Fantasy World / Byty / Dům Richarda Santose / Strana 1
Dům Richarda Santose -
Po zaparkovaní auta do garáže spustil bránu dole, rychlo vystúpil a otvoril zadné dvere, z kade "spiacu" slečnu bere do náruče a dvere zatvára nohou. Pomaly s ňou ide cez dvere ktoré spájajú garáž s domom dnu a prešiel cez obyvačku a menšiu chodbu do svojej izby kde slečnu položil na postel a poriadne ju do deky zabalil. Rýchlo zbehol do kúpeľne pre menší uterák na ruky ktorý namočil v studenejšej vode a došiel do izby. Uterák trochu zroloval a dal slečne na čelo pričom jej prstamy zodvíhol viečka aby jej skontroloval oči. Keď si všimol že ich má ako puklice sa zhrozil, keďže nevedel aká to je droga a jak postupovať tak račej pri nej zostal a sadol si na zem vedľa postele, pričom ju pohladkal po líci. "Budete v poriadku, tu sa Vám nič nestane.. Niesom si istý či vnímate, ale pokiaľ vam je na zvracanie, iba prikyvníte." Povedal jej kupodivu starostlivým hlasom čo si ani neuvedomil, že mu na neznámej slečne záleží aby bola v pohode, možno kvôli alkoholu ? Abo možno preto, že je doslovne dokopaný pes ktorý ma roztrhnutp peru ktorá už nekrváca a kvapku krvy, ktorá z vršku hlavy stiekla z čela po ľavej strane líca dole. Nehovoriac o jeho hánkach na rukách, ale ešte horšie rezná rána od toho švihu s nožom ktorý sám nevie ako sa stal. -
Bola pri nosení ako handrová živá bábika. Nevnímala nič, len to že sa niečo okolo nej dialo čosi. Bezvládne uložená v posteli v topánkach a šatách sa nechala prikryť perinou. Nemala na výber samozrejme. Bola z toho mimo aj keď si ju prezeral. Kto by povedal, že niečo také raz ona dostane do svojho tela. Neodpovedala, lebo bola po celý čas mimo a spala. Tam už čas hralo svoju rolu. -
Keď nedostal odpoveď mu došlo že tá je kompletne mimo a potrebuje spať. Ešte jej dal dole topánky ktoré položil vedľa nočného stolíku a pomaly sa zodvihol zo zeme a šiel do kuchyne kde vzal pohár a napustil ho vodou. Pohár doniesol do izby a položil ho na nočný stolik nech má ráno čo piť. Bol ňou ohromený a poriadne ju prikryl aj keď už bola. Pritom ju pohladkal po tvári jak spí a dal jej pusu na čelo čo ani sám nevie prečo, možno kvôli tomu že má vypité a neovláda sa, alebo možno cítil že je to správne aby jej dodal pocit bezpečia. Dal si opatrne dole koženku ktorú dal na vešiak a sadol si vedla postele a oprel sa o nočný stolík pričom ľavú ruku dal smerom k slečne a hladí ju v oblasti stehna čo so ani neuvedomuje vďaka alkoholu, ale robí to pre jej bezpečie. Po chvíľke však zaspáva tým ako je zničený a opitý. Do rána sa mu moc rána na hrudi kompletne nezahojila a hánky sú na tom lepšie, taktiež aj roztrhnutá pera je na tom lepšie.
-
Spala a bola mimo ešte niekoľko hodín, kým droga nevyprchala čiastočne a alkohol rovnako. Po prebudení sa chytila hlavu s tým že si nič nepamätá. Povzdychla si a cítila neznámu vôňu, mužskú vôňu. Už si mysle ach nie, dostali ma ty muži. No pozrela sa pod paplón ale bola oblečená. Aj keď jej bolo zle, pohla nohou a v tom zbadala muža. Zľakla sa a hneď sa prudko posadila a sadla ďalej k čelu postele. Srdce jej bilo ako o dušu. Nevedela kto je a prečo je na tomto mieste. Popravde nevedela čo robiť. Dala si vlasy za uši a prezerala si jeho izbu. Potom jej došlo, že to bol muž z toho klubu. Mali spolu niečo? Mala obrovské okno z tej večere.
-
Keď ucítil pohyb paplónu a nakoniec neznámej slečny tak sa prebudil zo spánku pričom pomalu narovnal hlavu, preca len je zničený. Pomaly otvoril oči a obzrel sa na postel kde videl vystrašenú s tisíce otázkami čo sa pravdepodobne stalo a kto je on sám. "Nebojte sa, tu ste v bezpečí a nikto Vám neublíži, sľubujem. Síce to neni predstavenie ktoré by som si s Vami prial, ale som Richard. A nemusíte sa ma báť, nie po tom, čo som Vás zachránil keď si vás odniesla ta banda ľudí ktorá s vami boh vie čo chceli spraviť." Povedal to trochu zničeným hlasom, keďže tiež toho nejak extra nenaspal. Pomaly sa pokúsil zodvihnúť zo zeme, avšak tým jak je oslabený kvôli regenerácií tak si len buchol hlavu o nočný stolík o ktorý sa opieral. Chytil sa pravou rukou za hlavu ktorou ešte zakrútil. "Au.." Pozrel sa na svoju hruď ktorá sa moc nezregenerovala a len si povzdychol a hned na to sa pozrel na slečnu. "Viem že máte otázky, tak sa pýtajte, myslím že pár vám ich zodpoviem." Povedal kľudným hlasom pričom sa snažil na slečnu usmievať aj cez to, že bol v bolestiach.
-
Naozaj mala otázok dosť na to kde je, bolo to v jej vystrašených očiach vidno. No po tom ako zodvihol pán tvár, naozaj to bol on. Pomyslela si v hlave. "preto ste ma vy uniesli sem?" Zvedavo sa pozrela s nadvihnutým obočím a ruky založila pod prsia. No videla ako sa udrel a v nej prebudila starostlivá stránka. "Ste v poriadku pane?" Natiahla sa k nemu rukami, aby sa usadil na posteľ, ktorá zrejme patrí jemu. "čo sa vám stalo Richard. A prečo ste ma vzali sem, keď ma chceli uniesť. Polícia alebo nemocnica?" Zvedavo sa spýtala a videla na ňom nepekné rany. "to máte od tých mužov?" Opatrne sa ho chytila na tvári. "nemáte lekárničku? keby som tu mala svoje veci..." Posledné slova povedala zamyslene "neviem či sa mám poďakovať, ale Ďakujem za záchranu, ako sa potom dostanem domov Richard." Zvedavo sa pozrela, hrozne ju smädilo, všimla si pohár v skleničke. "je tam voda?" Akosi sa bála napiť z tej vody "Moment, ten drink od vás, od od neho mi bolo zle!" Kým jej to došlo hlavou a potom pozrela na Richarda "vy alebo ten barman ste ma nadrogovali! alebo dali niečo z čoho som bola totálne mimo, ako. Ako ste mohli?!" Obzrela sa po izbe, bola v dome s únoscom. Len stále jej pri prudkom pohybe bolo nevoľno. "tak hovorte! Ako to je!" Chcela vedieť pravdu. Ale stále premýšľala "Ale pila som ten drink skôr, ako som šla tancovať predtým tak divné nechutil." Chytila sa za hlavu a premýšľala čo sa v tú noc dialo.
-
Na jej otázku že ju uniesol sa veľmi zarazil. "Já ? Neuniesol som vás, šlo mi o to vám pomôcť a verte mi, ani polícia by nevedela čo robiť a v tom klube sú ľudia čo maju podplatených fízlov, takže by ste mala problém ešte vy." Odpovedal docela kľudným hlasom a keď si všimol že si k nej môže sadnúť tak opatrne vyliezol na postel kde sa pomaly usadil. "Ano, tie rany su od tých čo vás unášali. Vďaka alkoholu moje reflexy neboli najlepšie takže si ma podali celkom dosť. A lekárnička je v kúpeľni ktorá je hneď tu na chodbe vľavo. A čo sa týka ako sa dostanete domov, tak vás odveziem krásna slečna." Bolesťou vzdychol, keďže modriny na ňom su vidieť a logicky aj dosť bolia. Avšak keď hovorila o drinku tak sa na ňu zvedavo pozrel že z čoho ho osočuje. "Prepáčte čo ? Já by som vás nenadrogoval. Ano, bola ste jediná o ktorú som sa zaujímal, ale zdrogovať vás ? Tak prekrásnu slečnu ? Ak by mi šlo o to vás zdrogovať tak myslím že sa nebudem o vašu pozornosť mlátiť s dvoma tupcami čo vás z baru vyvliekli a skoro ma jeden podrezal." Bol celkom prekvapený z takého obvinenia ktoré slečna naňho vybafla a nechápal o čo jej šlo, avšak si spomenul ako jej kamarátky žiarlili. "A možno to barmán nebol. Vaše kamarátky tam dosť žiarlili že som vám kupil drink a taktiež aj tu prekrásnu ružu. Zaplatil som nie malý peniaz za to, aby som si získal aspoň pohľad do vaších prekrásných oči slečna. Je mi ľúto, že ma zrovna z tohoto viníte, ale v tom prsty nemám. Ak by som mál, tak by som tam ďalej netancoval a potom vaše kamarátky by sa nestarali o to, aby som pozornosť preniesol na ne. A ak by som to spravil, tak by ste nebola oblečená. Kľudne sa skontrolujte v kúpelni, či som vám niečo nespravil, ale zaručujem vám že nie. Vám by som si nedovolil ublížiť krásna slečna." Jak dohovoril sa pokúsil usmiať, ale aj to ho bolelo a taktiež aj to, z čoho bol obvinený, ale bral to z rezervou že slečna má opicu.
-
Z jeho slov to aj dávalo zmysel. Predsa nebol taký, žeby po nej doslovne slintal. Potom mala také záblesky čo sa včera stalo. Pri spomenutí o ruží sa obzrela po izbe "Asi ju nemám so sebou, že.." Povedala trochu skleslo, už len z dôvodu, že ešte nikdy od muža kvet nedostala. Moc si takéto veci cenila. "prepáčte, som Aurora." Zabudla sa predstaviť. Keďže ona jeho meno poznala. Pomalý vstala z postele. Mala trochu drevené nohy "je mi ľúto čo sa vám stalo a mala by som vám byť za záchranú vďačná a nie po vás vrieskať ako psychopat. Prepáčte." Sklonila tvár pri jeho slovách, naozaj nechcela byť nepríjemná. Po tomto podľa jeho rád, hľadala kúpeľňu, prezerala si jeho dom. Vošla do kúpeľne, ale prv sa nahla ku kohútiku a napila tečúcej vody. Videla sa potom v zrkadle a zhrozené sa začala upravovať, aby vyzerala ako človek. Trochu rozbitý po včerajšej noci ale ako človek. Hľadala lekárničku, ktorú po čase našla a vrátila sa do izby, teda prv musela zakričať. Nepamätala si dvere. "Pán Richard?" Skúsila či nezabudla jeho meno, ale našla ho sedieť na posteli. Pomalí sa posadila k nemu a otvorila lekárničku. "nemám tu svoje veci, ktorými by som toto liečenie urýchlila." Cítila z neho známu psačiu vôňu, takže obyčajný človek to nebol. "Budem možno drzo znieť, ale nie ste vlkodlak?" Pozrela zvedavo, nebola si istá či nebolo od nej takáto otázka dosť drzá a osobná.
-
Na jej obavy kde má ružu sa usmial, keďže nie každá si vážila kvety tak ako práve Aurora ktorej meno keď započul sa usmial a pozrel sa jej s úsmevom do jej očí. "Teší ma Aurora. Keby ma tak nebolel celý človek, pobozkal by som vám aj ruku ako správny gentlaman. Ale máte prekrásne meno." Na jej ospravedlnenie iba mávol rukou a odvetil. "To nič slečna Aurora, zažil som aj iné prípady. Išlo mi iba o pomoc veľmi peknej a mladej slečne. O ružu sa nebojte, zoženiem vám bez problemou ďalšiu len pre vaše potešenie." Usmial sa na Auroru ktorá odchádzala do kúpelne a len si oprel hlavu o stenu kde začal premýšlať čo sa bude diať ďalej. Predsa ju chcel poznať viacej, bola veľmi milá, láskava a dokonca aj starostlivá. Na jej zakríčanie sa zlakol a chcel sa rozbehnúť, ale jeho telo bohužial povedalo opak toho čo chcel spraviť a len bolesťou zakašlal. "A..Ano ?! Ste v pohode Aurora ?" Bojácne zakričal na Auroru ktorú keď zbadal vo dverách si odfúkol že je v poriadku a hneď bol viditeľne kľudnejší. Keď sa posadila tak jej spravil viac miesta pričom ju sledoval. O rýchlom liečeni sa iba zaujímavo na ňu pozrel keďže nevedel ako to presne myslela. Avšak na jej dotaz sa trochu zarazil. "Eh.. som vlkodlak. Je to snad niejaký problém slečna Aurora ? Pokiaľ je, tak aby ste vedela tak nemusíte mi nič oplácať. Cením si vašej pomoci, ale nemusíte sa o tie zranenia starať, fakt nie." Na Auroru sa príjemne usmial pričom sa jej nepretržite pozerá do jej pekných očí a celkom je nervózny, prečo sa pýta či je vlkodlak.
-
Po usadení sa pozrela na pána pred sebou a krútila hlavou "Nie prosím, nemám rada mŕtve kvety, ktoré svojou krásou uhynú pre potešenie a zvyk." Nemala rada rezané kvety, dlho nevydržia a aby kvôli nej krásny kvet uhynul, to radšej nie. "Radšej nie, nie žeby ma to urazilo alebo vás, ale nemám rada rezané kvety." Pozrela Richardovi do očí a vybrala z lekárničky gázu, dezinfekciu a všetko čo potrebovala na ošetrenie. Zodvihla opäť tvár na mužovu tvár. Pousmiala sa a gázu namočila do dezinfekcii. "bude to trochu štípať."**Chcela mu ošetriť pery a tvár, predsa chlapi sa niektorý moc o seba tak pedantne nestarali. "Stačí ak ma budete volať Rory, je to vraj kratšie než Aurora. Povedal môj ex." Pousmiala sa nad tým a ošetrovala z citom jeho tvár. Kým neodtiahla ruku a pozrela na jeho krvavé tričko. "Mala by som ošetriť aj to. Ak mi to dovolíte." Pozrela mu do očí. Pri otázke či je problém kým je, len jemne usmiala a krútila hlavou. Len bola sklamaná aj týmto druhom. A to si myslela že vlci sú verný ochránci. Neboli, starali sa len sami o seba a len o členov rodiny, mimo ich rasu bolo len využitie pre svoje potreby. "Nemusela, keby som to nechcela, ale chcem." Pozrela mu do očí a krvavé tampóny dala bokom, aby neušpinila posteľ. "čo tá hruď?" Usmiala sa viac naň a čakala kým si vyzlečie tričko.
-
Na jej vysvetlovanie ohľadom kvetov sa na Auroru usmial a pozorne ju poslúchal. "To aby som zohnal kvety, ktoré niesu rezané." Trochu sa pozasmial, ale hneď na to trochu zakašlal kvôli bolesti. Keď začala čistiť jeho tvár, tak sa usmieval kedže nepoznal nikoho tak starostlivého a nehovoriac o tom, že je pre Auroru kompletne cudzí. Keď ucítil dezinfekciu na pere tak sa zamračil a trošku hlavou ucukol, ale hneď ju vrátil späť. "Prepáč Rory, máš prekrásne meno. Niesom zvyknutý aby sa niekto takto o mňa staral, hlavne tak prekrásna slečna.. a dokonca keď som pre ňu cudzí." Povedal na odlahčenie situácie a pozorne sleduje jej prekrásne oči. Keď sa spýtala na ránu na hrudi, tak sa usmial, ale než niečo stihol povedať si všimol jej reakcie na to či jej vadí že je vlkodlak. "Nechcel by som ťa obtažovať, ale asi to bude treba ošetriť, takže môžeš. A... viem že ma do toho nič není a že o tom nebudeš chcieť hovoriť.. Ale tvoja reakcia na to že som vlkodlak mi prišla, jak keby to vadilo.. Nech ti akokoľvek moja rasa ublížila, prosím aby si nehádzala všetkých do jednoho vreca. Ide o výchovu a o smečku v ktorej boli všeci vychovaný. Nechcem aby.. aby si ma brala ako väčšinu vlkodlakov čo su čisto len zvieratá a zameraju sa len na ubližovanie či.. iné veci. Moja rasa dokázala robiť bordel po niekoľko generácií, ale nemusíš mi na to odpovedať, viem že to bude moc osobné." Sa na Auroru usmial a pomaly si rozopol gombíky na košeli čím odhalil ránu cez hruď, ktorá sa sťažkostou uzdravuje keďže očividne išlo o striebro a tým je rána aj pekne červená. Avšak po rozopnutí si košelu dal dole keďže bola zničená tak mu je viac menej už k ničomu. "Len... opatrne. Keďže sa to hojí moc pomaly išlo o striebro.. ale tvoje jemné a príjemné ručky to určite zvládnu." Snažil sa Auroru aspoň povzbudiť a trochu rozveseliť.
-
Tým že bola bosá, čo je pre ňu pohodlnejšie sa v jeho posteli celkom mala fajn. Usmiala sa naň a zamyslene s citom mu ošetrila tvár. Pozrela naň pri jeho slovách o kvetoch, až sa zasmiala. "nerob si starosti, nemám to aj tak kam dávať. V tej kôlni je i tak väčšinou tma." Nadýchla sa keď povedala, kde býva. "haha, to bol vtíp!" Zasmiala sa trápne a päsťou ho slabo udrela z trápnym smiechom do paže. "kto by niekto ako ja spal na takomto mieste, nie ? ale vážne si nerob starosti." Hrýzla si do pier a po jeho rozopnutí košeli, len sklonila pohľad. "no to je pravda, že sme cudzí. Ale ako vidím vždy sa zoznamujem cez posteľ." Znovu ho udrela slabo päsťou do paže "znovu vtipkujem haha...ha" Už by mala prestať, vážne to k smiechu nebolo. Keď hovoril o vlkodlakoch, len pozrela do boku s tým akoby vedel, že mala problém s nimi. Jeden jej vzal priateľa, druhý jej opantal kvôli zúfalom pocity, žeby mohla byť šťastná. Asi by nemala hádzať všetkých do jedného vreca, ale mala strach a po tomto všetkom odstup. Zrejme by mala úplne, aj keď bolo by neslušné sa zdvihnúť a utiecť. Vzala čistú gázu a jemne mu prikladala na ranu s citom... "kedysi som mala bylinné maste a olejčeky na takéto poranenia. Liečila som tak svojho pána, kým som nedospela a on nezomrel." Prečo mu vravela že je sirota, ktorá nikdy nepoznala lásku, naivná a hlúpa hus, ktorá sa nechá vždy uniesť krásnym mužom. Pozrela si na ruky, keď o nich hovoril. Sťahovala si šaty pod zadok, keďže boli tak ľahké a vkuse sa dvíhali. Zaškŕkalo jej pri tom tichu v bruchu. "um to bolo u vás?" Pozrela na Richarda.
-
S úsmevom ju sleduje a volne na posteli sedí a na jej vtipkovanie kde býva sa pozasmial. "Keď vravíš, ale aj tak myslím že kvety tvoju krásu a roztomilosť nemajú ako opísať." Odpovedal s úprimným a dosti spokojným hlasom, ale keď spomenula že sa zoznamuje údajne cez posteľ tak na chvíľu až výrazne zneistel o čom vraví, ale keď povedala že vtipkuje tak sa len dosť z neistoty pozasmial lebo nevedel čo si má práve myslieť. Ale keď odignorovala celkovo jeho otázku či mu vadí, tak to pochopil že nemá dobré skúsenosti a hlavne o tom nechce hovoriť čo chápal a taktiež na ňu nechcel tlačiť. Keď hovorila o mastiach a olejčekoch, tak sa usmial a povedal. "Si niejaká liečitelka ? Abo dačo také ? A tvojho pána mi je ľúto nech sa stalo už čokolvek." Povedal s veľkým súcitom, keďže vie aké je to prísť o blízkych ktorý znamenajú všetko. "Ale si roztomilá keď sa usmievaš a aj smeješ." Hneď čo dopovedal len započul škŕkanie jej brúška pričom sa viac usmial až skoro pozasmial. "To nie, to asi tvoje brúško Aurorka. Pokiaľ je to všetko s ošetrením mojej hrude, tak si môžeš dať kúpeľ a ja medzitým spravím niečo k jedlu aj keď toho moc nemám.. Keďže tu žijem sám, tak často na nákupy fakt nechodím." Nad svojou odpoveďou sa zasmial, keďže väčšinou ani doma neje a zajde si niekde vonka dačo dať. "A nemusíš sa báť, v kúpeľni je kľúčik aby si sa mohla zamknúť." Pozrel sa s úsmevom na Auroru pričom sa viac usmial pri pohlade do jej očí. "Máš prekrásne oči.." Povedal tichším hlasom pričom si ani neuvedomil, že to povedal nahlas.
-
Počúvala to čo už počula od iného vlkodlaka, bolo to ako počúvať starú platňu stále dookola. Zomkla pery k sebe pri jeho lichôtkach. Občas si myslela že jej tvár je prekliatie už len z toho dôvodu, že si k sebe privolávala samé nešťastie. "Ja by som to tak ani nenazvala liečiteľka, ale moje mastičky pomáhajú to viem. Skúšam ich aj na sebe." Povedala tichším hlasom a prikývla na svojho pána, ktorý sa o ňu od detstva staral. "Vy vlkodlaci nikdy nie ste sami, vždy máte tu svoju svorku a rod, ktorý vás drží pri živote." Pozerala sústredene na jeho hrudník, ktorý ošetrovala.. Keď povedal jej meno až trochu divne lebo detský znelo. Krútila hlavou "Nie prepáčte, ale neosprchujem sa u vás, bola by som rada ak by ste ma vzali domov. Nerobte si starosti na mäso nemám aj tak chuť." Je nejaký vlkodlak, ktorý ma plnú chladničku? mala pocit že sa deje to čo u Michala doma. Pomalí sa odtiahla pri pripomienke zamknúť sa. "To je v poriadku, pôjdem už domov." Pozerala do jeho oči a sklonila tvár, radšej zbierala z postele veci, ktoré odložila do lekárničke. Pomalý vstala z postele "pôjdem teda to odložiť." Otočila sa pomalým krokom do kúpeľne, keď mala pocit že vedela kde je.
-
Smutkom ju chvíľu počúva a potom aj sklonil hlavu. Keď spomenula o smečke sa račej pozrel von oknom. "Žiť vo smečke není ľahké. A nie keď vašu smečku vyvraždí niekto, kto vlkodlakov hádže do toho istého vreca. Moja rodina patrila medzi slušných vlkodlakov kde sme pomáhali iným. Dali sme aj z tých posledných peňazí len aby sa druhý mali dobre.. Od smrti rodičou, dvoch bratov a jednej sestry som sa vzdialil od všetkého čo má spoločné so smečkamy keďže každá bola agresívna.. Nič pre mňa. Snažím sa žiť ako človek a nie ako vlkodlak. Hovoril to naštvane, ale viac smutne že mu začali trochu slziť oči, ale tie si rýchlo utrel do ruky. Pri pripomienke na mäso len zakrútil hlavou. "Mäso ? Praženica na cibulke je mäso Aurora ? Ale nebudem ťa nútiť. Verím že sa necítiš komfortne a ja to rešpektujem." Odvetil smutne, ale za to slušne pričom sa smutnejšie na Auroru usmial. "Ak by som sa mohol odvďačiť za... to ošetrenie.. Možno je to odomňa neslušné, ale mám pocit že ti chcem dokázať že nie všetci vlkodlací su rovnaký.. Tak by som ťa rád pozval niekde na večeru, alebo piknik pokiaľ by si súhlasila." Vravel to zrovna keď odchádzala do kúpeľne, tak len dúfal že to všetko počula. Medzitým sa pomaly zodvihol z postele a popošiel ku skrini kde si vzal novú košeľu ktorú si zapol a siahol po koženke ktorú si tiež dal na seba a pomaly sa dobral do obývačky kde čaká na Auroru.
-
Nechcela sa svojimi slovami dotknúť. Ach prečo jej tak veľmi pripomínal Michaela, ktorý vyzeral naozaj dobre ale správal sa ako decko, ktoré ľahko niekto rozplače ak to nie je po ňom. Vrátila sa do izby, jeho ranu sa snažila predtým prelepiť tak aby si neotvoril a nerozdráždil ranu. Bola v tom naozaj dobrá. Pousmiala sa pohľadom naň, keď sa preobliekol "ja takéto nejedávam, prepáčte." Naozaj nemala rada praženicu s cibuľou, z dôvodu že to smrdelo po dome a plus ten dych nebol pekný ani príjemný. "Skôr sa cítim zvláštne po tom včerajšku ešte a nemôžem si dovoliť zneužívať váš dom na môj oddych." Pousmiala sa nad tým a ruky dala pred seba. "na večeru alebo pikník?" Dobre počula? ešte ju nikto nikam nepozval. Teda nie takto. "Obe znejú fajn ale je jeseň trochu chladnejšie na piknik aj keď výhľad na padajúce listie a farebné lesy by bol príjemný zážitok." Usmiala sa konečne úprimne. No videla že kráčal inam. Vzala si rýchlo topánky a šla za ním. "odveziete ma teda?" Zvedavo sa pozrela na Richarda. "ou, ak by som mohla vám nechať moje číslo. Lebo potom zabudnem." Sama to navrhla.
-
Keď mu upravila ranu tak sa usmial a na odmietnutie jedla sa viac pousmial. "To nič že take nepapáš.. Ono.. ako chlap toho tu sam moc nenajem a taktiež jem väčšinou času vonku, alebo si zavolám do reštík a jedlo mi dovezu do práce či sem. Ale nič sa nedeje, taktiež si nelám hlavu tým takzvaným zneužívaním domu. Robím to z dobroty a pretože ti chcem pomôcť a aby sa ti nič nestalo. Takže aj keby si si tu prišla vyprať veci, tak by si mala otvorené dvere a mohla si poslúžiť." Na svoje slova sa usmial a zlahka pozasmial. Keď hovorila o zime tak sa zamyslel, keďže je pravda že on zimu berie inak ako vlkodlak. "Tak keby sa šlo na piknik vzala by sa extra deka do ktorej by si sa zabalila aby ti bolo teplejšie. Príjemne sa na Auroru usmial a keď navrhla jej číslo, tak sa otočil a šťastím sa pozrel do jej očí. "Samozrejme, budem rád za tvoje čislo. A prosím, volaj ma Richard alebo Ríša.. nepotrpím si na vykanie." Hned jak dohovoril si vytiahol svoj mobil z koženky a počúval Auroru aké čislo nadiktuje pritom otvoril dvere do garáže a nechal ísť Auroru prvú, ako gentlaman k autu, kde jej otvoril dvere spolujazdca.
-
Pozerala naň ho čakajúc či naozaj sa s ňou bavil ako s malým deckom. "Jedávam rôzne jedlá ale nie po ktorom by som sa hanbila ozvať. Zákazníkom v práci by sa to nepáčilo." Usmiala sa naň a upravila si vlasy. "Robíš to z dobroty, rozumiem. Tvoja láskavosť je príjemná. Akoby som ju už niekde u niekoho videla." Zamyslela sa u koho. Keď povedal ako ho mala volať cvaklo jej. No nebolo to príjemné pomyslenie. "Ostaneme pri Richard? vieš spoznala som niekoho kto odo mňa to chcel to samé.Ste ako dvojičky." Zamyslela sa nad tým a natiahla k nemu ruku. "Ako ti alebo vám mam napísať to číslo. Neviem sa zvyknúť na to tykanie." poškrabala sa na krku a hrýzla do pier. "Tak dobre budem ti tykať, posnažím sa." Keď videla mobil v jeho ruke začala mu diktovať svoje číslo. Potom šla tam kam ju zaviedol k autu. Usmiala sa a sadla si na sedadlo spolujazdca.**" ďakujem" šepla a zapla si pas.
-
Pobavene sa usmial na jej vysvetlovanie ohľadom jedál pričom sa zvedavo opýtal. "Kde že pracuješ ? Pokiaľ sa smiem spýtať." Dotázal sa slušne pričom ju počúva ďalej, keď opisovala niejakú osobu, celkom sa zarazil že o kom môže hovoriť, ale nechcel sa pýtať keďže určite to bolo moc osobné a nepotreboval do nej rípať. Ale na jej otázku prikývol. "Kľudne stačí Richard, je to na tebe.. len mi prosím tykaj." Trochu sa pozasmial a nakoniec si zapísal jej číslo do mobilu a poslal jej SMSku typu Richarrd - Záchranca . Keď sa posadila do auta tak dvere zavrel a mobil si dal do svojej kapsy na koženke a sadol si za volant a auto naštartoval. Zmáčkol čudlík na otvorenie brány a pomaly z garáže a dvora vycúval pred dom kde sa zastavil. "Takže kam to bude kráska ?" Hneď čo to povedal, tak sa na Auroru pozrel a usmial sa na ňu. Keď mu povedala kam ísť, tak pomaly išiel tým smerom. "Ak si chceš pústiť klímu, otvoriť okno či pústiť rádio, tak kľudne.. neprekáža mi to." Trochu sa pousmial a zaprel sa trochu do sedačky pre lepšie pohodlie počas jazdy.
-
Pozerala naň ho s úsmevom " je to taká menšia mačacia kaviareň. Ale som tam brigádne ešte neviem či mi dajú zmluvu na stálo." Zamyslene sa dívala pred se aa potom naň. Vytoahla z podprsenky mobil kde si našla jeho smsku. Usmiala sa pri tom. "myslíš že je to znamenie alebo len blbá náhoda že ti v aute aj v posteli skončilo dievča, ktoré si si vyhliadol v bare ?" Bolo to zvláštne ale kto vie ako to bude ďalej. Prezerala si interier auta. " Stačí ak ma vysadiš pred tu kaviarničku alebo ako to nazvať. Odtiaľ to mám na skok." Dala si prameň vlasov. Bála sa povedať pravdu že je takzvaný bezdomovec.
monsteros
Rory