Fantasy World / Byty / Dům Richarda Santose / Strana 8
Dům Richarda Santose -
Keď ho počúvala z izby hovoriť o práci čašníčky, nadvihla obočko. "Veď ale ja robím čašníčku a viem o čom hovoríš. Ale niektorý dajú slušné prepitne." Čakala ho pri dverách a usmeje sa pri dotknutí jej nosu. "Nie každá ma šikovné ruky ako ja? tomu nerozumiem to mi musíš vysvetliť." Keď vidí že si nevzal obed zbehla pre to do kuchyne, aby na to nezabudol a potom vyšla von z domu až do jeho auta kam si sadla na miesto spolujazdca a dala pás. Pozrie naň s prikývnutím hlavu "Takmer si si zabudol jedlo do práce, teda ak tam teda ideš." Bola zmätená že on nemusel tam byť každý deň. -
Keď mu Rory povedala že robí čašníčku tak sa plácol po čele bo mu to vypadlo z hlavy. Nevie ani či mu to povedala. Za posledných 24 hodin sa toho udialo dosť s Grayom že keby aj zabudne po ceste kde býva tak by sa naozaj nedivil. Bol celkom mimo od toho úderu, ale tak zvláda to. "Prepáč, asi mi to vypadlo z hlavy." Ospravedlnil sa Aurore že si neuvedomil že je čašníčka. Keď hovorila o svojich rukách tak sa len na ňu usmial. "Keď budeme mať viac času, tak si o tom porozprávame čo ty na to Rory?" Nechcel to teraz rozoberať keď Aurora je na odchode a nemajú moc času keď je hlavne naponáhlo do jej práce. Zabudol aj na to jedlo do práce že Aurora poň zbehla a nechápal zo začiatku po čo išla, ale prišiel na to až v aute kde mu podala desiatu a on si ku položil stranou. "Ďakujem. Vidíš? Je to nezvyk si brať z domu desiatu, pretože si vždy do práce objednávam jedlo. Dneska aspoň ušetrím peniažky. Ďakujem, ešte že ťa tu mám inak by som to nechal doma.." Ospravedlnil sa a poďakoval jej za to že mu priniesla jedlo do práce. Nič si do nej nikdy nebral tudíž mu to hneď vypadlo a ešte bol očarený krásou a roztomilosťou Aurory, no všimol si že ju asi niečo trápilo abo nechápala. "Deje sa niečo? Vyzeráš trochu jak keby ťa niečo trápilo abo si niečo nechápala." Slušne sa spýtal zvedavo čo Auroru trápi. -
Zomkla pery k sebe pri tom sa díva pred seba. "Vidím že si myšlienkami inde a ja neviem prečo ale nevadí" prejde si rukami po stehnách a prikývne "Nabudúce by sme mohli znovu ísť niekam ak by si chcel. Ale uvidíme ako mi to práca dovoli." Šepla so smutným tónom v hlase. "Ale nič, len je mi stebou fajn ale čo ak sa znovu niečo zle stane, akoby som mala ten pocit až v kostiach." Pozrie naň a znovu na cestu. Povzdychne "Možno len ten divný pocit nechajme to tak." Usmeje sa naň "ušetríš ako kedy no ale moc nakúpene si nemal. Tak som robila z toho čoho sa dalo." Objala viac svoj batoh a videla začiatok mesta. "Budem ti písať dobre? vieš smsky a tak" zvedavo sa spýta či to pozná
-
"Ano, ano. Premýšľam nad veľa vecami a hlavne sa bojím o teba. A budeš mi za ten čas čo budeš preč v tom lese.. tak mi budeš chýbať." Smutne odpovedal s mierným povzdychom a sústredil sa viac na cestu kvôli prudkejšej zákrute ktorá pred nimi bola až nakoniec skončili v menšej zápche na červenom semafore. No prekvapene sa pozrel na Auroru. "Bol by som rád keby ťa uvidím a zájdeme niekam. Niekde na večeru ako ďalšie rande možno?" Zvedavo sa spýtal so svojím navrhom na večeru. Samozrejme má ešte pár nápadov kam by Rory vzal na niejakú peknú a skvelú romantiku ktorú by Rory chcel dopriať aby sa cítila dobre a hlavne aj aby mu viacej verila. "Nič sa nestane zlého, dobre? Ver mi Rory.." Úsmevne povedal a opatrne zlahka pohladil Aurore jej stehno ktoré nezmačkol, nemohol si to dovoliť. "Chce to kľud." Snažil sa pozdvihnúť Aurore jej náladu aby sa usmiala a nebola nijak smutná a pomaly sa pohol z miesta. "Čo ak by sme nabudúce niečo nakupili a ty by si z toho uvarila niečo špeciálne? Čo ty na to?" Zvedavo sa spýtal Aurory čo si o tomto navrhu mysli a ďalej hladí jej stehno, ktoré však prestal aby sa necítila nepríjemne. "Budem rád ak mi budeš písať Rory. Hlavne aj volať.. budem za to všetko rád a nebudem mať taký strach o teba." Bol rád že Aurora s ním bude chcieť byť v kontakte, aspoň nebude mať tolké obavy či je v poriadku.
-
Usmeje sa nad ním "Nazbieram dobré dubáky a hrýby a spravím ti dobrú polievku." Pozrie naň, keď hovorili o lese "Aj šipky by som mohla nazbierať na zimu a iné veci, čo teraz v jeseni rastie." Chytí si pás na svojej hrudi. "Povedal si že keď niekoho mam tak ma na rande brať nebudeš, priateľská večera znie fajn nechcem aby sme sa unáhlili a pritom by si znovu bol na mňa naštvaný kvôli vieš komu." povedala tichšie lebo sama nevie či sa o ňom mohli baviť. Predsa pán Gray mu ublížil a to nechcela aby sa viac zopakoval tento incident, len vedela že pána Graya viac neuvidí. "samozrejme verím ti" Snáď jej dôveru nesklame. "nakúpili niečo spoločne? tak fajn snáď mi dá šéfka peniaze." U nej bol len tento problém a kradnúť naozaj nechcela. Teraz nie keď nemusela. "Nemusíš sa báť ozvem sa ti hneď ako sa mi bude dať." Pozerá na cestu a auta, ktoré šli slimačím tempom. "Vieš čo mi nejde do hlavy Richard?" Pozrie naň zvedavo "Prečo pán Gray prišiel pre mňa, keď ma svoju lásku Ainu?" Nadýchla sa s tým že jej pri tej myšlienke bolo a je ťažko. "To je jeho upírska láska, ktorú berie všade. " Pozerá pred seba a objíme viac svoj vak "Tiež by som brala niekoho kto by mi závidel. Ako ja im ich vzťah." Smutne povzdychla nad tým " Aspoň že u teba sa nič takéto dramatické nedeje, tedaa ak sa napočíta minulá noc. " Pozrie zvedavo na Richarda.
-
Pozrel na Auroru ktorá už plánuje kucharskú knihu že mu uvarí asi desať receptov od Gordona Ramsayho, ale tak nesťažoval by si pretože Aurora aj z toho málo čo doma mal, tak dokázala uvariť naozaj dosť chutné jedlo. "Húbová polievka znie naozaj fajn.. Robíš chuťe Rory." Pozasmial sa a potom počúva Auroru o šípkach z lesa na prikývol. "Šípkový čajík.. ten by som si aj dal cez zimu." Úsmevne povie, no keď sa rozbehla téma rande tak len blbo pozeral pred seba a počúval čo Aurora povie a nemal z toho najlepší pocit popravde. "Ano, pretože som myslel, že ten kus arogantného idiota v obleku je tvoj priateľ. Ale tým ako sa choval a ublížil ti, by som možno usúdil že ti dal košom ? Ale je to na tebe či kamarádska večera či niejaké rande." Vysvetlil Aurore ako to myslel a hlavne koho bral, že je jej priateľ. Ale po tom incidente v karavane proste pochopil že očividne už spolu moc niesú čož, kdo vie. Možno ju urazil ale nemal to v pláne, chcel abyvedela ako to on bral. Keď povedala že mu verí, tak bol rád pretože on veril jej. "Nemusíš, kúpime za moje peniažky a ty si šetri, ju ? Našetri si niečo pekné." Usmial sa a nechcel ani aby Rory minula svoje peniaze ktoré si šetrí na niejaký malý podnájom a vie, že hlavne je s peňazmi na tom dosť blbo. "Hm ?" Zvedavo hmkol keď zaznelo jeho meno, no keď hovorila o Grayovi tak ju popravde počúvať nechcel, pretože ho ta sviňa nezaujímala že ju možno z časti ani nepočúval čož bolo od neho hnusné, ale nechcel sa baviť o ňom. "Neboj, budu ti závidieť časom ľudia tvojho nabíjača čo budeš mať." Na to čo vravela o Grayovi sa baviť nechcel a šlo to viac menej mimo neho. "Hlavne kľud Rory a neboj, nestretávam sa s hnusnýmu ľudmi ako je ten idiot. Proste nám prekazil pekný večer. Stalo sa, ale život ide ďalej a uvidíš, budeš mať toľko pekných a šťastných chvíľ vo svojom životíku že zabudneš na to. A hlavne som rád za ten čas strávený stebou. Neriešim toho blbca tak ho nerieš aj ty." Povedal úrpimným hlasom počas toho, čo vnímal cestu pred sebou a občas očkom pozrel na Auroru.
-
Usmeje sa na to že mu robila chute na jedlo. Sama si robila tiež na to chuť. Keď povedal čo znelo z jeho úst naozaj hrozne sklonila tvár. Dostala košom, ako vždy a od každého koho spoznala. Myšlienkami ostane v tom čo hovoril a videl že ho nezaujímalo baviť sa o tom a hnevalo ho to. Cítila v jeho hlase hnev. Bola potom po celú cestu ticho. O tom že bude mať ona nejakého nabíjača pochybovala, jej líščiu dušu máloktorý chlap uchváti. Otočila tvár k svojmu oknu a ostala ticho sedieť a počúvala ho. Akoby jej to každý hovoril. "Berme to tak že to bude len večera, nehovorme aká len večera." Usmeje sa aby sa o tom nebavili či je priateľská alebo rande, to sa uvidí čo ako bolo. No potom znovu bola celú cestu ticho až kým nebudú pred jej prácou.
-
Usmial sa keĎ Aurora očividne aj sebe robila chute, pretože aj keď síce jedol, tak by si niečo ešte skúsol. Ale keď viel jej smútok tak počas jazdy sa snažil čo najmenej hovoriť pretože jej práve asi ublížil, no nevedel ako sa jej ospravedlniť. Nevie prečo práve spomenula Graya keď je to vyložene dosť haklyvá téma kvôli tomu čo sa tam stalo pri jazere. Povzdychol si a pohladil iba Auroru mierne po stehne a ruku dal na volant až potom započul Aurory jej hlások ktorý znel smelo. "Dobre, len mi daj vedieť kedy budeš chcieť ísť na nákupy a nakupíme všetko a uvaríš niečo chutné pre oboch, dobre ?" Trochu smelšie odpovedal Aurore s tým, že sa jej spýtal na jej súhlas. Keď už sa pomaly blížil k reštaurácii kde Aurora pracuje tak na ňu pozrel. "Prosím, ozívaj sa mi, dobre Rory ?" S obavamy v hlase sa jej spýtal.
-
Usmeje sa a spozorneje ruku na svojom stehne "Dobre nakúpime a uvaríme" Viac sa usmeje naň ale vidí že sú blízko jej práce. Pomalý si odopla pás a otočí za ním skôr ako vystúpi si počká kým zastaví auto úplne. Pozrie naň ho s tým že sa mu má ozvať a prikývla "Neboj sa o mňa budem, veď už po mne nikto nepôjde. Všetci mi dali košom tak sa neboj." Usmeje sa roztomilo naň a vystúpi z auta. No potom sa nakloni rukou oprie o sedadlo a da mu pusu na líce. "píšeme si voláme si dobre?"**odtiahla sa a zavrela dvere na aute a mávala mu. Nadýchla sa, keď vyšla z reštiky šéfka za ňou a dali sa do rečí. Ešte sa obzrela za Richardom a šla dnu začať konečne pracovať a prezliecť sa hlavne.
-
S Aurorou sa cítil dobre a hlavne vedel že mu pri nej fakt nič nehrozí a nemá ani čo. Našťastie jej nevadilo pohladenie po stehne čo si myslel že mu za to odtrhne ruku, alebo do nej kúsne s tej jej prekrásnými špicákmi. Nevie ako má brať ten malý úlet čo bol minulú noc, no nebere to nijak extra vážne. Proste menší úlet. "Tak to rád počujem, len mi treba dáť info že kedy." Úsmevne odpovie a začal sa aj usmievať že teraz mali debatu, no keď sa pomaly blížili tak už si odopínala pás kedy mu začala blikať a pípať kontrolka že spolujazdec není pripútaný. Bol to otravný zvuk a hlavne s jeho super sluchom. Po zastavení sa pozrel s úsmevom na Auroru do jej dvoj farebných očí s roztomilou tváričkou a žiarivým úsmeovm. "Budem sa o teba aj tak báť Rory.." Usmial sa a keď videl ten jej roztomilý úsmev tak sa vyložene usmial viac. Potešil ho ten úsmev a keď dostal pusu na líce tak sa usmial snaď viac. "Píšeme a voláme. Ahoj a dávaj na seba pozor líško." Mrkol na Auroru a zamával jej späť aj počas toho, čo tam príšla jej šéfka ktorá tiež bola celkom krásna, no na Aurory krásu žial nemala. Pomaly sa vydal autom do svojej práce.
-
Aj ona sa cítila dobre u Richarda, ale už nechcela robiť to čo musela u Rhysanda. O ňu sa tak nik nestaral ako ona o druhého. Neodtiahla mu ruku ani pri pohladení alebo bozku na tvári či objatie. Nebolo jej to nepríjemné a včerajšia noc pre ňu nebol úlet, len chcela vedieť aký vie byť Richard v posteli a vedela že citlivý priam si to možno užil aj on ale asi nie tak ako ona. Zjavne asi keď to nespomínal a nechcel sa o tom baviť tak jej bolo jasné, že toto mu mohla spraviť akákoľvek lacná štetka. Prikývla na jeho otázky. Richard jej dával bezpečie, pocit že nie je sama. Vrátila sa do práce, aby dostala po nej nejaké peniaze a šla si možno niečo kúpit pod zub. Aj teple oblečenie by sa zišlo.
-
Počas cesty do práce premýšľal a myslel na Auroru ktorá mu bola docela dosť blízka než väčšina osob v jeho ubohom vlčiom živote. Nevedel či sa má vôbec pýtať na to, čo sa stalo minulú noc a ako to má brať bo predsa len Aurora mala svoje stavy a nemuselo jej to byť príjemné o tom hovoriť. Nechcel na Auroru tlačiť a to čo sa stalo bolo to najlepšie čo doposud zažil. Je pravda že niečo také by mal od kurvy čo by kúpil na ulici, ale pochybuje o tom, že by to bolo tak úžasne jak od Rory. Jak došiel do práce vybavil niekoľko vecí a hlavne zariadil nový dovoz pneumatík či dielov od lepších ľudí. Počas dňa vždy keď mohol tak Aurore odpisal na SMSky. Taktiež keď sa najedol tak dal vedieť ako chutné to naozaj bolo.
-
----------------- Posun asi o niejaký týždeň a par dní, abo tak nejak ----------------------
-
------------------------------------ Posun v čase o niejaký ten pol rok. ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-
Ainu niejakú tu dobu už nevidel čo ho mrzelo a nevedel čo s ňou bolo, pretože posledne čo s ňou bol, tak si to síce pekne užili, no hovorila o tom že má nevyriešený obchod práve s Dannym čo nechápal oč šlo. Možno to ani vedieť popravde nechcel a zároveň chcel aby vedel v akých sračkách momentálne Aina je a či náhodou kvôli tomu práve neprišla o hlavu a on je tak sám. Nehovoriac keď nemal tie známosti čo Aina, tudíž je bez krvi dosť rýchlo a hlavne keď sa furt nedokáže ovládať je to extrémne horšie. Je hybrid už niejaký ten polrok a to je preň i stresujúce, pretože jeho upírska stránka chce len krv, krv a krv.. No jeho vlkolačie JÁ sa tomu snaží akokoľvek brániť, no vždy ho premôže ta úžasná vôňa teplej krvi priamo z tepny. Nevraví, že ta v sáčku ktorá bola vždy v Aininej chladničke bola zlá, to vôbec, len predsa krv priamo z tepny žijúcej bytosti je božia. Ten tlkot srdca ktorý pomaly tíchne.. priam krása. No bojoval s tým čo to šlo, ale keď je teraz na to sám.. Nevie čo robiť. Je jak utrhnutý vlk z reťaze ktorý je bažiaci po krvi a tepnách ľudí či nadprirodzena. No premohol sa a vyšiel z Aininho bytu a šiel na svoju motorku na čo sa rozhodol navštiviť svoj dom. Dlho tam nebol, naposledy si zobral len niejaké svoje oblečenie nech mal čosi na seba a zbytok dokúpil. Mal plány s Ainou si kúpiť niejaké to hniezdečko lásky, no jaksi sa to momentálne vytratilo. Hlavne po tej divnej nehode čo zachránil Aurore jej život. Tiež o nej od tej doby nepočul čo ho mrzelo.. zachránil jej život a ona sa mu ani neozvala. Len dúfal že je v poriadku u toho Vampýra Verruci, čo ani nevedel že je zase s tou Eliotkou. Premýšlal počas jazdy k domu na motorke že pár krát si ani nevšimol že prešiel na červenú, no mal šťastie že ho polícia odignorovala... ale bolo tam niečo horšie. Mal pocit že ho niekto sleduje a chvíľkami že tu osobu, alebo bytosť stratil z dohľadu, no po chvíľke ten divný pocit sa vracial neustále dookola. Bolo to divné, no neohliadol sa za sebou pretože bol furt v myšlienkach preč, čo sa deje s Ainou, či je živá a v poriadku. Neodpisovala mu na SMSky a ani nedvíhala mobil ktorý občas zvonil a niekedy bola nedostupná. Žeby ho nechala ? Žeby to nakoniec prišlo ? Nevedel čo si o tom myslieť.. Bolo to bolestivé myslenie, no snažil sa to udržiavať pozitívne a preto takmer cestou nabúral. Ospravedlnil sa mladej červenovláske v aute, ktorá mala vlasy kompletne rozcuchané jak keby nepoznala predmet menom hrebeň. Mala so sebou ďalšie kamarátky tak to neriešil. Každopádne došiel na ulicu kde mal dom a motorkou vošiel na záhradu kde ju odstavil. Nemal ani prilbu, len bol v džínoch, tričku a koženke. Jak pravý drsňák s motorkou. Zhlboka sa nadýchol pred dverami domu, ktorý odomkol a vošiel dnu. Ani nevedel čo očakával okrem ticha a pachu vlkodlaka ktorý po ňom zostal. Bolo trošku cítiť ešte pach Aurory, ale to bolo skoro úplne vytratené, že po otvorení dverí sa to hneď zvetralo. Vošiel pomaly dnu a zavrel za sebou dvere na čo sa ohliadol okolo. Čakal jak naň skočí Aina a povie že prekvapenie... alebo niečo. No bolo len ticho. Mučivé ticho. Smutne sklopil hlavu na podlahu u čoho hlavu pomaly zodvihol a vošiel hlbšie do domu kde sa rozhliadol znovu. Furt očakával uvítanie ktoré nepríchadzalo.. Možno by bol rád i za to keby sa zjavil Danny a oznámil mu že teraz umrie a oddelí jeho hlavu. Aspoň niekto by tu bol.. Richard sa vyložene zamkol u Ainy v byte a nechcel vychádzať moc vonku pretože strácal kompletne kontrolu nad sebou a bol hladný po krvi ako nikdy predtým a nebola pri ňom Aina aby ho brzdila v jeho krvilačných chutiach.. Žial teraz riskoval dosť, pretože ak by ucítil len trochu krvi... skončilo by to zle. Prešiel cez predsieň hlbšie do domu kde sa rozhliadol znovu a znovu. Možno už bol paranoidný. Nakoniec sa pozrel do chladničky kde nebolo nič.. bol natešený že uvidí niejakú KRV.. ale hovno z toho. Chladničku zavrel a pozrel si ešte poštu kde nič nebolo len to, že furt platí účty za dom. Vybehol hore kde všetko skontroloval a zišiel zase dole kde šiel do hlavnej spálne. Spomenul si hneď pri pohlade na postel čo sa kedysi udialo a ako mu Aurora ošetrovala rany... až to skončilo orálným uspokojením pre obe strany. Usmial sa nad tou spomienkou, ale hneď prešiel ku skrini, kde vylomil kúsok dreva a vytiahol skrytú krabičku s ktorou prešiel k posteli. Posadil sa a otvoril ju. Mal tam pár dokumentova viac menej veci ohľadom svojej rodiny. Fotky a potom krabičku s prsteňom. "Jak si vravela mamy.. až spoznám tu pravú tak to poznám... len mi akosi zmizla.." Povzdychol si a krabičku s prsteňom si dal do koženky. Pozrel si fotky svojej rodiny ktorá by ho možno vydedila keby vedeli že sa z neho stal hybrid. I on sám sa brál ako monštrum, no díky Aine sa s tým učil žiť. Krabičku dal stranou a započul zvonček a klopanie na dvere. Bolo mu to divné na čo hneď započul známy hlas. "Pán Santos! Pošta! Ste doma?!" Hlas poštárky Judit, ktorú nepočul dlho. S úsmevom šiel ku dverám ktoré otvoril. "Zdravím slečna Judit.. Pošta ? To je už streda ? Ste furt šarmantná a milá." Usmial sa na poštárku ktorá mu dala poštu a on si ju vzal. Chvílu debatovali, no čím viac tam stál, tak tým viac mal chuť sa zahryznúť do jej tepny. Skoro by to spravil a jeho oči pomaly temneli, no všimol si vzádú jedno auto. Zatmavené okná na SUVčku a to mu bolo jasné, že ide po ňom, pretože presne to auto ho sledovalo od kedy bol na ceste sem. No z toho zamyslenia ho vyviedla Judit. "Čo sa Vám to stalo s očami pán Santos ?" Bola furt milá a tak zakrútil hlavou čím sa mu oči vrátili do normálu a pozrel na ňu. "Ále, chytila ma alérgia a tak.. To nič není, naozaj." Inú výhovorku momentálne nevedel vymyslieť a ona mu to i tak zbaštila i s hákom. No nakoniec sa rozhovorila o tom ako ho posledné dni zháňal niejaký divný týpek ktorý mal postoj vojaka. Vypytoval sa naň a vyzeral nebezpečne. Bolo mu jasné, že to bude tá istá osoba ktorá práve sedí v tom SUVčku. "Ďakujem za informácie.. každopádne ponúkol by som Vás kávou, ale nemám tu nič. Bývam u priateľky s ktorou kupujeme spoločný dom, tudíž som si prišiel pre posledné veci." Usmial sa i keď... možno to bolo klamstvo, pretože Ainu dlho nevidel a to hniezdečko lásky.. možno ani nebude. Nevedel. Ale tak neriešil a chcel aby Judit odišla než bude svedkom boh vie čoho. Judit to pochopila, pogratulovala a šla roznášať poštu inde. Richard sa ešte pozrel na to divné SUVčko čím vedel hneď povedať že to není nikto od Dannyho, pretože tým, čo mu Aina hovorila tak by už hneď niekto hádzal molotov na jeho dom, alebo by vošli vzadným vchodom. Možno ani ten syčák nevie, že Aurore zachránil život. Nebyť jeho, možno by ležala v kóme do teraz. Ale tým, jak bola vychudnutá by možno ani ten náraz neprežila. Kdo vie. Zatvoril dvere ktoré zamkol na všetky zámky a pozrel sa tajne z okna a to SUV popošlo bližšie k jeho domu, lenže kvôli zatemneným oknám nevidel kdo je vo vnútri a hlavne kolko osôb.. Možno to bola chyba ísť vonku osamote, ale čo už... Dnešok bude určite zaujímavý a možno ani sa nedožije večera a Ainu už nikdy v živote neuvidí... A kdo vie... možno ju neuvidí ani keby prežil..
Rory
monsteros