Ainu niejakú tu dobu už nevidel čo ho mrzelo a nevedel čo s ňou bolo, pretože posledne čo s ňou bol, tak si to síce pekne užili, no hovorila o tom že má nevyriešený obchod práve s Dannym čo nechápal oč šlo. Možno to ani vedieť popravde nechcel a zároveň chcel aby vedel v akých sračkách momentálne Aina je a či náhodou kvôli tomu práve neprišla o hlavu a on je tak sám. Nehovoriac keď nemal tie známosti čo Aina, tudíž je bez krvi dosť rýchlo a hlavne keď sa furt nedokáže ovládať je to extrémne horšie. Je hybrid už niejaký ten polrok a to je preň i stresujúce, pretože jeho upírska stránka chce len krv, krv a krv.. No jeho vlkolačie JÁ sa tomu snaží akokoľvek brániť, no vždy ho premôže ta úžasná vôňa teplej krvi priamo z tepny. Nevraví, že ta v sáčku ktorá bola vždy v Aininej chladničke bola zlá, to vôbec, len predsa krv priamo z tepny žijúcej bytosti je božia. Ten tlkot srdca ktorý pomaly tíchne.. priam krása. No bojoval s tým čo to šlo, ale keď je teraz na to sám.. Nevie čo robiť. Je jak utrhnutý vlk z reťaze ktorý je bažiaci po krvi a tepnách ľudí či nadprirodzena. No premohol sa a vyšiel z Aininho bytu a šiel na svoju motorku na čo sa rozhodol navštiviť svoj dom. Dlho tam nebol, naposledy si zobral len niejaké svoje oblečenie nech mal čosi na seba a zbytok dokúpil. Mal plány s Ainou si kúpiť niejaké to hniezdečko lásky, no jaksi sa to momentálne vytratilo. Hlavne po tej divnej nehode čo zachránil Aurore jej život. Tiež o nej od tej doby nepočul čo ho mrzelo.. zachránil jej život a ona sa mu ani neozvala. Len dúfal že je v poriadku u toho Vampýra Verruci, čo ani nevedel že je zase s tou Eliotkou. Premýšlal počas jazdy k domu na motorke že pár krát si ani nevšimol že prešiel na červenú, no mal šťastie že ho polícia odignorovala... ale bolo tam niečo horšie. Mal pocit že ho niekto sleduje a chvíľkami že tu osobu, alebo bytosť stratil z dohľadu, no po chvíľke ten divný pocit sa vracial neustále dookola. Bolo to divné, no neohliadol sa za sebou pretože bol furt v myšlienkach preč, čo sa deje s Ainou, či je živá a v poriadku. Neodpisovala mu na SMSky a ani nedvíhala mobil ktorý občas zvonil a niekedy bola nedostupná. Žeby ho nechala ? Žeby to nakoniec prišlo ? Nevedel čo si o tom myslieť.. Bolo to bolestivé myslenie, no snažil sa to udržiavať pozitívne a preto takmer cestou nabúral. Ospravedlnil sa mladej červenovláske v aute, ktorá mala vlasy kompletne rozcuchané jak keby nepoznala predmet menom hrebeň. Mala so sebou ďalšie kamarátky tak to neriešil. Každopádne došiel na ulicu kde mal dom a motorkou vošiel na záhradu kde ju odstavil. Nemal ani prilbu, len bol v džínoch, tričku a koženke. Jak pravý drsňák s motorkou. Zhlboka sa nadýchol pred dverami domu, ktorý odomkol a vošiel dnu. Ani nevedel čo očakával okrem ticha a pachu vlkodlaka ktorý po ňom zostal. Bolo trošku cítiť ešte pach Aurory, ale to bolo skoro úplne vytratené, že po otvorení dverí sa to hneď zvetralo. Vošiel pomaly dnu a zavrel za sebou dvere na čo sa ohliadol okolo. Čakal jak naň skočí Aina a povie že prekvapenie... alebo niečo. No bolo len ticho. Mučivé ticho. Smutne sklopil hlavu na podlahu u čoho hlavu pomaly zodvihol a vošiel hlbšie do domu kde sa rozhliadol znovu. Furt očakával uvítanie ktoré nepríchadzalo.. Možno by bol rád i za to keby sa zjavil Danny a oznámil mu že teraz umrie a oddelí jeho hlavu. Aspoň niekto by tu bol.. Richard sa vyložene zamkol u Ainy v byte a nechcel vychádzať moc vonku pretože strácal kompletne kontrolu nad sebou a bol hladný po krvi ako nikdy predtým a nebola pri ňom Aina aby ho brzdila v jeho krvilačných chutiach.. Žial teraz riskoval dosť, pretože ak by ucítil len trochu krvi... skončilo by to zle. Prešiel cez predsieň hlbšie do domu kde sa rozhliadol znovu a znovu. Možno už bol paranoidný. Nakoniec sa pozrel do chladničky kde nebolo nič.. bol natešený že uvidí niejakú KRV.. ale hovno z toho. Chladničku zavrel a pozrel si ešte poštu kde nič nebolo len to, že furt platí účty za dom. Vybehol hore kde všetko skontroloval a zišiel zase dole kde šiel do hlavnej spálne. Spomenul si hneď pri pohlade na postel čo sa kedysi udialo a ako mu Aurora ošetrovala rany... až to skončilo orálným uspokojením pre obe strany. Usmial sa nad tou spomienkou, ale hneď prešiel ku skrini, kde vylomil kúsok dreva a vytiahol skrytú krabičku s ktorou prešiel k posteli. Posadil sa a otvoril ju. Mal tam pár dokumentova viac menej veci ohľadom svojej rodiny. Fotky a potom krabičku s prsteňom. "Jak si vravela mamy.. až spoznám tu pravú tak to poznám... len mi akosi zmizla.." Povzdychol si a krabičku s prsteňom si dal do koženky. Pozrel si fotky svojej rodiny ktorá by ho možno vydedila keby vedeli že sa z neho stal hybrid. I on sám sa brál ako monštrum, no díky Aine sa s tým učil žiť. Krabičku dal stranou a započul zvonček a klopanie na dvere. Bolo mu to divné na čo hneď započul známy hlas. "Pán Santos! Pošta! Ste doma?!" Hlas poštárky Judit, ktorú nepočul dlho. S úsmevom šiel ku dverám ktoré otvoril. "Zdravím slečna Judit.. Pošta ? To je už streda ? Ste furt šarmantná a milá." Usmial sa na poštárku ktorá mu dala poštu a on si ju vzal. Chvílu debatovali, no čím viac tam stál, tak tým viac mal chuť sa zahryznúť do jej tepny. Skoro by to spravil a jeho oči pomaly temneli, no všimol si vzádú jedno auto. Zatmavené okná na SUVčku a to mu bolo jasné, že ide po ňom, pretože presne to auto ho sledovalo od kedy bol na ceste sem. No z toho zamyslenia ho vyviedla Judit. "Čo sa Vám to stalo s očami pán Santos ?" Bola furt milá a tak zakrútil hlavou čím sa mu oči vrátili do normálu a pozrel na ňu. "Ále, chytila ma alérgia a tak.. To nič není, naozaj." Inú výhovorku momentálne nevedel vymyslieť a ona mu to i tak zbaštila i s hákom. No nakoniec sa rozhovorila o tom ako ho posledné dni zháňal niejaký divný týpek ktorý mal postoj vojaka. Vypytoval sa naň a vyzeral nebezpečne. Bolo mu jasné, že to bude tá istá osoba ktorá práve sedí v tom SUVčku. "Ďakujem za informácie.. každopádne ponúkol by som Vás kávou, ale nemám tu nič. Bývam u priateľky s ktorou kupujeme spoločný dom, tudíž som si prišiel pre posledné veci." Usmial sa i keď... možno to bolo klamstvo, pretože Ainu dlho nevidel a to hniezdečko lásky.. možno ani nebude. Nevedel. Ale tak neriešil a chcel aby Judit odišla než bude svedkom boh vie čoho. Judit to pochopila, pogratulovala a šla roznášať poštu inde. Richard sa ešte pozrel na to divné SUVčko čím vedel hneď povedať že to není nikto od Dannyho, pretože tým, čo mu Aina hovorila tak by už hneď niekto hádzal molotov na jeho dom, alebo by vošli vzadným vchodom. Možno ani ten syčák nevie, že Aurore zachránil život. Nebyť jeho, možno by ležala v kóme do teraz. Ale tým, jak bola vychudnutá by možno ani ten náraz neprežila. Kdo vie. Zatvoril dvere ktoré zamkol na všetky zámky a pozrel sa tajne z okna a to SUV popošlo bližšie k jeho domu, lenže kvôli zatemneným oknám nevidel kdo je vo vnútri a hlavne kolko osôb.. Možno to bola chyba ísť vonku osamote, ale čo už... Dnešok bude určite zaujímavý a možno ani sa nedožije večera a Ainu už nikdy v živote neuvidí... A kdo vie... možno ju neuvidí ani keby prežil..