Fantasy World / Byty / Dům Richarda Santose / Strana 7
Dům Richarda Santose -
Zaspala kvôli zdroju tepla čo vydáva Richard zo seba. Ako mačky, ktoré vyhľadávajú teplejšie miesta na spánok. Sama by priadla čo i mohla pri pohladení počas spánku. Vie sa aj na ňu premeniť keď chce. Ale líška je jej častejšia premena. Spala takto tvrdo po celú noc ani sa nepohla od neho, i keď vie že potreboval priestor. No skoro ráno ju prebudilo čosi úderom do okna. Asi doň niečo vrazilo. Pomalý sa posadila a natiahla. Skontroluje Richarda, ktorý spal tiež a to bola rada. Pomaličky vyliezla z pod postele a šla do sprchy, aby sa umyla a jeho tričko dala do prania ale chce i periny takže počká kým vstane. Zatiaľ osprchovaná šla pre svoje šaty von, takmer zmrzla ale potrebovala ich. V obývačke si tie chladné veci na seba dala a trochu sa triasla ako osika. Videla v jeho skrinkách v kuchyni nádobky na obed, tak mu nachystala do práce včerajší obed večera. Sendvič so šunkou a vajíčkom a do termosky čaj. Dala mu to do tašky. Osušku hneď šla dať do koša s praním a jemu nachystať kúpeľňu. Ale aby nezabudla skôr ako ho zobudí do sprchy, tak mu spravila zvyšný chleba vo vajíčku a znovu čerstvý čaj. Opatrne sa chytila kraja postele a pohladí ho po tvári. "Richard? Richard?" šepká a pomalý ho zobúdza. -
Spal jak keby ho niekto zabil a Auroru pevne rukou držal u brúška, ale zas nie tak aby jej to vadilo alebo jej v niečom bránil. Cez noc sa mu rana na hrudi zahojila a ostala po noži len dlhá nepekná jazva ktorá sa s ním potiahne celý život, no aspoň má pamiatku na Auroru. Ani nevedel že sa Aurora zobudila a spal ďalej vďaka jeho silnej regenerácii ktorá v spánku zosilnela že aj keby doň dakto hodí desať kilový šuter tak ho to s veľkou pravdepodobnosťou ani neprebudí a nepohne. Cítil svojím nosom ktorý už fungoval ako mal ako z kúpelne ide príjemná vôňa, no on cítil aj Auroru ako líšku čo sa trochu zamračil pretože sa nechcel zobudiť. Bol furt v domienke že Aurora spí vedla neho pretože takto mal pocit že odišla sama a preč. Zacítil z kuchyne jedlo a na to začal trochu agresívnejšie vrčať pretože mal hlad jak vlk. Doslovne. Nakoniec Aurora k nemu prišla a začala ho budiť a otvoril pomaly oči a pozrel sa do Auroryných dvojfarebných prekrásnych očí na čo sa hneď usmial. "Uhm... Ahoj." Zamrkal očami ktoré mal až takmer prilepené k sebe a jeho zrak sa musel zotaviť a nakoniec Auroru pohladil po jej roztomilom líčku. No všimol si v čom je Aurora oblečená a jeho tvár stuhla pretože si uvedomil že už sa dlho neuvidia po tom čo ju odvezie a tak sa pomaly posadil. "Bože to už je ráno.. Vyzeráš prekrásne Rory." Posťažoval si na ráno a ešte zalichotil Aurore na jej šaty ktoré má oblečené, ale myslel to všeobecne že keď sa usmieva tak vyzerá prekrásne pretože smutok jej nesedel. Nakoniec zaklonil hlavu do pravej strany čo najviac a potom do lavej až napokon hlavu narovnal. Keď hlavu zakláňal do stran tak bolo počuť celkom hlasité praskanie kostí z toho, jak mal vytuhnutý krk zo spánku a regenerácie ktorá zregenerovala všetky svaly v tele aj keď to nepotrebovali. -
Usmeje sa naň po jeho zobudení. Keby mala chvost vrtela by ním ako pes. "Dobré ráno" usmeje sa naň viac a zahanbí sa pri jeho komplimente. Ešte pohladenie po líci hneď po ránu bolo príjemné. "Spravila som ti raňajky, lebo som počula tvoje netiché vrčanie a do sprchy by som bola rada keby si šiel a posteľ ti prezliekla." Asi od neho veľa chcela, pozoruje ho ako sa naťahuje a na jeho stehná položí tácku s raňajkami. "Spravila som ti do práce obed zo včera a desiatu. Aby si nebol hladný v práci" Pozerá mu do oči a zomkne pery k sebe. Nevedela či naň nebola moc hyperaktívna.
-
S úsmevom pozoruje Auroru ktorá sa usmieva od ucha k uchu. "Dobré ránko aj tebe, vyspala si sa dobre ?" Milo sa Aurory spýtal či spala dobre a ani si nevšímol že doniesla tácku s jedlom nevšimol že je v tejto miestnosti pretože bol Aurorou okúzlený že jeho zmysli boli možno aj otupené. Milo Auroru pozoruje. "Tak to ti ďakujem Rory, si moc zlatá že si to pre mňa bola ochotná spraviť.. Všetko. Ošetrenie a chutné jedlo. Napapám sa a pôjdem do sprchy, ju ?" S úsmevom jej odpovedal že by sa radšej najedol a tak šiel do sprchy, pokiaľ by to teda Aurore neprekážalo a jej možným plánom. Nakoniec položila tácku na jeho stehná a on sa pozrel na to chutné jedlo ktoré vyzaralo fakt skvelo. "To vyzerá naozaj chutne, ďakujem." Znova jej poďakoval a celý čas úprimne jej odpovedal a pozrel jej do očí keď hovorila o obede a desiate do práce. "Bože ty si zlatíčko Rory, to si nemusela, ale naozaj ti za to ďakujem." Usmial sa na Auroru ktorú znova pohladil na líčku a pozrel aj na jej krásne pery. Premýšlal či ju nepobozká abo znova nepožiada o bozk, ale vedel že by toho chcel naozaj vela, tak to nechal u pohladení na líčku a puse na čelo ktoré jej ešte dal. "Veľmi ti ďakujem." Odpovedal a pomaly sa pustil do jedenia.
-
Usmeje sa pri bozku na čelo. "prv než pôjdeš do sprchy ti dám dole obväzy." Prešla zaň ho opatrne a vankúš da bokom za jeho chrbtom "Neďakuj mi to bolo všetko čo ostalo, nemala som veľa možnosti budeš si musieť nakúpiť." Opatrne mu rozviaže obväz a dáva ho dole kým jeho nechá najesť. No prejde do predu, kde stiahne aj posledné kúsky gázy a obväzu z jeho hrude "Jej ! zahojila sa to len.." Prstami prešla opatrne po jeho jazve, povzdychla si smutno. Vyzerala ako po útoku skalpela ale i tak bola rada že sa zahojila. Prstami zamyslene prejde po jeho vypracovanej hrudi a bruško. Potom žmurka a trápne sa cítila že ho popravde obchytkáva. "Prepáč idem vyvetrať." Obväzy vyhodila a šla k oknu, aby vyvetrala. Prejde k posteli, kde si vzala vankúš a začala mu vyzliekať veci a dávať k oknu aby sa vyvetrali a nadýchali ranného vzduchu. "Brr vonku je chladno." Pozerá vonku so zvedavým pohľadom. "Kde nájdem čisté obliečky?"**
-
"Ano, ano kapitánko." Pobavene odpovedal a trochu sa predlonil aby mohla Aurora kludnejšie odviazať obväz a gázy z neho. "Doma len spím, tak preto a to jedlo je naozaj vynikajúce Rory." Musel ju pochváliť pretože to naozaj bolo chutné a nemal dôvod jej klamať. Nakoniec dala obväzy dole a začala mu hladiť hruď s bruchom a s úsmevom pozoruje Aurory tvár. "O jazvu sa neboj, to kvôli striebru. A kludne si zmáčknk moje telo keď sa ti tak páči, nevadí mi to. Od teba nie." S úsmevom odpovedal a pozeral na Auroru ktorá sa cíti trapne a medzitým dojedá svoje jedlo, čo počas toho Aurora otvorila okno. Striasol sa zimou ale hneď na to mu nebolo tak chladno našťastie a to bol pod perinou komplet nahý. "Skriňa spodný šuplík." Odpovedal s plnou pusou Aurore a keď dojedol položil tácku na stolík a postavil sa z postele komolet nahý. "Idem do sprchy.." Oznámil Aurore a išiel do kúpeľne kde dvere nezavrel a vosiel do sprchy kde si pustil teplú vodu a začal sa sprchovať. Je zvyknutý na to že býva sam a možno len chcel aby Aurora tajne pozerala spoza otvorených dverí. Sám nevedel.
-
Krútila hlavou nad obchytkávaním ho. Nebude ho predsa obťažovať len preto že ma sexy telo. Prikývla a zohla sa do jeho skrine a vybrala zo šuplíku čisté povlečenie. Položila si ich na stoličku, ktorá tam bola. Vyzliekla komplet jeho posteľ a komplet prezliekla späť. pri tom sa cítila ako Rhysanda. Špinavé veci dala na kôpku vedľa postele. Obzrela sa smerom do kúpeľne, kam šiel Richard nepozerala sa, aby mal súkromie a necítil sa blbo kvôli nej. Len tato starosť, upratovanie ju priviedlo k myšlienkam a spomienkam, ktoré ju robili veľmi smutnou. Chcela by okúsiť, aké by to bolo ak by sa o ňu niekto staral a mal ju ako svoju princeznú. Na to mohla zabudnúť. Ona patrila do diery k bezdomovcom. Vzala zatiaľ tácku s prázdnym tanierom a hrnčekom a šla do kuchyne umyť. Upratala za sebou kuchyňu. Znovu zablúdi v myšlienkach a vrátila sa späť po špinavé pradlo. Čakala kedy vide Richard z kúpeľne a mohla dať vyprať mu veci. No z toho čakania prešla k oknu a držala tie veci pri sebe. Sledovala vonku čo sa dialo. Starať sa o niekoho znamenalo, dať prednosť iným veciam a potrebám než pred svojími.
-
Sprchoval sa dosť dlho pretože potreboval to naozaj a poriadne pretože ta regenerácia je fakt o hubu u vlkodlakov. Vďaka nej pomaly že nesmrdel jak mokrý pes ktorého nikto neumyl aj rok. Nevedel čo Aurora robí len vedel že sa prechádza a umýva riad. Bol si neistý z toho čo bude no nebol nadšený že Aurora robila teraz v podstate slúžku, ale chcela sa oňho postarať. Prečo ? Vrtala mu ta otázka v hlave. Vedel že je starostlivá žienka, milá a roztomilá žienka ktorá si zaslúži to najlepšie. Už z toho jak není zvyknutý že sa oň niekto stará kor k tomu ešte prekrásna žena. Posledných 5 rokov trávil len v kancelárii ako kus idiota a popri tom sám na sebe pracoval aby sa zdokonaloval v lovení a ochrane pred lovcami čo mu zabili kedysi jeho rodinu a spálili ich s domom. Chytil nervy že buchol do kachličkovej steny päsťou že zas ho chce pohltiť pomsta až začal agresívne vrčať jak vlk keď vidí pred sebou svoju korisť. Pohlcoval ho hnev viac a viac až to nechápal už cítil jak mu začinajú praskať jeho kosti. Cítil svoju premenu a to začal mať strach čo ak ublíži Aurore ? Dobre vedel že keď sa premení v nervoch tak sa nevie kontrolovať a ublížil by jej. Začal stonať bolesťou a snažil sa to čo najviac potlačiť čo sa mu po chvíle darilo. Nechcel aby ho takto Aurora videla a aj počula. Nakoniec to ovládol a vodu vypol a vzal si osušku ktorú si obmotal okolo pása, no jeho srdce bilo jak o závod.
-
Čakala pri okne kým sa Richard neosprchuje. Ale spomenula si že mu nedala čisté veci. Trenky a tak. Hľadala po jeho skrinkách drzosťou kým nenašla aspoň tričko a trenky. S nimi chcela ísť nenápadne do kúpeľne a položiť ich tam. Keď sa obzrela pri zavrčení a zľakla sa po udere do dlaždíc. Prestrašene cúva a upustila jeho veci na zem a šla do izby vziať tu špinavú bielizeň a šaty. Bála sa že sa premení, hovoril jej o tom a bol naštvaný a sama nevedela prečo. No žiaľ videla aj počula. Sadla si na stoličku s utiahnutým plachým pohľadom.
-
Nevedel o tom že ho Aurora možno počula alebo možno videla. Snažil sa to v sebe držať čo najviac kvôli nej aby jej neublížil pretože jej ublížiť naozaj nikdy nechcel a nedovolil by si to. Nikdy by si to neodpustil keby jej skrívil čo by len jeden jej prekrásny ryšavý vlások. Keď vyšiel von bol až zadýchaný a jeho srdce mu chcelo vyskočiť z hrude. Keby tu bol upír tak by asi neodolal jeho tepne na krku pretože ta bola tak výrazná tým tlakom čo mal že by si jej všimol aj slepý človek. Krčovito ide von z kúpelne a na zemi si všimne niejaké oblečenie čo mu prišlo divné a zobral ich zo zeme a šiel do izby kde videl sediacú Auroru. "Prepáč... spomenul som si na niečo čo ma vytočilo a... takmer ma to premenilo. Ale viem to ovládať, jak som ti spomínal. Tebe by som nedokázal skrýviť ani jeden vlások Rory, jop ?" Nechcel sa k nej priblížiť pretože videl ako sa bojí a nechcel aby vyskočila zo svojej liščej kože. Dal si dole osušku rovno predňou, bral to v pohode už ho predsa nahého videla a dokonca aj spravila tak nemusel sa nejak skrývať a za svoje prirodzenie sa nehanbil. Ale aby niejak nepohoršil Auroru tak si natiahol svoje trenky na seba a dal sa stranou keby Aurora chcela odísť z miestnosti čo aj predpokladal že odíde.
-
Čakala tam potichu akoby tam nebola. Videla ho rozculeneho " je to mnou?" Spýtala sa opatrné, keďže sa ho aj bála. Len čo zhodí osušku odvrátila tvár a preistotu sa aj otočila chrbtom aby mal súkromie. Videla hi ale to sa nepatrilo ocumovat a zároveň nechodili spolu a len sa dráždili tak to brala ako kedysi s Rhysandom. S tým ako sa jej ujal a dal dočasný domov. Dala mu všetko a on to zahodil. O ňom viac už nepočula. Keď sa dá bokom ide s tym spotenym pradlom do kúpeľne a nahadzala to do práčky. Samozrejme potriedila farby a snažila sa zapnúť práčku. Čo sa aj stalo. Výška z kúpeľne za ním a opatrne sa ho spýtala. "Počkáme kym sa doperie a pôjdeme ?" Opatrne sa ho spýtala lebo nechcela aby sa prenenil. Odstupila od neho s úctou.
-
Videl vydesenú Auroru a trochu sa zamračil. "Nie, len som premýšlal o tom... naštval som sa sám na seba.. Za to že posledných 5 rokov nič iné som nerobil len pracoval celé dni a k tomu pracoval sám na sebe aby som sa ubránil lovcom. Svojú možnú rodinu.. A že.. som ti možno mal zabrániť v tom tu takto pratať aby si sa necítila ako niejaká slúžka a že ťa využívam na niečo čo ti není príjemné. A kvôli regenerácii su moje zmysli silnejšie tak.. som bol trošku hnevom inde, ale je to už v pohode." Povedal Aurore pravdu ako to je, nemal tendenciu jej klamať a hovoril úprimným hlasom. Ta dala veci prať a vrátila sa späť s väčším odstupom a na jej slova prikývol. "Samozrejme.. len sa ma nemusíš báť Rory, tebe neublížim." Povedal kludnejším hlasom a natiahol k nej svojú pravú ruku za ktorú chcel aby ho chytila na náznak dôvery. Keď sa jeho ruky nakoniec chytila tak si ju opatrne pritiahol k sebe a opatrne ju obial.
-
Pozerá prekvapene čím a čo bola príčiina jeho hnevu "O to čo tu robím je to že ti oplácam to že si ma sem vzal a nevyhodil niekde pri ceste. Iný by to spravili ako kus handry. " Povzdychla potichu a sledovala jeho oči kým nedvihol ruku. Váhavo sa natiahne k nemu ruku až ju chytí. Prekvapene vydýchla a zodvihla pohľad naň ho. "Verím žeby si mi neublížil, ale i tak mam strach predsa si oveľa silnejší než ja v zlosti sa premeniť by bolo pre mňa nebezepčné." Snáď ju chápal. "Asi to nestihne vyprať lebo do 11ctej musím byť v práci a je pol 10 " šepla keď sa pozrela na hodinky na jeho nočnom stolíku
-
"Ja viem, len som nechcel aby si sa cítila zle, toď vše. Som ti za toto všetko vďačný Rory." S úsmevom povie a pozorne počúva čo má ďalej Aurora na jej líščiom srdiečku. "Ja viem, prepáč ak si sa bála, naozaj som to nechcel. Len som proste premýšlal o minulosti čo sa mi stalo s rodinou a o tom jak.. si neužívam života a len pracujem. Ale tebe by som neublížil ani keby ma do toho niekto má prinútiť, dobre ?" Upokojoval Auroru s pravdou, pretože jej by naozaj nedokázal a nechcel ublížiť. Bol za jej prítomnosť a pomoc v domácnosti nehorázne vďačný že on sám sa teraz cíti dlžný. Keď hovorila o tom že nemajú moc času tak si len povzdychol. "Ach škoda že nemáme moc času. Tak to nevadí, hlavne kľud, dobre Rory ?" Povzdychol si že nemajú toľko času pretože chcel ten čas stráviť normálne s Aurorou, ale tá ma naponáhlo a on sa o svoju prácu moc nestará, keďže tam má sekretárky tudíž by mohol byť aj celý deň doma a nič by sa nestalo. Ale Aurore slúbil že ju odvezie do jej práce kde si moc nezarobí že ju chcel zamestnať ako pomocnú asistentku sekretárky, ale vedel že by to neprijala a cítila by sa dlžná. Síce nevie ako vysvetlí tu krv v karavane svojmu kamarátovi, ale nechcel to riešiť zrovna teraz keď tu bol s Aurorou ktorej nakoniec dal pusu na jej roztomilé čelo.
-
Pri objatí ho počúva a prikývne na jeho slová. "Mám pred tebou veľký rešpekt si muž a silný muž. Ty by si si mohol akúkoľvek uchytíť anepustit." Usmeje sa naň a hladí ho po bokoch. "Chápem myšlienky na minulosť bolia, tiež mam také." Lenže ona ma takéto blbé stavy aj teraz nie len v minulosti. Akoby jej nebolo dopriate žiť šťastne. "Aj mne je to ľúto, že nemáme čas ale ja za to že nie som v robote nedostanem peniaze a bez nich sa žiť v tomto svete nedá. " Odtiahla sa aby naň lepšie videla. Asi by si mala nájsť ešte jednu prácu, aby zarobila viac. Pozrie prekvapene pri bozku na čelo a počula v tom ako pračka doperie "A ! nakoniec to stihlo tak ešte povešiam na sušiak "**odtiahla sa s tým že bežala vybrať prádlo aby uschlo ako sa vráti Richard a mal voňavo.
-
Pevnejšie Auroru obíma pretože ju obímať bolo naozaj príjemné a prekrásne, no ešte viac pri tom ako rozprávala a v podstate ho chválila. "Ďakujem za pochvalu a menšiu lichôtku Rory." Usmievavo jej na to odpovedal a užíva si to príjemné hladenie na bokoch od nej. Pozorne ju ďalej počúva o tom, že není sám so zlými myšlienkami. "Ja viem. Ale mám tu teraz teba ktorá mi vyčaríš už len svojou prítomnosťou úsmev na tváry a už som hneď v klude." Smelo povie až si od uvolnenia prudko nosom vydýchol až mierne zavrnel ako šťasný vlk. Aj keď ním vp odstate teraz bol aspoň na malú chvíľu a ďalej počúva Auroru. "A premýšlala si niekde, kde ti aj dobre zaplatia ? Aby si nepracovala po desiatich miestach a zbytočne nedrela za malý peňaz." Chcel jej dať radu keď nepríme žeby jej niečo zohnal a to ani nevedel za čo je vyučená a či vôbec, keď vravela o svojom páničkovi ktorý sa o ňu staral a žila v podstate niekde v lese, no nechcel otvoriť niejakú ranu aby bola Aurora viac smutnejšia. Keď začul pračku tak ho trochu striaslo pretože mal pocit jak keby sa práve zobudil z nejakého pekného sna s Aurorou. "Len opatrne." Poznamenal medzitým čo sa Aurora rozbehla do kúpelne že povešá prádlo. Medzitým popošiel ku skrini a vzal si nejaké tie džíny a košelu ktoré si obliekol aby tu nepobehoval v trenkách jak niejaký úchyl.
-
Prádlo si doniesla v koši naň a prešla k sušiaku, ktorý našla za skriňou a vešala naň vytriasane obliečky aby boli rovne a nemuseli sa žehliť. "nie, ešte som poriadne nedívala čo sú to za práce ale jedna bola brigáda v útulku." Pozrela naň s úsmevom. "neviem ešte sa musím po niečom pozrieť a uvidím." Povzdychla aby naozaj nenaletela niečomu za čo nedostane nič. Pozrela naň ako sa galantne obliekol. "Máš so mňa radosť že som tu?" Bola prekvapená ale milo prekvapená. Usmiala sa nad tým aspoň niekto je rád za jjej prítomnosť. Pomalý prešla k nemu "Som hotová, poskladať si to dúfa že budeš potom vedieť."
-
Pomaly sa obliekal počas toho co Aurora vylozila veci z pračky a začala ich vešať. Upravoval sa aby nemal rozgajdané veci a hlavne aby vyzeral slušne. "V útulku? To je milé a pekné. Tak to ti prajem aby ti vyslo len opatrne pri agresívnych zvieratkách, ale ty si roztomilá že možno ti neublíži nič. Len buď aj tak opatrná." Smelo odpovedal na ten útulok čo ho prekvapilo že by tam chcela Aurora pracovať, ale je s tým v pohode a je to pekné od nej. Asi by sa zmenil na vlka a návštívil ju ako túlavý vlk ktorý by ju prekvapil, ale možno by ten humor nepochopila. "Ak by si s tým potrebovala pomôcť, tak moje číslo máš Rory. A vieš aj kde bývam." Povedal jej to aby nezabudla že je tu pre ňu a kedykoľvek je ochotný jej pomôcť s čímkoľvek. Na jej otázku sa prekvapene na ňu pozrel. "Ano, mám radosť z toho že si tu a pomahaš mi. Mám radosť z teba a tvojej prítomnosti." S úsmevom povedal a keď k nemu prešla tak ju pohladil po jej líčku a vzal sj oblečenie z jej rúk. "Ďakujem ti Rory. Moc si toho vážim." S úsmevom poďakoval a veci začal ukladať pomaly do skrine.
-
Prikývla na jeho otázku "Ale tam píše že je to dobrovoľné, tak teraz som v tom neistá." Pozerala naň pri vešaní veci na sušiak. Keď bola hotová hľadala si svoje veci ako mobil a tak. " Roztomilosť nemá nič spoločné s tým či viem pracovať" Mykla ramenami a pozrela naň pri pohľadení po líci. "Ja viem ak by som si nedala rady tak sa ti ozvem." Usmeje sa a šla si pre batoh kým si nevypočula čo povedal o nej. "Veď ale to je klasická staroslivosť ktorú by mala každá žena mať v sebe. Teda nemá to každá. Ale predsa som divná to je tým. I ja som rada že som mohla byť u teba."**Nechá ho nech si odloží veci a šla sa pomalým krokom obuť k dverám.
-
Usmial sa nad tým ako mu vysvetluje ohladom tej veteriny, ale vedel že tam to bude dosť o hubu aj keď pôjde ako dobrovolníčka. Aurora je sama o sebe milovníčka zvierat už od pohľadu, teda okrem veľkých psov a vlkov. S tým jej pomôcť mohol, ale nesúhlasila by s tým čo mu bolo v podstate jasné. No riešiť to momentálne nechcel. Nad jej ďalšou odpoveďou sa pousmial. "Vieš Rory, ak by si bola časníčkou tak tvoja roztomilosť by hrála dosť veľkú rolu. Dostala by si príplatky, len by bol problém potom s dnešnou dobou kde sú samí úchylovia takže by si musela zvládať rôzne oslovenia až by to dosiahlo k obchytkávaniu. Dnešná doba je fakt hrôzna až sa hanbím žiť v tejto dobe.." Povzdychol si nad tým čo povedal a pomaly skriňu zavrel a počúva poslušne Auroru s úsmevom. "Nie každá žena je tak šikovná ako ty Rory." Usmial sa a prešiel jej po špičke nonsu po ktorom ju chcel poštekliť ale odišla a ešte odložil ostatné veci ktoré musel poukládať. Potom išiel k dverám kde sa Aurora obúva a sám sa obul. Ešte skočil pre kľúče a mobil a nakoniec Aurore otvoril dvere z domu. "Dámy majú prednosť." Usmial sa a nechal Auroru výsť von. Vyšiel tiež a dvere zamkol s tým, že šiel k autu kde Aurore otvoril dvere a po jej nasadnutí dvere zavrel. Nasadol si ako vodíč a vycúval pomaly zo záhrady a dal bránu zavrieť. Zapásal sa a pomaly sa vydal do mesta. "Takže do tvojej práce jak minule ?" Zvedavo sa Aurory spýtal.
Rory
monsteros