělat nemohla. Pak už Nathali vyhodila s křikem elektřinu v celém domě a veškerý zdroj světla bouchla pod náporem energie stejně tak, jako to bylo i u spotřebičů, které se všechny rozbili. Podíval jsem se na Betu, která mi řekla abych všechny zavedl do pokoje a pak se podíval na mláďata. "Kdo si chce vzít na starosti svíčky?" Zeptal jsem se. Nešlo mi o to zbavit se úkolu, ale zapojit je. Když se objevili ruce nahoře, pousmál jsme se. Vlastně bylo fajn to někdy přehodit na mladší, protože pak jsem se mohl soustředit na důležitější věci a oni se aspoň naučili, co bylo potřeba. "Tak jo. Tony, Zoe a Emily, doneste sem svíčky a ty lampy, o kterých Amara mluvila, dobře?" Řekl jsem mláďatům a ty se vydali splnit co jsem jim nakázal. Zapomněl jsem, že mi dala zapalovač, protože už jsem ho ani neměl, takže ty svíčky byly stejně k ničemu. Podíval jsem se na Amaru, která šla za Nath a tak jsem si všiml jak jí projel výboj. "Jsi v pohodě?" Zeptal jsem se, ale pak si všiml, že krvácí. "Musím ti to ošetřit, jestli se tu nechceš složit." Řekl jsem a podíval se na Nath, která vypadala, že je z ní lidská baterie. Možná jsme jen něco nevěděli... Dokonce mě napadlo jestli není magian a jen se zapomněla zmínit... Kdo to mohl tušit...
Nath bola mimo, potrebovala odpočinok, to bolo jasné. Víboj ktorý nastal v chatke spanikaril najmladších. No ako chcela po Liamovi, on to nakázal mladším. Stála a dívala sa, ako hľadal jej zapaľovať po svojich veciach. Samozrejme bol prezlečený, ale ani v tých špinavých veciach, ako kontrolovala ho nenašla. "Nehovor, že si ho stratil." Zavrčala nad tým. Bolo to od neho nezodpovedné, pre ňu ten zapaľovač mal citovú hodnotu. Predsa bola to vec, ktorá patrila jej otcovi. Najradšej by ho roztrhala v zuboch, za to čo spravil. Ako im povedal ohľadom sviečok prešla okolo neho, aj keď sa rukami po tme snažila nezakopnúť o niečo. Ešte že blesky robili, aké také svetlo. No hľadala po vrchných skrinkách zápalky. "Poďte sem s tým." Povedala ostatným, ktorý mali všetko čo im Liam nakázal. Zapálila každému sviečku. "A opatrne, držte to za ten držiak, nech vám vosk nekvapne na ruku, je to horúce. Opatrne. Nech nevyhoríme" Šli za sebou pomalý ako kačičky, zapalila i olejové lampy a pomaličky zložila skla, aby plamienok nezhasol. Všetci odišli do svojích izieb. Pozrela na Liama v tom odraze ohni, ako posadnutá diablom. Dosť naštvane naň dívala a snáď si uvedomý čo urobil. Pozrela na dve lampáše, jeden mu podala a druhý niesla k Nath do izby. Položila si ho na stolík a skontrolovala stav Nath. Kým ju nešlahol prúd, ktorý ešte v Nath bol. "Nie v pohode, je to v pohode. Nath mala v sebe len ten výboj z blesku. Jej regenerácia sa už spustila. Do rána bude v poriadku..." Povedala kŕčovito a rukou si chytila rameno. Cítila ako jej dole chrbtom prešla kvapka krvi. " Zjavne iskra ešte v nej bola." Hrýzla si do pier, pri jeho poznámke, že ju ošetrí sa zarazila. Mala problém s tým, že by ju Liam, ako chlap oštril. Pozrela na Nath a jemne stlmila svetlo v lampe, aby ju nerušilo pri odpočinku. Vytiahla spod postele krabičku s lekárkymi pomôckami. "Ale nie tu, do kuchyne." K sebe do izby by ho nepustila, skrývala tam rôzne tajomné veci o ktorých Liam a nik zo svorky vedieť nemusel. Znovu prešla okolo neho s tým desivým pohľadom. V tomto svetle boli jej oči naozaj desivé. Prešla do kuchyne, kde sa posadila rozkročmo, cez drevenú lavičku, ako na konika. Položila krabičku s pomôckami, vybrala odtiaľ fľaštičky s bylinkami. Povzdychla a svoje havranie čierne vlasy dala na stranu, aby nezavadzali v rane. Stiahla si ramienko."Dúfam, že budu omegy v izbách, ešte by si svojou fantáziou vymysleli kade čo, čo tu stvárame." Chystala mu to pred sebou, aby jej to postupne ošetril. Počkala si, až si za ňou sadol. No pohľad z boku naň nespúšťala. " na" Podala mu gázový tampón s dezinfekciou.
"Neměl jsem čas starat se o nějaký zapalovač Amaro." Řekl jsem. Chápal jsem, že to pro ní mělo nějakou hodnotu, ale sám jsem na takových věcech nelpěl a upřímně byla pro mě důležitější smečka a alfa, než nějaký zapalovač. Beta nakonec našla zápalky a všem pak zapálila svíčku. Otočil jsem oči v sloup, když je poučovala o tom, že mají být opatrní a raději to nechal být. Nakonec přecijen všichni odešli do pokojů a Amara mě začala probodávat naštvaným pohledem a potom co zkontrolovala Nath dostala výbojem, který v Nath ještě přetrvával. Amara začala krvácet a když jsem jí řekl, prostě dělala že to nic není. Jak typické. "Zjevně... Tak mě nech ti to ošetřit, jinak do rána nevydržíš ty." Řekl jsem a když chtěla abychom šli do kuchyně. Jakmile si sedla a začala to chystat, vzal jsem si od ní dezinfekci a ránu jí vyčistil. Nakonec jsem zůstal stát, protože sedat si bylo zbytečný a takhle jsem na to líp viděl. "Jako co?" Zeptal jsem se. Věděl jsem moc dobře o čem mluví, ale chtěl jsem vědět co řekne, když budu dělat, že mě nic nenapadá. Postupně jsem jí ránu vyčistil a ošetřil tak, aby se jí znovu neotevřela. Se vším jsem skončil a šel si umít ruce, načež byl čas jít zkontrolovat okolí sídla. "Musím jít zkontrolovat okolí... Kdyby něco, budu poblíž." Řekl jsem Amaře a ještě se podíval na Nathali.
Bola naštvaná, že stratil jej pamiatku na otca. Jej dedičstvo, ktoré si strážila a nedávala hoc komu. "Ty vôbec netušíš čo tá vec pre mňa znemenala. Nič si Liam nevážiš." Zavrčala naštvane. Lebo Liam ten zapaľovač pokojne mohol niekde položiť. Ale nie ten si všetko bral so sebou. Asi si privstanie na úsvit a pôjde ho hľadať. Nemusela sa nikomu o tom zdôverovať. Bola hrozne naň naštvaná, že sa nechcela ani ním dať ošetriť. Ale bolesť bola väčšia. Hojenie nemohlo začať z dôvodu, že tam mala špinu, ktorá robila viac škody ako úžitku. No bolesť premohla jej tvrdohlavosť a tak šla s ním do kuchyne. Zahrýzla si boleste do pier. Očistenie ešte tak predýchavala, ale ako sa toho dotkol pinzetou, aby vybral kamienok či lístok, ho pevne chytila za stehno. Určite cítil i jej ostré nechty, ktoré cez nohavice zarývala do jeho slabiny. No uvoľnila ruku, podávala mu veci naďalej. Už na jeho otázku neodpovedala, lebo sa snažila sústrediť, aby to tak nebolelo. Len čo jej to ošetril, prelepil, aby sa rana zacelila dalo jej vážnosti zabrať. Predýchavala to aj po tom čo odišiel. No hlavne nechcela preukázať bolesť pred nikým. Len čo odišiel ešte tam sedela. Mala prsty v kŕči od tej čerstvo ošetrenej rany. Svalstvo je svalstvo. Pomalý vstala a skontrolovala decká, či sú všetci v izbách. Potom sa vrátila do kuchyne a upratala veci na ošetrenie. Krvavé do koša. No šla k sebe do izby pre knihu, aby si sadla vedľa Nath. Mala v pláne pri nej zostať, kým by sa neprebudila.
Vše kolem vnímala zkresleně a jako z dálky. Se zavřenýma očima otáčela hlavu za zdrojem ruchu a snažila se pochopit, o čem se baví. Podle tónů se ale zasteřili. Sebranka jedna...Pousměje se v duchu. Je chvíli mimo a už jsou v sobě. Po tom křiku a vyboji elektrického proudu, který proudil z jejího nitra a poslal celý dům s nejbližším okolí do tmy, se jí neskutečně ulevilo. Jako by z ní spadly těžké okovy. Zároveň cítila ohromný vděk, kterou bude chtít v nejbližší době přetavit v něco hmatatelného. Přednost má ale situace tady. Už pomalu otevírala oči a snažila se zapřít rukou, když ucítila neví dotyk. Nath to nečekala a nevědomky pustila do výboj, který i jí poslal zpět do lehu. Až podle vyjeknutí poznala, koho zasáhla. Tohle bude náročné. V krku se jí sevřelo a na další konverzaci nebylo schopná reagovat hlasem. Pouze na její tváři bylo znát čím dál, tím větší znepokojení. Až po tom, co byla Amara ošetřená, se jí podařilo vzchopit, otevřít oči a se zatnutými zuby se posadit. To nejhorší se už zahodilo, i přes to proces regenerace stále probíhal. Nesnášela ten pocit srůstání svalů, napínání kůže a upevňování kloubů a kostí. Proto se vstáváním příliš nespěchala. Velmi pomalu si stoupla, každý pohyb poctivě prodýchala a rozhlédla se kolem. Nikde nikdo. Ale slyšela je že společenských prostor. Kulhavou chůzí se rozešla jejich směrem. Zastavila se až na chodbě, těšte před schodištěm, kde nám stěně bylo vysoké zrcadlo. Někdy se u něj příliš nezastavovala, ale tentokrát se do něj musela zadívat a prohlédnout si ten nelichotivý výjev. Nejen, že vypadala jak puberťák po flámu, ale od krku, přes paže a celá záda se jí rýsovaly fialovo rudé rozvětvené pozůstatky zásahu bleskem. Připomínalo to korunu stromu. Přesně tam se jí Pelatron dotkl a tohle jí zůstalo. Dobrou minutu si to tam s pootevřenou pusou prohlížela, že ji probraly hlasy. Všude byla stále tma, ale to to jí nebránilo najít zdroj rozhovoru. Stoupla si mezi široká futra, která dělali kuchyni s obývákem a prohlédla si osazenstvo. Byla až moc dlouho mimo. "Zdravím, tak jsem zase zpátky." Prohlédla si je od hlavy až patám. "Za tuto noc se toho stalo víc, než kdokoliv čekal. Nevím, jak dlouho nejsem nebyla při vědomí, každopádně každému z vás děkuji za snahu, odvahu a péči, kterou jste jistě nejen mě poskytli. Je ještě někdo zraněn a potřebuje intenzivní péči?" Zeptá se na úvod se stále stejně neutrálním, důrazným hlasem, aby bylo poznat, že to myslí vážně. "Další věc, všimla jsem si, že se ještě nepodařilo nahodit proud. Předpokládám, že cizí smečka se nevrátila. Kde je zbytek té naší? Chci, aby sem všichni přišli. Máme bojové a dost nevýhodné podmínky. Mlaďoši budou tuto noc spát v jedné místnosti, abychom o nich měli přehled. Navrhuju zadní společenskou místnost, má dost únikových východů. Starší, primárně já, beta, gammy a delty budou držet hlídku. Ve sklepě by měla být stará almara. V jí je asi deset záložních baterek a v šuplíku pod nimi baterie. Ať si každý vezme jednu a jedny záložní baterie." Překonala se síly a i když hlas měla rozhodný a důrazný, hlasivky a plíce to nezvládly. Po posledním slově se silně rozkašlala, až se musela opřít o stěnu. Nehodlala se ale vzdát. Už její táta říkal, že proti rebélii je nejlepší práce - zeměstnej je a nebudou mít čas na blbosti. To hodlala udělat i teď, jen kdyby jí to fyzický stav dovolil. Kulhavou chůzí popošla blíž k nima sedla se na barovou stoličku. "Zkrátím to, chci minimálně deset lidí. Čtyři budou uvnitř a střídavě držet hlídku nad mláďaty, čtyři se budou střídat venku a dva budou v záloze, tedy budou procházet dům, dělat spojku, budou po ruce. Vysílačky by tu taky někde měly být." Rozhlédne se a prodýchá další záchvat kašle. "Takže teď se tu všichni sejdeme, ošetříme co půjde, připravíme spaní a rozdělíme se. Nějaké otázky nebo připomínky?" Podívá se jim do tváří. Je poznat, že odpor a nebo blbé připomínky mohou mít teď fatální dopady. Sama se pak sebere, kývne na Liama, aby jí šel pomoct s baterkama a Amaru pošle svolat ostatní.
"Podívám se v rámci volnýho času, ale nic neslibuju... Teď to fakt hledat nebudu, máme tu trochu nouzi." Řekl jsem Amaře, která si furt stěžovala na zapalovač. To byla ta poslední věc, kvůli které bych se teď pohyboval venku a nestálo mi to za to riziko. Měl jsem chránit smečku a vzhledem k situaci to teď bylo dost důležitý. Nakonec jsem jí přemluvil k tomu, aby se nechala ošetřit a během toho mi z bolesti zaryla nehty do nohy a téměř se trefila do místa, které bych byl radši kdyby zůstalo netknuté. Zavrčel jsem na ní, ale jen co toho nechala, dodělal jsem svou práci a pak chtěl zmizet, když jsem si všiml, že se Nath probouzí. Měl jsem práci venku a tak jsem přeci jen odešel, ale po chvíli jsem se vrátil do společenské místnosti a tam si sedl, abych počkal na Nath. Spousta dalších členů smečky se ke mě nakonec připojila, protože nemohli spát a tak si všichni tak nějak povídali a v tichosti trávili čas spolu. Nathali se objevila až trochu déle a hned se vrhla do svého dominantního postoje. Podíval jsem se na ní a potom co jsme si jí vyslechli se zeptala na zranění. Rozhlédl jsem se po ostatních a zakroutil hlavou. "Jsme v pohodě." Řekl jsem za všechny. Býval bych se zeptal na to samé jí, ale to bylo na soukromí rozhovor, pokud se k němu vůbec dostanu. Všichni poslouchali dál, ale konec hovoru skončil kašlem. Bylo znát že je oslabená po výboji, který schytala a nešlo si nevšimnout pochybností, které si vedle mě dva z vlkodlaků šeptali. Neměla ještě jisté své postavení a to dělalo celou tuhle situaci pro ni ještě o něco horší. Její proslov byl takový jaký se od ní očekával, ale neměla ještě stát na nohou, což bylo taky vidět. Když se sebrala a kývla na mě, zvedl jsem se a šel za ní. "Jsi v pořádku? Je zázrak že jsi přežila, divím se že jsi na nohou." Řekl jsem jen mezi námi, tak aby to nikdo neslyšel a šel s ní pro baterky. "Amara byla zraněná...a taky od tebe dostala ránu, ale teď už by měla být v pohodě. Jinak se tak nějak nic nestalo. Cizí smečka se od té doby neukázala a ani nevypadá že by se někde poblíž zdržovala." Informoval jsem jí ve zkratce.
Po tom ako chodila po špičkách okolo Nath, aby ju nezobudila a nechala regenerovať sa, jej prebudenie bolo ako dostať facku, alebo ľadovú sprchu v tom najlepšom spánku. Sama bola vyčerpaná a to zranenie, spustilo regeneráciu pri ktorej by mala byť rovnako v pokoji. Liam niekam šiel o všetkých sa postarala. Čítala si knihu, ale cítila ako ju berie do spánku. Na sekundu pri knihe zaspávala, kým nepočula Nath, ktorá vyskočila z postele ako neriadená strela. Nadýchla sa prudko "nespím.. nespím.." Pretrela si oči od vyčerpania a dívala sa na Nath, ako sa prezerala v zrkadle. Pomalý vstala zo stoličky. Aj Liam sa vrátil z von. Pomalý vstala a knihu položila na stolík, vedľa vychladnutého čaju. Postavila sa a počúvala Nath ako dávala príkazy. Boli tam len oni dvaja. "Nath.. je neskorá noc.. všetci spia. Liam a ja pot.." Keď počula čo majú robiť a mala isť všetkých zobudiť? To rozhodne nie. Chytila ju za pažu a zastavila ju. "Je neskorá noc, si v šoku všetko je v poriadku. Nič nám nehrozí." Pozrela na Liama, ktorý tiež potvrdil, že im nič nehrozilo. Nath bola v šoku, zjavne ako nebudená spružiná, ktorá padne zachvíľku. "Mala by si si ľahnúť. Všetci už spia, okrem mňa a Liama. Ale i Liam si ide ľahnuť. O ostatných sa neboj, sú v dobrých rukách. " Ubezpečila Nath, ktorú držiac opatrne za ruku viedla späť do postele. Posadila ju na ňu. "oddychuj si v šoku, ale nemáš sa čoho báť, skontrolujem ešte ostatných. Ty si ľahní." Pozrela na Liama, ktorý tam nečinné stál. "Daj na ňu pozor, zjavne bude zmätená, nech sa odtiaľ nepohne regenerácia sa spustila, ale ak bude takto hyperaktívne pohybovať po dome, môže sa niečo zle zrásť a lámať jej kosti či naprávať šľachy budú o to bolestivejšie." Prešla k Liamovi."postavím jej na čaj a niečo na jedenie. Potom si choď odpočinúť budem hore celú noc." Pozerala priamo Liamovi do očí a snáď ju pochopil. Odišla na rýchlo skontrolovať ostatných či spali. Pozhasínala sviečky, aby boli v bezpečí. Vrátila sa do kuchyne. No sama od únavy pred nos nevidela, ale držala sa statočne. Nakrájala pečivo. " zajtra musím do mesta nakúpiť." Pretrela si rukou čelo, vlasy jej padali do oči. To povedala pre seba, aby zabezpečila stravu ostatným. Možno s ňou pôjde Liam. Spravila Nath čaj aj niečo malé pod zub v podobe chlebíčka. Doniesla jej to na tanieriku. "Najedz sa, potrebuješ silu. " Posadila sa na stoličku a sledovala Nath, aby zjedla a vypila všetko čo jej priniesla.
Bold nesmierne dlho mimo mesto, keďže sa toho udialo moc a musel jednoducho utiecť. V ten moment ho nenapadlo že mohol ísť za smečkov do ktorej patrí, ale nechcel svoju smečku zapliecť do situácii ktoré by ich mohlo ohroziť. Hlavne v tom odbobí pretrvával dosť často v byte Ainy, tudíž by to len získalo pozornosť prečo sa potúlal okolo upírky. Vedel už vopred že sa určitého jebadla nevyhne, ale smečka bola jeho rodina a tak očakával že jednoducho príde i pochopenie. Za ten čas sa dosť zmenil a rozhodol sa že si zariadí ešte pár vecí v meste, pretože svoju dielňu nechcel nechať na pospach krachnutia a musel ju dať do pohybu. Keďže bol večer, tak si pripravoval niejaké to jedlo, avšak to mu v jeden moment zabzučal pager a rýchlo nasadol do svojho Raptora, ktorým sa rýchlo vydal k chate. Snažil sa ísť uličkami kade tade, no nemohol si dovoliť ešte byť zastavený práve policiou. Keď už ale došiel na cestičku, všimol si pár členov smečky ako rôzne kontrolujú les čo ho len priviedlo do rozpakov, čo sa to môže diať. Zastavil neďaleko zrubu, kde hneď vbehol a podla pachu vyšiel hore, kde našiel Amaru, no v ten moment si všimol i Nath. "Zdravím rodinka.." Pozdravil, no pri podrobnejšiom prezretí Nath mu došlo, že tu niečo nehraje a tak pohľadom prešiel na Amaru, ktorá vyzerala že čoskoro zaspí posediačky. "Čo sa stalo ? Sú všetci v poriadku ?" Spýtal sa vážným hlasom a vkročil pomaly do miestnosti, kedy dvere privrel aby nebolo moc počúť konverzáciu. "Je Alfa v poriadku ?" Pri otázke pozrel na samotnú Nath, ktorá momentálne niečo jedla.
Sebou cukla po tom, ako počula hlas za svojim chrbtom. No muža, ktorý stál na prahu dverí nepozná. Aj keď bola vyčerpaná ostala ostražitá. Pozrela na hlavnú alfu, ktorá sa pomalý spamätávala z útoku blesku. No nebolo jediné čo spoznávala. Rukou si zamávala pred nosom. .. Fuj, tento zjavne nemá citlivý nos, keď na seba použil tak aromatickú kolinskú. To ani Liam tak nepáchol... Zamračila sa a otvorila okno na vetranie. Aby Alfa mala čerstvý nočný vzduch po daždi. No prešla k neznámemu zo svorky a vytlačila ho z dverí von do chodby medzi ostatné izby. Zavrela za sebou dvere "hele ty neznámy páchneš ako stromček v aute. Netuším kto si čo si prečo si tu a ako si sa sem dostal." Chytila si koreň nosa. Bola unavená a riešiť ho v túto nevhodnú hodinu nemala čas. "Alfa Nathali bude v poriadku, potrebuje len odpočinúť." Obzrela sa či mal veci. "asi si ten, ktorého Nathali spomínala. To je jedno izbu máš na konci chodby a hoď si sprchu. Ten smrad sa nedá dýchať, tu nie si niekde v meste. Tak sa tak správaj. "Obzrela sa či Liam odišiel von alebo šiel ľahnúť. Už jej to nemyslelo odstúpila od neho a šla k dverám, kde bude Richard. "tu. Uvidíme sa ráno. Raňajky sú o 7. Ak zaspíš si bez jedla." Bola odmeraná k ďalšiemu členovi svorky. No len sa otočila na päte a vošla do dverí, kde bola jej izba hneď oproti nemu. Zavrela za sebou dvere a pomalým krokom skrývajúc doteraz svoju únavu padla do postele na brucho. Keďže zranenie na jej chrbte bolo stále čerstve.
Pozeral na unavenú Nathali pričom si všimol Amaru, ktorá očividne asi cítila kolínsku po prvý krát v živote a otvorila okno. Vonku našťastie bol príjemný vzduch po daždi tudíž to niejak neriešil do momentu čo ho Amara nevytlačila na chodbu a nespustila svoje slova. Nevedel či má len vysoké ego, alebo je to niejaká nafiflená odroda od Graya z triciateho kolena jeho rodiny. "Som Richard, ale očividne by som sa mal pýtať kto si ty, že mi tu rozkazuješ jak na koncerte." Nehodlal sa s ňou baviť s niejakým rešpektom keďže niejak úplne nebol oboznámený s jej pozíciou vo svorke, ale keď zopakovala dva krát jednu a tu istú vedu tak podvihol mierne pravé obočie či je i ona v pohode že sa opakuje. "Je pekné že mi dva krát opakuješ jedno a to isté, ale ešte to tu poznám, a to, že cítiš po prvý krát v živote kolínsku tiež asi vypovedá o tom že si mesto asi nevidela nikde inde okrem obrázkov." Nahodil priatelský úsmev a popošiel ku dverám svojej izby, kedy i ucítil jej krv na chrbte, kedy sa za ňou mierne pootočil pri jej rečí ohladom raňajok. "Cítim že mierne krvaciaš, mala by si si tu ranu ošetriť. Niesom síce žiaden upír aby som mal na to vyšperkovaný nos, ale ide to celkom cítiť." Oboznámil namyslenú Amaru, kedy sa rozhodol ísť skôr dole po tom čo zavrela dvere. Mierne sa poobzeral čo všetko sa okolo zmenilo a račej šiel na nočnú hliadku. Predsa len viac párov očí sa vždycky na hliadke hodí a nebol zrovna najviac unavený tak prečo nepomôcť ostatným.
Sama nemala silu sa predstavovať niekomu cudziemu a novému vo svorke. Bola hrozne vyčerpaná z celej tej bitky, zranenie jej len pridalo k podráždeniu a bola skôr nepríjemná, ako uvítala niekoho do náručia. Zjavne od nej čakal privítanie v rukavičkách v tomto stave. Na jeho otázky nemala silu odpovedať, preto odišla bez slova do svojej izby. Prstami na posteli si prešla po ramení, mala to ošetrené od Liama, ale kto vedel ako to ošetril, keď sám nevedel čo a ako. Vytiahla z nočného stolíka lieky od bolesti, ktoré pred ostatnými skrívala. Ak ich nepotrebovali nebolo treba niečo riešiť. V dnešnej dobe to bolo normálne. Len čo lieky zabrali zaspala, no rana na chrbte stále pomalý hojila.
Skoro ráno sa zobudila na hluk, ktorý znel spod okien. Samozrejme najmladší členovia svorky už vystrájali. Mala problém sa zaprieť rukami a posadiť sa. Cítila sa malátna po tých liekoch. Ako tak sa jej podarilo vstať, ísť do kúpeľne a upraviť sa. Obliekla si voľné tepláky a tričko na ramienka s ranou na chrbte zakryla voľnou overside mikinou na zips. V papučiach došuchtala do kuchyne a začala pomáhať jednej s raňajkami. No dostala do ruky papierik, že bolo treba nakúpiť. "to je všetko čo potrebujete? každého si sa pýtala?" Chlapom vo svorke bolo spravené vydatné raňajky v podobe slaninky hrianok a miešané vajíčka. Každému naservirovala na stôl. No ako držala tanier v ruke. Zastavila sa pri servírovaní a podávaní jedla, lebo sa dívala cez okno na muža, ktorý večer k ním došiel. "to je ten nový? " Pozrela na kolegyňu, ktorá k nej prešla a prikývla, začala ho opisovať ako vyzerá, aký je silný a určite bude skvelý člen vo svorke. Zamračila sa na kolegyňu svojím vražedným pohľadom, ktorá hneď stuhla a prestala o ňom hovoriť. Hneď sa obe vrátili k stolovaniu, kým nebolo všetko hotové a nezakríčali na ostatných, že sú raňajky. Položila tanier na Richardové miesto a tiež mu naložili ako sa patrilo aj na privítanie. Všetkým naliali čaj, starším i kávu. Postavili sa k svojim miestam a čakali na všetkých, kým sa neposadia k stolu.
Niejak si nepotrpel na tom aby sa s ním niekto vybavoval v "rukavičkách" keďže niektorý ho poznali, daktorý zas nie. Keďže sa snažil udržať i normálnejší život, čož v tomto meste nebolo zrovna najvhodnejšie a najlepšie, tak mal určitý kontakt so svorkou. I pres to ako sa snažil tváriť neutrálne mu skôr Amara šla poriadne na nervy, ale videl na nej jak je zničená a hlavne ranená, tak to niejak extra neriešil a robil si svoje veci.
Keď sa blížilo ráno, zašiel si zabehať čím aj preskúmal okolie či je všetko v pohode, prípadne po mladých zamaskoval stopy aby sa nedali vystopovať ani profi stopárom. Takto prešiel okolo najmenej päť krát a po vrátení si dal sprchu a zišiel dole, kde sledoval aby si mláďatá niejak neublížili. Keď prišlo volanie na samotné raňajky, pridal sa samozrejme k stolu kedy sa do jedla pustil s ostatnými. Jediné čo mu vrtalo hlavou je možný zápach upíra, tedy Ainy kedy čas od času zajde do jej bytu či sa neukázala. Tým že s ňou strávil určitý čas, tak ten zápach už necíti, no to sa nedá povedať o ostatných pri stole.
Čo sa najedol, pomohol zbytku upratať stôl a niejak si Amary ani nevšímal kedy nakoniec jeden mladík za ním neprišiel. "Pane, umm... nepomôžete mi prosím narúbať drevo ? Nemám toľko síl a Vy jej určite budete mať dostatok." Richard sa pozrel na mladého, kedy prikývol hlavou a odložil taniere, kedy sa vydal vonku vedla chatky a začal rúbať drevo. Lenže si nechcel niejak extra zaprasiť tričko od dreva a triesok, tak si tričko dal dole a položil na stranu. Takto aspoň môže ventilovať to teplo ktoré pri činosti vznikne.
Všetci raňajkovali a občas prehodili pár slov. Sama si sadla k stolu a svojim výrazom v tvári, dala najavo že zranenie je v procese hojenia. Nebolo to nič príjemné. Ako dojedli sa riad pozbieral a úlohy nadelili. Nedívala sa počas raňajok na Richarda, keďže zjavne on sám neudržiaval kontakt. Ako upratovali kuchyňu po raňajkách sama šla potom sa prezliecť, upraviť, aby mohla ísť do mesta nakúpiť čo bolo treba ostatným. Prišla tak do kuchyne, kde na seba obliekala hrubú mikinu, keďže vonku bolo už chladnejšie. No počula hlasy vonku, tak sa zastavila pri okne, aby sa dívala čo sa deje vonku. No dívala sa na Richarda, ktorý šiel rúbať drevo za slabšiu omegu v ich svorke. Ešte že štiepky zbieral do krbu. Táto spolupráca sa jej páčila a uznala, že i Richard nakoniec bude užitočný. No stála pri okne a nevnímajúc, čo jej hovorila ďalšia členka svorky. "Halo? Amara vnímaš ma? Na koho sa to dívaš? " Sama sa musela pozrieť čo Amarinu pozornosť zaujala natoľko, že nedávala pozor. Amara nebrala na vedomie kým do nej neštúchla " Ahaaa ~ už vidím. Počúvala si ma?" Amara sa pozrela na ňu a prehrabla si svoje tmavé vlasy ." samozrejme že áno. Mám zoznam, peniaze" kontrolovala si vačky a batoh, ktorý držala v ruke, na rameno si ho nemohla dať. Vzala i kľúč od auta, ktorým pôjde do mesta pre zásoby. "Hej Amara? spýtala si sa aj toho nového či by nechcel niečo z mesta? " Otočila sa Amara pred odchodom pri dverách. Pretočila očami a nadýchla sa zhĺboka " to musím? nestačia mu nejaké psie piškoty? Je ako studený čumák ." Zamrmlala popod nos svojim arogantným postojom k tejto veci. " Amara, spýtaj sa ho. A dojdi v poriadku. " Nadvihla Amara obočie a pretočila znovu očami. Odišla tak z chatky pomalým krokom. Sledovala Richarda, ktorý držal v ruke sekeru. Pomalý k nemu došla, no bezpečnej blízkosti. "Hej ty. Richard, alebo ako sa voláš. Idem do mesta. " Stále sa naň divala a snažila sa udržať očný kontakt. " mohol by si." Videla ten jeho nezáujem. " mohol by si mi odpovedať? A hlavne sa obleč, nudistické počasie dávno skončilo." Pozerala na oblohu a povzdychla si. " to bude jazda po daždi." Mračilo sa, opäť. Znovu sa dívala na Richarda. "ak nechceš nič, ja pôjdem. " Mala chuť si zapáliť, ale hlavne mimo tejto svorky. Aby počúvala že je to nezdravé. Držala naďalej batoh za to malé putko. Ak by Richard nič nechcel. Otočila by sa na päte a šla konečne do mesta. "Tess by rada vedela či chceš niečo z mesta. Aby som to kúpila. " Počkala si čo z neho vypadne.
Niejak si nevšímal Amaru počas raňajok a viac menej pozoroval zbytok a naslúchal kto sa o čom baví, kedy sem tam na niečo odpovedal, ale niejak extra sa nezapojoval do konverzácií ktoré sa viedli pri stole. Keď nakoniec pomáhal jednej omege s drevom, tak nevedel že Amara ho akosi pozoruje čo robí a podobne až nakoniec spozornel keď ju videl sa približovať, kedy prestal s rúbaním dreva, aby náhodou nevyletela trieska slečinke do jej očí. Niejak ale nemal zrovna záujem sa zrovna s ňou vybavovať kvôli jej povyšenectve a arogaantnosti, no vypočul si čo mala na tom svojom skoro ľadovom srdci pričom sa len mierne pousmial a pozrel na ňu. "Môžno není zrovna vonku najteplejšie, ale furt lepšie si oprašiť telo ako mať niejaké malé triesky zapichnuté v tričku a budu otravné ako tvoja arogantnosť. Každopádne já nič extra nepotrebujem z mesta, ale doporučil by som ti vziať inú cestu ako tu hlavnú, nad ránom som musel maskovať stopy po pár omegách ktoré tam nechali. Tak snáď nebudem museť maskovať ďalšie stopy." Odvetil skoro rovnakou aroganciou voči nej, pretože z arogantných ľudí sa mu skoro dvýhal kufor. Stačilo mu poznať Eliotku a už len pomyslenie na jeho aroganciu sa mu zúžuju žily v tele. Keby ho teraz videla Aurora alebo Aina, jak sa chová tak by sa zaručene divily že prečo je taký agresívnejší k určitým ľuďom a už to není ten milý a hodný týpek ako kedysi. Holt dosť ho pomenil Ainin nečakaný odchod a určité životné situácie, kedy proste zmenil svoje chovanie. "Ale aby som nebol až taká sviňa, tak ak budeš potrebovať pomôcť, môžeš sa ozvať. Slušne." Žmúrkol na Amaru, kedy sa pustil znova do rúbania zvyšného dreva kedy sa ešte za ňou obzrel ako odchádzala. Po jej odchode naložil zbytok dreva kde bolo treba, zbytok prihodil do veľkého krbu v chate a vypomáhal ostatným s čím potrebovali. Čo ale nikto nečakal tak sa zhodou náhod dosť rozpršalo a prišla i silná búrka, kedy jeden z bleskov takmer trafil jeden zo stromov. Keďže bolo treba určité veci z vonka dostať do vnútra, tak sa samozrejme ako jeden z mála obetoval a pomáhal ďalším dvom brať veci z vonka do vnútra.
Stála tam pred ním a čakala čo by chcel z mesta, aby mu to kúpila. No žiaľ odpoveď a postoj voči nej ju zarazilo. Zamračila sa nad tým čo povedal. No len sa zhĺboka nadýchla a vydýchla. Založila ruky pod prsia. "Máme pračku aj sušičku, až tak zaostali v tejto budove nie sme. Máme všetko na to, aby si triesky nemal v oblečení ale pre mňa za mňa maj ich aj v zadku." Odmerane sa s ním bavila. Zjavne netušil kto stál pred ním. "fajn, vďaka za radu." Len to čo znovu vypustil z úst, len prekvapene stála. Vážne povedal niečo takéto? Snáď bola k nemu hnusná a spýtala sa niečo čo by sa ho dotklo? Zjavne Richard nepremýšľal. Tu sa pomáha bez toho, aby niekto za niekym doliezal s malou dušičkou, len preto že si niekto potreboval vyhoniť ego nad slabšou povahou. No ju to neodrovnalo. "Super, to je naozaj to čo som chcela od teba počuť." Pretočila očami a otočila sa na päte. Šla rovno do auta, ktoré naštartovala a odišla do mesta.
V meste nakúpila všetko zo zoznamu. No ako vykladala dašky do kufru auta zabolelo ju medzi lopatkami. Stále to nebolo zahojené úplne. Keby bola aspoň den v kľude pokojne by sa to zahojilo. Lenže jej tvrdohlavosť a postoj nedovolilo. Nemohla ukázať svorke že je vyčerpaná a oslabená.
Ako zatvarala kufór auta, všimla si tmavé mračná na odraze v skle. Zodvihla hlavu s povzdychom " len nech nezačne pršať kým prídem domov." Nastúpila do auta, ešte skočila do jedného obchodu a natankovať. Aby bolo na cestu ešte, keď bude treba niekam autom ísť.
Autom už na ceste domov sa rozhodla opäť ísť cestou, ktorou jej radil Richard. Aspoň takto mohla zistiť akú dôvoru v ňom mohla mať. No to čo nechcela boli kvapky na čelnom skle. Zapla stierače, len čo došla na úsek, ktorý nebol vhodný na cestu späť, kvôli prietrže dažďa. Spustil sa neskutočný lejak, že nevidela ani 2m pred seba. Zastavila auto, aby mohla zavolať Tess. " Ahoj Tess, ešte pol hodiny a som doma. Postaraj sa, aby všetci v tomto hroznom počasí boli vo vnútri. " Ešte chvíľku sa rozprávali a zložila. Naštartovala auto a pohla sa len kúsoček, kým auto nepadlo do kaluže a nedostávala šmyk. Auto zapadlo v tak hromadnom blate že by ho mala po kolená, koľko sa pod kolesom nakopilo "Do riti! " Zanádavala a rukami udrela po volante. Vystúpila z auta v tom najväčšom lejaku. Dala si cez hlavu kapucňu, akoby to aj pomohlo. Bola v momente do nitky premočená, no to ju nezastavilo auto začať zozadu tlačiť. S bolesťou medzi lopatkami a zanádavala. No noha sa jej v tom blate šmykla a padla doň. Udrela si predlaktie o ktoré sa zaprela, aby tvárou neskončila celá v blate. No cítila bolesť po tom náraze. Neodradilo ju to aj keď sa jej ruka triasla a prstami ledva hýbala. Znovu sa skúsila zaprieť a auto sa pohlo do predu. Na to nemala zaistenú brzdu, inak by ním logicky nepohla. "Hurá konečne domov ! Prekliaty dážď..." Nastúpila do auta, ktoré bolo neskutočne zablatené, tak ako i ona. Sadla za volant a znovu pokračovala v jazde. Spodna pera a sánka sa jej triasla od zimy. Zmokla a vonku nebolo už najteplejšie. A zapínať topenie by bolo zbytočné na takú chvíľku.
Tess chodila po dome a nervózna bola. "Už tu mala Beta býť... snáď sa Amare nič nestalo." Povedala to blízkosti Richarda, aby počul. Kým ostatni pili čaj pri krbu, ktorý zohrieval celú chatu v chladných dni a večeroch momentálne. Tess vyšla na terasu a pozorovala cestu, či nevidela auto. "Snáď sa jej nič nestalo ...kde si Amara..."
Ani netrvalo chvíľku a svetla auta sa objavili pred chatou. Tess sa uľavilo a vybehla za ňou k autu. Videla auto akoby šiel tankodromom. No kým Amara neotvorila dvere a nevidela ju. Bola zhrozená ako Amara vyzerala. Ako malé zablatené šteňa z ktorého svietili len jej čisto modré oči, ako jasná obloha. "nákup je v kufri. Zvyšne tašky vezmem. Nech si každý vezme čo chcel" Tess prikývla a zavolala si na pomoc ešte dvoch, aby vybrali veci z kufru a vyložili tašky vo vnútri. Ona ešte na tom dáždi chvíľku stála a vzala len do jednej ruky. Musí sa pozrieť na ruku, či nemala niečo zlomené. Ale nechcela tým ostatných zaťažovať. Nedala ani na tvári poznať. Vyzula sa na verande, lebo len kusy, kopy blata z nej padalo. Nehovoriac o teniskach, ktoré boli kedysi biele. Kráčala do kuchyne. Kde položila tašku s potravinami. No ako sa nik nedíval krývala, zjavne pri páde udrela aj celú stranu. Ponukli jej čaj len čo sa prezlečie. "Len si hodím sprchu a hneď som pri vás." Zodvihla pohľad na Richarda, ktorý tam bol tiež. Len bez slov odvrátila tvár a odišla k sebe na izbu.
Nějaký čas uběhl od doby, co do Nath uhodil blesk. Nikdo nevěděl přesně co to pro smečku znamená a jak na tom alfa bude, ale Nath se zdála jako nová. Někteří měli tendenci kolem ní chodit po špičkách, zatímco Liam se choval jakoby nic. Vždyť tu byla s nimi, rozdávala rozkazy a chovala se tak jako předtím. Ano, bylo to trochu děsivé, vidět jak alfou projel blesk, ale teď tu s nimi byla, stála na nohou a byla jako dřív. Moc se o tom incidentu nemluvilo, i když možná mělo, jenže všichni si to v hlavě potřebovali trochu srovnat a taky bylo důležité hlídat okolí sídla, v případě, že by se konkurenční smečka vrátila. Liam byl devadesát procent času na hlídce, zatímco těch zbylích deset se věnoval jídlu, když nepočítal spánek. Cítil tu zlověstnost, kterou okolní les přinášel, cítil jak se zvědové neustále vracejí a nejednou někoho zahnal. Nikdy ho však nechytil. Dávali si pozor, byli mazaní a pracovali tak jak se od smečky očekávalo. Taky si dávali dost velký pozor. Za tu dobu od blesku se nepodařilo nikomu chytit ani jednoho z těch, co zkoumali jejich alfu, ale pár jich zahnali a pár viděli. Bylo jasné po čem jdou, co zjišťují a byla jen otázka času, kdy se rozhodnou zaútočit. I proto byl Liam na nervy téměř pořád a napětí bylo cítit v celé smečce. Procházel okolí, když přišel čas oběda a tak se začal stahovat směrem k sídlu. Na kraji lesa se změnil zpět a zamířil směrem ke stolům venku. Bylo hezky, narozdíl od onoho dne. Slunce hřálo a na nebi nebyl jediný mrak. I to byl jeden z důvodů proč byl oběd venku. Ještě než si sedl, došel za Nath. "Dnes čisto... Ale vracejí se." Podal takové malé hlášení, jen aby měla přehled. "Jak se cítíš?" Zeptal se, protože nikoho ze smečky poslední dobou moc nevídal. Kdyby mu nic neřekla, zkusil by asi i Amaru, která k ní měla blíž než on.
Se znechuceným úšklebkem se dívala přes odraz v zrcadle na fialovo-modro-rudou jizvu, která nápadně připomínala onem blesk. Začínal na jejím zátylku a rozvětvovala se přes celá záda, boky, až ke kříži. Působilo to jako dobře mířená rána, která neměla v úmysli ji minout. A vděčila jí za život a smrt. V duchu přemýšlela nad případy, kdy lidé přežili ránu bleskem a kolik jich asi bylo, kteří u toho byli promočení na kost. Voda je vodivá, tak co tu ještě dělá... Ještě chvíli přes ni fascinovaně přejížděla konečky prstů, než si znovu oblékla bílé tílko a přes něj kostkovanou flanelku. Vlasy si upravila do drdolu a vytáhla mobil ze zásuvky. Bum Pojistky zaskřípaly, zajiskřily a v celém domě se zhaslo. Nath jen bolestně zavřela oči a tiše zaklela. Tohle je už po několikáté za poslední dny. Už si od pár vlků vyslechla doporučení, aby se radší nepřibližovala k elektrickému vedení, ale to by si pomalu nemohla ani nabít mobil, nebo uvařit kafe. Mobil si dala ko kapsy a vyběhla ze dveří, aby všechny uklidnila, že se nejedná o další z nájezdů, ale oni vypadali zcela klidně a s již zorganizovaný postupem pojistky opět nahodili. Nath by se v tu chvíli v zadku viděla, když se na ni dívali stylem "my víme...nic neříjek." "Ah, byla to nehoda. Přísahám, že se už k zásuvce nepřiblížím." Zasměje se a s kývnutím pozdraví všechny v místnosti. "Dobré ráno, je něco nového?" Zeptá se a usadí se na barovou stoličku, kde si z koncive naleje šálek kávy. Krátce ji pochválí tomu, kdo ji připravoval a pomalu s ní vyjde ven. Tam to připomínalo mraveniště, dokonalý chaos, kdy všechni někam chodí a něco dělají. Když se ale člověk lépe zaměřil, zjistil, jak dokonale zorganizované to je. Každý věděl co má dělat a proč tu je. Kolečko v obrovském kolosu, bez kterého by to nešlo. Nepostradatelný člen rodiny, kterou chtěla chránit. Poslední dobou to ale bylo náročné, kvůli opakujícím se nájezdům. Ještě před pár týdny vnímala šum lesa, kroky zvěře a hejna ptáků jako něco příjemného. Teď za tím viděla jen potencionální hrozbu. Děti měly zakázané chodit bez dohledu a jeden na druhého dával pozor. Hlídky se museli znásobit a každý se připravoval na nejhorší. Na oplátku za takovou vytíženost se jim snažila volné chvíle zpříjemnit a dopřát jim co nejvíce odpočinku. Během dopoledne zkontrolovala, zda je vše v pořádku, pomohla s čím bylo potřeba, vypravila další nákup a chvíli se věnovala administrativě a externí práci, která byla dalším zdrojem financí.. Když už se blížil oběd, vyšla ven,a by se ujistila, že jsou všichni a jsou v pořádku. Potom pomohla ke stolu venku odnést hrnce s jídlem. "Liame, ráda tě vidím. Jak to šlo?" Přišla za ním a stoupla si k židli vedle něj. "Říkejte si." Pronesla na ostatní, zatím co jim nabírala jídlo. "...takže je můžeme čekat. Přijde mi, že jsou nájezdy častější a více cílené. Budu to chtít potom s tebou probrat." řekne a položí před něj talíř s kouřící hustou polévkou. Sama si poté sedne a spolu s nimi se pustí do jídla.