V jeho objatí sa naozaj cítila bezpečne aj v jeho dome. Len jej chýbali jej veci. Vždy túžila mať vlastnú miestnosť plnú kamienkov, kvetín a všetko čo potrebovala k výrobe sviečok a krémov z liečivých bylín pre bytosti. Ale to všetko bol len sen, tak ako aj nájsť muža svojich snov. Bola ochotná urobiť všetko preto a aj sa snažila, nie každý to ocenil. "Len potrebujem čas Richard, nejde všetko lusknutím prstu. Teba poznám pár dni, ani neviem aké vajička máš rád. Popravde o sebe nevieme vôbec nič." Povzdychla keď videla že Richard hľadal niekoho do vzťahu, len ona sama si nebola istá či sa k nemu hodila, zatiaľ chcela udržiavať priateľský vzťah, možno to medzi nimi prelomí a dajú sa dokopy, ale vedela že jej vzťah zle dopadol. Lebo nestačila ako pokrm ani slúžka v domácnosti. "On ti povedal, aby si sa o mňa postaral? Prečo sa nepostaral on..čo?! ty si mu zlomil nohu." Ostala prekvapene dívať "Tebe sa nič nestalo?" Začala ho prehľadávať až mu rozopla košeľu a videla to čo vidieť nechcela. "Je to moja vina. Prečo si mi to utajil ? a vraj mam byť otvorená voči tebe. Keď ty sám skrývaš predo mnou toto." Prstom mu prešla okolo rany "Ošetrím ťa. Kde je ta mastička ktorú som ti dala. " Pozerala mu do oči, napriek bolesti v srdci bola starostlivá. "Za ten karaván som vďačná, bolo to od teba pozorné. Ale kvôli mne sa zničil, že ? ja ti to splatím to čistenie a opravu. Len mi povieš koľko to bude stáť." Alebo by mohla účeť hodiť do hlavy Grayovi, kto vie. Pohladila ho po boľavej sánke a prikývla. "Budem sa ozývať, aj keď konečne ten mobil využijem. " Usmiala sa, iné hovory ignorovala. "Kde mam ja vlastne veci.A takto dlho byť nemôžem. Keď budeš v poriadku odvezieš ma domov? alebo sa mam zariadiť?" Pomaličky sa odtiahla z neho. chcela ísť pre lekárničku.
Nechcel aby odišla no držať ju nemohol a nechcel. Nevedel popravde jak pomôcť Aurore keďže teraz bol v beznadeji aj on ako jej pomôcť. A na Aurory slova prikývol pretože nevedel jej čo na to povedať, sám o sebe sa cítil beznadejne. "Vravel že to nechcel spraviť a že sa mám o teba postarať.." Ani to nestihol dopovedať a Aurora začala prehladávať jeho košelu ktorú rozopla a keď uvidela ranu, tak bol ešte viac smutný. "Nechcel som ťa obtažovať v tvojom stave a aby si nebola viac smutná. Hlavne je to moja vina, takzvane mi to oplatil za tu zlomenú nohu. Iný nápad som nemal ako ho od teba odtiahnúť aby ťa nezabil. Spravil som chybu aby si nebola natoľko smutná jak už si..." Smutne odpovedal a Aurora naliehala na mastičky ktoré mu dala a začala hovoriť o tom karavane a to sa jej musel predsa pozrieť do očí a daj palec na jej pery. "Nič za ten karavan nechcem Rory... dobre ? Nič sa nedeje a nehnevám sa za to.. Nič mi nedlžíš." Dal prst preč no Rory odpovedala na to že sa mu ozývať bude a to mu viditelne urobilo radosť. No hovorila o svojom odchode a to ho jeho úsmev hneď prešiel. "Buď tu dlho jak chceš... a keď chceš odísť preč.. tak.. tak ťa potom odveziem kam budeš len chcieť aj keď nerad.. ale odveziem. Tvoja taška je v karavane.." Ťažko sa mu odpovedalo no Aurora sa už postavila že nájde lekárničku na čo vytiahol mastičku ktorú mu dala a položil ju na stolík pred sebou a pozrel na Auroru. "Lekárnička je v kúpeľni." Smutne odpovedal a oprel sa o gauč s tým že čaká než príde Aurora s lekárničkou.
Pomalý z neho zišla dole. Odbehla do kúpeľne pre lekárničku a pri poslednom schode zakopla. Padla na kolená ale hneď vstala a dobehla tam. Vzala lekárničku, kde ju zrejme zbadala a hneď s ňou už opatrne šla k nemu. Posadila sa vedľa neho len čo si stiahla tričko a hľadala čo potrebovala si poukladala na stolík. Začala od dezinfekcie a celkovú starosť o neho. Zamyslene to robila lebo si na tom dala záležať. Všimla si až teraz že Richard ma pekne svalnaté telo. Ale i tak sa oň chcela postarať i keď ma rýchle hojivé účinky. "Chcem byť tu ešte s ttebou prosím. Kým sa obaja nedáme do poriadku." Ak jej to dovolí. Očistila mu ranu a usmiala sa naň ho ale úprimne. "Zjedol si to čo som ti pripravila?" V tom jej zaškrkalo v bruchu. "ah, toho som sa obávala." prešla si po bruchu. "Mal by si si ísť hore ľahnúť do izby a jaj ti uvarím čaj, čo ty nato ?" Mohla by mu uvariť za vďaku to sľúbene jedlo. V hlave jej prechádzalo rôzne myšlienky, chcela byť s ním aspoň deň vážne. Aspoň trochu sa cítila v bezpečí pri ňom.
Bol z toho smútku kompletne mimo že ani nezareagoval ako Aurora spadla pri ceste do kúpelne. Všimol si jej až prišla a pozrel na ňu a začala mu ošetrovať ranu za čo jej bol vďačný aj keď to nechcel pretože vedel že Aurora sa z toho cíti kompletne previnilo. Rozopol si komplet košeľu až si ju dal dole aby Aurore v tom nijak nezavadzala a prípadne mu mohla v kľude obviazať hruď obväzom keby bolo fakt treba. Potom začul Aurory príjemný hlások za ktorým sa otočil. "Vravel som ti, môžeš tu zostať jak dlho len budeš chcieť Rory." Usmial sa na Auroru a pohladil ju po jej nožke a zaklonil hlavu čím si ju oprel o stenu za sebou a počúva Auroru. "Ano, zjedol som a bolo to naozaj chutné, robila si ich na masielku ?" Milo jej odpovedal a k tomu sa ešte spýtal jak tie volské oka spravila keďže mu naozaj chutili no v tom započul ako jej škrká v brúšku. "Mala by si sa napapať Rory.." S úsmevom jej milo povedal na zvučík jej hladného brúška. Keď hovorila o tom že by mal ísť hore len zneistel pretože mal pocit že asi Aurora chce újsť preč. "T..To je v pohode, lahnem si aj sem na gauč a čajík by bodol, ďakujem." Slušne odpovedal Aurore s tým že sa jej usmial do jej dvojfarebných očiek v ktorých by sa nie jeden človek dokázal stratiť.
Zamyslene a starostlivo ho ošetruje. Vie žeby sa mal osprchovať ale nie v tomto stave. "Umm.. ale ak ti budem liezť na nervy povieš mi to ? chcela by som si našetriť na ubytovanie nejakú garsónku v meste." Pozrela sa naň ho a nadýchla sa. Bola rada že i obyčajné vajíčka niekto po dlhom čase ocení. Opatrne mu cez hrudník obmotala obväz a prelepila rany na ruke a tak. No snažila sa nedívať moc na jeho svalnaté telo, aby ho neočumovala ako uchyláčka.**"Olej.. kvapka oleja si tam mal. Chcelo by to nakúpiť. Prečo tak ďaleko od mesta bývaš?" Bola zvedavá lebo takto dochádzať peši bude zdĺhavé. "Nevie či mam chuť na jedlo, bolí ma z toho žalúdok a stiahnutý ho mám, mám strach." Krútila hlavou a ukázala na dvere do jeho spálne. "Ja. by som mala spať tu a ty tam si zranený potrebuješ pokoj a starostlivosť. Na to sa rukou oprela o jeho stehno a dala bozk na líce, no zahanbila sa nad tým "Ďakujem že si a že mi dovolíš byť u teba dočasne." Usmeje sa a zlezie z gauča. Šla zohriať vodu na čaj. I ona ho chcela lebo jej bola zima. Prejde do kuchyne a snažila sa dostať k hrnčekom, ktoré boli vysoko od nej. Povzdychla si a chcela vyliezť na linku a dať si ich dole, čo aj urobila. Richard mal všetko vysoké od nej. Zas pri jej výške je všetko vysoké.
Všímol si Aurory starostlivosť ktorú prejavila a cítil sa dobre keďže nikto sa nestaral nikdy oň jak to práve teraz robila Aurora. Bol tým naozaj okúzlený, no nechcel jej kecať do toho aby ju nevyrušil zo sústredenia. "Rory, ty mi nikde nelezieš na nervy a ja som rád za tvoju spoločnosť. Nikdo nikdy mi nevenoval toľko pozornosti čo ty. Nehovoriac o takejto zdravotnej pomoci." Milo, ale zároveň sklesle jej na to odpovedal. Keď Aurora vytiahla obväz tak sa trochu posunul dopredu aby nebol opretý a mohla mu hruď v klude obviazať bez problémov. Keď mu vysvetlovala jak spravila vajíčka a prišlo na otázku prečo býva ďaleko od mesta sa jej pozrel do očí a pohladil ju pod bradou. "Pretože hlavne väčšinu času trávim v práci a domov sa chodím vyspať. A mám nedaleko les ktorý zbožnujem, asi vďaka mojej vlčej povahe. Dosť často si chodím do lesa zabehať a udržať sa v kondícii." Smelo aurore odpovedal a znova sa o gauč oprel a len sa zvedavo na ňu pozrel. "Nemaj strach Rory.. nemáš prečo." Snažil sa ju upokojiť no začala krútiť hlavou a ukazovať na spáleň že sa pozasmial. "Nedovolím ti spať na gauči. Budeš spať v mojej posteli, já budem v pohode a pre tvoje bezpečie si lahnem na zem vedla postele keby náhodou ti chcel niekto ublížiť. Jop ?" Nedovolil by žiadnej žene aby spala na gauči, to spraví len niejaký sobec alebo niekto kto má tendenciu udrieť aj ženu. Nemohol by dopustiť aby sa Aurora zle vyspala a dokonca na niejakom gauči. Keby mohol tak ju do tej postele nasilu odnesie, no ale teraz ona bola tá, ktorá by mohla byť silnejšia od neho. Stačilo by len mierné štopnutie a stratil by rovnováhu. No ale keď zacítil bozk na líci od Aurory bol prekvapený, ale za to sa začal šťastím usmievať aj keď videl že Aurora sa za to cítila blbo, ale bol za to aj tak rád. "Pre teba čokoľvek Rory.." Než stihla zísť z gauča tak ju ešte pohladil po jej ruke na upokojenie že je všetko dobre a sleduje ju jak ide do kuchyne a začala liezť na linku na čo sa pomaly postavil z gauča a bolestivo zastonal že sa chytil za hruď a skoro sa mu aj podlomili nohy, ale ustál to. Pomaly prišiel k Aurore a chytil ju opatrne za boky na čo jej pomohol na linku. "Mohla si povedať, pomohol by som ti." S úsmevom jej povedal počas toho čo Aurora vyberala kdo bude mať v akom pohári čaj.
Asi by mala prestať myslieť čo bolo ale čo bude. Predsa Richard jej venuje čas a pozornosť. "Rada sa starám o druhých, ale neoplatí mi to nikto, a tebe chcem lebo si toho spravil dosť." Usmeje sa. Keď je na tej linke sa zľakla "Prečo nesedíš? musíš sa šetriť." Položí hrnčeky na kuchynskú linku a aj jeho pomocou zišla dole z linky "Je to všetko odo mňa vysoké. Ešte ti tu začnem chodiť v opátkach aby som dostala kam mam. "Zasmeje sa a hľadá po skrinkách čaj, ten je rovnako v druhej skrinke a tiež vysoko. Povzdychla si a poskočila pre krabičku, ktorú stiahla prstami ale zároveň jej udrela krabička do čela. "ah.." Chytí si čelo a vyberie sáčky. Richardovi nechcela spôsobovať pochmúrnu náladu. Aj keď ma na to právo. "Budeš spať na zemi?" Pozerá nechápajúc a krúti hlavou. " ja viem že reagujem hysterický keď sa zobudím, len nie som zvyknutá spať pri niekom a čo ta hosťovská izba či takú nemáš?" Postaví vodu a otočí sa tvárou k nemu a zadkom oprela o kuchynskú linku. Pozerá na jeho previazanú hruď "Môžem mať na teba otázku? " Možno to bude znieť divne a drzo. "Sú vlkodlaci verný len svojmu druhu ?" Nebola si istá či sa spýta dobre
Na odpoveď Aurory sa usmial pretože mu prišlo naozaj roztomilé ako sa Aurora zaujíma o druhých a hlavne zrovna o neho. "To čo som spravil malo svôj dôvod. Spravil by som toho logicky viac len.. tiež nemôžem byť všade. Ale pre teba čokoľvek tým jak mi na tebe záleží." S úsmevom jej odpovedal no keď jej pomáhal na linke tak sa zlakol jej reakcie. "Pretože som ti chcel pomôcť aby si sa netrápila.." Pousmial sa a pomohol Aurore zísť aj dole a chápavo len prikyvoval na jej slova. "Preto som ti pomohol, ešte by si spadla a stalo by sa ti niečo.. To nie. Máš dosť bolesti za sebou." Úprimne povedal a pozeral jak Aurora poskakuje že sa usmial. Aurora bola malá roztomilá bytosť ktorá rozdávala šťastie len úsmevom a neuvedomovala si to. Nehovoriac o jej roztomilosti ktorá by dostala zo smútku takmer každého. Na jej otázku len prikývla. "Vravím, kludne budem spať na zemi aby si sa cítila bezpečne, ale kludne môžeš byť v druhej izbe kde sa ti aj suší oblečenie." Odpovedal s úsmevom a keď zaliala čaj a videl na nej niejakú tu neistotu, no nakoniec z nej vypadla zaujímavá otázka ktorá ho viditelne zaskočila, no pohladil ju za jej rameno. "Čo viem, tak tý čo žijú pomaly celý život v smečkách tak od nich sa to očakáva. Ale já osobne som bol verný svojej ex priatelke ktorá ma podvádzala a to bola čarodejka. Takže to záleží. Tieto problémy majú aj normálny ľudia že kto je a není verný." Nevedel či jej dal odpoveď zrovná takú, ktoru chcela počuť pretože ani nevedel z akého dôvodu sa to pýta. Možno chcela pochopiť Michaela, toho vlkodlaka čo ju znásilnil ? Nevedel no ďalej ju hladil po rameni. "Ak sa smiem spýtať.. tak prečo si sa pýtala ? Nič sa nedeje ak nechceš na to odpovedať len ma zaskočila tvoja otázka. Snaď mi rozumieš." Spýtal sa aby vedel či jej má k jej otázke vôbec niečo pridať aby mala odpoveď úplnú.
Pozrie či vrie voda na čaj a či nie. Pohladenie na jej ramenní je príjemne a akosi sa prestala od neho odťahovať. "Len preto že som ešte nezažila muža, ktorý by bol len môj. Asi mi to utklo v hlave, že mám byť aj ja taká. Alebo byť s mužom ktorý mi je neverný ale venuje sa aj mne." Všimne si že vrie voda, tak vypne plyn a opatrne obom zalieva čaj. Nemala rada tieto škatuľkové čaje, radšej prírodné sypané. " Preto som sa to pýtala, ale ak hovoríš že o svorkách áno a sám nie. Tak." Pozerala naň pohľadom ktoré ju trochu sklamalo. No jej lesklé oči premení na úsmev " Bývanie v lese je super" Zmenila tému a posunie mu hrnček "M..máš aj cukor? sladíš si to?" Zvedavo sa spýta. Opatrne si vezme hrnček a fúka doň. Je niekto kto by ju bral vážne? "Richard? ty by si chcel svoju rodinu?" Bola zvedavá na názor čo on a rodina. "Ja som nepoznala rodičov, ale svojmu dieťaťu by som dala všetko čo mám. Ty nemáš rodičov Richard?" Bola zvedavá a asi sa moc vypytovala a zaujímala.
Pozorne Auroru počúval a bolo vidno že ju chápe. "Rory, pokiaľ budeš tou.. ospravedlň ma za výraz prosím. Kurvou čo bude podvádzať svojho muža a spať s každým, tak nikdy šťastná nebudeš a nenajdeš to čo chceš. A nezaložíš si ani normálnu rodinu keď sa na to budeš cítiť.." Odpovedal jej aj keď nevedel furt či chce počuť toto. No ale vedel čo vraví a väčšinu zažil buď od známych alebo osobne ohladom jeho ex ktorá ho podviedla. "Neverný muž není muž. Je to zbabelec." Dodal k téme a začala pomaly zalievať čaj na čo sa usmial. "Záleží. Já osobne ak mám partnerku som jej verný." Chcel ju slovami upokojiť aj keď nevedel či dostatočne keď si všimol jej smutnej tváričky a lesklé oči až mu prišlo smutno. Na otázku či má cukor prikývol a nahol sa k skrinke z ktorej vzal misku v ktorej má cuko. "Teraz nesladím, ty si dosť sladká." šeptom jej odpovedal pretože keĎ to dopovedal si uvedomil že práve asi spravil veľkú chybu, no keď ju to pobaví tak aspoň niečo. Keď sa spýtala na rodinu tak len sklopil hlavu a odpil opatrne z čaju, no nakoniec sa jej pozrel do očí. "Určite by som jednu chcel založiť so ženou ktorú by som miloval." Úprimne jej odpovedal, predsa len povedal pravdu a premýšlal či vôbec niekedy rodinu bude chcieť mať. "Čo ty ?" Spýtal sa jej či ona chce rodinu keď má takéto zaujímavé otázky, ale hovorila o svojich rodičoch a o tom keby mala dieťa že by mu dala všetko. Usmial sa nad tým pretože to bolo od nej milé. "Verím že ak budeš mať niekedy deťi. Budeš naozaj dobrou matkou Rory." S úsmevom jej odpovedal, ale padla otázka na jeho rodičov a on z toho znepokojel. "Moji rodičia umreli rukou lovcov. Podpalili náš dom a ja som vtedy bol preč takže.. som ako jediný prežil a pracoval na sebe aby som dokázal pred takými bezcitnými sviniarmi ochraniť svoju rodinu a blízkych. Moja rodina bola slušná smečka vlkodlakov.. Nebrali sme sa ani ako smečka. Chceli sme žiť ako normálny ľudia ale lovci v nás videli monštrá." Odpil si z čaju bez toho aby si ho pofúkal a pozrel na Auroru.
Pomalí s čajom šla ku gauču kam sa posadí a čaj si vezme opäť do rúk a opatrne odpije. "Um, nechcem spávať s inými mužmi. Mne by stačil jeden a budem robiť všetko čo chce. Pokojne si dám uši alebo tie oblečky. Len nech je len môj." Roztriasli sa jej ruky a položila hrnček na stôl pred seba. Prišlo jej to ľúto že nič v živote jej ešte nevyšlo. Sklonila tvár a stiahla si medzi stehná ruky, aby sa jej netriasli. "S-som sladká?" Nadýchla sa a dala si pramene vlasov za uši. "Ja som sa nechcela dotknúť tak citlivej témy, len som chcela vedieť či je niekto koho máš. Lebo ja mam len teba." Pozerala naň s tým že pochopila že len on jej ostal. Ale zas to nechcela brať žeby si myslel že to robí, len preto že nemá na výber. "Nie si monštrum, je pravda že sa vášho druhu bojím lebo, vieš. Nechcem skončiť roztrhaná vlkom." Skúsila sa natiahnuť pre hrnček stále sa jej ruky triasli. Keď vidí že nepofúkal a len sa tak napil si prešla prstami po pere**"Sa popáliš musíš fúkať." Aurora bola trochu detinská, asi preto nemohla nájsť muža. "Dobou mamou? myslíš? " Vzala si konečne do rúk čaj a snažila sa z neho odpiť.
Pozeral na Auroru jak popíja čaj a on si ani neuvedomoval že ho vlastne drží v ruke. Bol v myšlienkách a pohlade na Auroru mimo že iba len ju vnímal. "Je to zlaté od teba Rory, až roztomilé. Vieš, už od prvého pohľadu čo som ťa videl si mi prišla extrémne roztomilá, celkovo milá a že máš dobré srdce." Uprimne jej zo srdca povedal, no pomaly išiel za Aurorou kde si prisadol predsa len k nej. "Ano si.. si zlatíčko. Anjelik." Chcel ju hlavne povzbudiť a keď hovorila o citlivej téme tak len mávol rukou. "Som sám Aurora. Mám len teba v podstate.. a potom servis a rozbiehajúcu stavebnú firmu. Plus tento dom.. to je všetko čo mám a nevadí mi že si sa spýtala ja som za to dokonca aj rád." Úprimne jej povedal no keď videl že sa trasie tak váhal čo spraviť no odradila ho veta čo povedala že nechce skončiť roztrhaná čož sa zľakol či sa bojí aj jeho. "Bojíš sa aj mňa ?" Zaujímalo ho to, aký má vlastne naň názor a či sa ho bojí. Keď sa začala báť o jeho pery tak sa len pozasmial. "To je v pohode Rory.." Usmial sa a počúva jej otázky s tým, že začal prikyvovať. "Verím že by si bola dobrou matkou. Máš dokonca nervy na niečo, čo málo kdo by mal. Len nesmieš byť na seba tak krutá." Pousmial sa a chytil Auroru ktorú ľavou rukou objal a nežne si ju pritiskol o svoju mužnú hruď.
Položí hrnček s polkou čaju na stolík pred seba a počúva ho. "Nie som anjel som líška, to už niektorý ľudia vedia. Nie som tak dobrá ako si myslíš. Robím zle veci za peniaze, nevieš poriadne moju pravú tvár lebo sa teraz cítim pod psa." Pozerá naň ho. Po tom ako si sadol sa k nemu opatrne pritúlila. " trochu mám strach tým čím si, počula som čo sa deje pri červenom mesiaci." Zodvihne tvár k nemu "Mám pri tebe rešpekt, tak aby som to uviedla do správnej miere." Zívla, Richard prijemne hreje a ona sa k zdroju tepla rada túlila. "som rada že ma neberieš ako kus veci, ktorý ide vlastniť." Privrela oči a studene nohy si chcela skryť pod tričko.**" Uvarím niečo a potom si pôjdeme ľahnúť?" Šepla keď chcel aby niečo navarila.
Pozorne Auroru počúva a usmial sa. "Neviem čo robíš za peniaze, ale spomínala si mi niečo o kradnutí. Každý robil niečo zle v živote a je dobré pokiaľ to už nerobíš a vieš že je to zlé. Ale ak nechceš ukázať svojú pravú tvár, nemusíš. Ja som rád za tu Auroru ktorú vidím a mám pri sebe. S ktorou mi je dobre." Slušne a milo odpovedal a bol rád keď sa k nemu pritúlila, bral to že mu naozaj Aurora verí čo bolo dobre, pretože on veril jej. Síce mal svoje pochybnosti ohľadom toho včerajška u kempe, ale nechcel to riešiť. Pre jej a svoje dobro. Započúval sa do toho čo hovorila o ňom a na to sa pozrel stranou. "Vieš, moja premena je zaujímavá v tom, že záleží v akej emócií sa premením. Pokial v hneve a veľmi negatívnej emócii tak sa ovládať nedokážem, ale keď som v pozitívnej emócií tak sa ovládam a viem čo robím." Odpovedal jej aby vedela že Richard sa dokáže kontrolovať aj pri tom najhoršiom čoho sa práve Aurora bojí kde by jej ublížiť mohol. Začal ju hladkať po chrbte a prešiel jej znova po vláskach kde ju zľahka škrabká. "Aurora, ty niesi vec. Si osoba. Osoba čo má city. Ten kdo z teba chce vec není spravný chlap pre teba, to si zapamätaj." Slušne jej na to odpovedal bo nemal rád, keď ona o sebe hovorila že má byť niečia vec. Vedel že hovorí o Rhysandovi, no ale ona si to možno neuvedomuje ale hovorila aj o Grayovi ktorý z nej chcel mať vec. Domacého mazla ktorého pretiahne keď sa mu zachce a bude ju striedať so stovkami iných. Možno to Aurora práve chcela, možno nie. Nevedel čo vedieť. Mal toľko otázok na ktoré nebude mať pravdepodobne odpoveď. Dal Aurore pusu na vlásky a pritisol si ju bližšie k sebe aby sa viac zahriala aj keď on sám bol komplet bez košele. "Nemusíš sa trápiť keď nechceš Rory, ale keď chceš naozaj uvariť tak kludne niečo uvar, nemám s tým problém." Milo odpovedal a začal Auroru viac škrabkať na temene hlavy.
Pozrie naň s úsmevom a pohladí ho opatrne po hrudi. "Takže v ten čas sa nemám bať? viem že som počula z vás sa deje divoké tvory a neviem čo sa vtedy s vami deje ale jej to nebezpečné ako aj pri Incubusovi. Vraj vyvraždil nejakých vlkodlakov." Poškrabe si miesto krku a sykne tichým au. "Si prvý ktorý to hovorí, občas aj keď poviem že nie som vec niekto sa ma zmocní, lebo ma väčšiu silu než ja." Tým myslela jej stav opitosti. Keď sa rozprávajú o varení usmeje sa a prikývne "Sľúbila som ti to. Vraveli sme o tom v kara.." Len čo ucíti prsty na temene vlasov zakloní hlavu a cez jej telo prejde prúd vzrušenia až ma na sebe husiu kožu. Vyplazí špičku jazyka pretoči oči dohora, V tom sa jej na hlave objavia uši, líščie uši a chvost, ktorým kmitá do strán. Chytila mu ruku, keď to dlho necítila a on našiel ten bod, ktorý je pre ňu nebezpečný a hlavne vzrušujúci pocit. No sklopí uši pri pohľade naň, že toto sa stať nemalo. Ale stalo. Neodtiahla mu ruku ale chvost bol zježený z tohto pocitu. Toto pochopí len osoba ktorá je z časti zviera.
Na Aurory obavy sa len usmial a zakrútil hlavu. "Nemusíš sa báť Aurora. Mňa nie. Ak viem že mi budeš veriť hlavne ucítim že niesi niekto kto mi chce ublížiť tak môj zvierací inštinkt mi prikáže ťa ochraňovať aj pred hlúpym komárom." Trochu pobavene odpovedal a jej hladenie po hrudi mu bolo naozaj príjemne že sa pri Aurore uvolnil. "Ja som to využiť mohol, ale nespravil som." Odpovedal jej na o, pretože čakal že bude hovoriť o svojej opitosti. Mohol to reálne využiť dva krát, no nevyužil. Nechcel a nemal dôvod ublížovať takému stvoreniu ako je práve aurora. A keď sa bavili o tom že mu sľúbila to jedlo, tak ju nechcel nútiť aby to robila hneď, že to mohlo v klude počkať. "Nemusíš, môžeš mi to oplatiť aj inokedy to jedlo. Ale vravím, nechám to na tebe jak sa to tebe hodí Rory." S úsmevom povedal no zatiaľ si nevšimol toho že sa niečo na Aurore zmenilo. No keď ucítil Aurory ruku na tej svojej tak nevedel či robí dobre, ale neodťahovala ruku tak pokračoval ďalej ale nakoniec sa na Auroru pozrel a kompletne sa mu oči rozžiarili a mal úsmev od ucha k uchu. "Ty si ale prekrásna líška Aurora." Milo ju pochválil no všimol si že ona je z toho.. sklamaná ? Smutná ? Nechápal prečo, ale poberel že očividne že to nechcela tak pravou rukou položil svoj hrnček na stol a posadil sa tak, aby schoval prípadnu erekciu ktorá mohla kedykoľvek predsa len prísť. Ukazováčkom chytil Auroru pod bradou a zodvihol jej tvár aby sa mu pozrela do očí. "Nehanbi sa za to čo si. Kým si." S úsmevom ju chcel povzbudiť.
Chcela mu odpovedať na to, ale jeho škrabkanie bolo príjemné. Kým nepovedal že je krásna líška sklonila tvár "To sa nemalo stať, to sa stane poslednú dobu ak je niečo príjemne a neovládam sa." Zodvihne tvár so sklopenými ušami a díva sa mu do oči. "Páči sa ti to? Oh aj keď som aj človek aj zviera. Nie každému sa to páči." Sleduje ako položil hrnček na stôl. "Dúfam že ťa moj výraz nezarazil ale neviem to ovládať." Vrtela chvostom pri tom a kľakla si na kolena. No jej chvost dvíhal tričko zozadu. "Ya! Zlý chvost" stiahla ho medzi stehná a objala si ho. No špička stále kmytala do strán. " Ja sa ospravedlňujem ale chvost si robí čo chce. Stále som neprišla na to ako to poriadne ovládať." Oprela sa jednou rukou o jeho stehno. Zľahka akoby si prosila pohladenie. No uvedomila si čo robí ako škrobroni. Vystreté uši sklopila " asi by som mala ísť uvariť niečo sme obaja hladný." Chcela sa dvihnúť a ísť do kuchyne. Otočila tvár k hrnčeku či tam mala ešte čaj.
Príjemne sa na ňu usmial a kochal sa jej krásou a to, čo videl. "Nič sa nedeje, si prekrásna." Zalichotil jej pravdivo a na jej otázku sa zarazil ale chápal to. "Páči a ani nevieš ako. Ja som tiež človek a vlk Rory." Usmial sa a ďalej ju počúva no nechápe čo by sa mu nemalo páčiť a odrádzať ho ? Bol z toho celkom zmetený no zakrútil hlavou. "Nič ma nezarazitlo, len som prekvapený že si samé prekvapenie. Príjemné prekvapenie. Si naozaj prekrásna Aurora." Nedokázal ju vynachváliť jak prekrásna naozaj bola a nehovoriac o jej roztomilosti. Jeho oči priam žiarili čo si mohla aj samotná Aurora všimnúť, že sa jej nedokáže vynadívať. No jak si klakla na kolená tak sa pozasmial jak jej chvost robí čo chce, ale jak zišla dole tak len dúfal že naozaj nejde vidieť možnú erekciu. Modlil sa vo svojej hlave. "To nič, viem aké to je Rory, zabudáš že som vlk." (/b! S úsmevom odpovedal a keď bola opretá o jeho stehno tak ju začal príjemne škrabkať medzi jej líščimi uškami ktoré boli príjemné už na dotyk, no nechápal prečo sklopila uši no nechcel ju vidieť smutnú a očividne sa ho zmocnila jeho zvieracia forma a jak Aurora vstávala tak ju znova chytil pod bradou a zodvihol jej hlavu pričom sa k nej natiahol a dal jej jeden dlhý a príjemný bozk na pery u ktorého aj spokojene zafunel, no jak si uvedomil čo spravil tak šokovane otvoril oči a odtiahol sa mierne od nej. "P..Prepáč... já.." Mal strach ako to Aurora pochopí a nedokázal sa vykoktať z toho čo práve spravil. Očividne jeho chybajúci pocit Alfy ho prevládol a zaujal takzvanú bojovú rolu, s tým, že možno práve Auroru mohol spraviť ešte vaic smutnú.
Zrejme mu verila natoľko že sa opäť otvorila niekomu kto ju môže v jej neprítomnosti vymeniť. Richard to vravel ale vážne a jeho zranenia o tom že naozaj ju bude chrániť. Usmiala sa a pri dotyku uši privrela očí a vydýchla. Bolo to príjemné ako keď sa škrabka mačka.Vystrela uši pri dotyku na ne až potom ako ucitila na svojej tvári jeho ruku a bozk na pery. Prekvapene zareagovala ale nie tak žeby dostal hneď facku a ušla preč. Richard by si zaslúžil viac ako len tento bozk pri ktorom sa tvaril previnilo. Do líc sa jej hrnula červeň lebo to bolo za triezva. Sklopila uši a chytila ho jednou rukou za jeho zarastenu tvár a vratila mu bozk na pery. Zaslúži si viac ako len dobré jedlo. Nadvihla sa na štyri. Keď v tom chvost sa opäť dvihne aj s tričkom. Jemne ho nechtiac hryzla do pier a sťahovala tričko pod zadok. Lebo ten odhalila plnej kráse. Ešte keď bola naha pod tričkom. Hryzla si do pier s červenou na lícach a čakala reakciu. " Nebolo to zle. Príjemné a skúsené" usneje sa naň a znovu sa opatrné natiahne k jeho tvári.
Bol rád že sa mu Aurora dokázala takto otvoriť a dosť si toho vážil a to dokonca viac než si mohla prípadne ona sama myslieť. K Aurore bol úprimný jak nikdy k nikomu a to ho prekvapovalo. Očividne Aurora mala určité a špecifické čaro, ktoré ho presvedčilo. Bol rád že jej nevadia dotyky mezi jej uškami ktoré mala vonku. Ten roztomilý pohľad bol k nezaplateniu. No cítil sa blbo keď ju pobozkal pretože vedel jak na tom Aurora vlastne je a cítil, že spravil tu najväčšiu kokotinu. Nenavídel ten svoj zverací pud Alfa vlka ktorý mu spravil to, že si chcel ísť pre svoju korisť. Ale bol prekvapený, keď mu od Aurory pristal bozk. Bol z toho mimo že sedel dosť nechapajúc a nad jej chvostom sa pousmial a hlavne keď zazrel jej roztomilý malý zadoček čím už svoju erekciu logicky kontrolovať nedokázal. "Trapas." Pomyslel si v hlave. Hryznutie do pery nebral nijak zle, dokonca dal najavo že mu to nevadí až dokonca páčí. "Máš tak príjemne sladké pery." S úsmevom na tváry povedal a keď sa opatrne tiahla k jeho tvári tak ju chytil jednou rukou za bok a pritiahol si ju bližšie a ľavou ju chytil za líce počas toho, čo ju začal bozkávať s vášňou.